Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 214/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2009

predbežne prerokoval sťažnosť C. K., B., vo veci namietaného porušenia jej práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného

súdu Bratislava I sp. zn. z 19. januára 2004 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave č. k. -102 zo 4. novembra 2004 a uznesením Okresného súdu

Bratislava I č. k. -22, Ex 150/2008 z 18. apríla 2008 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Bratislave č. k. -36 z 26. februára 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť C. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2009

doručená sťažnosť C. K., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej

práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla nasledujúce skutočnosti:

„Dňa 23. 10. 2001 som dotala od advokáta zastúpený firmou K. s ktorou som si

dohodla sumu na 4.000,- Sk no žiaľ sa mi faktura zaslala na sumu 8.129,- Sk čo som

nesúhlasila a dané skutkové dôkazy som uviedla advokátovi. 25. 10. 2001 hneď obratom

som mu vysvetlila dané skutočnosti ako to bolo. On pri týchto skutkových veciach nebol

bola len firma, ktorá hneď vedela takto reagovať na môj list podaný 25. 10. 2001 priamo na

vrátenie faktúry pokus o zmier. Keďže nereagoval na môj list hneď to vedel zaslať na súd

dávala som odvolanie dovolanie dávala som listy priamo na Ministerstvo spravodlivosti

Posledný list písaný na prieťahy v konaní 15. 4. 2009.

II. Porušené základné právo

Namietam týmto porušovanie základného práva zaručeného v čl. 6 odstavec 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vyhlásený pod č.

konkrétne právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Podľa môjho názoru mali

príslušné orgány už dostatočne dlhý čas aby skutočne toto zobrali do riadnych rúk a riadne

mi pridelili Exxoffo právnika zo sociálnych dôvodov.

III. Právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Pretože niet iného súdu, ktorý by mohol ochrániť toto moje základné právo – právo

rozhodnúť vo veci v primeranej lehote, žiadam týmto ústavný súd o anulovanie exekučnej

pohľadávky nakoľko som danú dohodnutú sumu 4.000,- Sk uhradila ešte navýšenie exekúcie

2000.- Sk.

IV. Lehota na podanie sťažnosti.

Túto sťažnosť podávam v čase zamietnutia mojej záležitosti čo sa rieši aj na

Ministerstve spravodlivosti SR. Moje skutkové materiály nebrali na vedomie vyplýva to aj

z celej záležitosti týkajúcej sa ako aj žaloby tak aj skutkových materiálov u exekútorov. Ako

aj vymáhanie od právnej strany Navrhovateľa firmy K. s. r. o.

V. Návrh na rozhodnutie veci samej.

Žiadam Ústavný súd zrušiť rozsudok, z nasledovných dôkazov

a skutkových materiálov. Nebrali sa na vedomie moje dôkazy a neboli predvolaný

pracovníci firmy s ktorými som si dohodla sumu 4.000,- Sk Daná suma bola uhradená

a preto tieto vymáhania navyše len na základe prieťahov v konaní vždy som sa ja

informovala o chod vecí ale žiaľ sa tieto veci pre tieto prieťahy vyvýšili až na 27.000,- Sk t.

j. 919,60 Euro ako to uvádzajú vo vymáhaní pohľadávky. Od roku 2008 ako som ja písala

sa toto zvýšilo.

VI. Návrh na rozhodnutie o procesných otázkach.

Žiadam napadnutie tejto výzvy ako aj trov konania a nazrieť do celej spisovej

dokumentácii. Riadne vo veci rozhodnúť a zrušiť rozhodnutie vo veci samej.“

Sťažovateľka vo svojej žiadosti uviedla, že si je vedomá povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom (na čo nemá prostriedky), avšak o ustanovenie

právneho zástupcu sama nepožiadala; obmedzila sa iba na konštatovanie tejto skutočnosti.

Sťažovateľka za porušovateľa svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označila síce

obchodnú spoločnosť K., s. r. o., v súvislosti so zaplatením jej pohľadávky v sume 4 000

Sk, v skutočnosti jej však ide o zrušenie rozsudku Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 19. januára 2004 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -102 zo 4. novembra 2004,

zrušenie uznesenia okresného súdu č. k. -22, Ex 150/2008 z 18. apríla 2008

v spojení s uznesením krajského súdu č. k. -36 z 26. februára 2009

v odmietnutí námietok sťažovateľky proti upovedomeniu o začatí exekúcie v nadväznosti na

čo bola sťažovateľka vyzvaná aj na úhradu pohľadávky, proti ktorej 4. mája 2009 podala

súdnej exekútorke „dovolanie“ a Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej

len „ministerstvo“) v ten istý deň sťažnosť na zaujatie stanoviska. Následne, 15. mája 2009

doručila sťažnosť ústavnému súdu.

Sťažovateľka svoju sťažnosť doplnila ďalším písomným podaním doručeným

ústavnému súdu 8. júna 2009, v ktorom oznámila, že exekúcia bude vykonaná zrážkami

z jej dôchodku (k čomu priložila upovedomenie Exekútorského úradu M. o spôsobe

vykonania exekúcie z 19. mája 2009 a exekučný príkaz Exekútorského úradu M. z 19. mája

2009). K svojmu podaniu doložila aj odpoveď ministerstva na jej sťažnosť z 8. apríla 2009

na „prieťahy v bližšie neoznačenom konaní“, v ktorej jej ministerstvo poskytlo informácie,

ako má ďalej postupovať, čo sa týka prieťahov v dovolacom konaní, a ako má postupovať

pri požiadaní o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Aj v tomto podaní sťažovateľka

argumentuje prieťahmi v konaní a uvádza, že podala „sťažnosť na prieťahy v konaní

o dovolanie § 236 z 2. 06. 2009“, ktorá mala tvoriť prílohu tohto jej podania, avšak

v priloženej dokumentácii sa takáto sťažnosť nenachádza.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže podľa štandardnej

judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (,

).

V konaní o sťažnosti je ústavný súd viazaný jej petitom, v ktorom sťažovateľ

vymedzil okruh rozhodnutia, prieskumu ktorého sa z hľadiska kritérií ústavnosti domáha

( ). Nad sťažovateľom vymedzený rámec je preto

ústavnoprávny prieskum vylúčený.

Predmetom sťažnosti je žiadosť sťažovateľky, o porušení jej práv podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru v súvislosti s rozhodnutím o exekučnom titule a v súvislosti s rozhodovaním

o námietkach proti exekúcii.

Podľa sťažnosť podľa možno

podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. ,

).

1. Pri prerokovaní tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie svojho

označeného základného práva rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 19. januára

2004 a uznesením okresného súdu č. k. -22, Ex 150/2008 z 18. apríla 2008,

ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity podľa . Toto ustanovenie

limituje hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich

v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že sťažovateľ má

právo domáhať sa ochrany základného práva na ústavnom súde iba v prípade, ak mu túto

ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy. V danom prípade to bol krajský súd, ktorý

v obidvoch prípadoch rozhodoval o opravných prostriedkoch sťažovateľky, ktoré podala

proti označeným rozhodnutiam okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 nebolo v jeho právomoci preskúmanie rozhodnutí okresného súdu preto, lebo

ich preskúmanie na základe podaných odvolaní patrilo do právomoci krajského súdu.

V súvislosti s namietaným porušením označeného základného práva je z ústavného hľadiska

pre ústavný súd podstatné a určujúce len preskúmanie postupu krajského súdu (obdobne

napr. m. m. , , ). Z uvedeného dôvodu ústavný

súd sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu okresného súdu odmietol pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie.

2. Vo vzťahu k namietanému porušeniu sťažovateľkou označeného práva rozsudkom

krajského súdu č. k. -102 zo 4. novembra 2004 z príloh doložených k sťažnosti

vyplýva, že tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 21. januára 2005 (a vykonateľnosť

24. januára 2005 potom, ako obidva rozsudky boli povinnej doručené do vlastných rúk

a stali sa exekučným titulom spôsobilým na vymáhanie dlžnej pohľadávky, ktorého zrušenia

sa sťažovateľka domáha). Znamená to, že sťažnosť v tejto časti bola podaná zjavne

po uplynutí lehoty uvedenej v , a preto ústavný súd

sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietol v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

3. Čo sa týka sťažovateľkou namietaného porušenia jej práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru uznesením krajského súdu č. k. -36 z 26. februára 2009,

zo zistení ústavného súdu vyplýva, že toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť

24. apríla 2009.

Týmto uznesením krajský súd odmietol odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -22, Ex 150/2008 z 18. apríla 2009, ktorým okresný súd

zamietol námietky povinnej proti upovedomeniu o začatí exekúcie.

V súvislosti s tou časťou sťažnosti, v ktorej sa sťažovateľka domáha vyslovenia

porušenia svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu namietaného porušenia jej

práva na rozhodnutie v primeranom čase označeným uznesením krajského súdu, ústavný

súd rozhodol v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

), že sťažnosť v tejto časti je zjavne neopodstatnená. Vychádzal z toho, že

k namietanému porušeniu práva sťažovateľky označeným rozhodnutím v čase doručenia jej

sťažnosti ústavnému súdu už nemohlo dochádzať vzhľadom na nadobudnutie právoplatnosti

označeného rozhodnutia krajského súdu pred jej doručením ústavnému súdu. Táto

skutočnosť bola dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Sťažovateľka zrejme chcela svojou sťažnosťou dosiahnuť zrušenie označeného

uznesenia krajského súdu v snahe zabrániť exekúcii. Krajský súd svoje uznesenie odôvodnil

takto:

„Podľa ust. § 50 ods. 1, 4 Ex. poriadku povinný môže vzniesť u exekútora

povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie

námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili

zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre

ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie

sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť

odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Proti rozhodnutiu, ktorým sa

vyhovelo námietkam, je prípustné dovolanie.

Zo znenia uvedeného ustanovenia a contrario vyplýva, že proti rozhodnutiu súdu,

ktorým sa námietkam povinnej nevyhovelo, nie je prípustné odvolanie.

Odvolanie povinná podala v súlade s poučením v napadnutom uznesení, podľa

ktorého odvolanie proti tomuto uzneseniu je možné podať v lehote 15 dní od doručenia

uznesenia na súde prvého stupňa.

Povinná sa síce spravovala nesprávnym poučením súdu, jej odvolanie však smeruje

proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, preto odvolací súd podľa ust.

, odvolanie povinnej odmietol.“

Podľa názoru ústavného súdu napadnuté rozhodnutie krajského súdu nevykazuje

znaky svojvoľnosti a arbitrárnosti. Krajský súd odmietnutie odvolania sťažovateľky

odôvodnil ústavne akceptovateľným spôsobom, a preto aj z tohto hľadiska je sťažnosť

sťažovateľky v tejto časti zjavne neopodstatnená a zakladá dôvod na jej odmietnutie podľa

.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd o ďalších požiadavkách

sťažovateľky už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2009