Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 95/09
PDF · 247.93 KB
No categories available
IV. ÚS 95/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
IV. ÚS 95/09-28
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2009 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava
Orosza v konaní o sťažnosti M. G. a Ing. M. G., obaja bytom K., zastúpených advokátom
JUDr. P. D., Ž., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 C 1247/1998, za účasti Okresného súdu Čadca, takto
rozhodol:
1. Základné právo M. G. a Ing. M. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných
práv a slobôd postupom Okresného súdu Čadca vo veci vedenej pod sp. zn. 10 C 1247/1998
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 1247/1998 konal bez zbytočných prieťahov.
3. M. G. a Ing. M. G. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po
3 000 € [slovom tritisíc eur (90 378 Sk)], ktoré im j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý
zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť M. G. a Ing. M. G. spoločne
a nerozdielne trovy konania v sume 245,70 € [slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat
centov (7 402 Sk)] na účet ich právneho zástupcu JUDr. P. D., Ž., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára
2009 doručená sťažnosť M. G. a Ing. M. G., obaja bytom K. (ďalej len „sťažovatelia“),
zastúpených advokátom JUDr. P. D., Ž., ktorou namietajú porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej
len „listina“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
sp. zn. 10 C 1247/1998.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 6. októbra 1998 bola proti sťažovateľom podaná na
okresnom súde žaloba o určenie povinnosti odstrániť oplotenie z parcely č. 2102,
katastrálne územie K. Vec je okresným súdom vedená pod sp. zn. 10 C 1247/1998.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:
„... V danom prípade boli zo strany súdu vykonávané často neefektívne úkony, ktoré
viedli k prieťahom.
Z priebehu konania jednoznačne vyplýva, že k prieťahom dochádza najmä v dôsledku
postupu Okresného súdu v Čadci, ktorý vec prejednáva.
... súdne konanie trvá cca 11 rokov bez toho, aby bola vec právoplatne skončená.
Sťažovatelia tvrdia, že k prieťahom v konaní dochádza hlavne zavinením súdu. Aj
keby pripustili, že k prieťahom dochádza z dôvodu zložitosti sporu, nemožno tým
ospravedlniť častú pasivitu, resp. neproduktívne konanie súdu. Vlastným konaním, či
pasivitou sťažovatelia k prieťahom neprispeli.
Sťažovatelia tvrdia, že uvedeným postupom Okresného súdu v Čadci bolo porušené
jej právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, vyplývajúce z čl. 127 ods. (2)
Ústavy Slovenskej republiky. Toto ich stanovisko dňa 17. 09. 2008 potvrdil aj predseda OS
v Čadci vo svojej odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní pod spis. značkou Spr 63/08,
kde konštatuje, že zo strany súdu boli spôsobené prieťahy v konaní, za čo sa ospravedlnil.
Do dňa podania tejto sťažnosti od uvedeného vyjadrenia predsedu OS v Čadci sa nevykonal
zo strany súdu žiaden ďalší úkon.“
Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľov v 1) rade M. G., bytom: K. a v 2) rade Ing. M. G.,
bytom: K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. (2) Ústavy
Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. (2) Listiny základných práv a slobôd postupom
Okresného súdu v Čadci v konaní vedenom pod spis. zn. 10 C 1247/1998 bolo porušené.
2. Okresnému súdu v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/1247/1998 prikazuje
konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľom v 1) rade M. G., bytom: K. a v 2) rade Ing. M. G., priznáva
primerané finančné zadosťučinenie spolu v sume 10.000.- EUR, ktoré je Okresný súd
v Čadci povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd v Čadci je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške
245,70 € (7.402.- Sk) na účet právneho zástupcu JUDr. P. D...“
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 95/09-8
z 19. marca 2009 ju prijal na ďalšie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd
vyzval právneho zástupcu sťažovateľov a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či
trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný
súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľov a predseda
okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne
pojednávanie.
Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľov a predsedu okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predseda okresného súdu vo vyjadrení č. Spr/533/2009 z 1. apríla 2009, ktoré bolo
ústavnému súdu doručené 6. apríla 2009, okrem iného uviedol:
„K veci ďalej uvádzam, že ide o vec skutkovo a právne náročnú, vo veci bolo
potrebné vykonať znalecké dokazovanie, navrhovateľka upravila návrh, zisťovala sa adresa
znalca, vo veci po podaní odvolania musela rozhodovať krajský súd, čo všetko prispelo
k predĺženiu samotného konania. Prieťahy boli spôsobené zo strany znalca Ing. Č., ktorý
podal znalecký posudok oneskorene.“
Právny zástupca sťažovateľov v stanovisku z 15. apríla 2009, ktorým reagoval na
vyjadrenie predsedu okresného súdu z 1. apríla 2009, uviedol, že „... úkony OS v Čadci boli
často neúčinné, a to najmä pri stanovení súdneho znalca, tak ako uvádza OS Čadca, avšak
konanie podľa O. s. p. má súd riadiť tak, aby svojimi úkonmi rozhodol vec bez zbytočných
prieťahov, čo v tomto prípade súd OS v Čadci preukázať nemôže. Z týchto dôvodov trváme
na podanej sťažnosti.“.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38
ods. 2 listiny.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu.“ (IV. ÚS 221/04).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 38 ods. 2 listiny,
ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02,
IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,
o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného
súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci
prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených
kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.
Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje pri
rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ústavný súd zistil, že predmetom konania pred okresným súdom je susedský spor;
rozhodovanie o uložení povinnosti sťažovateľom odstrániť oplotenie, konkrétne betónové
stĺpiky a železnú závoru. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v záujme spravodlivého
posúdenia veci bolo potrebné vykonať ohliadku na mieste samom a nariadiť znalecké
dokazovanie s cieľom zistenia, či predmetné betónové stĺpiky a železná závora sa
nachádzajú na pozemku patriacom sťažovateľom, a sú teda osadené oprávnene, alebo sa
nachádzajú na pozemku patriacom žalobkyni. Navyše, v tejto veci zo znaleckého
dokazovania vyplynulo, že existuje značný nesúlad v priebehu hraníc parciel pred a po
novom mapovaní a v spornom priestore sa stav výrazne odlišuje od skutočnosti v prírode od
stavu podľa platnej katastrálnej mapy. Na tomto základe ústavný súd v zhode s vyjadrením
predsedu okresného súdu pripustil, že ide o skutkovo aj právne zložitú vec, pričom zložitosť
veci môže čiastočne ovplyvňovať doterajšiu dĺžku konania.
Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní
o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd po preskúmaní spisovej
dokumentácie nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné doterajšiu neprimeranú
dĺžku namietaného konania pripísať, hoci len čiastočne, na ťarchu správania sťažovateľov
ako účastníkov konania.
Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu v namietanom konaní.
Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 10 C 1247/1998 ústavný
súd zistil, že okresný súd vo veci konal plynulo do 4. októbra 2001, keď rozsudkom žalobu
zamietol. Na druhej strane činnosť okresného súdu v tomto období ústavný súd vyhodnotil
ako nesústredenú a neefektívnu, a to vzhľadom na záver Krajského súdu v Žiline (ďalej len
„krajský súd“) vyjadrený v jeho zrušujúcom uznesení sp. zn. 6 Co 1383/02 zo 16. októbra
2002, v ktorom okrem iného uviedol, že okresný súd sa „... v tejto veci dopustil procesných,
skutkových a právnych pochybení“, pričom zároveň tento rozsudok okresného súdu hodnotil
ako „nepreskúmateľný, lebo z dôvodov rozsudku nie je možné zistiť, ako okresný súd
vyhodnotil tvrdenia účastníkov...“.
Z dotknutého súdneho spisu vyplýva, že v období po zrušení rozsudku okresného
súdu krajským súdom, t. j. po 16. októbri 2002, prebiehalo namietané konanie takto:
- pokynom z 25. februára 2003 nariadil zákonný sudca kancelárii doručiť zrušujúce
uznesenie krajského súdu účastníkom konania,
- 29. apríla 2003 nariadil okresný súd termín pojednávania na 5. jún 2003,
- žalobkyňa vzniesla podaním zo 4. júna 2003 námietku zaujatosti zákonného sudcu
JUDr. M.,
- pojednávanie uskutočnené 5. júna 2003 bolo odročené na neurčito z dôvodu
rozhodnutia o námietke zaujatosti zákonného sudcu, ktorý vo svojom vyjadrení navrhol
námietke vyhovieť,
- prípisom z 3. júla 2003 bol spis predložený krajskému súdu 14. júla 2003 na
rozhodnutie o námietke zaujatosti, ktorý uznesením sp. zn. 9 NcC 10/03 z 22. augusta 2003
rozhodol, že sudca JUDr. M. nie je vylúčený z konania (spis bol vrátený okresnému súdu
11. septembra 2003),
- 6. februára 2004 bol nariadený termín pojednávania na 9. marec 2004, ktoré bolo
odročené na neurčito z dôvodu vyžiadania správy z katastrálneho úradu a z dôvodu
vykonania ohliadky na mieste samom,
- uznesením sp. zn. 10 C 1247/98 z 3. júna 2004 okresný súd uložil účastníkom
povinnosť zaplatiť po 5 000 Sk na trovy znaleckého dokazovania,
- 8. septembra 2004 bol nariadený termín ohliadky na 6. október 2004 (ohliadka sa
uskutočnila a pojednávanie bolo odročené na neurčito),
- prípisom zo 6. októbra 2004 bol právny zástupca žalobkyne vyzvaný na označenie
dôkazov na preukázanie tvrdení žalobkyne,
- prípisom zo 4. januára 2005 bol právny zástupca žalobkyne vyzvaný na označenie
mien a adries svedkov, ktorých v konaní navrhuje vypočuť,
- 18. mája 2005 bol nariadený termín pojednávania na 16. jún 2005,
- právny zástupca žalobkyne listom zo 14. júna 2005 ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní, nežiadal však o odročenie pojednávania,
- pojednávanie 16. júna 2005 bolo odročené na 21. júl 2005, keď boli vypočutí
svedkovia a pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu zaslania spisu znalcovi
Ing. Č., aby zaujal stanovisko k zrušujúcemu uzneseniu krajského súdu a k výpovediam
svedkov,
- prípisom z 21. júla 2005 bol znalec Ing. Č. vyzvaný na zaujatie stanoviska,
- 4. januára 2006 bol spis v dôsledku zmeny zákonného sudcu pridelený sudkyni
JUDr. A. P.,
- prípisom z 9. mája 2006 bola od znalca Ing. Č. žiadaná odpoveď,
- pokynom z 10. júla 2006 nariadila zákonná sudkyňa kancelárii urgovať znalca
Ing. Č., pričom urgencia bola vyhotovená až 22. septembra 2006 a ďalšia urgencia bola
znalcovi Ing. Č. zaslaná prípisom z 25. októbra 2006 (znalcovi sa urgencie nepodarilo
doručiť),
- 25. októbra 2006 požiadal okresný súd obvodné oddelenie Policajného zboru
o doručenie urgencie znalcovi Ing. Č. (polícia prípisom z 21. novembra 2006 oznámila, že
sa nepodarilo doručiť urgenciu znalcovi),
- 19. decembra 2006 vydal okresný súd pokyn na zisťovanie adresy znalca cez
Register obyvateľov Slovenskej republiky,
- dožiadaním z 2. apríla 2007 okresný súd požiadal Okresný súd Brezno o vykonanie
výsluchu znalca Ing. Č.,
- faxom z 9. mája 2007 Okresný súd Brezno oznámil, že výsluch znalca Ing. Č. sa
mal uskutočniť 2. mája 2007, avšak znalec sa nedostavil, prišiel až 9. mája 2007, pretože až
vtedy si vybral predvolanie na výsluch, a požiadal o poskytnutie lehoty na vypracovanie
posudku do konca mája 2007,
- 22. júna 2007 okresný súd vyzval znalca Ing. Č. na vrátenie spisu, keďže dovtedy
znalecký posudok nevypracoval,
- znalec odpovedal listom z 25. júna 2007 na výzvu okresného súdu z 21. júla 2005,
- 4. júla 2007 bola vec pridelená opatrením predsedu súdu sudcovi Mgr. R. G.,
- prípisom z 31. júla 2007 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobkyne na
doplnenie a upresnenie návrhu v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu a na
označenie dôkazov,
- podaním z 13. septembra 2007 žalobkyňa zmenila návrh na začatie konania,
- uznesením z 20. mája 2008 okresný súd pripustil zmenu žalobného návrhu,
- 21. mája 2008 bol nariadený termín pojednávania na 18. jún 2008, ktoré bolo
odročené na neurčito z dôvodu nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania,
- uznesením zo 17. júla 2008 okresný sú nariadil kontrolné znalecké dokazovanie
znalcom Ing. M. K. a uložil účastníkom povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého
dokazovania (podľa tohto uznesenia mal znalec vypracovať posudok do 2 mesiacov odo dňa
vykonania ohliadky na mieste samom),
- 17. júla 2008 bol nariadený termín ohliadky na 7. august 2008, ktorá sa aj
uskutočnila,
- uznesením z 12. augusta 2008 okresný súd priznal odmenu znalcovi Ing. Č.,
- z úradného záznamu z 13. januára 2009 vyplýva, že „Dňa 13. 01. 2009 sa sudca
telefonicky spojil so znalcom Ing. K. o poskytnutie informácie o stave znal. dokazovania
(podľa uzn. z č. l. 216). Znalec uviedol, že dosiaľ čaká na vyjadrenie súdu k príp. doplneniu
posudku v zmysle návrhov na ohliadke dňa 07. 8. 2008 a doručenie spisu.“.
Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd sledované obdobie (obdobie po
16. októbri 2002) vyhodnotil ako obdobie, ktoré sa vyznačovalo jednak nečinnosťou, ako aj
neefektívnou činnosťou okresného súdu. V súvislosti s týmto záverom ústavný súd
považoval za potrebné poukázať najmä na to, že okresný súd nariadil vykonanie ohliadky na
mieste samom až 8. septembra 2004, hoci povinnosť vykonať opätovnú ohliadku mu
vyplývala zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu sp. zn. 6 Co 1383/2002 zo 16. októbra
2002, v ktorom sa uvádza: „... Bude vhodné, aby okresný súd vykonal túto ohliadku na
mieste samom za účasti súdneho znalca z odboru geodézie, buď znalcom Ing. M. Č., alebo
nariadi kontrolné znalecké dokazovanie. Okresný súd má povinnosť odstrániť nejasnosti
znaleckého posudku vypracovaného Ing. M. Č. pre toto konania.“ Napriek záväznému
pokynu krajského súdu okresný súd neprizval na ohliadku konanú 6. októbra 2004 znalca
Ing. Č. ani nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Až prípisom z 21. júla 2005, teda po
vyše 2 rokoch od vrátenia veci krajským súdom, vyzval okresný súd znalca Ing. Č. na
zaujatie stanoviska. Potom, ako znalec na výzvu okresného súdu rok nereagoval, poslal
okresný súd znalcovi urgencie. Napriek tomu, že tieto urgencie sa znalcovi nepodarilo
doručiť ani prostredníctvom polície, okresný súd vyzval znalca Ing. Č. na vrátenie spisu až
22. júna 2007, a kontrolné znalecké dokazovanie znalcom Ing. M. K., ktoré bolo pre
rozhodnutie vo veci nevyhnutné vykonať, nariadil okresný súd až uznesením zo 17. júla
2008, pričom z úradného záznamu z 13. januára 2009 vyplýva, že znalcovi do dňa
vyhotovenia tohto úradného záznamu nebol vôbec doručený súdny spis potrebný na
vypracovanie znaleckého posudku.
Ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že skutočnosť, že v priebehu
namietaného konania došlo trikrát k zmene zákonného sudcu, nemôže byť pripočítaná na
ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť
okresného súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný vo veci rozhodnúť v primeranom čase.
Ústavný súd poukázal tiež na právny názor vyplývajúci z jeho doterajšej judikatúry,
podľa ktorého zdĺhavý a neefektívny priebeh konania, ktorý neviedol ani po viac ako
desiatich rokoch od začatia konania k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania, je
z ústavnoprávneho hľadiska neprijateľný (napr. m. m. II. ÚS 291/06).
Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že neefektívnou činnosťou okresného súdu,
ako aj jeho nečinnosťou v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2
listiny. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu, aby v ďalšom priebehu namietaného
konania konal bez zbytočných prieťahov.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovatelia žiadajú, aby im bolo priznané
finančné zadosťučinenie v celkovej sume 10 000 € odôvodňujúc svoju požiadavku
„neúmernou dĺžkou prieťahov v súdnom konaní a psychickou ujmou, ktorá im v dôsledku
nerozhodnutia vo veci vzniká, ako aj v neustále zhoršujúcich sa susedských vzťahov
z dôvodu nevyriešenia predmetu sporu. Túto výšku považujeme za primeranú i z hľadiska
existujúcej judikatúry Ústavného súdu SR.“.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Zohľadňujúc predovšetkým doterajšiu dĺžku namietaného konania, dôvody
neefektívneho postupu okresného súdu, ako aj obdobia neodôvodnenej nečinnosti ústavný
súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia pre
každého zo sťažovateľov v sume po 3 000 € (90 378 Sk) primerané konkrétnym
okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia
advokátom JUDr. P. D.. Sťažovatelia požadovali úhradu trov konania v sume 245,70 €.
Vzhľadom na to, že trovy konania požadované sťažovateľmi neprekračovali sumu podľa
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,
ústavný súd ich priznal v sume nimi požadovanej.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho
poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. apríla 2009