Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 100/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. G., Česká republika, zastúpenej advokátkou

JUDr. I. R., K., vo veci porušenia jej základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 18. júna 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. G. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta

2008 doručená sťažnosť Ing. J. G. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 18. júna 2008.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«Dňa 12. 11. 2003 podala matka sťažovateľky, M. G., na Okresný súd v Prešove

návrh na začatie konania o neplatnosť darovacej zmluvy proti MUDr. M. G. Toto konanie

sa viedlo na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. .

Okresný súd v Prešove vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14. 11. 2007.

Proti tomuto rozsudku podala matka sťažovateľky, žalobkyňa, odvolanie dňa 4. 1.

2008.

Odvolacie konanie sa viedlo na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. .

Žalobkyňa, v priebehu odvolacieho konania zomrela, a to dňa 7. 3. 2008.

Odporca sťažovateľku výzvou zo dňa 4. 4. 2008 ako dedičku po žalobkyni vyzval,

aby oznámila odporcovi, či vstupuje do práv a povinností na miesto žalobkyne a či trvá

na podanom odvolaní.

Sťažovateľka listom zo dňa 18. 4. 2008 požiadala odporcu o predĺženie poskytnutej

lehoty na vyjadrenie sa, či do práv a povinností žalobkyne vstupuje.

Listom zo dňa 9. 6. 2008 sťažovateľka odporcu požiadala o vyjadrenie

sa k jej žiadosti zo dňa 18. 4. 2008.

Listom zo dňa 14. 6. 2008 sťažovateľka odporcu opätovne požiadala o stanovisko

vo veci jej žiadosti zo dňa 18.4.2008.

Listom zo dňa 30. 6. 2008 sťažovateľka odporcovi oznámila, že vzhľadom na to,

že nedostala jeho vyjadrenie k jej žiadosti zo dňa 18. 4. 2008, žiada o ďalšie predĺženie

lehoty vo veci vyjadrenia sa, či vstupuje do práv a povinností žalobkyne.

Odporca dňa 18. 6. 2008 vo veci rozhodol rozsudkom , v ktorom

sťažovateľku označil ako žalobkyňu, potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov a zaviazal

ju zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania.

V danom prípade odporca konal so sťažovateľkou ako s účastníčkou konania

na strane navrhovateľa bez jej súhlasu so vstupom do konania a vstupom do práv

a povinností na strane navrhovateľa, po smrti pôvodnej navrhovateľky, matky sťažovateľky.

Povinnosťou odporcu bolo skúmať, či sťažovateľka, chce v konaní na strane

navrhovateľky pokračovať, či chce vstúpiť do jej práv a povinností, aby právne účinky

s podaným návrhom pôvodnej navrhovateľky, zostali zachované...

Obsahom listu sťažovateľky zo dňa 18. 4. 2008 bola žiadosť o predĺženie stanovenej

lehoty 15 dní na vyjadrenie sa, či ako dcéra a dedička po nebohej žalobkyni vstupuje

do práv a povinností namiesto žalobkyne a či trvá na podanom odvolaní, aspoň do 30. 6.

2008, vzhľadom na to, že „k tak vážnemu kroku potrebujem odborné, právne a objektívne

posúdenie, dostať možnosť nahliadnuť do spisového materiálu, do ktorého som ako svedok

nemala právo nahliadnuť a oboznámiť sa s kompletnou dokumentáciou... Prosím doprajte

mi požadovanú lehotu na rozmyslenie - o nespravodlivosti verdiktu súdu som presvedčená

aj ja - potrebujem si však overiť, či v spisovom materiáli nie sú zavádzajúce klamstvá,

falošné výpovede a prehodnotiť celú kauzu s odborníkmi.“...

Listom zo dňa 30. 6. 2008 sťažovateľka oznámila, že nedostala vyjadrenie k mojej

žiadosti zo dňa 18. 4. 2008 a z toho dôvodu prosí o „ďalšie predĺženie termínu vyjadrenia

sa k vstupu do hore uvedenej kauzy do doby 2 mesiacov po tom, čo mi umožníte nahliadnuť

do spisu... Doprajte mi čas na zváženie vstupu do kauzy / event. na to, aby som si našla

advokáta, ktorý by túto kauzu v prospech mamy in memoriam zdarné vyriešil.“

Zo všetkých listov sťažovateľky adresovaných odporcovi je zrejmé, že ani v jednom

z nich neprejavila svoju vôľu vstúpiť do práv a povinností namiesto navrhovateľky ani

neprejavila vôľu trvať na podanom odvolaní.

V odôvodnení namietaného rozsudku odporcu sa uvádza: „Výzvou z 4. 4. 2008

(č. l. 349 spisu) odvolací súd vyzval Ing. J. G., aby oznámila súdu, či vstupuje do práv

a povinností na miesto žalobkyne a či trvá na podanom odvolaní. Žalobkyňa Ing. J. G.

listom z 18. 4. 2008 oznámila odvolaciemu súdu, že matka sa nielenže nedožila vrátenia

domu, ale zomierala s bolesťou v duši, krivdou a pocitom nespravodlivosti. Poverila ju,

aby v jej mene „bojovala za spravodlivosť, v ktorú ona ako silná kresťanka verila.“

Z obsahu listu z 18. 4. 2008 odvolací súd vyvodil, že žalobkyňa trvá na podanom odvolaní

v celom rozsahu.“...

Nie je zrejmé, v ktorej časti listu sťažovateľka výslovne alebo iným spôsobom

nevzbudzujúcim pochybnosti prejavila, že vstupuje do práv a povinností na miesto

žalobkyne a trvá na podanom odvolaní...“.

Je zrejmé, že v uvedenom liste zo dňa 18. 4. 2008 sťažovateľka odporcovi oznámila

pocity beznádeje svojej matky a jej citové rozpoloženie pred smrťou po tak dlho trvajúcom

konaní. V liste však nemožno nájsť prejav vôle sťažovateľky - súhlasu s tým, že vstupuje

do práv a povinností na miesto žalobkyne a trvá na podanom odvolaní.

Postup odporcu, ktorý z obsahu listu, v ktorom sťažovateľka opísala, že jej matka

zomierala s bolesťou v duši, krivdou a pocitom nespravodlivosti a poverila sťažovateľku

v jej mene bojovať za spravodlivosť vyvodil, že tá trvá na podanom odvolaní je výsostne

absurdný, popierajúci výkladové pravidlo prejavu vôle podľa ustanovenia .

V prípade ak nebolo odporcovi jasné a určité, napriek tomu, že sťažovateľka

na vyjadrenie sa, či do konania vstupuje, požiadala o predĺženie lehoty, teda vôľu vstúpiť

do konania nevyjadrila, povinnosťou odporcu bolo postupovať v prípade sťažovateľky

napriek tomu, že nikdy nebola účastníčkou konania, použitím analógie legis podľa

ustanovenia , podľa ktorého sudca alebo poverený zamestnanec súdu

uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil

alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení

uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

Zároveň pokiaľ by sťažovateľka svoje podanie neopravila, bolo povinnosťou

odporcu na podanie sťažovateľky neprizerať, teda prizerať tak, ako keby ho neurobila, čím

súhlas daný nebol, opätovne s použitím analógie legis aplikovaným ods. 2 prvou vetou § 43

- ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre

uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo

byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že do konania na strane žalobcu môže

vstúpiť účastník, len po vyslovení súhlasu, pretože nikto sa proti svojej vôli nemôže stať

žalobcom...»

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd jej sťažnosť prijal

na ďalšie konanie a vo veci rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľky

- na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 6 prvá veta Dohovoru a právo

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde zakotvené v článku 46 ods. 1 , bolo rozsudkom Krajského

súdu v Prešove vo veci sp. zn. a postupom, ktorý mu predchádzal, porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Prešove pokračovať

v porušovaní namietaného práva sťažovateľky.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove

sp. zn. zo dňa 18. 6. 2008 a vracia vec Krajskému súdu v Prešove na ďalšie

konanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie

vo výške 50.000,- Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania.

Zo sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom

sp. zn. zo 14. novembra 2007 zamietol žalobu v právnej veci jej matky

„o určenie neplatnosti darovacej zmluvy eventuálne o vrátenie daru“, proti ktorému podala

jej matka odvolanie. Medzitým žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania zomrela.

Krajský súd napriek tomu, aby skúmal, či sťažovateľka chce v konaní na strane

žalobkyne pokračovať, konal so sťažovateľkou ako s účastníčkou konania a bez

jej výslovného súhlasu so vstupom do konania vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 18. júna 2008 tak, že potvrdil citovaný rozsudok okresného súdu. Podľa

sťažovateľky tým krajský súd porušil jej označené základné právo podľa čl. 46 ods. 1

a právo podľa dohovoru.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky najprv zisťoval,

či ochranu jej právam, porušenie ktorých namietala (t. j. základnému právu podľa čl. 46

ods. 1 a právu na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru),

neposkytujú všeobecné súdy na základe opravných prostriedkov im dostupných, ktoré

možno považovať za účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia označených

práv.

Podľa ustálenej súdnej praxe proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

je prípustné dovolanie v prípadoch uvedených v

(ďalej aj „OSP“). Ide o prípady závažných vád konania, keď je dovolanie prípustné, aj keď

nie sú splnené podmienky uvedené v . Dovolací súd má vždy povinnosť

prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v a popri skúmaní podmienok

prípustnosti podľa sa vždy zaoberá aj prípadnou prípustnosťou dovolania

z dôvodu závažných procesných vád konania vymenovaných v .

Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti

konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc ústavného

súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba

vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom

prípade právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľky

vyplývajúcim z prináleží všeobecným súdom (najvyššiemu súdu), čím je zároveň

vylúčená právomoc ústavného súdu.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu v zákonnej

lehote 11. augusta 2008 dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok podľa § 236 a nasl.

. Prípustnosť dovolania vyvodzuje najmä z ustanovenia . O dovolaní

rozhodnuté dosiaľ nebolo.

Podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu

ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní

pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a

ustanovenými procesnými úkonmi (podobne napr. , ).

V okolnostiach prípadu sťažovateľka považuje právoplatné rozhodnutie odvolacieho

súdu za zmätočné a podanie dovolania odôvodňuje ustanovením .

Dovolanie podľa a nasl. je nesporne účinným právnym prostriedkom nápravy

prípadného porušenia označeného práva sťažovateľky (napr. obdobne ,

).

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka dovolanie proti

napadnutému uzneseniu krajského súdu podala, pričom takmer súčasne sa obrátila

so sťažnosťou aj na ústavný súd, v ktorej tvrdí také porušenie procesných oprávnení,

ktoré napĺňajú prípustnosť dovolania podľa . ani zákon

o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi

ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, jednoznačne

požaduje vyčerpanie všetkých účastníkovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľkou

ústavný súd uzavrel, že v jej veci nie je vo vzťahu k označenému základnému právu podľa

a právu podľa dohovoru daná v súčasnosti jeho právomoc [

v spojení a v spojení s ].

Preto sťažnosť pre nedostatok právomoci odmietol už po jej predbežnom prerokovaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2009