Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 74/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. mája 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Jána Lubyho a sudcu Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti J. M., D. M., O. M. a mal. M. A. M., všetci bytom B.,

zastúpených advokátom JUDr. M. T., K., vo veci namietaného porušenia ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným

súdom Bratislava I pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo J. M., D. M., O. M. a mal. M. A. M., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. M., D. M. a O. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po

500 € [slovom päťsto eur (15 063 Sk)], ktoré im j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Maloletému M. A. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

[slovom päťsto eur (15 063 Sk)], ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý

zaplatiť k rukám jeho zákonných zástupcov J. M. a D. M. do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

5. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á uhradiť trovy konania

J. M., D. M., O. M. a mal. M. A. M. v sume 1 196,04 € [slovom tisícstodeväťdesiatšesť eur

a štyri centy (36 031,90 Sk)] na účet ich právneho zástupcu JUDr. M. T., K., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume

1 196,04 € [slovom tisícstodeväťdesiatšesť eur a štyri centy (36 031,90 Sk)] na účet

Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej

pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. januára 2009

doručená sťažnosť J. M., D. M., O. M. a mal. M. A. M., všetci bytom B. (ďalej spolu len

„sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. M. T., K., ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia v postavení žalobcov podali 30. júna

2006 proti žalovanej Slovenskej republike na okresnom súde žalobu „o základné práva

a slobody, ochranu osobnosti a zodpovednosti za škodu“. Vec je okresným súdom vedená

pod sp. zn. .

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:

«Obsahom žaloby bolo aj porušenie základných ľudských práv a následné príčinné

súvislosti viedli k nenapraviteľným nevýhodám rodiny s dvomi deťmi, a preto sťažovatelia

očakávali, že súd nebude robiť prieťahy v konaní a vo veci bude urýchlene konať.

Po niekoľkých výzvach súdu a následných odpovediach súd ďalej nekonal

a sťažovatelia podali 21. 01. 2008 návrh na zmenu petitu žaloby o náhradu škody podľa

Zákona 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v súvislosti

s nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, a podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv...

Okresný súd opäť nekonal, a preto dňa 24. 6. 2008 sťažovatelia podali sťažnosť na

prieťahy v konaní...

Dňa 16. 7. 2008 bola sťažnosť vyhodnotená ako dôvodná a zároveň sa predsedníčka

Okresného súdu Bratislava I ospravedlnila za prieťahy v konaní a prisľúbila zjednať

nápravu...

Okresný súd opäť nekonal, a preto dňa 6. 11. 2008 sťažovatelia podali sťažnosť na

prieťahy v konaní...

Dňa 25. 11. 2008 bola sťažnosť vyhodnotená ako dôvodná a zároveň sa podpredseda

Okresného súdu Bratislava I ospravedlnil za prieťahy v konaní a prisľúbil zjednať nápravu

„Zároveň Vám oznamujem, že som vyzval zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka,

aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu. Vo veci budem

priebežne sledovať, tak aby k zbytočným prieťahom v konaní so strany súdu

nedochádzalo.“...

Meritom sporu je ochrana osobnosti v zmysle právo na

bývanie, právo na dávku v nezamestnanosti a právo na účinnú sociálnu pomoc pre

štvorčlennú rodinu. Orgány verejnej moci po vyše 4 ročnom azylovom konaní vo

Švajčiarsku odmietli navrhovateľom priznať uvedené práva z dôvodov, že navrhovatelia sa

za posledné 4 roky nezdržiavali na území Slovenskej republiky.»

Sťažovatelia poukazujú na to, že od podania žaloby uplynuli už viac ako 2 roky,

pričom okresný súd i napriek prísľubu, že prieťahy v konaní budú odstránené, naďalej vo

veci nekoná, a preto zastávajú názor, že postupom okresného súdu v namietanom konaní

bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, ako aj ich právo podľa dohovoru.

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom o ich sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo J. M., D. M., O. M. a M. A. M. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. M., D. M., O. M. a M. A. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 000 000

Sk (slovom jedenmilión slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume

6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún) na účet ich právneho

zástupcu JUDr. (meno sa upresní po prijatí sťažnosti), do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

Na základe žiadosti sťažovateľov im ústavný súd ustanovil uznesením

č. k. -17 z 5. marca 2009 za právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

advokáta JUDr. M. T., K.

Následne ústavný súd sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -22 z 5. marca 2009 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov a predsedníčku

okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadrila

k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľov a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu

oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľov a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení č. Spr. 3265/2009 z 9. apríla 2009, ktoré

bolo ústavnému súdu doručené 20. apríla 2009, okrem chronologického prehľadu úkonov

okresného súdu a účastníkov konania uviedla:

«Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za

objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení

vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym

obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad

v oddelení „26C“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 26C sa

jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala

som zákonnú sudkyňu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní

nedochádzalo. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých obchodných

sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48

ods. 2 SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi

avšak objektívneho charakteru. Ide o spor, ktorým sa účastník domáha vypratania

nebytových priestorov.

V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že

zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom

na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd

Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného

zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.»

Právny zástupca sťažovateľov v stanovisku z 5. mája 2009, ktorým reagoval na

vyjadrenie predsedníčky okresného súdu z 9. apríla 2009, uviedol:

„Okresný súd vo svojom podaní chronologicky uvádza úkony súdu a sťažovateľov,

ktoré boli vykonané v konaní, ktoré vedie pod sp. zn. . Tieto úkony sú

vymenované tak, aby vyvolávali dojem, že v danom konaní súd riadne a bez zbytočných

prieťahov koná.

Zo spisu vedeného v tomto konaní vyplýva, že Okresný súd od podania návrhu na

začatie konania do dňa podania sťažnosti sťažovateľov bez zavinenia jeho účastníkov

nevykonal žiadne úkony, ktorými by smeroval k rozhodnutiu vo veci. Skutočnosť, že v tomto

konaní dochádza k bezdôvodným prieťahom priznal aj samotný Okresný súd vo svojich

dvoch podaniach doručovaných sťažovateľom, ktoré boli vypracované ako reakcia na ich

sťažnosť na prieťahy. Napriek prísľubu uvedeného v týchto listoch, že tak predseda ako aj

podpredseda súdu zabezpečia zjednanie nápravy a odstránenie prieťahov, k takejto náprave

do dňa podania sťažnosti sťažovateľov nedošlo.

V danom konaní dochádzalo k prieťahom najmä z dôvodov na strane vyššieho

súdneho úradníka, ktorý nestíha spracovať svoju agendu. Okresný súd po tom čo túto

skutočnosť zistil nevykonal opatrenia na prerozdelenie agendy pridelenej tomuto vyššiemu

súdnemu úradníkovi ako ani iné opatrenia tak, aby bolo zabezpečené základné právo

sťažovateľov podľa a podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv.

Zo spisu vedeného v konaní vedenom pod sp. zn. vyplýva, že sa v ňom

nachádzajú dôkazy preukazujúce porušenie vyššie uvedeného základného práva

sťažovateľov.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie

veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva

z (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so

svojou konštantnou judikatúrou (napr. , , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľov.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje pri

rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie a

dohovoru, ústavný súd zistil, že predmetom namietaného konania pred okresným súdom je

rozhodovanie o žalobe sťažovateľov, ktorou sa pôvodne domáhali vyslovenia porušenia

svojich základných ľudských a občianskych práv Slovenskou republikou. Po zmene petitu

z 30. júna 2006, ktorú okresný súd pripustil uznesením č. k. -161

z 29. októbra 2008, sa sťažovatelia domáhajú zaplatenia sumy 19 819,95 € (597 096 Sk)

voči žalovaným 1. Slovenskej republike – Úradu vlády Slovenskej republiky, 2. Slovenskej

republike – Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny a 3. Hlavnému mestu Slovenskej

republiky Bratislave, ako aj vyslovenia porušenia svojich základných práv. Vychádzajúc

z predmetu napadnutého konania, ako aj obsahu spisovej dokumentácie a doterajšieho

priebehu konania ústavný súd konštatoval, že doterajšia dĺžka konania nie je ovplyvnená

právnou a ani faktickou zložitosťou veci. Ústavný súd v tejto súvislosti vzal na vedomie, že

ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení neargumentovala zložitosťou

napadnutej veci.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní

o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základných práv podľa a práva podľa dohovoru. Ústavný

súd po analýze spisovej dokumentácie konštatoval, že správanie sťažovateľov

v predmetnom konaní pred okresným súdom čiastočne ovplyvnilo jeho doterajšiu dĺžku

tým, že sťažovatelia opakovane dopĺňali návrh na vydanie predbežného opatrenia

a špecifikovali okruh žalovaných (podania z 26. júla 2006, 31. júla 2006 a 3. októbra 2006),

ako aj opakovane menili žalobný petit (podania z 25. januára 2008 a zo 7. novembra 2008).

Ide o procesné úkony, na ktoré majú sťažovatelia právo, okresný súd sa musel nimi

zaoberať, čo objektívne vplývalo na jeho procesný postup, a preto možno sťažovateľom

pričítať čiastočný podiel na stave, v akom sa vec v čase podania sťažnosti ústavnému súdu

nachádzala.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru, bol postup samotného

okresného súdu.

Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. ústavný súd

zistil, že sťažovatelia ako žalobcovia podali 30. júna 2006 okresnému súdu proti žalovanej

Slovenskej republike žalobu o zaplatenie 250 000 Sk a návrh na vydanie predbežného

opatrenia, ktorým sa domáhali, aby nedošlo k ich vyhosteniu z ubytovne F., resp. uloženia

povinnosti Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy strpieť ich zotrvanie

v ubytovni F. Zároveň sťažovatelia požiadali o priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov.

Okresný súd uznesením č. k. -86 z 18. júla 2006 vyzval sťažovateľa J.

M. na doplnenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Podaniami z 26. júla 2006

a z 31. júla 2006 sťažovatelia doplnili návrh na vydanie predbežného opatrenia

a špecifikovali žalovaných tak, že za žalovaných označili 1. Slovenskú republiku - Úrad

vlády Slovenskej republiky, 2. Slovenskú republiku - Ministerstvo práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky a 3. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu. Okresný

súd vyzval 1. augusta 2006 sťažovateľov na vyplnenie formuláru o majetkových a osobných

pomeroch. Sťažovateľ J. M. podaním zo 16. augusta 2006 upresnil skutočnosti potrebné na

rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a sťažovateľka D. M. tak

urobila podaním z 21. augusta 2006. Sťažovatelia dopĺňali svoj návrh vo veci samej, ako aj

návrh na vydanie predbežného opatrenia podaniami z 2. augusta 2006, 30. augusta 2006

a z 3. októbra 2006. Žalovaný - Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,

doručil okresnému súdu 7. septembra 2006 vyjadrenie k žalobe.

Okresný súd uznesením č. k. -131 z 25. septembra 2006 priznal

sťažovateľom oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní o predbežnom opatrení, následne

uznesením č. k. -142 z 27. novembra 2006 návrh na vydanie predbežného

opatrenia zamietol. Dňa 15. februára 2007 dala zákonná sudkyňa kancelárii pokyn na

predloženie spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi na rozhodnutie o oslobodení sťažovateľov

od súdnych poplatkov pre celé konanie. O oslobodení od súdnych poplatkov na celé konanie

rozhodol okresný súd až uznesením č. k. -195 z 26. januára 2009. Sťažovatelia

podaním z 25. januára 2008 podali návrh na pripustenie zmeny žaloby, pričom zároveň

týmto podaním vzali žalobu sčasti späť. Okresný súd uznesením č. k. -161

z 29. októbra 2008 pripustil zmenu žalobného petitu.

Na základe skutočností zistených zo spisu ústavný súd konštatoval, že okresný súd

bol v napadnutom konaní najmä v období od 27. novembra 2006 do 29. októbra 2008 bez

ospravedlniteľného dôvodu nečinný, čím došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd

v súvislosti s týmto svojím záverom poukázal na skutočnosť, že rovnakú dĺžku nečinnosti

okresného súdu akceptoval aj podpredseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosť

sťažovateľov obsiahnutej v liste sp. zn. Spr. 2187/08 z 25. novembra 2008.

Ústavný súd na základe svojich zistení zhodnotil postup okresného súdu

v napadnutom konaní aj ako nesústredený a neefektívny. V tejto súvislosti poukázal na

skutočnosť, že sťažovatelia spolu s podaním žaloby 30. júna 2006 požiadali okresný súd

o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v celom konaní. Napriek tomu im okresný

súd uznesením č. k. -131 z 25. septembra 2006 priznal oslobodenie od súdnych

poplatkov len v konaní o predbežnom opatrení, pričom o ich oslobodení od súdnych

poplatkov pre celé konanie okresný súd rozhodol až uznesením č. k. -195

z 26. januára 2009, teda viac ako 2 a pol roka od podania žiadosti. Aj v dôsledku uvedených

skutočností nebol vo veci po takmer troch rokoch od podania žaloby dosiaľ nariadený

termín pojednávania.

Námietku predsedníčky okresného súdu, že „... Nakoľko zaťaženosť súdneho

oddelenia resp. jednotlivých obchodných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva

účastníka konania garantovaného v SR, mám za to, že predmetné

konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak objektívneho charakteru.“, ústavný súd

neakceptoval s poukazom na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej skutočnosť, že

okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na

ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu,

ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri

napr. ). Rovnako zaťaženosť súdneho oddelenia, ako aj ďalšie zbytočné

prieťahy objektívneho charakteru nemôžu ísť na ťarchu účastníka konania a nevylučujú

zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana,

ktorý sa naň obrátil.

Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že okresný súd svojím doterajším postupom

v napadnutom konaní porušil základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj ich právo na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň ústavný súd prikázal

okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa

ods. a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj ich žiadosťou

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovatelia žiadali, aby im bolo

priznané finančné zadosťučinenie v sume spolu 1 000 000 Sk (33 193,92 €), poukazujúc

najmä na to, že «... v tomto konkrétnom prípade ide o dlhotrvajúce „prenasledovanie“

nezákonnosťou s následkom bezdomovstva a ohrozovania na živote a zdraví nielen

dospelých osôb, ale aj dvoch detí a pretrvávajúcimi prieťahmi v konaní sa prehlbuje ich

utrpenie...».

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým dĺžku obdobia, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom,

ako aj neefektívnu činnosť okresného súdu pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych

poplatkov a tiež správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd dospel

k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia pre každého zo

sťažovateľov v sume 500 € (15 063 Sk) primerané konkrétnym okolnostiam prípadu

( ).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku ich právneho

zastupovania advokátom JUDr. M. T. Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania

vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2008, ktorá bola 20 950 Sk (695,41 €), keďže išlo o úkony právnej

služby vykonané v roku 2009. Úhradu priznal každému zo sťažovateľov za tri úkony

právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, štúdium spisu 4. mája 2009 a podanie

vyjadrenia z 5. mája 2009), pričom základnú sadzbu tarifnej odmeny znížil o 20 %, keďže

išlo o spoločné úkony pri zastupovaní viacerých osôb, v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2,

§ 13 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon po 92,72 €,

t. j. spolu u každého zo sťažovateľov 278,16 €, čo spolu s režijným paušálom trikrát po 6,95

€ (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje u každého zo sťažovateľov sumu 299,01 € a spolu

všetkým sťažovateľom úhradu v sume 1 196,04 €. Priznanú úhradu trov konania je okresný

súd povinný zaplatiť na účet Kancelárie ústavného súdu v lehote uvedenej vo výrokovej

časti tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. mája 2009