Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 52/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej obchodnou

spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. B. F., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47

ods. 3 , základného práva na informácie podľa a 2

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na slobodu prejavu podľa

čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. januára

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti L., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47

ods. 3 (ďalej len „“), základného práva na informácie

podľa a 2 (sťažovateľka v petite sťažnosti nesprávne uvádza ods.

1 a 2 ), práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na slobodu prejavu podľa

čl. 10 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení žalobcu

účastníkom konania o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym

úradným postupom. Sťažovateľka namietala, že aj keď sa chcela oboznámiť s obsahom

spisov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 3554/2006/50 a č. 3554/2006/51,

ktoré sú pripojené k spisu okresného súdu sp. zn. , zákonná sudkyňa odmietla

udeliť sťažovateľke súhlas na vyhotovenie fotokópií, čím jej mala znemožniť získať do jej

dispozičnej sféry požadované informácie zachytené v listinnej podobe.

Sťažovateľka vo vzťahu k namietanému porušeniu tvrdí, že

okresný súd „bezdôvodne postavil sťažovateľa ako žalobcu do nerovného procesného

postavenia a to tým, že mu neumožnil vyhotoviť fotokópie listín obsiahnutých v súdnom

spise, pritom však druhý účastník konania - žalovaný, disponuje fotokópiami alebo

rovnopismi týchto listín a môže ich ľubovoľne používať v konaní. Sťažovateľ objektívne

nemá vytvorené v občianskom súdnom konaní rovnaké procesné podmienky a nemôže

v porovnaní so žalovaným využiť svoje procesné právo definované v ust.

(právo na vyhotovenie fotokópií zo súdneho spisu) a to bez existencie relevantných dôvodov.

Sťažovateľovi tak súd bezdôvodne sťažuje jeho procesnú pozíciu, najmä mu sťažuje jeho

argumentačnú a obrannú pozíciu...

Sťažovateľ nemá v občianskom súdnom konaní možnosť prednášať argumenty

spojené s obsahom listín umiestnených v spise sp. zn.: 3554/2006/51 resp. 3554/2006/50 za

podmienok, ktoré by ho nestavali do zjavnej nevýhody voči protistrane.“

Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na informácie podľa čl. 26

ods. 1 , resp. právo na slobodu prejavu podľa dohovoru, sťažovateľka

poukázala na to, že „, ako ani iný právny predpis nevyžadujú

súhlas predsedu senátu (samosudcu) na vyhotovenie fotokópie listiny obsiahnutej v súdnom

spise. V okolnostiach daného prípadu nie je možné identifikovať žiaden relevantný dôvod

na to, aby v danom prípade malo dôjsť k obmedzeniu sťažovateľovho práva na informácie

realizovaného vyhľadávaním a prijímaním informácií formou vyhotovenia fotokópií listín

umiestnených v súdnom spise.

ani o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nijako nelimitujú

právo účastníkov občianskeho súdneho konania na slobodný prístup k informáciám... a ani

neviažu realizáciu základného práva na slobodný prístup k informáciám predchádzajúcim

súhlasom sudcu...

Na základe uvedených skutočností tvrdíme, že zákonný sudca neumožnení m, aby si

sťažovateľ (resp. jeho právny zástupca prítomný na úkone) vyhotovoval fotokópie, vyslovil

zákaz, ktorým mu zmaril vyhotovenie zrakom vnímateľného záznamu informácii Tento

postup zákonného sudcu prekračuje zákonom ustanovené možnosti obmedzenia základného

práva na prijímanie informácií...

Porušenie čl. 10 dohovoru spočíva v tom, že všeobecný súd zákazom neumožnil

sťažovateľovi realizovať výkon práv, na ktoré sa v zmysle čl. 10 ods. 1 dohovoru povolenie

(súhlas) nevyžaduje (hoci ich výkon možno za určitých okolnosti obmedziť). Preto sa

konanie tohto štátneho orgánu dostalo aj do rozporu s právom sťažovateľa prijímať

informácie podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal vo veci toto rozhodnutie:

1. Základné právo spoločnosti L. a. s.,... na rovnosť v konaní zaručené čl. 47 ods. 3

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn.: bolo porušené.

2. Základné právo spoločnosti L. a. s.,... na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6

ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.: bolo porušené.

3. Základné právo spoločnosti L. a. s.,... slobodne prijímať informácie zaručené čl.

29 ods. 1 a 2 postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn.: bolo porušené.

4. Základné právo spoločnosti L. a. s.,... prijímať informácie zaručené čl. 10 ods. 1

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.: bolo porušené.

5. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.:

zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv sťažovateľa zaručených

Slovenskej republiky a práv zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

6. Spoločnosti L. a. s.,... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 250,- €..., ktoré je

jej Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

7. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť spoločnosti L. a. s.,... trovy konania

tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu...“.

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd môže

konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby

alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie

ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných

právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným

súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ,

, , ).

Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie

je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ). ani zákon

o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi

súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak čl. 127 ods. 1

jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných

prostriedkov nápravy (). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp

minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých

rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané ().

Ústavný súd pri príprave predbežného prejednania sťažnosti zistil, že napadnuté

konanie vedené pred okresným súdom nie je dosiaľ právoplatne skončené, vo veci nebolo

dosiaľ vydané ani žiadne meritórne rozhodnutie, pričom aktuálne bolo okresným súdom

nariadené vo veci pojednávanie na 21. marec 2012.

Námietka sťažovateľky spočívajúca v tvrdení, že vo veci bolo procesným postupom

súdu (prípadne zákonného sudcu) porušené základné právo na rovnosť účastníkov v konaní

ako aj základné právo na informácie tým, že v rozpore s ustanoveniami § 44 ods. 1

(ďalej aj „OSP“) jej mala byť odopretá možnosť nazerať do

súdneho spisu (prípadne pripojeného spisu), robiť si z neho výpisy a fotokópie, vytvára

procesnú situáciu, ktorú možno klasifikovať ako zákonom ustanovený dôvod na podanie

odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podľa , prípadne

dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa . Prípustnosť týchto

opravných prostriedkov vylučuje právomoc ústavného súdu podľa i. f. .

Podľa je totiž odvolanie a podľa je dovolanie

zásadne prípustné, ak sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom.

Účastník sa teda môže za splnenia zákonných predpokladov brániť proti porušeniu

týchto svojich práv podaním odvolania, resp. dovolania (m. m. ). Pri

ustaľovaní záveru o nedostatku svojej právomoci konať v sťažovateľkinej veci ústavný súd

súčasne prihliadal aj na povahu porušenia označených základných práv a na možnosti

nápravy ich prípadného porušenia v rámci občianskeho súdneho procesu. Podľa stabilnej

judikatúry totiž ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach,

v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom

vlastnými, dovolenými a ustanovenými procesnými

úkonmi (). Z uvedeného dôvodu princíp subsidiarity bráni ústavnému súdu

preskúmať namietané porušenie základného práva základného práva na rovnosť účastníkov

v konaní podľa , základného práva na informácie podľa a 2

a práva na slobodu prejavu podľa dohovoru.

Rovnako pri posúdení sťažovateľkou namietaného porušenia práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd vychádzajúc zo zistenia, že konanie

pred okresným súdom dosiaľ nebolo právoplatne skončené a nebolo v ňom dokonca ani

vydané žiadne meritórne rozhodnutie, obdobne dospel k záveru, že sťažovateľka má stále

možnosť domáhať sa nápravy prípadného porušenia tohto práva pred iným súdom využitím

opravných a iných právnych prostriedkov, ktoré pripúšťa platné procesné právo, a teda ani

čo sa týka tejto časti sťažnosti, nie je daná právomoc ústavného súdu na ďalšie konanie.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

účastníkov konania odmietol podľa čl. 127 ods. 1 i. f. z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2012