Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 95/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti M. G. a Ing. M. G., obaja bytom K., zastúpených advokátom

JUDr. P. D., Ž., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní

vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Čadca, takto

rozhodol:

1. Základné právo M. G. a Ing. M. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a podľa Listiny základných

práv a slobôd postupom Okresného súdu Čadca vo veci vedenej pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

10 C 1247/1998 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. G. a Ing. M. G. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po

3 000 € [slovom tritisíc eur (90 378 Sk)], ktoré im j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť M. G. a Ing. M. G. spoločne

a nerozdielne trovy konania v sume 245,70 € [slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat

centov (7 402 Sk)] na účet ich právneho zástupcu JUDr. P. D., Ž., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára

2009 doručená sťažnosť M. G. a Ing. M. G., obaja bytom K. (ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených advokátom JUDr. P. D., Ž., ktorou namietajú porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 6. októbra 1998 bola proti sťažovateľom podaná na

okresnom súde žaloba o určenie povinnosti odstrániť oplotenie z parcely č. 2102,

katastrálne územie K. Vec je okresným súdom vedená pod sp. zn. .

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:

„... V danom prípade boli zo strany súdu vykonávané často neefektívne úkony, ktoré

viedli k prieťahom.

Z priebehu konania jednoznačne vyplýva, že k prieťahom dochádza najmä v dôsledku

postupu Okresného súdu v Čadci, ktorý vec prejednáva.

... súdne konanie trvá cca 11 rokov bez toho, aby bola vec právoplatne skončená.

Sťažovatelia tvrdia, že k prieťahom v konaní dochádza hlavne zavinením súdu. Aj

keby pripustili, že k prieťahom dochádza z dôvodu zložitosti sporu, nemožno tým

ospravedlniť častú pasivitu, resp. neproduktívne konanie súdu. Vlastným konaním, či

pasivitou sťažovatelia k prieťahom neprispeli.

Sťažovatelia tvrdia, že uvedeným postupom Okresného súdu v Čadci bolo porušené

jej právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, vyplývajúce z čl. 127 ods. (2)

. Toto ich stanovisko dňa 17. 09. 2008 potvrdil aj predseda OS

v Čadci vo svojej odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní pod spis. značkou Spr 63/08,

kde konštatuje, že zo strany súdu boli spôsobené prieťahy v konaní, za čo sa ospravedlnil.

Do dňa podania tejto sťažnosti od uvedeného vyjadrenia predsedu OS v Čadci sa nevykonal

zo strany súdu žiaden ďalší úkon.“

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov v 1) rade M. G., bytom: K. a v 2) rade Ing. M. G.,

bytom: K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ods. (2)

Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. (2) Listiny základných práv a slobôd postupom

Okresného súdu v Čadci v konaní vedenom pod spis. zn. bolo porušené.

2. Okresnému súdu v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľom v 1) rade M. G., bytom: K. a v 2) rade Ing. M. G., priznáva

primerané finančné zadosťučinenie spolu v sume 10.000.- EUR, ktoré je Okresný súd

v Čadci povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd v Čadci je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške

245,70 € (7.402.- Sk) na účet právneho zástupcu JUDr. P. D...“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -8

z 19. marca 2009 ju prijal na ďalšie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd

vyzval právneho zástupcu sťažovateľov a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či

trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný

súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľov a predseda

okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľov a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení č. z 1. apríla 2009, ktoré bolo

ústavnému súdu doručené 6. apríla 2009, okrem iného uviedol:

„K veci ďalej uvádzam, že ide o vec skutkovo a právne náročnú, vo veci bolo

potrebné vykonať znalecké dokazovanie, navrhovateľka upravila návrh, zisťovala sa adresa

znalca, vo veci po podaní odvolania musela rozhodovať krajský súd, čo všetko prispelo

k predĺženiu samotného konania. Prieťahy boli spôsobené zo strany znalca Ing. Č., ktorý

podal znalecký posudok oneskorene.“

Právny zástupca sťažovateľov v stanovisku z 15. apríla 2009, ktorým reagoval na

vyjadrenie predsedu okresného súdu z 1. apríla 2009, uviedol, že „... úkony OS v Čadci boli

často neúčinné, a to najmä pri stanovení súdneho znalca, tak ako uvádza OS Čadca, avšak

konanie podľa má súd riadiť tak, aby svojimi úkonmi rozhodol vec bez zbytočných

prieťahov, čo v tomto prípade súd OS v Čadci preukázať nemôže. Z týchto dôvodov trváme

na podanej sťažnosti.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v a

ods. 2 listiny.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , ako aj práva podľa listiny vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ ().

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základných práv podľa , resp. listiny,

ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci

prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených

kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje pri

rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

, ústavný súd zistil, že predmetom konania pred okresným súdom je susedský spor;

rozhodovanie o uložení povinnosti sťažovateľom odstrániť oplotenie, konkrétne betónové

stĺpiky a železnú závoru. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v záujme spravodlivého

posúdenia veci bolo potrebné vykonať ohliadku na mieste samom a nariadiť znalecké

dokazovanie s cieľom zistenia, či predmetné betónové stĺpiky a železná závora sa

nachádzajú na pozemku patriacom sťažovateľom, a sú teda osadené oprávnene, alebo sa

nachádzajú na pozemku patriacom žalobkyni. Navyše, v tejto veci zo znaleckého

dokazovania vyplynulo, že existuje značný nesúlad v priebehu hraníc parciel pred a po

novom mapovaní a v spornom priestore sa stav výrazne odlišuje od skutočnosti v prírode od

stavu podľa platnej katastrálnej mapy. Na tomto základe ústavný súd v zhode s vyjadrením

predsedu okresného súdu pripustil, že ide o skutkovo aj právne zložitú vec, pričom zložitosť

veci môže čiastočne ovplyvňovať doterajšiu dĺžku konania.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní

o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa . Ústavný súd po preskúmaní spisovej

dokumentácie nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné doterajšiu neprimeranú

dĺžku namietaného konania pripísať, hoci len čiastočne, na ťarchu správania sťažovateľov

ako účastníkov konania.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 , bol postup samotného okresného súdu v namietanom konaní.

Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. ústavný

súd zistil, že okresný súd vo veci konal plynulo do 4. októbra 2001, keď rozsudkom žalobu

zamietol. Na druhej strane činnosť okresného súdu v tomto období ústavný súd vyhodnotil

ako nesústredenú a neefektívnu, a to vzhľadom na záver Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) vyjadrený v jeho zrušujúcom uznesení sp. zn. zo 16. októbra

2002, v ktorom okrem iného uviedol, že okresný súd sa „... v tejto veci dopustil procesných,

skutkových a právnych pochybení“, pričom zároveň tento rozsudok okresného súdu hodnotil

ako „nepreskúmateľný, lebo z dôvodov rozsudku nie je možné zistiť, ako okresný súd

vyhodnotil tvrdenia účastníkov...“.

Z dotknutého súdneho spisu vyplýva, že v období po zrušení rozsudku okresného

súdu krajským súdom, t. j. po 16. októbri 2002, prebiehalo namietané konanie takto:

- pokynom z 25. februára 2003 nariadil zákonný sudca kancelárii doručiť zrušujúce

uznesenie krajského súdu účastníkom konania,

- 29. apríla 2003 nariadil okresný súd termín pojednávania na 5. jún 2003,

- žalobkyňa vzniesla podaním zo 4. júna 2003 námietku zaujatosti zákonného sudcu

JUDr. M.,

- pojednávanie uskutočnené 5. júna 2003 bolo odročené na neurčito z dôvodu

rozhodnutia o námietke zaujatosti zákonného sudcu, ktorý vo svojom vyjadrení navrhol

námietke vyhovieť,

- prípisom z 3. júla 2003 bol spis predložený krajskému súdu 14. júla 2003 na

rozhodnutie o námietke zaujatosti, ktorý uznesením sp. zn. z 22. augusta 2003

rozhodol, že sudca JUDr. M. nie je vylúčený z konania (spis bol vrátený okresnému súdu

11. septembra 2003),

- 6. februára 2004 bol nariadený termín pojednávania na 9. marec 2004, ktoré bolo

odročené na neurčito z dôvodu vyžiadania správy z katastrálneho úradu a z dôvodu

vykonania ohliadky na mieste samom,

- uznesením sp. zn. z 3. júna 2004 okresný súd uložil účastníkom

povinnosť zaplatiť po 5 000 Sk na trovy znaleckého dokazovania,

- 8. septembra 2004 bol nariadený termín ohliadky na 6. október 2004 (ohliadka sa

uskutočnila a pojednávanie bolo odročené na neurčito),

- prípisom zo 6. októbra 2004 bol právny zástupca žalobkyne vyzvaný na označenie

dôkazov na preukázanie tvrdení žalobkyne,

- prípisom zo 4. januára 2005 bol právny zástupca žalobkyne vyzvaný na označenie

mien a adries svedkov, ktorých v konaní navrhuje vypočuť,

- 18. mája 2005 bol nariadený termín pojednávania na 16. jún 2005,

- právny zástupca žalobkyne listom zo 14. júna 2005 ospravedlnil svoju neúčasť na

pojednávaní, nežiadal však o odročenie pojednávania,

- pojednávanie 16. júna 2005 bolo odročené na 21. júl 2005, keď boli vypočutí

svedkovia a pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu zaslania spisu znalcovi

Ing. Č., aby zaujal stanovisko k zrušujúcemu uzneseniu krajského súdu a k výpovediam

svedkov,

- prípisom z 21. júla 2005 bol znalec Ing. Č. vyzvaný na zaujatie stanoviska,

- 4. januára 2006 bol spis v dôsledku zmeny zákonného sudcu pridelený sudkyni

JUDr. A. P.,

- prípisom z 9. mája 2006 bola od znalca Ing. Č. žiadaná odpoveď,

- pokynom z 10. júla 2006 nariadila zákonná sudkyňa kancelárii urgovať znalca

Ing. Č., pričom urgencia bola vyhotovená až 22. septembra 2006 a ďalšia urgencia bola

znalcovi Ing. Č. zaslaná prípisom z 25. októbra 2006 (znalcovi sa urgencie nepodarilo

doručiť),

- 25. októbra 2006 požiadal okresný súd obvodné oddelenie Policajného zboru

o doručenie urgencie znalcovi Ing. Č. (polícia prípisom z 21. novembra 2006 oznámila, že

sa nepodarilo doručiť urgenciu znalcovi),

- 19. decembra 2006 vydal okresný súd pokyn na zisťovanie adresy znalca cez

Register obyvateľov Slovenskej republiky,

- dožiadaním z 2. apríla 2007 okresný súd požiadal Okresný súd Brezno o vykonanie

výsluchu znalca Ing. Č.,

- faxom z 9. mája 2007 Okresný súd Brezno oznámil, že výsluch znalca Ing. Č. sa

mal uskutočniť 2. mája 2007, avšak znalec sa nedostavil, prišiel až 9. mája 2007, pretože až

vtedy si vybral predvolanie na výsluch, a požiadal o poskytnutie lehoty na vypracovanie

posudku do konca mája 2007,

- 22. júna 2007 okresný súd vyzval znalca Ing. Č. na vrátenie spisu, keďže dovtedy

znalecký posudok nevypracoval,

- znalec odpovedal listom z 25. júna 2007 na výzvu okresného súdu z 21. júla 2005,

- 4. júla 2007 bola vec pridelená opatrením predsedu súdu sudcovi Mgr. R. G.,

- prípisom z 31. júla 2007 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobkyne na

doplnenie a upresnenie návrhu v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu a na

označenie dôkazov,

- podaním z 13. septembra 2007 žalobkyňa zmenila návrh na začatie konania,

- uznesením z 20. mája 2008 okresný súd pripustil zmenu žalobného návrhu,

- 21. mája 2008 bol nariadený termín pojednávania na 18. jún 2008, ktoré bolo

odročené na neurčito z dôvodu nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania,

- uznesením zo 17. júla 2008 okresný sú nariadil kontrolné znalecké dokazovanie

znalcom Ing. M. K. a uložil účastníkom povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého

dokazovania (podľa tohto uznesenia mal znalec vypracovať posudok do 2 mesiacov odo dňa

vykonania ohliadky na mieste samom),

- 17. júla 2008 bol nariadený termín ohliadky na 7. august 2008, ktorá sa aj

uskutočnila,

- uznesením z 12. augusta 2008 okresný súd priznal odmenu znalcovi Ing. Č.,

- z úradného záznamu z 13. januára 2009 vyplýva, že „Dňa 13. 01. 2009 sa sudca

telefonicky spojil so znalcom Ing. K. o poskytnutie informácie o stave znal. dokazovania

(podľa uzn. z č. l. 216). Znalec uviedol, že dosiaľ čaká na vyjadrenie súdu k príp. doplneniu

posudku v zmysle návrhov na ohliadke dňa 07. 8. 2008 a doručenie spisu.“.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd sledované obdobie (obdobie po

16. októbri 2002) vyhodnotil ako obdobie, ktoré sa vyznačovalo jednak nečinnosťou, ako aj

neefektívnou činnosťou okresného súdu. V súvislosti s týmto záverom ústavný súd

považoval za potrebné poukázať najmä na to, že okresný súd nariadil vykonanie ohliadky na

mieste samom až 8. septembra 2004, hoci povinnosť vykonať opätovnú ohliadku mu

vyplývala zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu sp. zn. zo 16. októbra

2002, v ktorom sa uvádza: „... Bude vhodné, aby okresný súd vykonal túto ohliadku na

mieste samom za účasti súdneho znalca z odboru geodézie, buď znalcom Ing. M. Č., alebo

nariadi kontrolné znalecké dokazovanie. Okresný súd má povinnosť odstrániť nejasnosti

znaleckého posudku vypracovaného Ing. M. Č. pre toto konania.“ Napriek záväznému

pokynu krajského súdu okresný súd neprizval na ohliadku konanú 6. októbra 2004 znalca

Ing. Č. ani nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Až prípisom z 21. júla 2005, teda po

vyše 2 rokoch od vrátenia veci krajským súdom, vyzval okresný súd znalca Ing. Č. na

zaujatie stanoviska. Potom, ako znalec na výzvu okresného súdu rok nereagoval, poslal

okresný súd znalcovi urgencie. Napriek tomu, že tieto urgencie sa znalcovi nepodarilo

doručiť ani prostredníctvom polície, okresný súd vyzval znalca Ing. Č. na vrátenie spisu až

22. júna 2007, a kontrolné znalecké dokazovanie znalcom Ing. M. K., ktoré bolo pre

rozhodnutie vo veci nevyhnutné vykonať, nariadil okresný súd až uznesením zo 17. júla

2008, pričom z úradného záznamu z 13. januára 2009 vyplýva, že znalcovi do dňa

vyhotovenia tohto úradného záznamu nebol vôbec doručený súdny spis potrebný na

vypracovanie znaleckého posudku.

Ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že skutočnosť, že v priebehu

namietaného konania došlo trikrát k zmene zákonného sudcu, nemôže byť pripočítaná na

ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť

okresného súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný vo veci rozhodnúť v primeranom čase.

Ústavný súd poukázal tiež na právny názor vyplývajúci z jeho doterajšej judikatúry,

podľa ktorého zdĺhavý a neefektívny priebeh konania, ktorý neviedol ani po viac ako

desiatich rokoch od začatia konania k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania, je

z ústavnoprávneho hľadiska neprijateľný (napr. m. m. ).

Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že neefektívnou činnosťou okresného súdu,

ako aj jeho nečinnosťou v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa a podľa

listiny. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu, aby v ďalšom priebehu namietaného

konania konal bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa

a listiny, zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovatelia žiadajú, aby im bolo priznané

finančné zadosťučinenie v celkovej sume 10 000 € odôvodňujúc svoju požiadavku

„neúmernou dĺžkou prieťahov v súdnom konaní a psychickou ujmou, ktorá im v dôsledku

nerozhodnutia vo veci vzniká, ako aj v neustále zhoršujúcich sa susedských vzťahov

z dôvodu nevyriešenia predmetu sporu. Túto výšku považujeme za primeranú i z hľadiska

existujúcej judikatúry Ústavného súdu SR.“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým doterajšiu dĺžku namietaného konania, dôvody

neefektívneho postupu okresného súdu, ako aj obdobia neodôvodnenej nečinnosti ústavný

súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia pre

každého zo sťažovateľov v sume po 3 000 € (90 378 Sk) primerané konkrétnym

okolnostiam prípadu ( ).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia

advokátom JUDr. P. D.. Sťažovatelia požadovali úhradu trov konania v sume 245,70 €.

Vzhľadom na to, že trovy konania požadované sťažovateľmi neprekračovali sumu podľa

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,

ústavný súd ich priznal v sume nimi požadovanej.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľov ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2009