Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 165/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2009

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti F., spol. s r. o., so sídlom P., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných práv, základných práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, na právnu pomoc podľa Slovenskej

republiky a na rovnosť účastníkov v konaní podľa Slovenskej

republiky, zákazu diskriminácie podľa , práva

podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozhodnutím z 24. novembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti F., spol. s r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. marca 2009

doručená sťažnosť spoločnosti F., spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných práv (ďalej len „dodatkový protokol“), základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a na právnu pomoc podľa

a na rovnosť účastníkov v konaní podľa , zákazu diskriminácie podľa

, práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozhodnutím z 24. novembra 2008.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že v súdnom konaní vedenom

Okresným súdom Prešov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. sa žalobkyňa

domáhala voči žalovaným v 1. až 3. rade určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby.

Sťažovateľka mala v predmetnom súdnom konaní postavenie žalovanej v 3. rade.

Okresný súd rozsudkom z 5. februára 2007 sp. zn. zamietol jej žalobu

a žalobkyňu zaviazal sťažovateľke zaplatiť náhradu trov konania v sume 179 827 Sk.

Proti rozsudku okresného súdu v merite veci i v časti výroku o povinnosti žalobkyne

zaplatiť sťažovateľke trovy konania podala sťažovateľka odvolanie.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 24. novembra 2008 potvrdil rozsudok

okresného súdu, ktorým zamietol žalobu žalobkyne v merite veci a v časti napadnutého

výroku o trovách konania vo vzťahu k sťažovateľke ho zmenil tak, že sťažovateľke priznal

náhradu trov prvostupňového konania v sume 9 846 Sk a náhradu trov odvolacieho konania

v sume 3 941 Sk.

Sťažovateľka vyslovene tvrdí, že „pri vyčísľovaní trov konania prvostupňový súd

správne vychádzal z určenia hodnoty sporu, keďže za predmet sporu nepovažoval akýsi

abstraktný inštitút určenia neplatnosti právneho úkonu (dražby), ale určil hodnotu sporu na

základe predmetu dražby. Predmetom posúdenia totiž bola platnosť resp. neplatnosť

zmluvy o vykonaní dražby, na základe posúdenia splnenia podmienok podľa zákona

č. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov. Uvedený postup

určenia základu pre tarifnú hodnotu úkonu právnej pomoci je plne v súlade s citovaným

§ 10 ods. 2 vyhlášky. Nie je pritom namieste, posudzovať konanie o neplatnosť takejto

dražby za výsostne právno-teoretické, keďže prípadné vyslovenie neplatnosti dražby

ma priamy vplyv na uspokojenie veriteľa, ktoré je hlavným účelom zabezpečenia

pohľadávky. Iný výklad posudzovania hodnoty sporu predstavuje absurdný postup nemajúci

oporu v relevantnej právnej úprave. Zároveň v konaní nebolo problematické určiť tarifnú

hodnotu veci, ktorou bola hodnota draženej nehnuteľnosti v sume 6 150 000 Sk...

Odvolací súd však náhradu trov konania žalovanému v 3. rade priznal len vo výške

9 846 Sk, a to z dôvodu, že hodnotu tarifnej odmeny za úkon právnej služby v konaní určil

len vo výške 1/13 výpočtového základu, aplikujúc ustanovenie § 11 ods. 1 vyhlášky.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:

„1. Krajský súd v Prešove postupom a rozhodnutím sp. zn. zo dňa

24. novembra 2008 porušil základné právo spoločnosti F., spol. s r. o. P. na súdnu ochranu

podľa a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na

právnu pomoc podľa , právo na ochranu majetku

podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a podľa článku 20 , zákaz diskriminácie podľa článku 12

ods. 2 a podľa článku 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a právo účastníka na rovnosť v konaní podľa

Slovenskej republiky.

2. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 24. novembra 2008

v časti, v ktorej tento súd zmenil výrok Okresného súdu v Prešove, sp. zn. ,

zo dňa 5. februára 2007 o trovách konania medzi žalobkyňou a F., spol. s r. o. P. ako

žalovaným v 3. rade tak, že žalovanému v 3. rade sa priznáva náhrada trov prvostupňového

konania vo výške 9.846, Sk a žalobkyňa je povinná ju zaplatiť Mgr. I. I., advokátovi,

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Spoločnosti F., spol. s r. o. P. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

292,38 €, ktorú je Krajský súd v Prešove povinný zaplatiť na účet jej právneho zástupcu

do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych

veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť

rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Z § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú. Za zjavne neopodstatnenú

možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Z uvedeného ústavného vymedzenia postavenia a právomocí všeobecných súdov

a ústavného súdu v Slovenskej republike vyplýva, že rozhodovanie v občianskoprávnych

veciach patrí do právomoci všeobecných súdov. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie

rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. V zásade

preto nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových a právnych názorov všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli

k rozhodnutiu, usmerňovať vývoj judikatúry všeobecných súdov z hľadiska správnosti

výkladu a uplatňovania zákonov (za podmienky rešpektovania jeho ústavnej konformity),

alebo zjednocovať judikatúru všeobecných súdov (obdobne napr. ,

, ).

Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa však patrí kontrola

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by

vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (mutatis mutandis , , ,

).

Sťažovateľka videla porušenie ňou označených základných a iných práv (čl. 20,

, a 3, a dohovoru, dodatkového

protokolu a čl. 6 ods. 1 dohovoru) rozsudkom krajského súdu najmä v tom, že krajský súd

nevychádzal pri rozhodovaní o náhrade trov konania z predmetu sporu (jeho hodnoty),

ako to urobil okresný súd v prvostupňovom rozhodnutí, ktorý postupoval podľa § 9 ods. 1

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), ale na daný prípad aplikoval ustanovenie § 11 ods. 1

vyhlášky. Sťažovateľka ďalej namieta nesprávnosť a arbitrárnosť právnych záverov

krajského súdu.

Krajský súd označeným rozhodnutím sp. zn. z 24. novembra 2008

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa sp. zn. z 5. februára 2007 v napadnutej

časti týkajúcej sa výroku o priznaní náhrady trov prvostupňového konania sťažovateľke

v sume 179 827 Sk tak, že jej priznal náhradu trov prvostupňového konania iba v sume

9 846 Sk. Svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil takto:

„Odvolací súd mal ďalej za to, že odvolanie žalobkyne pokiaľ ide o priznané trovy

prvostupňového konania vo vzťahu k žalovanému v 1. a 3. rade je dôvodné. Predovšetkým je

potrebné uviesť, že súd prvého stupňa postupoval správnym spôsobom, keď v nadväznosti

na výsledok konania a podľa zásady úspechu v konaní zaviazal žalobkyňu na zaplatenie

vzniknutých trov konania týmto žalovaným účastníkom podľa Trovy

prvostupňového konania na strane žalovaného v 1. aj 3. rade pozostávajú z odmeny

právnych zástupcov za poskytnutú právnu pomoc.

Podľa vyhl. č. , základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví

podľa tarifnej hodnoty vecí alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej

služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa

za tarifou hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna

služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby: za cenu práva sa považuje

aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Predmetom konania v prejednávanej veci bolo určenie neplatnosti dobrovoľnej

dražby, ktorá je vo svojej podstate právnym úkonom, na základe ktorého dochádza

k nadobudnutiu vlastníckeho práva k veciam, ktoré môžu byť predmetom tejto dražby.

V takom prípade a pri tomto druhu konania je preto nutné pri určovaní výšky tarifnej

odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc v súdnom konaní vychádzať

z ustanovenia vyhl. č. , podľa ktorého základná sadzba tarifnej

odmeny za úkon právnej pomoci je 1/13-tina výpočtového základu ak nie je možné hodnotu

veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými

ťažkosťami...

Pokiaľ ide o trovy prvostupňového konania žalovaného v 3. rade, aj v tomto prípade

tieto trovy pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc, kde

konkrétne boli poskytnuté úkony právnej pomoci a to prevzatie a príprava zastúpenia 25. 2.

2005, vyjadrenie k žalobe 3. 3. 2005, za tieto úkony mu patri odmeny 1.154,- Sk x 2 =

2.308,- Sk. Za účasť na pojednávaniach v dňoch 12. 4. 2006, 6. 11. 2006 a 11. 12. 2006 mu

patrí odmeny 1.260,- Sk x 3, spolu 3.780,- Sk a za účasť na pojednávaní dňa 5. 2. 2007 mu

patrí odmena vo výške 1.371,- Sk. Spolu tak odmena za poskytnuté úkony právnej pomoci

dosahuje sumu 7.459,- Sk, ku ktorej sa pripočítava aj 19 % DPH vo výške 1.417,- Sk,

čo spolu dáva sumu 8.876,- Sk. Právnemu zástupcovi patrí aj tzv. režijný paušál vo výške

2 x 150,- Sk, spolu 300,- Sk, 3 x 164,- Sk, spolu 492,- Sk a 1 x 178,- Sk, spolu 970,- Sk.

Celková výška trov prvostupňového konania na strane tohto účastníka tak dosahuje v

zmysle uvedeného sumu 1.846,- Sk.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania medzi

žalobkyňou a žalovaným... v 3. rade zmenil ( ) tak, že... žalovanému v 3. rade

náhrada týchto trov vo výške 9.846,- Sk s tým, že žalobkyňa je povinná tieto trovy zaplatiť

na účet právnych zástupcov menovaných účastníkov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

Po oboznámení sa s obsahom rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 24. novembra 2008, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa sp. zn.

z 5. februára 2007 v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o priznaní náhrady trov

prvostupňového konania (ktoré bolo v odvolacom konaní preskúmavané na základe

odvolania žalobkyne), dospel ústavný súd k záveru, že z rozhodnutia krajského súdu

nevyplýva zjavná neopodstatnenosť, jednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty

a zmyslu.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd vychádzal pri určení

odmeny právneho zástupcu (náhrady trov konania) z ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky

[predmetom uvedeného konania je určenie neplatnosti právneho úkonu (dobrovoľnej

dražby)], a v takýchto typoch konania je potrebné postupovať podľa citovaného ustanovenia

vyhlášky, pretože hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch, alebo

je to možné zistiť s nepomernými ťažkosťami.

Ústavný súd zároveň zistil, že okresný súd v konaní o určenie neplatnosti

dobrovoľnej dražby vyrubil ešte 30. decembra 2004 žalobkyni súdny poplatok z návrhu

v sume 1 000 Sk (33,14 €), za podané odvolania (16. marca 2005 a 16. februára 2008)

po 500 Sk (16,59 €) a podané dovolanie v sume 1 988 Sk (66 €), teda pri vyberaní súdneho

poplatku nepostupoval v zmysle ustanovenia položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych

poplatkov platného v relevantnom čase, ktorý tvorí prílohu o súdnych

poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ale podľa

ustanovenia položky 1 písm. b) tohto sadzobníka, z čoho vyplýva, že okresný súd viedol

celé konanie od začiatku ako také, v ktorom nemožno predmet konania oceniť v peniazoch,

hoci pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ustanovenie § 9 ods. 1 a § 10 ods. 2

vyhlášky, ktorá časť rozhodnutia bola rozhodnutím krajského súdu zmenená.

Prihliadajúc na tieto zistenia a okolnosti prípadu, preto nemožno konštatovať,

že by interpretáciu a aplikáciu normatívneho textu ustanovenia vyhlášky použitej krajským

súdom v posudzovanom rozhodnutí bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnenú

alebo arbitrárnu a naopak tvrdenie sťažovateľky za správne a legitímne. Skutočnosť,

že sťažovateľka sa s rozsudkom krajského súdu v časti, ktorou rozhodol o náhrade trov

konania, nestotožňuje, nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor

krajského súdu svojím vlastným.

Keďže ústavný súd v citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (a tiež

pri výpočte odmeny a hotových výdavkov) nezistil také dôvody, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako nezlučiteľné so sťažovateľkou označenými článkami , dohovoru

a dodatkového protokolu, odmietol sťažnosť sťažovateľky z uvedených dôvodov podľa

ako zjavne neopodstatnenú (obdobne napr.

).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, neprichádzalo do úvahy,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky uvedených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2009