Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 145/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť A. G., H., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., V., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 19. novembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. G. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2009

doručená sťažnosť A. G. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“),

podľa ktorého má právo, aby sa jej vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov

a v jej prítomnosti a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, postupom

Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 19. novembra 2008.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Žalobca I. L. sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 226.000.- Sk s prísl.

Okresný súd v Humennom rozsudkom zo dňa 22. 1. 2007 č. k. -78 žalobu

zamietol.

Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 25. 10. 2007

č. k. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Po zrušení veci Okresný súd v Humennom rozsudkom zo dňa 20. 3. 2008 č. k.

-136 ma zaviazal zaplatiť žalobcovi 226.000,- Sk a trovy konania vo výške

101.904,- Sk.

Proti uvedenému rozsudku som podala podľa z dôvodov uvedených v

, d, e, odvolanie.

Krajský súd v Prešove určil termín odvolacieho pojednávania na deň 8. 10. 2008.

Podaním zo dňa 7. 10. 2008 som súdu oznámila, že som náhle ochorela, v dôsledku čoho

absolvujem infúznu terapiu, nemôžem sa odvolacieho pojednávania zúčastniť a chcem byť

na ňom prítomná. Preto som požiadala súd o odročenie pojednávania na iný termín.

Lekárske potvrdenie som pripojila.

Krajský súd dňa 8. 11. 2008 pojednávanie odročil na neurčito.

Dňa 15. 10. 2008 nadobudlo účinnosť novelizované ustanovenie , podľa

ktorého na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu

odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,

c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Do 15. 10. 2008 bolo účinné ustanovenie , podľa ktorého

pojednávanie netreba nariaďovať, ak

a) sa odmieta odvolanie podľa § 218;

b) sa zastavuje alebo prerušuje konanie;

c) odvolanie smeruje proti uzneseniu;

d) ide o rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony, o vyslovení prípustnosti prevzatia

alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti alebo o vyhlásení za mŕtveho;

e) sa zrušuje rozhodnutie podľa § 221 ods. 1;

f) odvolanie sa týka len trov konania, príslušenstva pohľadávky alebo jej zročnosti alebo

predbežnej vykonateľnosti rozsudku;

g) odvolanie smeruje proti rozsudku, ktorý rozhodol len o výžive maloletého dieťaťa.

Krajský súd zverejnil dňa 17. 10. 2008 upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia

rozsudku s odvolaním na , , teda na ustanovenia, ktoré už dňa

17. 10. 2008 bolí neúčinné. Vyhlásenie rozsudku preto považujem za zmätočné.

Napadnutým rozhodnutím krajského súdu mi bola odňatá možnosť konať pred súdom

( ).

Odňatie možnosti konať pred súdom predstavuje taký chybný procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom

konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Ak mi raz bolo priznané právo zúčastniť sa odvolacieho konania a v súlade so

zákonom som oznámila, že svoje právo využívam, nemôže mi toto právo byť odňaté a to ani

s odkazom na zmenenú právnu normu. Opačný postup je narušením právnej istoty a

predvídateľnosti práva.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol

týmto nálezom:

„Základne právo A. G. uvedené v podľa

ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v

jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom postupom

Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa

19. 11. 2008 č. k. a vec mu vracia na ďalšie konanie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva

podľa postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 19. novembra 2008 z dôvodu, že vyhlásil rozsudok

v odvolacom konaní bez jej prítomnosti. Týmto postupom krajského súdu jej bola odňatá

možnosť konať pred súdom v zmysle (ďalej

aj „OSP“).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky teda zisťoval,

či ochranu jej označenému základnému právu podľa neposkytujú všeobecné súdy na

základe opravných prostriedkov im dostupných, ktoré možno považovať za účinné právne

prostriedky nápravy označeného základného práva, ktorého porušenie namieta.

Podľa ustálenej súdnej praxe proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

je prípustné dovolanie v prípadoch uvedených v . Ide o prípady závažných vád

konania, keď je dovolanie prípustné, aj keď nie sú splnené podmienky uvedené

v . Okrem iného ide aj o prípad, ak bola postupom súdu účastníkovi odňatá

možnosť konať pred súdom [ ], čo je prípad sťažovateľky.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa podľa stabilnej súdnej praxe [pozri napríklad

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 27. septembra

2001 sp. zn. ] rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania

realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje . K odňatiu

možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu

predchádza, ale aj samotným rozhodnutím ().

Dovolací súd má vždy povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú

v a popri skúmaní podmienok prípustnosti podľa sa vždy zaoberá

aj prípadnou prípustnosťou dovolania z dôvodu závažných procesných vád konania

vymenovaných v .

Aj doterajšia súdna prax najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho potvrdzuje,

že dovolanie je v prípadoch zmätočnosti konania, ktorá spočíva v odňatí možnosti konať

pred súdom v dôsledku zastavenia konania [ ], efektívnym prostriedkom

ochrany práv účastníkov občianskeho súdneho konania (z publikovanej judikatúry je to

R 50/97, z nepublikovanej judikatúry je to rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.

z 25. marca 1999).

Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je oprávnený poskytovať

ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní

pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a

ustanovenými procesnými úkonmi (podobne napr. , ).

Dovolanie z dôvodu uvedeného v (postupom súdu bola

účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom) ústavný súd (opierajúc sa aj

o stabilizovanú judikatúru najvyššieho súdu) považuje za účinný právny prostriedok

nápravy porušenia základných práv zaručených v druhej hlave a siedmom oddiele na

súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je i označené základné právo podľa čl. 48

ods. 2 , ktorého porušenie sa namieta (, ).

Nevyužitie, resp. využitie tejto zákonnej možnosti účinnej ochrany označeného

základného práva sťažovateľky podľa súčasne nemožno nahradzovať

sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie až

vtedy, ak fyzická osoba (alebo právnická osoba) nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť

účinnej ochrany svojich práv.

Keďže pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľka

v danej veci využila dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok podľa § 236 a nasl.

a proti rozhodnutiu krajského súdu podala 12. februára 2009 dovolanie, v dôsledku

ktorého bol spis 12. marca 2009 predložený na rozhodnutie najvyššiemu súdu, vychádzajúc

z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľkou dospel k záveru, že

v jej veci nie je vo vzťahu k označenému základnému právu podľa daná v súčasnosti

jeho právomoc [ v spojení

a v spojení s ].

Ústavný súd preto sťažnosť pre nedostatok právomoci odmietol už po jej

predbežnom prerokovaní (obdobne napr. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2009