Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 413/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2009 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

prerokoval prijatú sťažnosť J. B., D., zastúpeného advokátom JUDr. I. M., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. E 466/95 a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. E 466/95 p o r u š i l

základné právo J. B., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v .

2. J. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom

tritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy

právneho zastúpenia J. B. v sume 265,92 € (slovom dvestošesťdesiatpäť eur

a deväťdesiatdva centov) na účet ustanoveného advokáta JUDr. I. M., B., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho

zastúpenia v sume 265,92 € (slovom dvestošesťdesiatpäť eur a deväťdesiatdva centov) na

účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

z 5. novembra 2009 č. k. -7 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. E 466/95 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľovi bol uvedeným uznesením ustanovený aj právny zástupca v konaní

pred ústavným súdom, a to advokát JUDr. I. M., B.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že: „… Ešte v roku 2005… podal som sťažnosť

predsedovi Okresného súdu pre spôsobenie prieťahov v súdnom konaní vo veci E 466/95.

Vtedajší predseda Okresného súdu Bratislava I M. L. mi listom zo dňa 22. júla 2003 Spr.

3483/03 o. i. oznámil, že od októbra 1998 bol zistený vo veci objektívny prieťah v súdnom

konaní, za čo sa mi v mene súdu ospravedlnil a uviedol, že vybavenie veci bude priebežne

sledovať.

Prieťahy v súdnom konaní na Okresnom súde Bratislava I vo veci E 466/95 …

naďalej pokračovali a tak som dňa 12. decembra 2007 poslal sťažnosť pre spôsobenie

prieťahov v súdnom konaní vo veci E 466/95, predsedníčke Okresného súdu Bratislava I,

ktorá na moju sťažnosť odpovedala listom … listom zo dňa 15. januára 2008, číslo Spr.

2321/2007, v ktorom okrem iného uviedla, že moja sťažnosť zo dňa 12. decembra 2007 je

dôvodná a zároveň sa mi za spôsobený prieťah v súdnom konaní ospravedlnila…

Sťažnosťou sa domáham,

- aby Ústavný súd Slovenskej republiky prijal také rozhodnutie, ktorým zaviaže

dotknutý Okresný súd Bratislava I konať vo veci E 466/95 bez prieťahov a vzhľadom na

dlhoročné prieťahy v súdnom konaní konať v zrýchlenom slede,

- aby ústavný súd zaviazal dotknutý Okresný súd Bratislava I vyplatiť mi

zadosťučinenie vo výške 1 000 000,- Sk, ktorú považujem za primerané s prihliadnutím na

škodu, ktorú mi dotknutý súd svojím nekonaním alebo zlým procesným postupom spôsobil.

Dlhoročná nezamestnanosť v dôsledku nerozhodnutia súdu o mojom zaradení do práce u

žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa podpísala nielen na

niekoľkoročnom mojom sociálnom nedostatku, ale aj na markantnom zhoršení môjho

zdravotného stavu v dôsledku dlhoročných stresov. Celé roky som žil pod sústavným

psychickým tlakom, pre nezamestnanosť a stresy z neukončeného súdneho konania vo veci

E 466/95, čo malo za následok zhoršenie môjho zdravotného stavu tak, že sami zvýšil KT

200/100, čoho sprievodným znakom sa stali ďalšie chronické ochorenia, o. i. cievneho

systému atď. ap. Zadosťučinenie v uvedenej výške požadujem aj v dôsledku postupného

vypätia pri spracovaní písomností nielen pre súd, ale aj pre žalované Ministerstvo vnútra

SR a jeho najvyšších predstaviteľov v snahe dosiahnuť urýchlené usporiadanie veci a

prípadnú mimosúdnu alebo súdnu dohodu o zmieri,

- aby ústavný súd zaviazal dotknutý Okresný sud Bratislava I k úhrade všetkých

nákladov, ktoré vzniknú konaním na Ústavnom súde Slovenskej republiky vo veci

E 466/95.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. G. B., listom z 19. novembra

2008 sp. zn. Spr. 3848/08 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému

vyjadreniu okresného súdu z 8. decembra 2008.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov

vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„... netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby

podľa ust. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd SR upustil od

ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

... V sťažnostnom spise sp. zn. Spr. 2321/2007 bolo na základe skutočností zistených

zo spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. E 466/1995 skonštatované, že predmetné

konanie bolo poznačené objektívnymi prieťahmi zo strany konajúceho súdu v období od

09. 03. 2006 do 10. 10. 2006 a súd vo veci v uvedenom období nevykonal žiadny procesný

úkon. Tento prieťah bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení

vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym

obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad a

pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení sa jednotlivé časové úseky medzi

úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.

Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých obchodných sudcov

nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2

SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak

objektívneho charakteru.

V prípade ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k názoru, že bolo porušené

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy,

že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom

na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní, prosím Ústavný súd

Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného

zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

predsedníčky okresného súdu uviedol najmä, že:

«Vo svojom vyjadrení okresný súd nepopiera, ale naopak stotožňuje sa so

skutočnosťou, že predmetné konanie vedené na tomto súde sp. zn.: E 466/1995, v ktorom je

sťažovateľ oprávneným, trpí neprimeranými prieťahmi.

Podľa môjho názoru je bez významu poukaz na „objektívne“, či „subjektívne“

dôvody prieťahov v konaní, keďže z početnej judikatúry, či už Ústavného súdu SR, resp.

ESĽP jednoznačne vyplýva, že nedostatočná personálna vybavenosť súdov, prípadne vysoký

nápad sporov, reorganizácia súdnictva a pod. nemôžu byť akceptovateľnými dôvodmi pri

porušovaní základných ľudských práv, v danom prípade práva na súdnu ochranu, resp.

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vo vyjadrení obsiahnutý podrobný chronologický popis začína tým, že dňa

12. 01. 2005 súd zastavil výkon rozhodnutia, a to z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia

zaniklo právo ním priznané Teda okresný súd, resp. jeho pani predsedníčka konštatuje, že

takmer po desiatich rokoch bolo konanie o výkon rozhodnutia zastavené.

S poukazom na sťažnosť sťažovateľa, adresovanú predsedovi okresného súdu ešte

v roku 2003, vo vyjadrení okresného súdu - podľa môjho názoru - absentuje „pohľad do

minulosti“, resp. odpoveď na otázku, prečo trvalo takmer desať rokov, kým okresný súd

dospel k svojmu rozhodnutiu predmetné konanie zastaviť.

Z vyjadrenia okresného súdu je zrejmé, že prieťahy v konaní pokračovali aj po

zastavení konania a podaní odvolania zo strany sťažovateľa. Potvrdzuje to najmä

konštatovanie pani predsedníčky, že v období od 09. 03. 2006 do 10. 10. 2006 okresný súd v

danej veci nevykonal žiadny procesný úkon.

V neposlednom rade aj skutočnosť, že od podania odvolania sťažovateľom do

predloženia spisu odvolaciemu súdu uplynuli dva roky, možno hodnotiť - podľa môjho

názoru - ako neprimerané prieťahy.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, netrvám na tom, aby sa v predmetnej veci konalo

ústne pojednávanie a súhlasím, aby Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej

sťažnosti sťažovateľa J. B.

Súčasne v súlade so sťažnosťou sťažovateľa navrhujem, aby Ústavný súd SR vo

svojom rozhodnutí vyslovil, že:

- ústavné právo sťažovateľa J. B., prerokovať vec bez zbytočných prieťahov porušené

zo strany Okresného súdu Bratislava I bolo,

- sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie priznáva,

- ukladá Okresnému súdu Bratislava I, zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia, k rukám právneho zástupcu JUDr. I. M.»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúcich súdnych spisov ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. E 466/95:

Dňa 21. septembra 1995 podal sťažovateľ na bývalom Obvodnom súde Bratislava I

(ďalej len „obvodný súd“) návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia proti Ministerstvu

vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „povinný“). Predmetom výkonu rozhodnutia bola

pracovnoprávna rehabilitácia sťažovateľa.

Dňa 11. júla 1995 bol k predmetnému spisu pripojený rozsudok obvodného súdu č. k.

-49 a súvisiaci rozsudok bývalého Mestského súdu v Bratislave č. k.

-102, v zmysle ktorého „odporca je povinný zamestnať navrhovateľa na

mieste zodpovedajúcom pracovnej zmluve zo 16. 4. 1973 platnej v čase skončenia

pracovného vzťahu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku“.

Dňa 11. júna 1996 obvodný súd uznesením č. k. E 466/95-6 nariadil vo veci výkon

rozhodnutia.

Dňa 1. augusta 1996 povinný podal odvolanie proti uzneseniu č. k. E 466/95-6.

Dňa 2. augusta 1996 sťažovateľ podal návrh na uloženie pokuty povinnému pre

neplnenie nariadeného výkonu rozhodnutia.

Dňa 7. augusta 1996 súd vyzval sťažovateľa, aby sa písomne vyjadril k odvolaniu

povinnej strany.

Dňa 14. augusta 1996 sa sťažovateľ vyjadril k odvolaniu povinného.

Dňa 28. novembra 1996 sťažovateľ urgoval „súdne pokračovanie“.

Dňa 29. novembra 1996 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj

„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní povinného.

Dňa 9. januára 1997 krajský súd vrátil predmetný spis okresnému súdu, pretože

„podanie povinného zo dňa 30. júla 1996 treba považovať za návrh na zastavenie výkonu

rozhodnutia“.

Dňa 1. apríla 1997 súd nariadil vo veci pojednávanie na 25. apríl 1997.

Dňa 25. apríla 1997 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol uznesením

č. k. E 466/95-26 návrh povinného na zastavenie výkonu rozhodnutia zamietnutý

a povinnému uložil súd pokutu vo výške 10 000 Sk, „lebo mal preukázané, že povinný

porušil povinnosť uloženú mu súdnym rozhodnutím“.

Dňa 7. mája 1997 sa sťažovateľ písomne vyjadril k predmetnej veci.

Dňa 21. mája 1997 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu č. k. E 466/95-26,

pretože trval na uložení podstatne vyššej pokuty povinnému.

Dňa 27. mája 1997 súd zaslal podané odvolanie povinnému s tým, aby sa k tomuto

písomne vyjadril.

Dňa 30. mája 1997 povinný podal odvolanie proti uzneseniu č. k. E 466/95-26.

Dňa 10. júla 1997 súd zaslal povinnému vyjadrenie sťažovateľa k predmetnej veci.

Ďalej súd zaslal sťažovateľovi rovnopis odvolania povinného.

Dňa 13. októbra 1997 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave, aby rozhodol

o odvolaniach.

Dňa 28. novembra 1997 krajský súd uznesením č. k. -43 napadnuté

rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Dňa 3. februára 1998 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 20. apríla 1998 povinný zaplatil pokutu vo výške 10 000 Sk.

Dňa 3. júla 1998 súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či trvá na pokračovaní

vo výkone rozhodnutia.

Dňa 20. októbra 1998 súd opätovne vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či trvá na

pokračovaní vo výkone rozhodnutia.

Dňa 6. novembra 1998 sťažovateľ oznámil súdu, že trvá na pokračovaní vo výkone

rozhodnutia, a ospravedlnil sa súdu, že nereagoval na prvú výzvu, pretože bol dlhodobo

práceneschopný.

Dňa 21. januára 2004 súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k výkonu

rozhodnutia v danej veci.

Dňa 5. februára 2004 sa sťažovateľ vyjadril k predmetnej veci.

Dňa 17. februára 2004 sa aj povinný vyjadril k danej veci.

Dňa 15. júla 2004 okresný súd vyzval povinného na predloženie pracovnej zmluvy

sťažovateľa.

Dňa 6. októbra 2004 súd opätovne vyzval povinného na predloženie pracovnej

zmluvy sťažovateľa.

Dňa 21. októbra 2004 povinný zaslal súdu požadovanú pracovnú zmluvu.

Dňa 12. januára 2005 súd uznesením č. k. E 466/95-61 zastavil výkon rozhodnutia

„nariadený uznesením Okresného súdu Bratislava I, č. k. E 466/95, zo dňa 11.6.1996

celkom“.

Dňa 18. marca 2005 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu č. k. E 466/95-61

a zároveň požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho

zástupcu z radov advokátov.

Dňa 1. apríla 2005 súd zaslal povinnému odvolanie sťažovateľa na zaujatie

stanoviska.

Dňa 25. apríla 2005 sa povinný písomne vyjadril k odvolaniu sťažovateľa.

Dňa 29. apríla 2005 bol spis sp. zn. predložený Krajskému súdu

v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 28. decembra 2005 krajský súd vrátil okresnému súdu spis ako „predčasne

predložený“, pretože okresný súd dovtedy nerozhodol o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie

od súdnych poplatkov a o ustanovení zástupcu z radov advokátov.

Dňa 2. marca 2006 sťažovateľ oznámil súdu, že 27. februára 2006 podal „súdnemu

exekútorovi JUDr. F. H.“ návrh na vykonanie exekúcie.

Dňa 9. marca 2006 súd vyzval sťažovateľa, aby mu oznámil potrebné údaje pre

možnosť oslobodenia od súdnych poplatkov.

Dňa 21. marca 2006 sťažovateľ zaslal súdu požadované dokumenty.

Dňa 6. decembra 2006 súd uznesením č. k. -75 priznal sťažovateľovi

oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovil mu právneho zástupcu Mgr. R. Z.

Dňa 29. decembra 2006 advokát Mgr. R. Z. oznámil súdu odmietnutie poskytnutia

právnych služieb z dôvodu svojej zaťaženosti.

Dňa 18. januára 2007 súd vyzval Mgr. R. Z., aby oznámil, či jeho odmietnutie

poskytnutia právnych služieb sa má považovať za odvolanie proti uzneseniu č. k.

-75.

Dňa 9. februára 2007 Mgr. R. Z. odpovedal súdu, že jeho predmetné podanie sa má

považovať za odvolanie.

Dňa 14. februára 2007 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave, aby

rozhodol o odvolaní Mgr. R. Z.

Dňa 20. februára 2007 krajský súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k odvolaniu.

Dňa 28. februára 2007 sa sťažovateľ písomne vyjadril k odvolaniu.

Dňa 31. júla 2007 krajský súd uznesením č. k. -85 rozhodol, že

uznesenie okresného súdu č. k. -75 zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie.

Dňa 20. augusta 2007 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 10. októbra 2007 súd vyzval advokátku Mgr. E. B., aby oznámila, či je schopná

zabezpečiť právnu pomoc sťažovateľovi.

Dňa 24. októbra 2007 Mgr. E. B. odpovedala súdu, že nie je schopná zabezpečiť

právnu pomoc v predmetnej veci.

Dňa 6. novembra 2007 súd uznesením č. k. -90 ustanovil sťažovateľovi

právneho zástupcu JUDr. M. S.

Dňa 8. januára 2008 bolo okresným súdom vydané opravné uznesenie č. k.

-92, ktorým sa upresnilo uznesenie č. k. -90.

Dňa 18. marca 2008 bol spis opätovne predložený Krajskému súdu v Bratislave na

rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa, ktoré podal 18. marca 2005.

Dňa 10. decembra 2008 krajský súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby

„preukázali odvolaciemu súdu, že vo veci bol v zmysle podaný dňa

27. 2. 2006 návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. F. H.“.

Dňa 12. januára 2009 právny zástupca sťažovateľa oznámil krajskému súdu, že

„Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podanej oprávneným p. J. B. zo dňa 22. 2. 2008

doručenom exekútorskému úradu JUDr. F H. dňa 27. 2. 2006 Okresný súd Bratislava 1

svojím uznesením sp. zn. -18, Ex 19/2006 zo dňa 5. 6. 2006 žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu litispendencie. Následne Okresný súd

Bratislava 1 uznesením z 28. 8. 2007 č. k.: , Ex 19/2006 túto exekúciu vedenú

pod č. zastavil, tiež z dôvodu litispendencie. (...) Na podanie odvolania nebol

relevantný dôvod.“.

Dňa 23. februára 2009 Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -108

potvrdil rozhodnutie okresného súdu sp. zn. E 466/95 z 12. januára 2005, ktorým sa zastavil

výkon rozhodnutia.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní o výkon rozhodnutia - o pracovnoprávnej rehabilitácii

sťažovateľa, ktoré je vedené pod sp. zn. E 466/95, dochádza k porušovaniu jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už uviedol, že právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa vzťahuje aj na konanie o výkon

rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní, keďže nútený výkon súdnych a iných

rozhodnutí je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa

a treba ho tiež považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom požiadavku na rýchly a efektívny

postup súdu pri rozhodovaní v rámci konania týkajúceho sa núteného výkonu rozhodnutia

je vzhľadom na jeho charakter a účel potrebné posudzovať ešte dôraznejšie ako v konaní „o

práve samom“, ktoré mu predchádzalo (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd zo skutočností uvádzaných

okresným súdom ani z obsahu spisu nezistil takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver

o takej zložitosti posudzovanej veci (právnej, resp. faktickej), ktorá by mohla negatívne

ovplyvniť jej doterajší priebeh, no najmä doterajšiu dĺžku konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho

ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným

prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania viac ako trinásť rokov je

už aj vzhľadom na povahu tejto veci (výkon rozhodnutia - o pracovnoprávnej rehabilitácii)

samo osebe celkom jednoznačne neprimerané.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane nečinný, a to od

15. júla 1995 do 11. júna 1996 (jedenásť mesiacov), od 14. augusta 1996 do 1. apríla 1997

(sedem mesiacov neefektívneho plynutia času), 17. februára 2004 do 15. júla 2004 (päť

mesiacov), od 25. apríla 2005 do 28. decembra 2005 (osem mesiacov - predčasne

predložený spis na krajskom súde) a od 21. marca 2006 do 6. decembra 2006 (deväť

mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas

minimálne štyridsiatich mesiacov nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci

počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom

článku (pozri napr. ). Uvedené obdobia nečinnosti, resp. neefektívnej

činnosti okresného súdu z hľadiska sú netolerovateľné, pričom vec bolo

potrebné posúdiť aj s ohľadom na jej povahu (rozhodovanie o výkon rozhodnutia –

o pracovnoprávnej rehabilitácii sťažovateľa) a význam pre sťažovateľa. V tejto súvislosti

treba zdôrazniť, že ak bolo predmetom konania v podstate odstránenie krívd minulosti,

konaniu o týchto vzťahoch príslušné súdy mali venovať „mimoriadnu starostlivosť“, pretože

procesné omeškanie v takejto veci môže mať za následok de facto založenie nových krívd.

Vo svetle tejto požiadavky sa potom podstatne mení aj pohľad na posúdenie prieťahov

v predmetnej veci vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručenému v , účelom ktorého je, aby sa čo najskôr odstránil stav

právnej neistoty, kvôli čomu prebieha súdne konanie (mutatis mutandis ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 23. februára 2009 bolo vo veci vydané uznesenie č. k.

-108, ktorým bolo rozhodnutie okresného súdu sp. zn. E 466/95 z 12. januára

2005 o zastavení výkonu rozhodnutia potvrdené, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach

danej veci rozhodnutie podľa .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

„1 000 000,- Sk, ktorú považujem za primerané s prihliadnutím na škodu, ktorú mi dotknutý

súd svojím nekonaním alebo zlým procesným postupom spôsobil. Dlhoročná

nezamestnanosť v dôsledku nerozhodnutia súdu o mojom zaradení do práce.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj vzhľadom na povahu veci považuje

za primerané v sume 3 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 19. novembra 2008 a písomné

stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 8. decembra 2008). Za dva úkony vykonané

v roku 2008 patrí odmena v sume dvakrát po 105,42 € a režijný paušál dvakrát po 6,31 €

(v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa

predstavujú sumu 223,46 €, ku ktorej sume bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu

42,45 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 265,92 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 a 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2009