Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 172/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júna 2009

predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2009

doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že konanie vo veci bolo začaté 14. marca 2003, keď

okresný súd vylúčil na samostatné konanie vec pôvodne vedenú pod sp. zn. .

V tomto konaní sa sťažovateľ ako žalobca domáhal voči žalovanému Obvodnému úradu P.

(pôvodne voči Okresnému úradu B.) zaplatenia odstupného, náhrady finančnej ujmy

a ďalších pracovnoprávnych nárokov, ako dôsledku nesplneného zmluvného záväzku

z nevyplatenia mzdy vo vzťahu k bývalej Štátnej sporiteľni v B. V sťažnosti postupne

chronologicky uviedol úkony, ktoré vo veci vykonal okresný súd v priebehu rokov 2003 –

2009, označil obdobia, v ktorých bol podľa jeho názoru okresný súd absolútne nečinný,

a celkovú dĺžku konania označil za takú, ktorá porušuje jeho základné právo podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru.

V sťažnosti sťažovateľ požiadal pre svoju osobnú insolventnosť ústavný súd

o ustanovenie právneho zástupcu „ex offo“.

Sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby vo veci samej takto rozhodol:

„1.) Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa ods. 2), SR

v kontexte s ods. 1), čl. 6 Dohovoru o ich ochrane, postupom Okresného súdu v Bardejove

v súdnom konaní vedeného u neho pod č. k. porušené boli.

2.) Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 2. tis. EUR

(slovom dvetisíc eur a žiadny cent), ktoré je mu povinný Okresný súd v Bardejove zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.) Ukladá Okresnému súdu v Bardejove uhradiť vzniklé trovy tohto súdneho

konania, včítane právneho zastúpenia, pokiaľ sa takto stane, a to do 15-tich dní

od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia.“

Ústavný súd sťažovateľa vzhľadom na jeho celkový počet (viac ako 189) doručených

podaní nepoučoval o všeobecných a osobitných náležitostiach sťažnosti podľa § 20, § 50

a o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), keďže tak už urobil v mnohých

predchádzajúcich prípadoch.

Listom č. k. -6 z 31. marca 2009 ústavný súd požiadal okresný súd

o vyjadrenie k sťažnosti a informovanie o stave konania vedeného na okresnom súde pod

sp. zn. .

Predseda okresného súdu listom sp. zn. Spr. 384/09 z 24. apríla 2009 podal

ústavnému súdu stanovisko, v ktorom okrem podrobnej chronológie vykonaných úkonov

uviedol:

„Z chronológie úkonov vyplýva, že vo veci súd plynulo a bez zjavných prieťahov

konal až do 2. februára 2007. Akceptujem tvrdenie sťažovateľa o prieťahoch v konaní

v období od 2. 2. 2007 do 24. 10. 2008. Po 24. 10. 2008 súd opäť konal bez prieťahov a dňa

18. marca 2009 vo veci meritórne rozhodol. Pri hodnotení celkovej dĺžky konania musím

zdôrazniť, že celkovú dĺžku konania významnou mierou ovplyvnil sťažovateľ , keď v období

do 2. 2. 2007 sa opakovane nedostavil na pojednávanie, a to napriek výslovnému poučeniu

súdom o nutnosti jeho výsluchu ako účastníka konania pre možnosť meritórneho

rozhodnutia vo veci. Výsluch sťažovateľa ako podmienka meritórneho rozhodnutia vo veci

je zrejmá aj zo skutočnosti, že po tom, čo súd sťažovateľa vypočul na pojednávaní dňa

18. 12. 2008, na pojednávaní dňa 18. 3. 2009 meritórne rozhodol vo veci rozsudkom.“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných

práv alebo slobôd upravených v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských právach,

pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Podmienky konania ústavného súdu o

sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané náležitosti sú upravené v zákone o ústavnom

súde, pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej

predbežnom prerokovaní podľa .

Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1

a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa

ods. 2 .

Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť

ako zjavne neopodstatnenú možno okrem iného v prípade, keď zistí, že postup všeobecného

súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (, ,

, , , , ).

Ústavný súd sa oboznámil s prehľadom úkonov v konaní vedenom pod sp. zn.

uvedených predsedom okresného súdu v jeho vyjadrení z 24. apríla 2009

a konštatoval, že doba, ktorá uplynula od začatia konania okresného súdu (14. marca 2003)

do podania sťažnosti ústavnému súdu 24. marca 2009 neopodstatňuje ústavný súd vysloviť

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2

) ani práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote ( dohovoru),

a to z dôvodu, že celková dĺžka konania bola výrazne ovplyvnená konaním samotného

sťažovateľa, ktorý inicioval konanie o procesných otázkach (vznášanie námietok zaujatosti),

podával opravné prostriedky proti každému rozhodnutiu súdu; jeho ospravedlnená

i neospravedlnená neúčasť na pojednávaniach znamenala, že tieto museli byť z tohto

dôvodu odročované.

Skutočnosťou hodnou osobitného zreteľa je pritom podľa ústavného súdu

skutočnosť, že obdobie nečinnosti okresného súdu od 2. februára 2007 do 24. októbra 2008

bolo vyvolané opakovaným nedostavovaním sa sťažovateľa na nariadené pojednávania,

a to napriek výslovnému poučeniu súdom o nutnosti jeho výsluchu ako účastníka konania

pre možnosť meritórneho rozhodnutia vo veci.

Vzhľadom na uvedené nepovažoval ústavný súd dĺžku konania za neprimeranú

a odôvodňujúcu vyslovenie zbytočných prieťahov. Vychádzal pritom z právneho názoru,

že „Dĺžku súdneho konania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich

nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie prieťahov v súdnom konaní“

().

Ústavný súd konštatoval, že okrem zistených ojedinelých prieťahov v konaní bol

postup okresného súdu v zásade plynulý. Do úvahy pritom zobral aj skutočnosť, že okresný

súd sa opakovane musel vysporiadať s procesnými úkonmi sťažovateľa, ktoré ovplyvnili

celkovú dĺžku konania.

Ústavný súd preto sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , odmietol ako zjavne

neopodstatnenú z dôvodu, že podľa jeho názoru okolnosti prípadu nepreukazujú taký rozsah

a intenzitu porušenia označených práv, ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie.

Ústavný súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že sťažnosť sťažovateľa mohol

odmietnuť aj ako neprípustnú podľa . Podľa tohto

ustanovenia, ak sťažovateľ namieta prieťahy v konaní konkrétneho súdu, je povinný

preukázať využitie právnych prostriedkov nápravy na ochranu základného práva podľa

a práva podľa dohovoru. Takýmto právnym prostriedkom

je sťažnosť na prieťahy v konaní podaná predsedovi príslušného súdu.

Sťažovateľ nepredložil ústavnému súdu listinný dôkaz o tom, že podal predmetnú

sťažnosť, a z obsahu sťažnosti doručenej ústavnému súdu 30. marca 2009 vyplýva,

že sťažovateľ do rozhodnutia ústavného súdu nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy

v konaní vedenom pod sp. zn. podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona

Slovenskej národnej rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,

štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe

súdov) v znení neskorších predpisov alebo od 1. apríla 2005 podľa ustanovenia § 3 ods. 7

a a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov predsedovi okresného súdu.

Ústavný súd nepovažuje za vyčerpanie tejto možnosti jeho hromadné a opakované

sťažnosti z roku 2003 a 2004 bez označenia konaní, v ktorých namietal zbytočné prieťahy.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd považoval za

bezpredmetné rozhodovať o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom, ako aj o ďalších nárokoch uplatnených v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2009