Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 248/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2009

predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vo veci konania o jeho dovolaní z 20. apríla 2002 proti uzneseniu

Okresného súdu Bardejov sp. zn. z 19. marca 2002 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára

2009 doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti v

primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) vo veci konania o jeho dovolaní z 20. apríla 2002 proti uzneseniu

Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 19. marca 2002.

Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

konal vo veci „neoprávneného pozastavenia výkonu pracovnej činnosti v štátnej správe“

sťažovateľovi, pričom uznesením z 19. marca 2002 okresný súd predmetné konanie podľa

sťažovateľa „nezmyselne“ zastavil. Sťažovateľ ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že proti

zastavujúcemu uzneseniu okresného súdu nebolo prípustné odvolanie (riadny opravný

prostriedok), podal proti nemu 20. apríla 2002 dovolanie, ktoré následne doplnil 10. júna

2002. Sťažovateľ namieta, že o jeho dovolaní dosiaľ najvyšší súd nerozhodol, čím malo

dôjsť k porušeniu jeho základného práva a práva na rýchle a bezprieťahové konanie.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že „(...) dovolací súd dodnes ani po

takmer 7-mich rokoch absolútne o ničom nerozhodol, a to žiadnym z možných spôsobov,

aký je len podľa možný!“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1.) Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa ods. 2), SR a

ods. 1), čl. 6 Dohovoru o ich ochrane postupom Najvyššieho súdu SR v kauze vedenej na

Okresom sude v Bardejove pod č. k. a dovolacom konaní porušené boli.

2.) Prikazuje Najvyššiemu súdu SR, aby v dovolacom konaní a v kauze vedenej na

Okresnom sude v Bardejove konal bez prieťahov a spor ukončil v zmysle rozhodnutím

(súdnym).

3.) Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 10 tis. EUR

(slovom desaťtisíc eur a ani jeden cent), ktoré je mu povinný Najvyšší súd SR vyplatiť

najneskôr do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.) Ukladá Najvyššiemu súdu SR uhradiť vzniklé trovy tohto súdneho konania na

označený účet právneho zástupcu sťažovateľa, a to do 15-tic dní od právoplatnosti tohto

súdneho rozhodnutia, keď k takému zastupovaniu vôbec dôjde.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu

bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne

neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní

odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ namieta, že postupom najvyššieho súdu v konaní o jeho dovolaní z

20. apríla 2002, ktoré podal proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 19. marca

2002, bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a

v primeranej lehote zaručené v a právo zaručené v dohovoru.

Ústavný súd zistil, že namietané porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s

postupom najvyššieho súdu v konaní o dovolaní sťažovateľa z 20. apríla 2002 bolo už

predmetom skúmania v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

, ).

Ústavný súd oboznámením sa s obsahom spisu vedeného pod sp. zn.

zistil, že uznesením č. k. -7 z 8. januára 2003 ústavný súd sťažnosť sťažovateľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú, pričom predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť

23. januára 2003, keď bolo doručené sťažovateľovi.

Už z uznesenia ústavného súdu č. k. -7 z 8. januára 2003 vyplýva, že

najvyšší súd o dovolaní sťažovateľa z 20. apríla 2002 nerozhodol, pretože nesmerovalo proti

právoplatnému rozhodnutiu „odvolacieho (druhostupňového) súdu“, ale proti rozhodnutiu

prvostupňového súdu, preto najvyšší súd v liste z 22. augusta 2002 zaslanom okresnému

súdu konštatoval, že vracia podanie sťažovateľa bez vybavenia, pretože nejde o dovolanie,

ale „(...) prichádza do úvahy iba mimoriadny opravný prostriedok(...) cez Generálnu

prokuratúru SR(...)“. Predmetný list bol okresným súdom zaslaný aj sťažovateľovi, ktorému

bol podľa zistenia ústavného súdu doručený 15. októbra 2002, takže sťažovateľ bol s týmto

názorom najvyššieho súdu uzrozumený a mal možnosť sa s týmto názorom v ďalšom riadiť

a prostredníctvom prokuratúry podať podnet na mimoriadne dovolanie.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené.

V zmysle judikatúry ústavného súdu (napr. , ) rozhodnutie

o odmietnutí návrhu na začatie konania pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je v okolnostiach

danej veci rozhodnutím „o konaní“, ktoré má na mysli citované ustanovenie § 24 písm. a)

. Nejde však o podmienku konania, ktorú možno dodatočne splniť

v ďalšom návrhu, ktorým sa napáda to isté právoplatne skončené konanie a ktoré bolo

napadnuté v predchádzajúcom návrhu, ktorý bol odmietnutý ako zjavne neopodstatnený.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť je

neprípustná, a preto ju na predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení

s .

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody

sťažovateľa ( prvá veta ), nepripadalo do úvahy rozhodovať už o tejto

časti sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2009