Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 142/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Jána Lubyho a sudcu Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti W., a. s., P., zastúpenej advokátkou

Mgr. M. M., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. ), za účasti Okresného súdu Banská Bystrica, takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti W., a. s., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom pod sp. zn. ) p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Banská Bystrica p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti W., a. s., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

2 500 € [slovom dvetisícpäťsto eur (75 315 Sk)], ktoré jej j e Okresný súd Banská Bystrica

p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti W.,

a. s., trovy konania v sume 278,56 € [slovom dvestosedemdesiatosem eur a päťdesiatšesť

centov (8 391,89 Sk)] na účet... Advokátskej kancelárie I., s. r. o., K., zastúpenej

advokátkou Mgr. M. M. – konateľkou, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla 2009

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti W., a. s., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

Advokátskou kanceláriou I., s. r. o., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod

sp. zn. ).

Zo sťažnosti vyplýva, že 27. decembra 2006 podala sťažovateľka okresnému súdu

návrh na zabezpečenie dôkazu pred začatím konania, a to nariadením vyhotovenia

znaleckého posudku. Znalecký posudok sa mal týkať zistenia rozsahu vád a poškodenia

rôzneho zdravotníckeho tovaru, ktorý sa nachádzal v sklade sťažovateľky. Vec bola

pôvodne okresným súdom vedená pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza, že „Dôvodom nášho návrhu na

zabezpečenie dôkazu pred začatím konania bola skutočnosť, že tovar, ktorý bol

navrhovateľovi dodaný zo strany účastníka v prvom rade a dovezený účastníkom v druhom

rade vzhľadom na jeho poškodenie nemôže byť používaný, ale musí byť zlikvidovaný.

Cieľom teda bolo zabezpečiť čo najskôr obhliadku tovaru za účelom ustálenia vád tovaru

s následnou možnosťou pre navrhovateľa tovar zlikvidovať, nakoľko vzhľadom na rozsiahle

množstvo tovaru, tento zaberal nie nepatrnú časť skladových priestorov navrhovateľa.

Od decembra roku 2006 do dnešného dňa okresný súd nezabezpečil navrhovaný

dôkaz.

Prvý úkon vo veci bol zo strany okresného súdu vykonaný dňa 17. januára 2007,

kedy nás vyzval na odstránenie vád nášho podania zo dňa 27. decembra 2006. Ďalšou

výzvou zo dňa 29. novembra 2007 vyzval okresný súd účastníka v piatom rade na

poskytnutie informácie o mieste, kde sa tovar nachádza. Výzva so žiadosťou o poskytnutie

rovnakej informácie bola adresovaná nášmu právnemu zástupcovi listom zo dňa 10.

decembra 2007. Ďalší úkon vykonal okresný súd 24. januára 2008, kedy postúpil vec

Okresnému súdu Prešov. Nakoľko tento nesúhlasil s postúpením veci, rozhodoval o miestnej

príslušnosti Krajský súd v Prešove, ktorý uznesením zo dňa 31. marca 2008 ustálil, že

miestne príslušným na konanie je Okresný súd Banská Bystrica. Aj po tomto rozhodnutí

ostal okresný súd naďalej nečinný. S dlhým časovým odstupom nám bola dňa 15. januára

2009 doručená výzva okresného súdu zo dňa 9. januára 2009 na označenie osôb vhodných

na ustanovenie za opatrovníka účastníkom v druhom a treťom rade. Napokon až uznesením

zo dňa 4. marca 2009 nariadil okresný súd znalecké dokazovanie a ustanovil znalca.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že okresný súd až po viac ako dvoch rokoch od začatia

konania vykonal prvý relevantný úkon smerujúci k naplneniu zmyslu a účelu konania.“.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol takto:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

článku 48 ods. 2 bolo porušené v konaní Okresného súdu

Banská Bystrica vedenom pod sp. zn. a sp. zn. .

Okresnému súdu Banská Bystrica sa prikazuje, aby vo veci sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd Banská Bystrica je povinný zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 9 958 € a nahradiť sťažovateľovi trovy súdneho konania, všetko do

dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -13

z 23. apríla 2009 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný

súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či

trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu zároveň

vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľky a predseda okresného

súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení č. Spr 4014/2009 z 12. mája 2009, ktoré bolo

ústavnému súdu doručené 18. mája 2009, okrem chronologického prehľadu úkonov

okresného súdu uviedol, že „Pokiaľ sa týka aktuálneho stavu konania, spis sa bude

doručovať znalcovi, za účelom vypracovania znaleckého posudku.

Zákonná sudkyňa vo vyjadrení uvádza, že vo veci sú problémy s doručovaním

zásielok do cudziny pre odporcov 1) A., 2) M. a 3) R., ktorým boli zásielky súdu odosielané

dňa 29. 01. 2008. Doručenky súdu vrátené neboli a reklamačné konanie vo veci

nedoručenia zásielok, nie je vo vzťahu k účastníkovi 2) a k účastníkovi 3) do dnešného dňa

ukončené. Oznámenie o ukončení reklamačného konania vo vzťahu k účastníkovi 1) bolo

súdu doručené 24. 10. 2008. Dňa 04. 03. 2009 bolo vo veci vydané uznesenie

č. k. -117, ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom

zabezpečenia dôkazu.

Keďže sa jedná o sporovú vec, v ktorej sú účastníci konania cudzí štátni občania,

korešpondencia medzi nimi a súdom si vyžaduje nemalý časový priestor.“.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v stanovisku z 25. mája 2009, ktorým reagovala na

vyjadrenie predsedu okresného súdu z 12. mája 2009, uviedla:

„K predloženému vyjadreniu predsedu Okresného súdu Banská Bystrica

nepovažujeme za potrebné sa vyjadrovať, nakoľko so skutočnosťami uvádzanými vo

vyjadrení sme sa vysporiadali už v nami podanej ústavnej sťažnosti.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod

sp. zn. ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva

z (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základných práv podľa , ústavný súd v súlade so

svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje

pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie , ústavný súd

zistil, že predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky

na zabezpečenie dôkazu podľa . Ďalšími účastníkmi konania sú A. (ďalej len

„odporca 1“), M. (ďalej len „odporca 2“), R. (ďalej len „odporca 3“), U., a. s. (ďalej len

„odporca 4“), T., s. r. o. (ďalej len „odporca 5“). Ústavný súd vychádzajúc z obsahu

preskúmavaného na vec sa vzťahujúceho písomného materiálu a zisteného priebehu konania

konštatuje, že doterajšia dĺžka konania nie je ovplyvnená právnou a ani faktickou

náročnosťou (zložitosťou) veci. Úlohou súdu v konaniach o zabezpečenie dôkazu podľa

je len posúdiť, či je tu predpoklad „obavy“, že neskoršie dôkaz nebude možno

vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami ( ), a teda či je nutné

pristúpiť k zabezpečeniu dôkazu. V prípade, že súd dospeje k záveru, že je tu predpoklad

„obavy“, nariadi zabezpečenie dôkazu. Priebeh napadnutého konania teda nemožno pripísať

na vrub zložitosti prerokovávanej veci.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní

o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základných práv podľa . Ústavný súd konštatuje, že z analýzy spisovej

dokumentácie nezistil žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné doterajšiu

neprimeranú dĺžku napadnutého konania pripísať na ťarchu správania sťažovateľky.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 , bol postup samotného okresného súdu.

Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.

(pôvodne vedeného pod sp. zn. ) ústavný súd zistil, že sťažovateľka

v pozícii navrhovateľky podala 27. decembra 2006 okresnému súdu návrh na zabezpečenie

dôkazu. Vec bola pôvodne okresným súdom vedená pod sp. zn. .

Sťažovateľka sa návrhom domáhala zabezpečenia dôkazu nariadením vyhotovenia

znaleckého posudku na 556 kartónových krabíc zdravotníckych výrobkov, jednorazových

injekčných striekačiek, ihiel, inzulínových ihiel, kanýl (ďalej len „tovar“). Svoj návrh

odôvodnila tým, že kúpila tovar od odporcu 1. Predmetný tovar ním bol odoslaný loďou.

Prepravu uskutočňoval odporca 2. Tovar bol poistený u odporcu 3. Tovar bol dopravený do

Bratislavy. Medzičasom sťažovateľka predala tovar odporcovi 5. Následne bol tovar

31. októbra 2006 presunutý z Bratislavy do Banskej Bystrice, kde ho prevzal odporca 5.

Sťažovateľke bola 2. novembra 2006 doručená reklamácia od odporcu 5. Odporca 5

namietal, že tovar je poškodený, jeho hygienická nezávadnosť je spochybnená, a je teda

nepoužiteľný. Ohliadkou na mieste samom sťažovateľka zistila, že tovar bol vlhký

a zašpinený. Sťažovateľka nedokáže ustáliť, či tovar bol odovzdaný na prepravu v dobrej

kvalite a či k poškodeniu došlo počas prepravy. Povinnosť správne zabaliť a uložiť tovar

pred prepravou mal odporca 1. V prípade, že túto povinnosť porušil, prichádza do úvahy

zodpovednosť odporcu 1 ako predávajúceho. V prípade, že k poškodeniu tovaru došlo

okolnosťami majúcimi pôvod v doprave, zodpovednosť za škodu spôsobenú na zásielke

nesie dopravca. Odporca 1 a 2 svoju zodpovednosť odmietajú. Sťažovateľka v návrhu

uvádza, že „Tovar vzhľadom na jeho poškodenie nemôže byť používaný, ale musí byť

zlikvidovaný. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné navrhované zabezpečenie dôkazu. Zároveň

znaleckým posudkom vymedzená existencia vád a poškodení tovaru sa môže stať tiež

podkladom pre prípadné mimosúdne vyriešenie vzniknutej situácie.“. Sťažovateľka

v návrhu presne formulovala otázky, ktoré treba položiť znalcovi.

Okresný súd prípisom zo 14. januára 2007 vyzval sťažovateľku na doplnenie jej

návrhu z 27. decembra 2006. Sťažovateľka odpovedala okresnému súdu na jeho výzvu

podaním doručeným okresnému súdu 1. februára 2007. Prípisom z 24. januára 2008 okresný

súd postúpil vec Okresnému súdu Prešov ako súdu príslušnému na konanie vo veci, keďže

tovar sa v dôsledku reklamácie odporcu 5 a vrátenia tovaru nachádza v sídle sťažovateľky.

Prípisom z 18. februára 2008 Okresný súd Prešov vyslovil nesúhlas s postúpením veci

a predložil vec v zmysle na rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove (ďalej

len „krajský súd“). Uznesením krajského súdu sp. zn. z 31. marca 2008 bolo

rozhodnuté, že miestne príslušným na konanie vo veci je okresný súd. Po vrátení spisu bola

veci pridelená 20. mája 2008 nová spisová značka , pod ktorou je vedené až

dosiaľ.

Keďže sa nevrátili doručenky od odporcov 1, 2 a 3 týkajúce sa doručenia uznesenia

krajského súdu z 31. marca 2008, okresný súd inicioval v preskúmavanej veci reklamačné

konanie na Slovenskej pošte. Uznesením okresného súdu sp. zn.

z 19. februára 2009 bol ustanovený v zmysle opatrovník odporcom 2 a 3

a následne uznesením okresného súdu sp. zn. zo 4. marca 2009 bolo

nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia

farmácie. Znalcovi bolo uložené vypracovať znalecký posudok do 60 dní od prevzatia

súdnych dokumentov. Uznesením okresného súdu sp. zn. z 21. apríla 2009

bol ustanovený v zmysle opatrovník odporcovi 1.

Ústavný súd na základe svojich zistení konštatoval, že okresný súd bol v období od

1. februára 2007, keď bola okresnému súdu doručená odpoveď sťažovateľky na výzvu

okresného súdu na doplnenie návrhu, až do 24. januára 2008, keď postúpil vec Okresnému

súdu Prešov, ktorý by mal podľa jeho názoru ako príslušný vo veci konať, bez

ospravedlniteľného dôvodu nečinný. Rozhodnutie okresného súdu o postúpení veci

Okresnému súdu Prešov sa v kontexte s následným uznesením krajského súdu z 31. marca

2008, ktorým krajský súd rozhodol, že miestne príslušným na konanie vo veci sťažovateľky

je okresný súd, ukázalo ako nesprávne, pričom ústavný súd ho pripísal na vrub

nesústredenej a neefektívnej činnosti okresného súdu. V dôsledku tohto nesprávneho

rozhodnutia okresný súd ani v období od 24. februára 2008 až do 19. februára 2009

nevykonal vo veci žiadny procesný úkon, ktorý by v konkrétnych okolnostiach veci bolo

možné hodnotiť ako procesný úkon efektívne smerujúci k právoplatnému skončeniu veci.

Až postup okresného súdu po 19. februári 2009 ústavný súd zhodnotil ako taký, ktorý

efektívne smeruje k právoplatnému skončeniu veci.

V nadväznosti na svoje zistenia ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že účelom

konania o návrhu na zabezpečenie dôkazu v prípade, že súd dôjde k záveru o existencii

„obavy“, že neskoršie dôkaz nebude možno vykonať vôbec alebo len s veľkými

ťažkosťami, je rýchly zákrok (postup) súdu smerujúci k zabezpečeniu ohrozeného dôkazu.

Za rýchly zákrok (postup) súdu smerujúci k zabezpečeniu ohrozeného dôkazu nemožno

považovať dobu, ktorá predstavuje mesiace, dokonca roky. Nedostatočne rýchly postup

súdu v konaní podľa môže viesť k zmareniu účelu tohto konania a je v rozpore so

základným významom, zmyslom tohto konania. Požiadavku na rýchlosť konania o návrhu

na zabezpečenie dôkazu možno vyvodiť aj zo systémového zaradenia tohto konania

v štruktúre , keďže toto konanie je umiestnené v druhej

hlave označenej ako „Predbežné opatrenia a zabezpečenie

dôkazu“.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd rozhodol, že z dôvodu neodôvodnenej

nečinnosti (v trvaní 11 mesiacov), ako aj z dôvodu následnej neefektívnej činnosti

okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

. Ústavný súd zároveň prikázal, aby v namietanom konaní konal bez zbytočných

prieťahov.

K námietke predsedu okresného súdu, že „... Keďže sa jedná o sporovú vec, v ktorej

sú účastníci konania cudzí štátni občania, korešpondencia medzi nimi a súdom si vyžaduje

nemalý časový priestor“, považoval ústavný súd za potrebné uviesť, že na strane odporcov

1, 2 a 3 nejde o cudzích štátnych občanov, ale o zahraničné právnické osoby so sídlom

mimo územia Slovenskej republiky ( ). Na riešenie

ťažkostí súvisiacich s doručovaním písomností týmto právnickým osobám v súdnom konaní

slúži , v zmysle ktorého súd môže ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi,

ktorý je právnickou osobou, ak jej nemožno doručiť písomnosť na adresu sídla uvedeného

v obchodnom registri alebo v inom registri a jej iná adresa nie je súdu známa; ak sa

nepodarilo doručiť písomnosť na jej známu adresu v cudzine. Okresný súd postup podľa

vo vzťahu k odporcom 1, 2 a 3 aj využil, avšak až v roku 2009.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia tohto

základného práva, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa

, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie

v sume 9 958 €, poukazujúc najmä na to, že „Z dôvodu nečinnosti súdu, ktorý do dnešného

dňa nebol schopný poskytnúť našej spoločnosti účinnú ochranu, sme boli nútení zabezpečiť

si znalecký posudok mimo súdneho konania, aby sme mali vady tovaru zdokumentované

aspoň týmto spôsobom. Tento postup však bol zo strany našej spoločnosti len náhradný,

nakoľko výsledky znaleckého dokazovania aj keď nezávislého znalca, ale ktorého sme si

objednali sami, môžu byť zo strany odporcov spochybňované.

Druhým dôvodom podania návrhu na zabezpečenie dôkazu bola skutočnosť, že ide

o pomerne značné možno tovaru (556 kartónových krabíc zdravotníckych výrobkov)

zaberajúce skladové kapacity našej spoločnosti, pre ktorú je disponovanie voľnými

skladovými priestormi pri výkone našej podnikateľskej činnosti nevyhnutné, nakoľko naša

spoločnosť podniká v oblasti veľkodistribúcie liekov a zdravotníckych pomôcok. Pre našu

spoločnosť je tak neakceptovateľné, aby z dôvodu nečinnosti súdu musela nepoužiteľný

tovar skladovať vyše dvoch rokov.“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým dĺžku obdobia, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom,

správanie sťažovateľky ako účastníčky konania a povahu prerokovanej veci, ktorá je

predmetom posudzovaného konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude

priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľke v sume 2 500 € (75 315 Sk) primerané

konkrétnym okolnostiam prípadu ( ).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia

advokátkou Mgr. M. M. – konateľkou Advokátskej kancelárie I., s. r. o., K. Ústavný súd pri

priznaní úhrady trov konania vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá bola 20 950 Sk (695,41 €),

keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2009. Úhradu priznal za dva úkony

právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3,

§ 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 115,90 €,

t. j. spolu 231,80 €, pričom celkovú úhradu trov konania po zarátaní 19 % dane z pridanej

hodnoty (osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty zo 7. januára 2005) v sume

44,04 € a režijného paušálu dvakrát po 6,95 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) vyčíslil v sume 289,74

€. Priznanú úhradu konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2009