Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 461/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. mája 2009 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti V., spol. s r. o., M., právne zastúpenej advokátom

JUDr. J. V., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo spoločnosti V., spol. s r. o., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov, zaručené v a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Spoločnosti V., spol. s r. o., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie

v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Košiciach p o v i n n ý

vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Spoločnosti V., spol. s r. o., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov), ktoré j e Krajský

súd v Košiciach p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokáta JUDr. J. V., P., do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-9 zo 16. decembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti V., spol. s r. o., M. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Cb

682/01 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že: „(...) Na Krajskom súde v Košiciach

prebieha pod č. konkurzné konanie proti spoločnosti L. spoločnosť s ručením

obmedzeným K. (...)

V konkurznom konaní sme si ako veriteľ uplatnili pohľadávku viac ako 4 milióny Sk,

z ktorej konkurzný dlžník a správca konkurznej podstaty uznali Sk 637.139,- a Sk

3,399.478,63 neuznali, preto sme sa uznania tejto pohľadávky domáhali cestou súdu

a právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. -42 zo dňa

10. 12. 2003... bola naša pohľadávka uznaná vo výške Sk 3,371.068,63.

V konkurznom konaní došlo zo strany konateľa úpadcu E. L. k nezákonným

praktikám, keď počas výkonu funkcie konateľa úpadcu vykonával funkciu konateľa aj

v spoločnosti L., s. r. o., K. - dôkaz č. 4 výpis z obchodného registra a v konkurze si uplatnil

pohľadávku Sk 14,890.227,15 z titulu údajne odkúpených pohľadávok od ďalších veriteľov,

aby mohol ovládať a manipulovať konkurzné konanie, spor je vedený na Krajskom súde

v Košiciach pod č. .

Na prieskumnom pojednávaní sťažovateľ a ďalší veritelia popreli pravosť

pohľadávky spoločnosti L., s. r. o., K. a preto táto spoločnosť dňa 16. 07. 2001 podala

návrh na začatie konania o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky.

Medzičasom bol aj na spoločnosť L. podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, avšak

ešte pred tým spoločnosť previedla svoju údajnú pohľadávku 14,890.227,15 Sk na

spoločnosť A., a. s., V., ktorá vstúpila do práv navrhovateľa v spore o určenie pravosti

pohľadávky. (...)

Spoločnosť L., s. r. o., K. bola dňom 02. 06. 2003 vymazaná z obchodného registra,

lebo konkurz na jej majetok bol zamietnutý pre nedostatok majetku.

(...) Napriek podľa nášho názoru jasnému skutkovému stavu Krajský súd v Košiciach

rozsudkom č. -198 zo dňa 12. 10. 2005, pričom súd rozhodol po viac ako

štyroch rokoch.

Proti rozsudku sme dňa 19. 12. 2005 podali odvolanie(...) a rozsudok bol

v napadnutej časti zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR č. zo dňa

10. 05. 2007 - dôkaz č. 10 a vec bola vrátená na ďalšie konanie Krajskému súdu

v Košiciach.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR bolo Krajskému súdu v Košiciach doručené dňa

06. 07. 2007 a hoci ide o spor z roku 2001, Krajský súd v Košiciach v tejto veci nekoná

napriek našim urgenciám zo dňa 06. 08., 20. 12. 2007, 03. 04., 05. 05., 06. 06. 2008. (...)

Je nesporné, že Krajský súd v Košiciach v spore vedenom pod sp. zn.

nepostupuje v súlade s a , keď do dnešného dňa nie

je vo veci právoplatne rozhodnuté a do konca nie je rozhodnuté ani prvostupňovým súdom.

Táto nečinnosť súdu má za následok to, že nemôže riadne pokračovať konkurzné

konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , v ktorom má

sťažovateľ uplatnenú pohľadávku Sk 4,008.207,63, pričom ide o vysokú sumu, ktorá mu

chýba dlhodobo pri podnikateľskej činnosti.

Primeraného finančného zadosťučinenia sa domáhame z dôvodu prieťahov v konaní

vo výške Sk 1,000.000,- v dôsledku nečinnosti Krajského súdu v Košiciach nemôže riadne

pokračovať konkurzné konanie vedené na Krajskom súdu v Košiciach pod č. ,

v ktorom máme uplatnenú a priznanú pohľadávku vo výške Sk 4,008.207,63, ktorá z tohto

dôvodu nemôže byť uspokojená.

V konaní si uplatňujem náhradu trov konania za zastúpenie advokátom JUDr. J. V.

v celovej sume Sk 29.680,- a to podľa a 6 ods. 3 vyhl. č. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Vo veci boli vykonané 2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť a pri

výpočte trov vychádzame zo sumy Sk 1,000.000,-, ktorú si uplatňujeme ako primerané

finančné zadosťučinenie a z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR,

ktorá bola v 1. polroku 2007 vo výške 19.056,-, 1/100 výpočtového základu je Sk 190,-.

Povinnosť nahradiť trovy konania navrhujem uložiť Krajskému súdu v Košiciach

s poukazom na jeho nečinnosť a ním zavinené prieťahy v konaní.“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Právo spoločnosti V., spol. s r. o., M. (...) na spravodlivé rozhodnutie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a 48 ods. 2 v konaní

vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Košiciach sa prikazuje vo veci ďalej konať

a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.

3. Krajský súd v Košiciach je povinný zaplatiť sťažovateľovi V. spol. s r. o. M. sumu

Sk 1,000.000,-(...) z titulu primeraného finančného zadosťučinenia a nahradiť mu trovy

právneho zastúpenia v sume Sk 29.680,-(...) k rukám advokáta JUDr. J. V... do 15 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril krajský súd,

zastúpený jeho predsedom JUDr. I. V., listom sp. zn. z 11. februára 2009,

v ktorom uviedol:

„(…) Žaloba spoločnosti L., s. r. o., K. bola doručená nášmu súdu 18. 7. 2001.

Jedným z účastníkov (žalovaný v 4. rade) bola aj spoločnosť zo Španielska, kde išlo o vec

s cudzím prvkom, ktorá je vždy časovo náročnejšia (je potrebné vykonať preklady,

termínovanie je možné len s dlhším časovým horizontom).

Vo veci bolo rozhodnuté 12. 10. 2005 a keďže žalovaní v 2. až 5. rade odvolanie

nepodali, rozsudok vo vzťahu k týmto účastníkom nadobudol právoplatnosť 3. 3. 2006.

Najvyšší súd SR rozsudok vo vzťahu k sťažovateľovi 10. 5. 2007 zrušil, súd prvého stupňa

opätovne dňa 20. 8. 2008 žalobe vyhovel, rozsudok nebol účastníkmi napadnutý odvolaním,

a preto dňa 15. 10. 2008 nadobudol právoplatnosť.

Navrhujeme sťažnosť zamietnuť a oznamujeme, že netrváme na ústnom pojednávaní.

(...)“

3. Sťažovateľka k vyjadreniu krajského súdu nezaujala stanovisko, jej právny

zástupca však v samotnej ústavnej sťažnosti z 9. júna 2008 navrhol, aby ústavný súd v danej

veci rozhodol „bez nariadenia pojednávania“.

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil tento priebeh a stav konania:

Dňa 18. júla 2001 podal L., s. r. o. (ďalej aj „prvý navrhovateľ“) na krajskom súde

žalobný návrh proti sťažovateľke, T., s. r. o. (ďalej len „odporca v 2. rade“), T., spol. s r. o.

(ďalej len „odporca v 3. rade“), A. (ďalej len „odporca vo 4. rade“) a S. spol. s r. o. (ďalej

len „odporca v 5. rade“, spolu ďalej aj „odporcovia“) na určenie pravosti prihlásenej

pohľadávky vo výške 14 890 227,15 Sk.

Dňa 8. októbra 2001 právny zástupca sťažovateľa požiadal súd o nariadenie

pojednávania a o predloženie originálov zmlúv o postúpení pohľadávok.

Dňa 12. októbra 2001 súd vyzval prvého navrhovateľa, aby zaplatil súdny poplatok.

Dňa 19. decembra 2001 prvý navrhovateľ uhradil súdny poplatok.

Dňa 8. februára 2002 súd vyzval odporcov, aby sa písomne vyjadrili k predmetnej

veci.

Dňa 19. februára 2002 sťažovateľka požiadala súd, aby nariadil termín pojednávania.

Dňa 28. februára 2002 sa odporca v 5. rade písomne vyjadril k predmetnej veci.

Dňa 15. marca 2002 sťažovateľka sa vyjadrila k predmetnej veci a požiadala súd

o vyhotovenie a doručenie kópií súvisiacich zmlúv.

Dňa 29. mája 2003 sťažovateľka požiadala súd o nariadenie termínu pojednávania.

Dňa 23. septembra 2004 a 5. novembra 2004 súd zisťoval súvisiace skutočnosti

a pripojil k spisu relevantné písomnosti.

Dňa 20. decembra 2004 A., a. s., V. (ďalej len „druhý navrhovateľ“), podal súdu

návrh na jeho pripustenie do konania namiesto pôvodného prvého navrhovateľa (L., s. r. o).

Dňa 25. januára 2005 súd vyzval advokáta JUDr. Š. D., aby oznámil, či zastupuje

odporcu vo 4. rade v predmetnej veci. Ďalej súd vyzval druhého navrhovateľa, aby predložil

zmluvu o postúpení pohľadávky.

Dňa 25. februára 2005 JUDr. Š. D. oznámil súdu, že odporcu vo 4. rade v predmetnej

veci nezastupuje.

Dňa 15. marca 2005 súd opätovne vyzval druhého navrhovateľa, aby predložil súdu

zmluvu o postúpení pohľadávky.

Dňa 11. apríla 2005 súd nariadil termín pojednávania na 12. október 2005.

Dňa 13. apríla 2005 súd vyzval odporcu vo 4. rade, aby sa písomne vyjadril

k predmetnej veci.

Dňa 14. apríla 2005 súd uznesením č. k. -100 pribral do konania

prekladateľa Ing. O. G. I., CSc.

Dňa 3. mája 2005 prekladateľ oznámil súdu, že sa niekoľko mesiacov zdržiava

v zahraničí, preto súd uznesením č. k. -111 pribral do konania prekladateľku

G. V. namiesto prekladateľa Ing. O. G. I., CSc.

Dňa 11. mája 2005 druhý navrhovateľ zaslal súdu požadované dokumenty.

Dňa 26. mája 2005 prekladateľka G. V. predložila súdu preklad požadovaných listín.

Dňa 20. júna 2005 súd zaslal odporcovi vo 4. rade do Španielska preložené listiny.

Dňa 28. júla 2005 bolo súdu doručené oznámenie o prijatí preložených listín

odporcom vo 4. rade v Španielsku.

Dňa 12. októbra 2005 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok č. k. -198, podľa ktorého predmetná pohľadávka je oprávnená

a konanie proti odporcovi v 5. rade sa zastavuje.

Dňa 29. novembra 2005 súd vyzval prekladateľku, aby preložila predmetný rozsudok

do španielskeho jazyka.

Dňa 22. decembra 2005 sťažovateľ podal proti rozsudku č. k. -198

odvolanie.

Dňa 23. decembra 2005 prekladateľka predložila súdu preklad predmetného

rozsudku.

Dňa 2. januára 2006 súd zaslal odporcovi vo 4. rade do Španielska preložený

rozsudok.

Dňa 7. februára 2006 bolo súdu doručené oznámenie o prijatí rozsudku odporcom

vo 4. rade v Španielsku.

Dňa 23. marca 2006 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 10. mája 2007 najvyšší súd uznesením sp. zn. napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 6. júla 2007 bol spis vrátený krajskému súdu.

Dňa 22. júla 2008 súd nariadil termín pojednávania na 20. august 2008.

Dňa 20. augusta 2008 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok č. k. -300, podľa ktorého predmetná pohľadávka je oprávnená.

Dňa 15. októbra 2008 uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušovaniu práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v a rovnako aj podľa Listiny základných

práv a slobôd, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od právnej zložitosti veci. Ústavný súd však

nepopiera, že rozhodovanie „s cudzím prvkom, ktorá je vždy časovo náročnejšia“,

a v okolnostiach danej veci tiež predstavovalo určitý stupeň zložitosti súvisiaci najmä s tým,

že bolo „potrebné vykonať preklady“, a preto „terminovanie“ bolo skutočne možné „len

s dlhším časovým horizontom“. Zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd

nemohol pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci, ale aj opakovanej

nečinnosti súdu, tak ako to vyplýva z vyhodnotenia postupu okresného súdu v III. časti bode

3 tohto nálezu.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom

konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom súdu v napadnutom konaní

a konštatuje, že krajský súd bol v danej veci bez akýchkoľvek dôvodov opakovane nečinný,

konkrétne od 15. marca 2002 do 23. septembra 2004 (2 a pol roka) a od 6. júla 2007 do

22. júla 2008 (1 rok). Krajský súd teda 3,5 roka nevykonal vo veci žiadny úkon smerujúci

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas napadnutého súdneho

konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

(pozri napr. ). Uvedené dlhodobé obdobie nečinnosti krajského súdu bez

akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú

z ústavnoprávneho aspektu neospravedlniteľné a netolerovateľné, pretože k týmto

zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov,

ale výlučne v dôsledku postupu súdu. v pritom zaväzuje predovšetkým

súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie

veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva v dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 15. októbra 2008 nadobudol právoplatnosť rozsudok krajského

súdu č. k. -300, ktorým bolo napadnuté konanie skončené, neprichádzalo do

úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom

súde.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

1 000 000 Sk, teda 33 193,92 € „z dôvodu prieťahov v konaní(...), v dôsledku nečinnosti

Krajského súdu v Košiciach nemôže riadne pokračovať konkurzné konanie vedené na

Krajskom súdu v Košiciach pod č. , v ktorom máme uplatnenú a priznanú

pohľadávku vo výške Sk 4,008.207,63, ktorá z tohto dôvodu nemôže byť uspokojená“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky,

ale aj na skutočnosť, že medzičasom bolo napadnuté konanie právoplatne ukončené,

považuje za primerané v sume 2 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 20. mája 2008, spísanie sťažnosti

z 9. júna 2008). Za dva úkony vykonané v roku 2008 patrí odmena v sume dvakrát po

105,42 € a režijný paušál dvakrát po 6,31 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy

právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 223,46 €.

Na základe uvedeného ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2009