Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 250/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2009 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. I. V., B., zastúpeného advokátom Mgr. V. Š., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo Mgr. I. V., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. I. V. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mgr. I. V. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 331,85 €

(slovom tristotridsaťjeden eur a osemdesiatpäť centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta Mgr. V. Š., B., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 5. júna

2008 č. k. -10 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. I. V., B. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj

„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo, že: „Dňa 25. 10. 2005 sťažovateľ podal súdnemu

exekútorovi Mgr. J. K. návrh na vykonanie exekúcie na základe rozsudku Okresného súdu

Bratislava I (...) zo dňa 19. 04. 2002, č. k. -47, ukladajúceho odporcovi

povinnosť vypratať garáž vo vlastníctve sťažovateľa. (...)

Od podania návrhu na vykonanie exekúcie uplynul viac ako 1 rok a 4 mesiace,

pričom do dnešného dňa nebolo rozhodnuté ani len o námietkach proti exekúcii. Exekúcia

tak začala výlučne de iure, v skutočnosti však vôbec nie je vykonávaná.

Podľa ust. § 50 ods. 2 Exekučného poriadku je súd povinný rozhodnúť o námietkach

proti exekúcii do 60 dní od ich doručenia súdu. Námietky boli na OS BA I doručené

najneskôr dňa 20. 04. 2006, do dnešného dňa však súd o nich nerozhodol, napriek uplynutiu

viac ako 1 roka a 3 mesiacov.

Predsedníčka OS BA I v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní

poukázala na skutočnosť, že povinný podal návrh na obnovu konania, v dôsledku čoho sa

vyššia súdna úradníčka musí pred rozhodnutím vo veci najprv oboznámiť so súdnym

spisom, ktorého sa návrh na obnovu konania týka. Zároveň uviedla, že vzhľadom na

nemožnosť navrátenia veci do pôvodného stavu v exekučnom konaní by mohla byť

spôsobená škoda.

Predovšetkým treba povedať, že podanie návrhu na obnovu konania nezbavuje súd

povinnosti rozhodnúť o námietkach proti exekúcii. Návrh na povolenie odkladu exekúcie

pritom žiadnym spôsobom nesúvisí s konaním o námietkach, ale ide o dva samostatné

návrhy, o ktorých musí byť aj osobitne rozhodované. Pokiaľ by podľa názoru predsedníčky

OS BA I mohla v dôsledku nerozhodnutia o návrhu na odklad exekúcie vzniknúť škoda, je

otázne, prečo teda o tomto návrhu súd do dnešného dňa nerozhodol.

Škoda však v súčasnosti vzniká najmä sťažovateľovi, ktorý napriek vykonateľnému

súdnemu rozhodnutiu nemôže užívať svoj majetok. Náhradu tejto škody bude sťažovateľ

samozrejme požadovať od štátu v súlade so

Návrh na obnovu konania je pritom úplne bezpredmetný, keďže dôvodom obnovy

konania má byť svedecká výpoveď týkajúca sa skutočností nepodstatnej pre nadobudnutie

vlastníctva vydržaním.

Povinný pritom v tejto veci podal aj návrh na určenie jeho vlastníctva. V konaní bol

vykonaný aj ním navrhovaný dôkaz, napriek tomu OS BA I jeho návrh zamietol rozsudkom

zo dňa 05. 06. 2007, č. k. -49, čím bolo vlastnícke právo sťažovateľa

opätovne potvrdené.

Bezdôvodnou nečinnosťou OS BA I tak došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa

SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľ sa domáhal odstránenia prieťahov v konaní sťažnosťou predsedníčke OS

BA I, ktorá mu síce dala za pravdu, v podstate mu však oznámila, že v jeho veci sa až do

rozhodnutia o návrhu povinného na obnovu konania konať nebude. Tvrdenie o absencii

subjektívneho zavinenia prieťahov v konaní je pritom v rozpore so skutočnosťami uvedeným

v odpovedi predsedníčky OS BA I. Zámer nahliadnuť do iného spisu toho istého súdu nie je

dôvodom pre nekonanie vo veci námietok, pričom Exekučný poriadok nedovoľuje súdu 60 -

dňovú lehotu na rozhodnutie o námietkach prekročiť zo žiadneho dôvodu, a teda ani

z dôvodu podania návrhu na obnovu konania. Pokiaľ však vyššia súdna úradníčka cítila

potrebu nahliadnuť do iného súdneho spisu a iné oddelenie toho istého súdu by nevyhovelo

jej žiadosti o zapožičanie spisu, nič jej nebránilo navštíviť príslušnú súdnu kanceláriu a do

spisu nahliadnuť. V súdnom spise vo veci obnovy konania (), ani v pôvodnom

súdnom spise (), sa pritom nenachádza ani jedna žiadosť vyššej súdnej

úradníčky o zapožičanie spisu. Prieťahy v konaní sú teda jednoznačne subjektívne zavinené.

Je tiež nenáležité, keď predsedníčka súdu vysloví záver o absencii subjektívneho

zavinenia v situácii, keď podľa jej názoru prieťahy zapríčinilo iné oddelenie ňou riadeného

súdu. Sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní smerovala proti postupu súdu ako takého,

nie proti postupu vyššej súdnej úradníčky. Nebol preto dôvod zaoberať sa pri vybavovaní

sťažnosti výlučne osobou jednej vyššej súdnej úradníčky. (...)

Ani v prípade, že Ústavný súd SR skonštatuje, že právo sťažovateľa bolo postupom

OS BA I porušené, nemôže to účinne odstrániť porušenie jeho práv, ku ktorému doterajšou

nečinnosťou došlo. Sťažovateľ pritom ako vlastník riadne zapísaný na liste vlastníctva

a napriek právoplatnému a vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu nemôže užívať svoj

majetok. Od podania návrhu na začatie súdneho konania pritom uplynulo viac ako 6 rokov,

sťažovateľ sa napriek tomu svojho práva domohol iba de iure, garáž však do dnešného dňa

vyprataná nie je.

Vzhľadom na celkovú dobu konania, bezdôvodnú, subjektívne zavinenú úplnú

nečinnosť OS BA I a správanie sťažovateľa, ktorý k prieťahom nijako neprispel, považuje

sťažovateľ sumu 100.000,- Sk za primerané finančné zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu.

Sťažovateľovi doposiaľ vznikli v konaní trovy vo výške 6.296,- Sk pozostávajúce

z odmeny advokáta za 2 úkony právnej služby á 2.970,- Sk (prevzatie veci, podanie

sťažnosti) a 2 x paušálnej náhrady výdavkov á 178,-Sk. (...)

Sťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby Ústavný súd SR vyniesol

tento nález:

1 Právo Mgr. I. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I

v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Mgr. I. V. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk,

ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia k rukám advokáta do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. G. B., listom z 31. marca 2009

sp. zn. Spr. 3589/08 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 15. apríla 2009.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov

vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

«(...) netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. (...)

V období od podania návrhu na odklad exekúcie do rozhodnutia o tomto návrhu, súd

vo veci síce vykonal procesné úkony, avšak nerozhodol v lehote, čo možno považovať za

prieťah v konaní, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení

vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu, administratívnym pochybením civilnej

kancelárie, ktorá na žiadosť VSÚ o pripojenie spisu sp. zn. nereagovala, a až

na základe osobnej žiadosti sudcu v auguste 2007 bol spis predložený na naštudovanie. Vec

bola vrátená civilnou kanceláriou až v októbri 2007 do exekučnej kancelárie na ďalší

procesný postup. Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení „1 Er“ a pretrvávajúci veľký počet

nevybavených vecí v oddelení 1 Er sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a

vyšších súdnych úradníkov predĺžili. O námietkach súd nerozhodol v lehote, keďže mu

neboli predložené spolu s námietkami potrebné doklady pre zistenie, či boli podané

v zákonom stanovenej lehote a musel vo veci vykonať úkony za účelom ustálenia skutkového

stavu.

V období od 12. 06. 2008 do 26. 03. 2009 sa predmetný spis nenachádzal na

tunajšom súde. Dňa 12. 06. 2008 bol predmetný spis doručený Krajskému súdu v Bratislave

z dôvodu odvolania. Dňa 10. 07. 2008 bol predmetný spis na základe žiadosti zaslaný

Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Dňa 30. 12. 2008 bol predmetný spis na

základe žiadosti zaslaný na Disciplinárny súd Slovenskej republiky. Dňa 27. 01. 2009 sa

predmetný spis vrátil na Krajský súd v Bratislave. Dňa 26. 03. 2009 bol predmetný spis

vrátený tunajšiemu súdu.

Predmetné konanie je poznačené prieťahmi v konaní, čo možno považovať v danej

veci za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí

v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym

obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad

v oddelení „1 Er“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 1 Er sa

jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala

som zákonného sudcu o konanie vo veci, tak aby k ďalším prieťahom v konaní

nedochádzalo. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých obchodných

sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48

ods. 2 SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi

avšak objektívneho charakteru. Ide o spor, ktorým sa účastník domáha vypratania

nebytových priestorov.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že

zákonný sudca subjektívnym konaním nezavinil vznik prieťahov v konaní a tento bol

čiastočne spôsobený aj navrhovateľom. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za

ktorých došlo k prieťahu v konaní, prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené

skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a

nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške. (...)»

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

predsedníčky okresného súdu uviedol najmä, že:

„Predsedníčka OS BA I vo svojom vyjadrení zo dňa 31. 03. 2009 uznáva, že došlo

k prieťahom v konaní, tieto však vydáva za objektívne. Z obsahu jej vyjadrenia pritom

evidentne vyplýva, že išlo o subjektívne zavinené prieťahy. Túto skutočnosť potvrdzuje aj

podanie disciplinárneho návrhu proti konajúcej sudkyni za prieťahy v tejto veci, o ktorom

sa vo svojom vyjadrení nepriamo zmieňuje aj predsedníčka OS BA I. Podľa

medializovaných informácií disciplinárny súd sudkyňu oslobodil s odôvodnením, že

prieťahy boli zavinené vyššou súdnou úradníčkou. (...)

Predsedníčka OS BA I v prehľade úkonov vykonaných súdom vo veci uvádza aj

opakované interné žiadosti oddelenia 1 Er oddeleniu 14C o zapožičanie spisu. Táto

skutočnosť však nemôže nič zmeniť na subjektívnom zavinení prieťahov zo strany

zamestnancov OS BA I, nakoľko tak oddelenie 1Er, ako aj oddelenie 14C sú súčasťou OS

BA 1 a je plne v kompetencii predsedníčky OS BA I, aby si zjednala poriadok medzi súdnou

administratívou a vyššími súdnymi úradníkmi. (...) Sťažovateľ (...) považuje za doslova

cynické, ak predsedníčka OS BA I s poukazom na údajne objektívnu príčinu prieťahov žiada

priznať nižšie finančné zadosťučinenie.

Pochybné je aj tvrdenie predsedníčky OS BA I o nadmernej zaťaženosti oddelenie

1 Er. Uvedené oddelenie stíha vydávať poverenia na vykonanie exekúcie cca do 1 mesiaca,

ako to bolo aj vo veci sťažovateľa, keď však malo rozhodnúť o námietkach vo veci exekúcie

sťažovateľa, tak zrazu je tak strašne personálne poddimenzované, že nedokáže rozhodnúť

niekoľko rokov, pričom si nachádza nové a nové výhovorky.

Uznesením zo dňa 30. 10. 2007 OS BA I povolil odklad exekúcie z dôvodu, že sa

očakáva jej zastavenie. Prečo súd očakáva zastavenie exekúcie však v odôvodnení

uznesenia neuviedol. Uvedené uznesenie je však absolútne nezákonné a následné odvolacie

konanie ešte viac prispelo k prieťahom v konaní.

Predovšetkým OS BA I opomenul, že podanie návrhu na obnovu konania bez

ďalšieho nezakladá predpoklad, že tomuto návrhu bude vyhovené a exekučné konanie bude

zastavené. Exekučný súd by síce mohol takýto záver vysloviť, musel by sa však zaoberať

obsahom a najmä dôvodmi návrhu na obnovu konania, čo však v prípade sťažovateľa OS

BA 1 vôbec neurobil.

Návrh na obnovu konania podaný povinným bol však absolútne nedôvodný, keďže

jediným dôvodom obnovy konania bol návrh na vypočutie svedkyne, ktorá má potvrdiť, že

povinný vyplatil matke sťažovateľa ako vtedajšej vlastníčke garáže kúpnu cenu. Uvedené

však jednak nezodpovedalo skutočnosti, ale najmä je to absolútne irelevantné, keďže

vlastníctvo nehnuteľnosti sa NIKDY nenadobúda zaplatením kúpnej ceny, ale výlučne

písomnou zmluvou, a aj to až povolením jej vkladu do katastra nehnuteľnosti. Už

v pôvodnom konaní bolo pritom nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že

povinný nikdy žiadnu zmluvu o prevode vlastníctva garáže neuzavrel. Dôkaz týkajúci sa

vyplatenia kúpnej ceny preto nemôže byť dôvodom obnovy konania, v ktorom bolo otázka

vlastníctva garáže posudzovaná ako otázka predbežná. Otázne je, na aký účel sa teda

oddelenie 1Er domáhalo nahliadnutia do spisu , keď všetky uvedené skutočnosti

pri rozhodovaní o povolení odkladu exekúcie neboli ani v najmenšom zohľadnené a

uznesenie o povolení odkladu bolo odôvodnené iba samotným podaním návrhu na obnovu

konania, čo však oddeleniu 1 Er bolo známe už zo samotného návrhu povinného na

povolenie odkladu exekúcie, ku ktorému bola priložená aj kópia návrhu na obnovu konania.

Sťažovateľ netrvá na ústnom prejednaní jeho sťažnosti.

Sťažovateľ si uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 443,55 € (...)“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 31. októbra 2005 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyprataním autogaráže. Oprávneným bol

sťažovateľ a povinným Ing. D. I., bytom v B. (ďalej len „povinný“).

Dňa 2. novembra 2005 súd vyzval súdneho exekútora, aby zabezpečil podpísanie

návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, teda sťažovateľom.

Dňa 16. novembra 2005 súdny exekútor doručil súdu návrh podpísaný sťažovateľom.

Dňa 18. novembra 2005 okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré

bolo exekútorovi doručené 24. novembra 2005.

Dňa 14. februára 2006 súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie.

Dňa 3. marca 2006 bol okresnému súdu doručený návrh povinného na odklad

exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že podal návrh na obnovu toho konania, v ktorom bol

vydaný exekučný titul. V ten istý deň podal povinný aj námietky proti exekúcii a trovám

exekúcie.

Dňa 9. marca 2006 súdny exekútor predložil súdu výhrady voči námietkam

povinného.

Dňa 20. apríla 2006 súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k podaniam povinného.

Dňa 24. apríla 2006 vyššia súdna úradníčka požiadala o pripojenie spisu okresného

súdu sp. zn. , ktorý sa týkal návrhu povinného na obnovu konania.

Dňa 15. mája 2006 bolo opätovne požiadané o pripojenie spisu sp. zn. .

Toho istého dňa bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa k námietkam

povinného proti exekúcii a k jeho návrhu na odklad exekúcie.

Dňa 19. júla 2006 vyššia súdna úradníčka znovu žiadala o zapožičanie spisu sp. zn.

.

Dňa 12. októbra 2006 spisová kancelária okresného súdu 14 C oznámila, že nie je

možné zapožičať žiadaný spis.

Dňa 24. januára 2007 bol opätovne žiadaný spis sp. zn. .

Dňa 9. augusta 2007 zákonná sudkyňa nahliadla do súdneho spisu sp. zn.

a do spisu sp. zn. a zistila skutočnosti potrebné pre rozhodovanie o podaných

návrhoch povinného.

Dňa 30. októbra 2007 okresný súd uznesením č. k. -44 povolil odklad

predmetnej exekúcie. Toho istého dňa súd vyzval exekútora na doloženie dokladov

potrebných pre rozhodovanie o námietkach povinného proti exekúcii, a to na doručenie

upovedomenia o začatí exekúcie a doklad preukazujúci doručenie predmetného

upovedomenia povinnému.

Dňa 7. decembra 2007 exekútor doručil súdu požadované doklady.

Dňa 28. decembra 2007 bolo súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu

o povolení odkladu exekúcie.

Dňa 16. marca 2008 súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na predloženie

„originálu“ plnej moci na zastupovanie v danej veci.

Dňa 4. apríla 2008 právny zástupca sťažovateľa predložil súdu požadované

splnomocnenie.

Dňa 14. apríla 2008 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené uznesenie

okresného súdu č. k. -44.

Dňa 29. apríla 2008 súd doručil odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu o povolení

odkladu exekúcie povinnému s tým, že sa môže k tomuto vyjadriť.

Dňa 12. júna 2008 bol spis s opravným prostriedkom predložený Krajskému súdu

v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) na rozhodnutie.

Dňa 10. júla 2008 bol predmetný spis zaslaný Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej

republiky.

Dňa 20. augusta 2008 právny zástupca sťažovateľa oznámil okresnému súdu, že

predmetný návrh povinného na obnovu konania bol dňom 13. mája 2008 právoplatne

zamietnutý.

Dňa 17. decembra 2008 súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby oznámil, či

trvá na podanom odvolaní.

Dňa 18. decembra 2008 Disciplinárny súd Slovenskej republiky (ďalej aj

„disciplinárny súd“) požiadal krajský súd o zaslanie spisu.

Dňa 30. decembra 2008 bol predmetný spis doručený disciplinárnemu súdu.

Dňa 19. januára 2009 bolo krajskému súdu doručené oznámenie právneho zástupcu

sťažovateľa, že na podanom odvolaní trvá.

Dňa 27. januára 2009 bol predmetný spis vrátený krajskému súdu.

Dňa 26. februára 2009 krajský súd svojím uznesením č. k. -72 zrušil

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie exekučné

konanie.

Dňa 26. marca 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 27. marca 2009 okresný súd uznesením č. k. -75 zamietol námietky

povinného proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už uviedol, že právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa vzťahuje aj na konanie o výkon

rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní, keďže nútený výkon súdnych a iných

rozhodnutí je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa

a treba ho tiež považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pričom požiadavku na rýchly a efektívny postup súdu pri rozhodovaní v rámci konania

týkajúceho sa núteného výkonu rozhodnutia je vzhľadom na jeho charakter a účel potrebné

posudzovať ešte dôraznejšie ako v konaní „o práve samom“, ktoré mu predchádzalo (napr.

, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka

okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť

predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ (a ani súdny exekútor) neprispel

svojím správaním k prieťahom v konaní, aktívne sa dožadoval pokračovania v konaní

podaním sťažnosti na prieťahy v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci dlhodobo nečinný, konkrétne od 15. mája 2006

do 9. augusta 2007 (Zákonná sudkyňa iba po pätnástich mesiacoch nahliadla do súdnych

spisov sp. zn. a do spisu sp. zn. , ktoré sa nachádzali rovnako na

Okresnom súde Bratislava I, a zistila skutočnosti potrebné pre rozhodovanie o podaných

návrhoch povinného. Vzhľadom na povahu veci tak mohla urobiť napr. už 15. mája 2006,

namiesto opakovanej výzvy o pripojenie týchto spisov.) Okrem toho, napriek tomu, že podľa

§ 50 ods. 2 Exekučného poriadku je súd povinný rozhodnúť o námietkach proti exekúcii do

60 dní od ich doručenia súdu, v danom prípade o námietkach podaných 3. marca 2006 bolo

rozhodnuté až po viac ako troch rokoch, 27. marca 2009. Rovnako ani postup okresného

súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o povolenie odkladu vykonania exekúcie nemožno

považovať za efektívne. Uvedená nečinnosť a neefektívna činnosť okresného súdu nie je

ničím ospravedlniteľná, pretože minimálne počas dvoch rokov súd nevykonával vo veci

úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako

navrhovateľ v predmetnej veci počas exekučného konania nachádza, čo je základným

účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej

nečinnosti, resp. k neefektívnej činnosti, a teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku

zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu okresného súdu.

Obranu predsedníčky okresného súdu, že prieťahy mali byť spôsobené „predovšetkým

vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu,

administratívnym pochybením civilnej kancelárie“, nebolo možné akceptovať. V tejto

súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu,

a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho

sudcu (vyššieho súdneho úradníka alebo administratívneho pracovníka) vybavujúceho danú

vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti

označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu. V tejto súvislosti

ústavný súd už uviedol, že v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda

vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie

tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho

sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu

účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48 ods.

2 oslabiť poukázaním napr. na dlhodobo obmedzené personálne kapacity

príslušných súdov (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva zaručeného v dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

100 000 Sk, teda 3 319,39 € „vzhľadom na celkovú dobu konania, bezdôvodnú, subjektívne

zavinenú úplnú nečinnosť“ okresného súdu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie

podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za

primerané vo výške 2 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 12. júna 2007,

spísanie sťažnosti zo 6. augusta 2008 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu

z 15. apríla 2009). Za dva úkony vykonané v roku 2007 patrí odmena v sume dvakrát po

98,59 € a režijný paušál dvakrát po 5,91 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2009 prislúcha

odmena v sume 115,90 € spolu s režijným paušálom 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11

ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 331,85 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2009