Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 413/08
PDF · 266.79 KB
No categories available
II. ÚS 413/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2009 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta
prerokoval prijatú sťažnosť J. B., D., zastúpeného advokátom JUDr. I. M., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I
v konaní vedenom pod sp. zn. E 466/95 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. E 466/95 p o r u š i l
základné právo J. B., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. J. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom
tritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy
právneho zastúpenia J. B. v sume 265,92 € (slovom dvestošesťdesiatpäť eur
a deväťdesiatdva centov) na účet ustanoveného advokáta JUDr. I. M., B., do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho
zastúpenia v sume 265,92 € (slovom dvestošesťdesiatpäť eur a deväťdesiatdva centov) na
účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
z 5. novembra 2009 č. k. II. ÚS 413/06-7 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. E 466/95 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľovi bol uvedeným uznesením ustanovený aj právny zástupca v konaní
pred ústavným súdom, a to advokát JUDr. I. M., B.
Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že: „… Ešte v roku 2005… podal som sťažnosť
predsedovi Okresného súdu pre spôsobenie prieťahov v súdnom konaní vo veci E 466/95.
Vtedajší predseda Okresného súdu Bratislava I M. L. mi listom zo dňa 22. júla 2003 Spr.
3483/03 o. i. oznámil, že od októbra 1998 bol zistený vo veci objektívny prieťah v súdnom
konaní, za čo sa mi v mene súdu ospravedlnil a uviedol, že vybavenie veci bude priebežne
sledovať.
Prieťahy v súdnom konaní na Okresnom súde Bratislava I vo veci E 466/95 …
naďalej pokračovali a tak som dňa 12. decembra 2007 poslal sťažnosť pre spôsobenie
prieťahov v súdnom konaní vo veci E 466/95, predsedníčke Okresného súdu Bratislava I,
ktorá na moju sťažnosť odpovedala listom … listom zo dňa 15. januára 2008, číslo Spr.
2321/2007, v ktorom okrem iného uviedla, že moja sťažnosť zo dňa 12. decembra 2007 je
dôvodná a zároveň sa mi za spôsobený prieťah v súdnom konaní ospravedlnila…
Sťažnosťou sa domáham,
- aby Ústavný súd Slovenskej republiky prijal také rozhodnutie, ktorým zaviaže
dotknutý Okresný súd Bratislava I konať vo veci E 466/95 bez prieťahov a vzhľadom na
dlhoročné prieťahy v súdnom konaní konať v zrýchlenom slede,
- aby ústavný súd zaviazal dotknutý Okresný súd Bratislava I vyplatiť mi
zadosťučinenie vo výške 1 000 000,- Sk, ktorú považujem za primerané s prihliadnutím na
škodu, ktorú mi dotknutý súd svojím nekonaním alebo zlým procesným postupom spôsobil.
Dlhoročná nezamestnanosť v dôsledku nerozhodnutia súdu o mojom zaradení do práce u
žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa podpísala nielen na
niekoľkoročnom mojom sociálnom nedostatku, ale aj na markantnom zhoršení môjho
zdravotného stavu v dôsledku dlhoročných stresov. Celé roky som žil pod sústavným
psychickým tlakom, pre nezamestnanosť a stresy z neukončeného súdneho konania vo veci
E 466/95, čo malo za následok zhoršenie môjho zdravotného stavu tak, že sami zvýšil KT
200/100, čoho sprievodným znakom sa stali ďalšie chronické ochorenia, o. i. cievneho
systému atď. ap. Zadosťučinenie v uvedenej výške požadujem aj v dôsledku postupného
vypätia pri spracovaní písomností nielen pre súd, ale aj pre žalované Ministerstvo vnútra
SR a jeho najvyšších predstaviteľov v snahe dosiahnuť urýchlené usporiadanie veci a
prípadnú mimosúdnu alebo súdnu dohodu o zmieri,
- aby ústavný súd zaviazal dotknutý Okresný sud Bratislava I k úhrade všetkých
nákladov, ktoré vzniknú konaním na Ústavnom súde Slovenskej republiky vo veci
E 466/95.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. G. B., listom z 19. novembra
2008 sp. zn. Spr. 3848/08 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému
vyjadreniu okresného súdu z 8. decembra 2008.
2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov
vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
„... netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby
podľa ust. § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd SR upustil od
ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
... V sťažnostnom spise sp. zn. Spr. 2321/2007 bolo na základe skutočností zistených
zo spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. E 466/1995 skonštatované, že predmetné
konanie bolo poznačené objektívnymi prieťahmi zo strany konajúceho súdu v období od
09. 03. 2006 do 10. 10. 2006 a súd vo veci v uvedenom období nevykonal žiadny procesný
úkon. Tento prieťah bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení
vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym
obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad a
pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení sa jednotlivé časové úseky medzi
úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.
Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých obchodných sudcov
nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2
Ústavy SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak
objektívneho charakteru.
V prípade ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k názoru, že bolo porušené
právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy,
že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom
na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní, prosím Ústavný súd
Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného
zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“
2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu
predsedníčky okresného súdu uviedol najmä, že:
«Vo svojom vyjadrení okresný súd nepopiera, ale naopak stotožňuje sa so
skutočnosťou, že predmetné konanie vedené na tomto súde sp. zn.: E 466/1995, v ktorom je
sťažovateľ oprávneným, trpí neprimeranými prieťahmi.
Podľa môjho názoru je bez významu poukaz na „objektívne“, či „subjektívne“
dôvody prieťahov v konaní, keďže z početnej judikatúry, či už Ústavného súdu SR, resp.
ESĽP jednoznačne vyplýva, že nedostatočná personálna vybavenosť súdov, prípadne vysoký
nápad sporov, reorganizácia súdnictva a pod. nemôžu byť akceptovateľnými dôvodmi pri
porušovaní základných ľudských práv, v danom prípade práva na súdnu ochranu, resp.
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Vo vyjadrení obsiahnutý podrobný chronologický popis začína tým, že dňa
12. 01. 2005 súd zastavil výkon rozhodnutia, a to z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia
zaniklo právo ním priznané Teda okresný súd, resp. jeho pani predsedníčka konštatuje, že
takmer po desiatich rokoch bolo konanie o výkon rozhodnutia zastavené.
S poukazom na sťažnosť sťažovateľa, adresovanú predsedovi okresného súdu ešte
v roku 2003, vo vyjadrení okresného súdu - podľa môjho názoru - absentuje „pohľad do
minulosti“, resp. odpoveď na otázku, prečo trvalo takmer desať rokov, kým okresný súd
dospel k svojmu rozhodnutiu predmetné konanie zastaviť.
Z vyjadrenia okresného súdu je zrejmé, že prieťahy v konaní pokračovali aj po
zastavení konania a podaní odvolania zo strany sťažovateľa. Potvrdzuje to najmä
konštatovanie pani predsedníčky, že v období od 09. 03. 2006 do 10. 10. 2006 okresný súd v
danej veci nevykonal žiadny procesný úkon.
V neposlednom rade aj skutočnosť, že od podania odvolania sťažovateľom do
predloženia spisu odvolaciemu súdu uplynuli dva roky, možno hodnotiť - podľa môjho
názoru - ako neprimerané prieťahy.
Vzhľadom k vyššie uvedenému, netrvám na tom, aby sa v predmetnej veci konalo
ústne pojednávanie a súhlasím, aby Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej
sťažnosti sťažovateľa J. B.
Súčasne v súlade so sťažnosťou sťažovateľa navrhujem, aby Ústavný súd SR vo
svojom rozhodnutí vyslovil, že:
- ústavné právo sťažovateľa J. B., prerokovať vec bez zbytočných prieťahov porušené
zo strany Okresného súdu Bratislava I bolo,
- sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie priznáva,
- ukladá Okresnému súdu Bratislava I, zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho
zastúpenia, k rukám právneho zástupcu JUDr. I. M.»
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúcich súdnych spisov ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. E 466/95:
Dňa 21. septembra 1995 podal sťažovateľ na bývalom Obvodnom súde Bratislava I
(ďalej len „obvodný súd“) návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia proti Ministerstvu
vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „povinný“). Predmetom výkonu rozhodnutia bola
pracovnoprávna rehabilitácia sťažovateľa.
Dňa 11. júla 1995 bol k predmetnému spisu pripojený rozsudok obvodného súdu č. k.
16 C 197/91-49 a súvisiaci rozsudok bývalého Mestského súdu v Bratislave č. k.
12 Co 411/94-102, v zmysle ktorého „odporca je povinný zamestnať navrhovateľa na
mieste zodpovedajúcom pracovnej zmluve zo 16. 4. 1973 platnej v čase skončenia
pracovného vzťahu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku“.
Dňa 11. júna 1996 obvodný súd uznesením č. k. E 466/95-6 nariadil vo veci výkon
rozhodnutia.
Dňa 1. augusta 1996 povinný podal odvolanie proti uzneseniu č. k. E 466/95-6.
Dňa 2. augusta 1996 sťažovateľ podal návrh na uloženie pokuty povinnému pre
neplnenie nariadeného výkonu rozhodnutia.
Dňa 7. augusta 1996 súd vyzval sťažovateľa, aby sa písomne vyjadril k odvolaniu
povinnej strany.
Dňa 14. augusta 1996 sa sťažovateľ vyjadril k odvolaniu povinného.
Dňa 28. novembra 1996 sťažovateľ urgoval „súdne pokračovanie“.
Dňa 29. novembra 1996 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj
„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní povinného.
Dňa 9. januára 1997 krajský súd vrátil predmetný spis okresnému súdu, pretože
„podanie povinného zo dňa 30. júla 1996 treba považovať za návrh na zastavenie výkonu
rozhodnutia“.
Dňa 1. apríla 1997 súd nariadil vo veci pojednávanie na 25. apríl 1997.
Dňa 25. apríla 1997 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol uznesením
č. k. E 466/95-26 návrh povinného na zastavenie výkonu rozhodnutia zamietnutý
a povinnému uložil súd pokutu vo výške 10 000 Sk, „lebo mal preukázané, že povinný
porušil povinnosť uloženú mu súdnym rozhodnutím“.
Dňa 7. mája 1997 sa sťažovateľ písomne vyjadril k predmetnej veci.
Dňa 21. mája 1997 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu č. k. E 466/95-26,
pretože trval na uložení podstatne vyššej pokuty povinnému.
Dňa 27. mája 1997 súd zaslal podané odvolanie povinnému s tým, aby sa k tomuto
písomne vyjadril.
Dňa 30. mája 1997 povinný podal odvolanie proti uzneseniu č. k. E 466/95-26.
Dňa 10. júla 1997 súd zaslal povinnému vyjadrenie sťažovateľa k predmetnej veci.
Ďalej súd zaslal sťažovateľovi rovnopis odvolania povinného.
Dňa 13. októbra 1997 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave, aby rozhodol
o odvolaniach.
Dňa 28. novembra 1997 krajský súd uznesením č. k. 31 Co 302/97-43 napadnuté
rozhodnutie okresného súdu potvrdil.
Dňa 3. februára 1998 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 20. apríla 1998 povinný zaplatil pokutu vo výške 10 000 Sk.
Dňa 3. júla 1998 súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či trvá na pokračovaní
vo výkone rozhodnutia.
Dňa 20. októbra 1998 súd opätovne vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či trvá na
pokračovaní vo výkone rozhodnutia.
Dňa 6. novembra 1998 sťažovateľ oznámil súdu, že trvá na pokračovaní vo výkone
rozhodnutia, a ospravedlnil sa súdu, že nereagoval na prvú výzvu, pretože bol dlhodobo
práceneschopný.
Dňa 21. januára 2004 súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k výkonu
rozhodnutia v danej veci.
Dňa 5. februára 2004 sa sťažovateľ vyjadril k predmetnej veci.
Dňa 17. februára 2004 sa aj povinný vyjadril k danej veci.
Dňa 15. júla 2004 okresný súd vyzval povinného na predloženie pracovnej zmluvy
sťažovateľa.
Dňa 6. októbra 2004 súd opätovne vyzval povinného na predloženie pracovnej
zmluvy sťažovateľa.
Dňa 21. októbra 2004 povinný zaslal súdu požadovanú pracovnú zmluvu.
Dňa 12. januára 2005 súd uznesením č. k. E 466/95-61 zastavil výkon rozhodnutia
„nariadený uznesením Okresného súdu Bratislava I, č. k. E 466/95, zo dňa 11.6.1996
celkom“.
Dňa 18. marca 2005 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu č. k. E 466/95-61
a zároveň požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho
zástupcu z radov advokátov.
Dňa 1. apríla 2005 súd zaslal povinnému odvolanie sťažovateľa na zaujatie
stanoviska.
Dňa 25. apríla 2005 sa povinný písomne vyjadril k odvolaniu sťažovateľa.
Dňa 29. apríla 2005 bol spis sp. zn. 1 E 466/95 predložený Krajskému súdu
v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.
Dňa 28. decembra 2005 krajský súd vrátil okresnému súdu spis ako „predčasne
predložený“, pretože okresný súd dovtedy nerozhodol o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie
od súdnych poplatkov a o ustanovení zástupcu z radov advokátov.
Dňa 2. marca 2006 sťažovateľ oznámil súdu, že 27. februára 2006 podal „súdnemu
exekútorovi JUDr. F. H.“ návrh na vykonanie exekúcie.
Dňa 9. marca 2006 súd vyzval sťažovateľa, aby mu oznámil potrebné údaje pre
možnosť oslobodenia od súdnych poplatkov.
Dňa 21. marca 2006 sťažovateľ zaslal súdu požadované dokumenty.
Dňa 6. decembra 2006 súd uznesením č. k. 1 E 466/95-75 priznal sťažovateľovi
oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovil mu právneho zástupcu Mgr. R. Z.
Dňa 29. decembra 2006 advokát Mgr. R. Z. oznámil súdu odmietnutie poskytnutia
právnych služieb z dôvodu svojej zaťaženosti.
Dňa 18. januára 2007 súd vyzval Mgr. R. Z., aby oznámil, či jeho odmietnutie
poskytnutia právnych služieb sa má považovať za odvolanie proti uzneseniu č. k.
1 E 466/95-75.
Dňa 9. februára 2007 Mgr. R. Z. odpovedal súdu, že jeho predmetné podanie sa má
považovať za odvolanie.
Dňa 14. februára 2007 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave, aby
rozhodol o odvolaní Mgr. R. Z.
Dňa 20. februára 2007 krajský súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k odvolaniu.
Dňa 28. februára 2007 sa sťažovateľ písomne vyjadril k odvolaniu.
Dňa 31. júla 2007 krajský súd uznesením č. k. 16 CoE 51/07-85 rozhodol, že
uznesenie okresného súdu č. k. 1 E 466/95-75 zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.
Dňa 20. augusta 2007 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 10. októbra 2007 súd vyzval advokátku Mgr. E. B., aby oznámila, či je schopná
zabezpečiť právnu pomoc sťažovateľovi.
Dňa 24. októbra 2007 Mgr. E. B. odpovedala súdu, že nie je schopná zabezpečiť
právnu pomoc v predmetnej veci.
Dňa 6. novembra 2007 súd uznesením č. k. 1 E 466/95-90 ustanovil sťažovateľovi
právneho zástupcu JUDr. M. S.
Dňa 8. januára 2008 bolo okresným súdom vydané opravné uznesenie č. k.
1 E 466/95-92, ktorým sa upresnilo uznesenie č. k. 1 E 466/95-90.
Dňa 18. marca 2008 bol spis opätovne predložený Krajskému súdu v Bratislave na
rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa, ktoré podal 18. marca 2005.
Dňa 10. decembra 2008 krajský súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby
„preukázali odvolaciemu súdu, že vo veci bol v zmysle § 372m ods. 1 O. s. p. podaný dňa
27. 2. 2006 návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. F. H.“.
Dňa 12. januára 2009 právny zástupca sťažovateľa oznámil krajskému súdu, že
„Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podanej oprávneným p. J. B. zo dňa 22. 2. 2008
doručenom exekútorskému úradu JUDr. F H. dňa 27. 2. 2006 Okresný súd Bratislava 1
svojím uznesením sp. zn. 4 Er 409/2006-18, Ex 19/2006 zo dňa 5. 6. 2006 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu litispendencie. Následne Okresný súd
Bratislava 1 uznesením z 28. 8. 2007 č. k.: 4 Ex 109/2008, Ex 19/2006 túto exekúciu vedenú
pod č. 4 Ex 409/2008 zastavil, tiež z dôvodu litispendencie. (...) Na podanie odvolania nebol
relevantný dôvod.“.
Dňa 23. februára 2009 Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 16 CoE 69/08-108
potvrdil rozhodnutie okresného súdu sp. zn. E 466/95 z 12. januára 2005, ktorým sa zastavil
výkon rozhodnutia.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní o výkon rozhodnutia - o pracovnoprávnej rehabilitácii
sťažovateľa, ktoré je vedené pod sp. zn. E 466/95, dochádza k porušovaniu jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už uviedol, že právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa vzťahuje aj na konanie o výkon
rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní, keďže nútený výkon súdnych a iných
rozhodnutí je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a treba ho tiež považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom požiadavku na rýchly a efektívny
postup súdu pri rozhodovaní v rámci konania týkajúceho sa núteného výkonu rozhodnutia
je vzhľadom na jeho charakter a účel potrebné posudzovať ešte dôraznejšie ako v konaní „o
práve samom“, ktoré mu predchádzalo (napr. III. ÚS 15/03, III. ÚS 29/04).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd zo skutočností uvádzaných
okresným súdom ani z obsahu spisu nezistil takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver
o takej zložitosti posudzovanej veci (právnej, resp. faktickej), ktorá by mohla negatívne
ovplyvniť jej doterajší priebeh, no najmä doterajšiu dĺžku konania.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho
ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným
prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní
a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania viac ako trinásť rokov je
už aj vzhľadom na povahu tejto veci (výkon rozhodnutia - o pracovnoprávnej rehabilitácii)
samo osebe celkom jednoznačne neprimerané.
Ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane nečinný, a to od
15. júla 1995 do 11. júna 1996 (jedenásť mesiacov), od 14. augusta 1996 do 1. apríla 1997
(sedem mesiacov neefektívneho plynutia času), 17. februára 2004 do 15. júla 2004 (päť
mesiacov), od 25. apríla 2005 do 28. decembra 2005 (osem mesiacov - predčasne
predložený spis na krajskom súde) a od 21. marca 2006 do 6. decembra 2006 (deväť
mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
minimálne štyridsiatich mesiacov nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci
počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom
článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia nečinnosti, resp. neefektívnej
činnosti okresného súdu z hľadiska čl. 48 ods. 2 ústavy sú netolerovateľné, pričom vec bolo
potrebné posúdiť aj s ohľadom na jej povahu (rozhodovanie o výkon rozhodnutia –
o pracovnoprávnej rehabilitácii sťažovateľa) a význam pre sťažovateľa. V tejto súvislosti
treba zdôrazniť, že ak bolo predmetom konania v podstate odstránenie krívd minulosti,
konaniu o týchto vzťahoch príslušné súdy mali venovať „mimoriadnu starostlivosť“, pretože
procesné omeškanie v takejto veci môže mať za následok de facto založenie nových krívd.
Vo svetle tejto požiadavky sa potom podstatne mení aj pohľad na posúdenie prieťahov
v predmetnej veci vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy, účelom ktorého je, aby sa čo najskôr odstránil stav
právnej neistoty, kvôli čomu prebieha súdne konanie (mutatis mutandis II. ÚS 66/02).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. Vzhľadom na to, že 23. februára 2009 bolo vo veci vydané uznesenie č. k.
16 CoE 69/08-108, ktorým bolo rozhodnutie okresného súdu sp. zn. E 466/95 z 12. januára
2005 o zastavení výkonu rozhodnutia potvrdené, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach
danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume
„1 000 000,- Sk, ktorú považujem za primerané s prihliadnutím na škodu, ktorú mi dotknutý
súd svojím nekonaním alebo zlým procesným postupom spôsobil. Dlhoročná
nezamestnanosť v dôsledku nerozhodnutia súdu o mojom zaradení do práce.“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj vzhľadom na povahu veci považuje
za primerané v sume 3 500 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za
dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 19. novembra 2008 a písomné
stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 8. decembra 2008). Za dva úkony vykonané
v roku 2008 patrí odmena v sume dvakrát po 105,42 € a režijný paušál dvakrát po 6,31 €
(v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa
predstavujú sumu 223,46 €, ku ktorej sume bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu
42,45 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 265,92 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 a 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. apríla 2009