Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 101/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. Ď., B., toho času vo výkone trestu, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupmi Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. ,

Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. , Generálneho

riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. GR a Krajského súdu v Prešove pri rozhodovaní o návrhu

na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ako aj postupom

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. P. Ď. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára

2009 doručená sťažnosť Ing. P. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi Okresného súdu Trnava (ďalej aj „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. , Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. , Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže

Slovenskej republiky (ďalej len „generálne riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod

sp. zn. GR a Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

pri rozhodovaní o návrhu na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,

ako aj postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“).

Zo sťažnosti vyplýva predovšetkým to, že 20. apríla 2008 podalo Občianske

združenie c., B. (zastúpené sťažovateľom), okresnému súdu návrh na podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, avšak okresný súd o tomto návrhu nikdy

nerozhodol, pretože po odročení verejného pojednávania 20. júna 2008 zaslal spis

na „základe miestnej príslušnosti v zmysle ...“ Okresnému súdu Prešov,

o čom sťažovateľa upovedomil „listom zo 14. 8. 2008“.

Okresný súd Prešov 13. októbra 2008 uznesením sp. zn. nevyhovel

návrhu a neprepustil sťažovateľa z výkonu trestu odňatia slobody. Sťažovateľ podal

sťažnosť proti tomuto uzneseniu priamo do zápisnice na verejnom zasadnutí.

Sťažovateľ tvrdí, že „v zmysle súd rozhodne o návrhu

na podmienečné prepustenie najneskôr do 60 dní od jeho doručenia.

O predmetnom návrhu nebolo do dnešného dňa rozhodnuté s konečnou platnosťou.

Sťažovateľ má za to, že ani on a ani navrhovateľ ich konaním nezapríčinili prieťahy

v súdnom konaní. Na jedinú výzvu súdu reagoval sťažovateľ obratom.“.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že porušenie svojich označených práv generálnym

riaditeľstvom vidí v tom, že ho premiestnilo na základe rozhodnutia z 11. júla 2008

z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody H. do iného ústavu v P. (oddelenie v S.), pričom

neuviedlo žiadny závažný dôvod. Takýto postup podľa neho „hraničí so svojvôľou

a šikanovaním odsúdeného a aj v jeho dôsledku došlo k prieťahom v predmetnom konaní“.

Následne na jeho žiadosť v zmysle „zákona o informáciách“ mu dosiaľ neodpovedalo,

preto podal žalobu na Krajskom súde v Bratislave, kde sa vedie konanie pod sp. zn.

.

Sťažovateľ vidí porušenie svojich práv tiež v tom, že ministerstvo „ako ústredný

orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patria všetky vyššie označené subjekty,

doposiaľ žiadnym zákonným a ani podzákonným spôsobom neupravilo postup ním

riadených subjektov v obdobných prípadoch, a teda významným spôsobom svojím

nekonaním prispelo k prieťahom v predmetnom konaní...

Taktiež je potrebné uviesť, že v dôsledku neprimeranej dĺžky konania, ktorá

niekoľkonásobne prekročila zákonom stanovenú 2-mesačnú lehotu, sa zásadným spôsobom

zmenil právny stav veci.

Predmetom pôvodného návrhu na podmienečné prepustenie, uvedeného ako dôkaz

č. 1, bolo podmienečné prepustenie sťažovateľa z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu

bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 dňa 11. 4. 2005, sp. zn. ,

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. 5. 2007, sp. zn. .

Dňa 30. 10. 2008 (t. j. po viac ako 4 mesiacoch po uplynutí zákonnej lehoty

na rozhodnutie o návrhu na podmienečné prepustenie) bol však sťažovateľ odsúdený

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , na súhrnný trest

odňatia slobody vo vyššej výmere, v dôsledku čoho došlo k zmene formálnej podmienky

pre podmienečné prepustenie, t. j. doby výkonu trestu, po vykonaní ktorej je možné

rozhodovať o podmienečnom prepustení.“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Okresný súd Trnava porušil práva Ing. P. Ď. podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd nerozhodnutím o návrhu na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia

slobody, sp. zn. .

2. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže porušilo práva Ing. P. Ď.

podľa a podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, a to tým, že bez riadneho dôvodu premiestnilo Ing. P.

Ď. do iného ústavu na výkon trestu odňatia slobody, čím významne prispelo k nerozhodnutiu

o návrhu na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, sp. zn.

GR .

3. Okresný súd Prešov a Krajský súd v Prešove porušili práva Ing. P. Ď. podľa čl. 48

ods. 2 a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd nerozhodnutím o návrhu na jeho podmienečné v prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody, sp. zn. .

4. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky porušilo práva Ing. P. Ď. podľa

a podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, a to tým, že nedostatočne upravilo podmienky

pre premiestňovanie odsúdených iného ústavu na výkon trestu odňatia slobody, čím

významne prispelo k nerozhodnutiu o návrhu na jeho podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody.

5. Okresný súd Trnava je povinný zaplatiť Ing. P. Ď. primerané finančné

zadosťučinenie 10.000,- EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže je povinné zaplatiť

Ing. P. Ď. primerané finančné zadosťučinenie 10.000,- EUR do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Okresný súd Prešov je povinný zaplatiť Ing. P. Ď. primerané finančné

zadosťučinenie 10.000,- EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

8. Krajský súd v Prešove je povinný zaplatiť Ing. P. Ď. primerané finančné

zadosťučinenie 10.000,- EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

9. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je povinné zaplatiť Ing. P. Ď.

primerané finančné zadosťučinenie 10.000,- EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad

a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

1. Z obsahu sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupmi

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , Okresného súdu Prešov

v konaní vedenom pod sp. zn. a generálneho riaditeľstva v konaní vedenom

pod sp. zn. GR pri rozhodovaní, resp. nerozhodovaní o návrhu na jeho

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. ,

). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty

odpustiť (napr. ).

V kontexte ustanovenia porušenie označených

práv - nerozhodnutie o návrhu sťažovateľa na podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody - je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania

sťažnosti (mutatis mutandis , ).

Lehota na podanie sťažnosti podľa začala v okolnostiach danej veci

plynúť dňom, keď sa sťažovateľ dozvedel, že okresný súd o uvedenom návrhu rozhodovať

nebude, teda o inom zásahu okresného súdu. Keďže okresný súd sťažovateľovi 14. augusta

2008 oznámil, že o návrhu občianskeho združenia zastúpeného sťažovateľom (teda o jeho

návrhu) rozhodovať nebude, sťažovateľ sa o namietaných porušeniach jeho označených

práv mohol dozvedieť najneskôr, keď mu bol tento list doručený, t. j. v auguste 2008.

Obdobne sa to týka aj vo vzťahu k postupu generálneho riaditeľstva (sťažovateľ

sa dozvedel o rozhodnutí generálneho riaditeľstva z 11. júla 2008 najneskôr 15. júla 2008,

keď bol premiestnený do iného ústavu na výkon trestu odňatia slobody) a vo vzťahu

k postupu (rozhodnutiu) Okresného súdu Prešov ešte 13. októbra 2008, pretože tento

uvedeného dňa rozhodol na verejnom zasadnutí tak, že „návrhu“ na podmienečné

prepustenie sťažovateľa nevyhovel.

Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na ústavnom súde v čase (23. januára

2009), keď už uplynula lehota ustanovená v , ústavný

súd jeho sťažnosť z uvedených dôvodov vo vzťahu k označeným porušovateľom odmietol

ako oneskorene podanú podľa .

2. V ďalšej časti sťažnosti namieta sťažovateľ porušenie svojich práv postupmi

krajského súdu (ktorého konanie však v sťažnosti neoznačil a sťažnosť vo vzťahu k nemu

ani vôbec neodôvodnil) a ministerstva, ktoré sa podľa neho podieľalo na prieťahoch

v konaní tým, že „doposiaľ žiadnym zákonným a ani podzákonným spôsobom neupravilo

postup ním riadených subjektov v obdobných prípadoch“.

Keďže v tejto časti (vo vzťahu ku krajskému súdu) návrh neobsahuje zákonom

predpísané náležitosti ustanovené v , , a

a vo vzťahu k ministerstvu sa javí už na prvý pohľad zjavne neopodstatnený (pretože

v danom prípade existuje množstvo právnych noriem upravujúcich postupy namietaných

porušovateľov, ktorými sa musia riadiť napr. , zákon o výkone trestu

odňatia slobody a podobne), ústavný súd odmietol jeho sťažnosť pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí vo vzťahu ku krajskému súdu a ako zjavne neopodstatnenú

vo vzťahu k ministerstvu podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu stratilo už opodstatnenie,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa (napr. o jeho žiadosti

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2009