Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 138/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť A. Č., J. Č. a I. Č., všetky bytom B., zastúpených

advokátkou JUDr. I. Š., B., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 19

ods. 1 a 2, a postupom Okresného

súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. Č., J. Č. a I. Č. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra

2008 doručená sťažnosť A. Č. (ďalej len „sťažovateľka“), J. Č. a I. Č., všetky bytom B.

(ďalej spolu len „sťažovateľky“), zastúpených advokátkou JUDr. I. Š., B., vo veci

namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 21 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn.

.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala na okresnom súde 30. septembra

1999 žalobu o „deložáciu, zrušenie užívacieho práva“ proti žalovanému Ing. M. B. (ďalej

len „žalovaný“). Na základe výzvy okresného súdu sťažovateľka upresnila podaním

z 1. marca 2000 žalobu tak, že sa proti žalovanému domáha vypratania 1-izbového bytu...

v B. Konanie bolo na okresnom súde vedené pod sp. zn. . Žalovaný od roku

1995 znemožňuje sťažovateľkám užívanie sporného bytu. Keďže sťažovateľky nemali kde

bývať, museli byť vtedy ešte maloleté sťažovateľky J. a I. Č. umiestnené v detskom

domove. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Dodnes sa sťažovateľke nepodarilo dostať sa späť do svojho obydlia so svojimi

deťmi. Napriek tomu, že Ing. B. neoprávnene obýva ich obydlie a odmieta ich do neho

vpustiť, neplatí ani nájomné. Toto musí uhrádzať sťažovateľka lebo stále dúfa a verí, že sa

dovolá spravodlivosti a že sa jej podarí získať svoje obydlie späť a že bude môcť dôstojne

bývať.

Je hanbou justície, že do dnešného dňa nebolo právoplatne rozhodnuté o práve

sťažovateľky na jej obydlie. Tento spor trvá už vyše deväť rokov! Prvý návrh podala

sťažovateľka ešte v roku 1999! Do dnešného dňa však nebolo v jej prípade právoplatne

rozhodnuté a sťažovateľka aj so svojimi deťmi je nútená bývať tam, kde sa práve podarí, je

de facto na ulici aj so svojimi deťmi. O tvrdosti takéhoto zásahu snáď ani netreba

polemizovať. Právo na bývanie je úzko spojené s právom na dôstojný ľudský život.

Sťažovateľke a jej deťom sú však obe tieto práva už dlhodobo upierané práve z dôvodu

prieťahov v konaní, ktoré trvajú už viac ako deväť rokov!“

Vzhľadom na už uvedené sťažovateľky žiadajú, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„I. Právo sťažovateľov na obydlie garantované v článku 21 bolo postupom

Okresného súdu Bratislava I a postupom Krajského súdu v Bratislave porušené.

II. Právo sťažovateľov na zachovanie ľudskej dôstojnosti a na súkromie garantované

v článku 19 bolo postupom Okresného súdu Bratislava I a postupom Krajského súdu

v Bratislave porušené.

III. Právo sťažovateľov na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v článku 48 boli postupom Okresného súdu Bratislava I a postupom Krajského súdu

v Bratislave porušené.

IV. Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave sú povinní nahradiť každému

zo sťažovateľov spoločne a nerozdielne po 500.000,- Sk náhradu nemajetkovej ujmy.

V. Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave sú povinní nahradiť

sťažovateľom trovy konania.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez

súhlasu toho, kto v ňom býva.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 21 ods. 1

a vo vzťahu k sťažovateľkám J. Č. a I. Č.

Ústavný súd z príloh sťažnosti, ako aj zo spisu okresného súdu sp. zn.

a krajského súdu sp. zn. zistil, že účastníkmi označených konaní boli

sťažovateľka, žalovaný a vedľajší účastník Mestská časť B.

Keďže sťažnosť ústavnému súdu podali aj sťažovateľky J. Č. a I. Č., ktoré neboli

účastníčkami konaní, v ktorých namietajú porušenie svojich základných práv, bolo ju

potrebné odmietnuť vo vzťahu k týmto sťažovateľkám ako sťažnosť podanú neoprávnenou

osobou podľa .

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 21 ods. 1

a postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2,

a postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Podľa zistení ústavného súdu okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 20. apríla 2007 tak, že žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť

vypratať sporný byt v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku bez pridelenia bytovej

náhrady. Zároveň sťažovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania. V dôsledku

odvolania podaného žalovaným okresný súd predložil spis 15. júna 2007 krajskému súdu na

rozhodnutie o odvolaní žalovaného.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ).

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Ústavný súd vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej poskytuje

ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

len vtedy, ak bola sťažnosť pred ústavným súdom uplatnená v čase, keď k namietanému

porušeniu označeného práva ešte mohlo dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo

trvať (m. m. , , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na naplnenie

základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali,

prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. , ).

Z príloh sťažnosti, ako aj preverením spisov okresného súdu a krajského súdu

ústavný súd zistil, že vec bola od 15. júna 2007 vedená na krajskom súde, na ktorom

prebiehalo odvolacie konanie. Sťažnosť bola podaná a ústavnému súdu doručená v čase,

keď už vec bola v štádiu odvolacieho konania, t. j. vo veci už konal krajský súd.

V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jedným z dôvodov

odmietnutia sťažnosti je zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak ústavný súd

nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta (napr. , ,

, ). Sťažovateľka podala sťažnosť ústavnému súdu okrem

iného, na prieťahy v konaní, pričom za porušovateľa svojho práva označila okresný súd,

ktorý už v sťažovateľkinej právnej veci o vypratanie bytu nekoná, a teda ústavný súd už

nemôže žiadnym spôsobom prispieť k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, t. j. k odstráneniu stavu právnej neistoty vo vzťahu

k okresnému súdu.

Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej základných práv podľa čl. 19

ods. 1 a 2 a , okresný súd poskytol predmetným právam sťažovateľkou

požadovanú ochranu, pretože rozsudkom sp. zn. z 20. apríla 2007 jej žalobe

vyhovel. Z uvedeného dôvodu ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je

v časti týkajúcej sa namietaného postupu okresného súdu zjavne neopodstatnená, a preto ju

po predbežnom prerokovaní odmietol podľa .

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 21 ods. 1

a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2,

a aj postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že v dôsledku odvolania podaného žalovaným

okresný súd predložil spis 15. júna 2007 krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní

žalovaného. Rozsudkom č. k. -388 z 12. marca 2009 bol rozsudok súdu

prvého stupňa v celom rozsahu potvrdený. Krajský súd sťažovateľke náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. To znamená, že pokiaľ ide o ochranu práv sťažovateľky

podľa a 2 a , bola jej ochrana poskytnutá už rozsudkom

okresného súdu a následne aj označeným rozsudkom krajského súdu, keďže sťažovateľka

bola v konaní úspešná.

Ústavnému súdu zostávalo posúdiť len námietku sťažovateľky týkajúcu sa porušenia

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Konanie na

krajskom súde začalo 15. júna 2007, keď bol krajskému súdu predložený spis na

rozhodnutie o odvolaní žalovaného. V čase podania sťažnosti nebolo ešte vo veci krajským

súdom rozhodnuté. Pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podala sťažovateľka 21. apríla

2008 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu, v ktorej namietala aj

prieťahy v odvolacom konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. . V liste

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 11. júla 2008, ktorý je súčasťou príloh

sťažnosti a ktorý je adresovaný dipl. Ing. architektovi K., ktorý sťažovateľku v určitej fáze

konania zastupoval, sa uvádza, že „... vo veci sťažnosti pani A. Č., týkajúcej sa prieťahov

odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. ,

dovoľuje si Vám týmto oznámiť, že mu bol doručený list podpredsedníčky Krajského súdu

v Bratislave JUDr. E. B. číslo: Spr. 2128/08 z 26. júna 2008, v ktorom informuje o stave

predmetného odvolacieho konania...

Dôvodom na nekonanie krajského súdu je skutočnosť, že občiansko-právny úsek na

Krajskom súde v Bratislave nebol dlhodobo personálne obsadený. Bolo to spôsobené najmä

tým, že po odchode viacerých sudcov, najmä ich preložením na Najvyšší súd Slovenskej

republiky, neboli senáty riadne doplnené a vzhľadom na nápad občiansko-právnych vecí

bolo zrejmé, že predmetný úsek nemá ani dostatočný počet senátov.

V danej veci, vzhľadom na opísanú situáciu, je predpoklad určenia termínu v prvom

štvrťroku 2009. Termín bude určený ihneď, ako bude na základe rokovaní o novom rozvrhu

práce predbežne určený pojednávací deň...

Za spôsobené objektívne prieťahy v uvedenom odvolacom konaní sa Vám v mene

ústredného orgánu štátnej správy pre súdy a väzenstvo ospravedlňujeme.“. Dňa 9. februára

2009 krajský súd určil termín odvolacieho pojednávania na 12. marec 2009 a na tomto

pojednávaní aj vo veci rozsudkom rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.

Z uvedeného vyplýva, že odvolacie konanie trvalo od 15. júna 2007 do 12. marca

2009, t. j. takmer 21 mesiacov. Trvanie odvolacieho konania v dĺžke 21 mesiacov podľa

názoru ústavného súdu nemožno považovať za zjavne neprimerané. V okolnostiach prípadu

ústavný súd vzal do úvahy predovšetkým skutočnosť, že sťažnosť sťažovateľky na prieťahy

v konaní doručená okresnému súdu 21. apríla 2008 splnila svoj účel. Podpredsedníčka

krajského súdu totiž v odpovedi na túto sťažnosť sp. zn. Spr 2128/08 z 26. júna 2008

prisľúbila, že sa vo veci nariadi pojednávanie v prvom štvrťroku, čo bolo aj reálne naplnené.

Ústavný súd tiež vzal do úvahy, že v čase podania sťažnosti už bola základným právam,

ktorých porušenie sťažovateľka namietala, poskytnutá ochrana rozhodnutím okresného

súdu, pričom navyše sťažovateľka sa podanou sťažnosťou ani nedomáhala, aby ústavný súd

uložil krajskému súdu povinnosť konať vo veci bez zbytočných prieťahov, čo signalizuje

účelovosť sťažnosti doručenej ústavnému súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je aj

vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu zjavne neopodstatnená, a preto ju po

predbežnom prerokovaní odmietol podľa .

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa aj ďalšími

návrhmi sťažovateliek (napr. návrhom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

a úhrady trov konania).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2009