Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 146/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky,

Mierová 19, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. M. K., B., vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv vlastniť majetok, na ochranu vlastníctva štátu a na

nezávislý a nestranný súd podľa a 2 a

uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 30. marca 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky o d m i e t a pre

nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 4. mája 2009

doručená sťažnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „sťažovateľ“)

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv vlastniť majetok, na ochranu

vlastníctva štátu a na nezávislý a nestranný súd podľa a 2 a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 30. marca 2009.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že 30. marca 2009 vydal okresný súd

namietané uznesenie, ktorým poveril spoločnosť T., s. r. o., V. (ďalej len „T.“), zvolať

mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti T., a. s., B. (ďalej len „T.“). T. sa domáhal

vydania tohto poverenia na základe toho, že je minoritným akcionárom spoločnosti T. a že

má akcionárske práva zodpovedajúce 110 kusom akcií tejto spoločnosti predstavujúce

5,78 % všetkých akcií T.

Sťažovateľ potom, ako podrobným právnym rozborom v sťažnosti poukazoval na

skutočnosť, že T. nie je vlastníkom akcií T., označil už uvedené základné práva, ktoré boli

namietaným uznesením okresného súdu porušené, a poukázal na rozhodovaciu prax

ústavného súdu.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci takto

rozhodol:

„Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje, že základné právo sťažovateľa,

Slovenskej republiky - Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky vlastniť majetok

podľa článku 20 odseku 1 , základné právo na ochranu

vlastníctva štátu podľa článku 20 odseku 2 a základné právo

na nezávislý a nestranný súd podľa článku 46 odseku 1 bolo

uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 30. marca 2009

porušené. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava I

sp. zn. zo dňa 30. marca a vec mu vracia na ďalšie konanie.“

Ústavný súd v rámci prípravy na predbežné prerokovanie veci dopytom na okresný

súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a z faxom doručeného

mimoriadneho dovolania z 23. apríla 2009 zistil, že sťažovateľ 2. apríla 2009 podal proti

namietanému uzneseniu okresného súdu z 30. marca 2009 podnet na podanie mimoriadneho

dovolania, ktorému generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) vyhovel a 23. apríla 2009 doručil mimoriadne dovolanie najvyššiemu súdu

(o tejto skutočnosti sťažovateľ ústavný súd v rámci podanej sťažnosti neinformoval ani ju

inak nezohľadnil v rámci petitu sťažnosti, pozn.).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa s.1

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) každú

sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri

predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd

odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh, ako aj zistení ústavného súdu vyplýva,

že v okolnostiach prípadu sťažovateľ v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpal

všetky prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd v systéme

všeobecných súdov účinne poskytuje, keďže generálny prokurátor podal proti namietanému

uzneseniu okresného súdu mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie, a to podľa § 243e

ods. 1 (ďalej aj „“) v spojitosti

s .

daná právomoc ústavného súdu neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať

rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená zákonom alebo

na základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 243e ods. 1

v spojitosti s . Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na

konanie až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala (nemá) inú ústavnú a zákonnú

možnosť účinnej ochrany svojich práv. ani nepripúšťajú, aby

si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených

základných práv a slobôd, naopak jednoznačne požaduje vyčerpanie

všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu

ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred

všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a

ustanovenými procesnými úkonmi ().

Ako to vyplýva z , právomoc ústavného súdu poskytovať

ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane

týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti uzneseniu

okresného súdu podal generálny prokurátor dovolanie [ v spojitosti

s ], právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam

sťažovateľa má najvyšší súd ako súd dovolací, čím je zároveň vylúčená právomoc

ústavného súdu. Z uvedených dôvodov bola preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania uznesením

odmietnutá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2009