Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 175/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D., vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa , a , ako aj porušenia

prvej vety, ods. 2 a 4, a

postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2009

doručená sťažnosť J. J., D. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa , a

(ďalej len „ústava“), ako aj porušenia čl. 12 ods. 1 prvej vety, ods. 2 a 4, čl. 13 ods. 4

a postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv z dôvodu nečinnosti okresného súdu,

ktorý od 1. januára 2008 do 29. marca 2009 vo veci nekonal, t. j. nekonal po celý čas po

postúpení veci z dôvodu reorganizácie súdov 1. januára 2008 z Okresného súdu Trenčín,

kde bola vec vedená pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že konanie začalo na návrh 14. septembra

2005 na Okresnom súde Trenčín. Ide o spor o zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom

z dôvodu, že odporca si voči sťažovateľovi (ako prepravcovi) nesplnil svoju povinnosť.

Sťažovateľ je toho názoru, že okresný súd tým, že vo veci nekonal 14 mesiacov a 29 dní,

vážne diskriminoval jeho osobu a porušil jeho práva, ktoré označil v sťažnosti. Žiada preto

od okresného súdu odškodnenie svojej osoby formou náhrady nemajetkovej ujmy

v peniazoch v sume 4 000 000 Sk, t. j. 132 775,67 €. Sťažovateľ žiada aj o ustanovenie

právneho zástupcu z radov advokátov.

Ústavný súd zistil, že 30. marca 2009 okresný súd urobil vo veci prvý procesný úkon

(zaslal sťažovateľovi výzvu na doplnenie návrhu), na ktorú mal zareagovať do 10 dní.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť

vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže podľa štandardnej

judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (,

).

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v . V prípade

sťažovateľa je to namietanie zbytočných prieťahov v označenom konaní okresného súdu.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyužil opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. V prípade namietania zbytočných prieťahov

v konaní je to využitie sťažnosti podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „

Z. z.“) na orgáne štátnej správy súdov.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa

smerujúcom proti postupu okresného súdu, ktorý urobil vo veci od 1. januára 2008 prvý

procesný úkon až 30. marca 2009, t. j. po 14 mesiacoch a 29 dňoch, čím malo dôjsť

k porušeniu jeho základných práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ využil podľa § 62 zákona

č. podanie sťažnosti, ktorú však adresoval predsedníčke Okresného súdu

Trenčín, ktorá jeho sťažnosť postúpila okresnému súdu, o čom ho upovedomila 15. apríla

2009. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že sťažovateľ doručil svoju sťažnosť

ústavnému súdu 27. apríla 2009. Sťažovateľ síce využil podanie sťažnosti orgánu štátnej

správy súdov, avšak podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu (,

, , ) vzhľadom na dátum podania sťažnosti na

prieťahy v konaní a dátum doručenia sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu posúdil ústavný

súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zo strany sťažovateľa iba

ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla

mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti

zbytočným prieťahom v napadnutom konaní.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa na základe

tohto zistenia dospel k záveru, že v zmysle sťažnosť nie

je prípustná, a preto ju odmietol podľa .

Okrem tohto dôvodu bola dôvodom na to, aby ústavný súd odmietol sťažnosť podľa

, jej zjavná neopodstatnenosť, pretože sťažovateľ

namieta nečinnosť okresného súdu v trvaní 14 mesiacov a 29 dní. Namietaná dĺžka

nečinnosti okresného súdu v označenom súdnom konaní v súlade s doterajšou judikatúrou

ústavného súdu v okolnostiach prípadu nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci

z dôvodu namietanej nečinnosti vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľa po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že okresný súd

30. marca 2009, t. j. takmer bezprostredne pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, začal

vo veci konať, keď urobil prvý procesný úkon, a to výzvu voči sťažovateľovi na doplnenie

jeho návrhu, ako aj viazanosť ústavného súdu návrhom na rozhodnutie v súlade s § 20

ods. 3 .

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

).

Vzhľadom na to, že jediným dôvodom na vyslovenie porušenia označených

základných práv sťažovateľa a označených článkov bola namietaná nečinnosť

okresného súdu v období od 1. januára 2008 do 29. marca 2008, a v nadväznosti na už

uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa na

ochranu ústavnosti uplatnenými v sťažnosti nezaoberal. Rovnako už nevyzýval sťažovateľa

na odstránenie nedostatkov jeho sťažnosti.

Ústavný súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že nič nebráni tomu, aby v prípade,

ak okresný súd v ďalšom priebehu konania nebude postupovať efektívne a plynulo,

sťažovateľ zvážil možnosť opätovného podania sťažnosti ústavnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2009