Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 175/09
PDF · 122.93 KB
No categories available
IV. ÚS 175/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2009
predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D., vo veci namietaného porušenia jeho základných
práv podľa čl. 16, čl. 19 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj porušenia
čl. 12 ods. 1 prvej vety, ods. 2 a 4, čl. 13 ods. 4 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn.
8 Rob/15/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. J. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2009
doručená sťažnosť J. J., D. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 16, čl. 19 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), ako aj porušenia čl. 12 ods. 1 prvej vety, ods. 2 a 4, čl. 13 ods. 4
a čl. 141 ods. 1 ústavy postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Rob/15/2008.
Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv z dôvodu nečinnosti okresného súdu,
ktorý od 1. januára 2008 do 29. marca 2009 vo veci nekonal, t. j. nekonal po celý čas po
postúpení veci z dôvodu reorganizácie súdov 1. januára 2008 z Okresného súdu Trenčín,
kde bola vec vedená pod sp. zn. 37 Rob/717/05.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že konanie začalo na návrh 14. septembra
2005 na Okresnom súde Trenčín. Ide o spor o zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom
z dôvodu, že odporca si voči sťažovateľovi (ako prepravcovi) nesplnil svoju povinnosť.
Sťažovateľ je toho názoru, že okresný súd tým, že vo veci nekonal 14 mesiacov a 29 dní,
vážne diskriminoval jeho osobu a porušil jeho práva, ktoré označil v sťažnosti. Žiada preto
od okresného súdu odškodnenie svojej osoby formou náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch v sume 4 000 000 Sk, t. j. 132 775,67 €. Sťažovateľ žiada aj o ustanovenie
právneho zástupcu z radov advokátov.
Ústavný súd zistil, že 30. marca 2009 okresný súd urobil vo veci prvý procesný úkon
(zaslal sťažovateľovi výzvu na doplnenie návrhu), na ktorú mal zareagovať do 10 dní.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť
vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže podľa štandardnej
judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa
namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy
netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (IV. ÚS 343/04,
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v zákone o ústavnom súde. V prípade
sťažovateľa je to namietanie zbytočných prieťahov v označenom konaní okresného súdu.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyužil opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho
základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. V prípade namietania zbytočných prieťahov
v konaní je to využitie sťažnosti podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004
Z. z.“) na orgáne štátnej správy súdov.
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa
smerujúcom proti postupu okresného súdu, ktorý urobil vo veci od 1. januára 2008 prvý
procesný úkon až 30. marca 2009, t. j. po 14 mesiacoch a 29 dňoch, čím malo dôjsť
k porušeniu jeho základných práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
Z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ využil podľa § 62 zákona
č. 757/2004 Z. z. podanie sťažnosti, ktorú však adresoval predsedníčke Okresného súdu
Trenčín, ktorá jeho sťažnosť postúpila okresnému súdu, o čom ho upovedomila 15. apríla
2009. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že sťažovateľ doručil svoju sťažnosť
ústavnému súdu 27. apríla 2009. Sťažovateľ síce využil podanie sťažnosti orgánu štátnej
správy súdov, avšak podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 306/04,
III. ÚS 78/05, III. ÚS 85/06, IV. ÚS 78/07) vzhľadom na dátum podania sťažnosti na
prieťahy v konaní a dátum doručenia sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu posúdil ústavný
súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona č. 757/2004 Z. z. zo strany sťažovateľa iba
ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla
mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti
zbytočným prieťahom v napadnutom konaní.
Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa na základe
tohto zistenia dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie
je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Okrem tohto dôvodu bola dôvodom na to, aby ústavný súd odmietol sťažnosť podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, jej zjavná neopodstatnenosť, pretože sťažovateľ
namieta nečinnosť okresného súdu v trvaní 14 mesiacov a 29 dní. Namietaná dĺžka
nečinnosti okresného súdu v označenom súdnom konaní v súlade s doterajšou judikatúrou
ústavného súdu v okolnostiach prípadu nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci
z dôvodu namietanej nečinnosti vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľa po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že okresný súd
30. marca 2009, t. j. takmer bezprostredne pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, začal
vo veci konať, keď urobil prvý procesný úkon, a to výzvu voči sťažovateľovi na doplnenie
jeho návrhu, ako aj viazanosť ústavného súdu návrhom na rozhodnutie v súlade s § 20
ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,
Vzhľadom na to, že jediným dôvodom na vyslovenie porušenia označených
základných práv sťažovateľa a označených článkov ústavy bola namietaná nečinnosť
okresného súdu v období od 1. januára 2008 do 29. marca 2008, a v nadväznosti na už
uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa na
ochranu ústavnosti uplatnenými v sťažnosti nezaoberal. Rovnako už nevyzýval sťažovateľa
na odstránenie nedostatkov jeho sťažnosti.
Ústavný súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že nič nebráni tomu, aby v prípade,
ak okresný súd v ďalšom priebehu konania nebude postupovať efektívne a plynulo,
sťažovateľ zvážil možnosť opätovného podania sťažnosti ústavnému súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. mája 2009