Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 126/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2009 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

prerokoval sťažnosť spoločnosti A., a. s., S., zastúpenej advokátom JUDr. T. Š., K.,

pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 24. októbra 2007 a takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti A., a. s., na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 24. októbra 2007 p o r u š e n é b o l o .

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 24. októbra 2007 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti A., a. s.,

trovy konania v sume 223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov)

do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu advokáta

JUDr. T. Š., K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -8 z 23. apríla

2008 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti A., a. s. (ďalej len „sťažovateľ“),

pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 24. októbra

2007.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

«Predmetný súdny spor sa viedol na základe návrhu sťažovateľa proti odporcovi

CH. a. s. B. Jeho príčinou bolo porušenie zmluvného záväzku, ktorým sa na základe zmluvy

o dielo a mandátnej zmluvy (diel IX a X, hlava II. .) zaviazal odporca vyprojektovať

a postaviť stavbu „výroba kompaktovaných hnojív“...

Súdy chybne aplikovali celý rad ustanovení , počnúc

ustanoveniami, vzťahujúcimi sa na zmluvu o dielo, cez ustanovenia o mandátnej zmluve

až po všeobecné ustanovenia o náhrade škody. Ide pritom o tak flagrantný odklon

od priliehavej aplikácie, že ju nemožno považovať za uplatnenie práva na nezávislý právny

názor... Čo je však najmenej pochopiteľné a už vôbec nie prijateľne zdôvodnené

v rozsudkoch, je ignorovanie nesporného súvisu príčin vzniku škôd, ktoré priznané boli

a tých, ktoré priznané neboli (ušlý zisk), keď všetky majú spoločného menovateľa:

nesplnenie záväzku čo do kvality a čo do termínu.

Za vrcholne arbitrárne stanovisko súdov (najmä však NS) považujem spôsob,

ako pristúpili k hodnoteniu podmienok pre naplnenie aplikácie a nasl. . Náhrada

škody je v koncipovaná na princípe objektívnej zodpovednosti

Ak sa teda zistí porušenie povinnosti, vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu, nie je to žalobca

(poškodený), koho zaťažuje dôkazné bremeno! Liberačné možnosti sú v tomto

a nasledujúcich ustanoveniach presne určené. Nepreukázali sa! Porucha častí kompletnej

linky, ktoré dodal sťažovateľ (žalobca) bola odstránená ešte pred 30. 6. 1993 a nemala teda

žiadny vplyv na dodržanie tohto termínu. Pri tejto príležitostí zdôrazňujem

nezrozumiteľnosť a protirečivosť zdôvodnení oboch rozsudkov, čo je v rozpore s právom na

riadne odôvodnenie rozhodnutí.

Súdy ďalej chybne aplikovali ustanovenie ., pretože predmetom zmluvy

o dielo bol projekt stavby a nie riešenie dopravníka.

Odmietli priznať (hoci za cenu aplikácie ) logickú položku za montáž

zariadenia, ktoré aj podľa ich záveru bolo potrebné vymeniť.

Odmietli priznať ušlý zisk pre výpadok výroby pre nepredĺženie mandátnej zmluvy

po 30. 6. 1993. Žalovaný by podľa ich názoru mal mať po tomto dátume poskytnutú

možnosť žalovať subdodávateľa za údajnú vadnú dodávku...

Arbitrárnosť a nelogičnosť záveru súdov o absencii zodpovednosti za ušlý zisk

dokumentuje zhodnotenie vzťahu dvoch skutočností: žalobcovi vytkli znemožnenie žaloby

proti subdodávateľovi (nepredĺženie mandátnej zmluvy), ktorá by však mohla byť úspešná

i neúspešná; eo ipso „kto spôsobil škodu“ ( .) sa ešte len malo zisťovať.

Napriek tomu pre potreby premlčania pohľadávky zo strany žalobcu ustálili, že žalobca

mal vedomosť aj o „osobe“, voči ktorej si má právo uplatniť. Takáto antinómia nemôže

byť akceptovateľným argumentom. Sťažovateľ, ktorý po nepredĺžení mandátnej zmluvy

mal povinnosť vo vlastnom mene uplatňovať všetky nároky, zistil až po znaleckom

dokazovaní, kto je za škodu zodpovedný. Až vtedy sa právo „mohlo“ (/1 .)

uplatniť. Takéto dokazovanie by totiž nesporne bolo súčasťou hypotetickej, neuskutočnenej

žaloby proti subdodávateľovi podanej žalovaným. Sťažovateľa ako žalobcu nemožno nútiť,

aby žaloval oboch s nepochybným výsledkom, pri ktorom by jeden z nich mal nárok

na nemalé trovy ako úspešný v spore.»

S prihliadnutím na uvedené sa sťažovateľ domnieva, že rozsudkom najvyššieho súdu

sp. zn. z 24. októbra 2007 došlo ku chybnej aplikácii ustanovení

vzťahujúcich sa na zmluvu o dielo, mandátnu zmluvu a náhradu

škody.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil,

že najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 24. októbra 2007 porušil jeho základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, aby zrušil predmetné

rozhodnutie a prikázal najvyššiemu súdu zaplatiť mu náhradu trov právneho zastúpenia.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom z 20. júna 2008 sp. zn.

KP 8/08 vyjadril predseda najvyššieho súdu, v ktorom uviedol:

„Nie som povolaný posudzovať správnosť hodnotenia dôkazov súdov ani správnosť

právneho záveru, ktorý zo skutkových zistení urobili, tým viac, že tak ako to aj v sťažnosti

uvádza sťažovateľ, predmetný spor bol zložitý po skutkovej aj právnej stránke, vzhľadom na

zložité zmluvné vzťahy účastníkov konania. Z rozhodnutia dovolacieho senátu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky však nevyplýva, že by sa pri hodnotení správnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu dopustil logickej nesprávnosti alebo, že by pri podriadení skutkového

zistenia pod príslušné zákonné ustanovenie postupoval z ústavného hľadiska zjavne

nesprávne alebo neodôvodnene. Ústavný súd má nepochybne právomoc preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu z hľadiska, či ním nedošlo k porušeniu základných práv

a slobôd, ako to vymedzuje . Domnievam sa,

že v danej veci nejde o prípad predpokladaný uvedeným článkom .

Treba pripustiť, že odvolací súd v závere odôvodnenia nesprávne okrem iného

uvádza, že žalobca nepreukázal, že by v dôsledku zavineného protiprávneho konania

žalovaného došlo ku vzniku škody. Zodpovednosť za škodu podľa je

založená na objektívnom princípe a zavinenie preto nie je podmienkou pre vznik

zodpovedností. V kontexte s celým odôvodnením, je však zrejmé, že ide len o nesprávnu

formuláciu tretej vety predposledného odseku. Z odôvodnenia rozsudku, ale aj z uvedenej

vety vyplýva, že odvolací súd žalobu nepovažoval za bezdôvodnú pre nedostatok zavinenia,

ale pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody.

Rozhodnutie dovolacieho senátu nie je výsledkom svojvoľného, či neospravedlniteľného

alebo neudržateľného výkladu príslušných ustanovení zákona. Z uvedeného dôvodu

navrhujem sťažnosť ako neodôvodnenú zamietnuť.“

Predseda najvyššieho súdu v liste z 20. júna 2008 a právny zástupca sťažovateľa

v liste z 27. júna 2008 uviedli, že netrvajú na ústnom pojednávaní vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového

vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže,

že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa pri práve na náhradu škody plynie premlčacia

doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom,

kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa,

keď došlo k porušeniu povinnosti.

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

zabezpečiť každému, kto sa domáha ochrany svojich práv, prístup k súdnej ochrane

na nezávislom a nestrannom súde.

Súdna ochrana sa poskytuje v medziach zákonov, ktoré článok o základnom

práve na súdnu ochranu vykonávajú ( ).

Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi

súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad

a používanie zákonných ustanovení príslušných právnych predpisov musí v celom rozsahu

rešpektovať základné právo účastníkov konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

.

Súd musí vykladať a používať ustanovenia zákonných predpisov, teda

aj , v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu s cieľom

poskytnúť materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana

práv a oprávnených záujmov účastníkov (napr. , ).

Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu nie je podľa konštantnej

judikatúry ústavného súdu oprávnenie preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite

zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských

právach a základných slobodách (, , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím,

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, ).

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého

v základnom práve na súdnu ochranu) podľa a dohovoru

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany (, a iné).

Zohľadňujúc uvedené východiská sa ústavný súd zaoberal argumentáciou

sťažovateľa, ako aj rozhodnutím najvyššieho súdu v predmetnej veci.

Podľa sťažovateľa odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu je nezrozumiteľné

a protirečivo zdôvodnené, a to najmä ak „pristúpilo k hodnoteniu podmienok pre naplnenie

aplikácie a nasl. “.

Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. k otázke náhrady škody uviedol:

„Keďže nárok bol uplatnený podľa a nasl. , bolo

povinnosťou žalobcu preukázať splnenie zákonných predpokladov pre vznik práva

na náhradu škody, ktorými sú porušenie povinnosti vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu,

prípadne inej povinnosti zakotvenej v , vznik škody a príčinnú

súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti.

Žalobca žalobou zo dňa 17. 10. 1994 sa domáhal náhrady škody a ušlého zisku

v celkovej výške 2 302 312 Sk. Následne, podaním zo dňa 27. 8. 2001 rozšíril žalobu o ušlý

zisk za obdobie od 30. 6. 1993 do 29. 12. 1993 na sumu 10 847 028 Sk.

Prvostupňový súd pripustil zmenu návrhu uznesením na pojednávaní dňa 28. 8. 2001

(čl. 237). Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalobcom uplatnené

právo - ušlý zisk rozšírenou žalobou je premlčané v zmysle , vzhľadom

na vznesenú námietku premlčania žalovaného. Žalobca pri výpočte ušlého zisku

za rozhodné obdobie vychádzal z výkazu ziskov a strát za časové obdobie od 1. 1. 1994

do 31. 3. 1994 (č. l. 220 - 221). Takže v čase podania žaloby (17. 10. 1994) mal vedomosť

o vzniku škody, o poznaní aj jej výšky, ako aj o osobe, proti ktorej si má pravo na náhradu

škody uplatniť, a nie až na základe vypracovaného znaleckého posudku. Preto nie je možné

vychádzať z objektívnej 10-ročnej premlčacej doby ( ), ale zo všeobecnej 4-ročnej

premlčacej doby ( ). Súd premlčané práva nemôže priznať alebo uznať,

ak povinný v súdnom konaní vznesie námietku premlčania ( ).

Prvostupňový súd v rámci vykonaného dokazovania priznal žalobcovi náhradu škody

vo výške 280 591 Sk s príslušenstvom (bod 1). V tejto časti je rozhodnutie právoplatné

a vykonateľné. Preto predmetom preskúmania odvolacieho konania je žalobcom uplatnené

právo na náhradu škody a ušlého zisku v zmysle pôvodnej žaloby zo dňa 17. 10. 1994

špecifikovanej pod bodom 2 až 6.

Odvolací súd z obsahu spisu, predložených dôkazov a vykonaného dokazovania

(č. l. 28, 29, 30, 31) mal za preukázané, že žalovaný porušil zmluvný záväzok a dielo

vykazovalo v rámci skúšobnej prevádzky započatej dňa 16. 6. 1993 vady. Zhotoviteľ

požadoval odstránenie vád diela dopravného systému (šneku a redla) do 16. 7. 1993

a ostatných vád do 15. 8. 1993. V danom prípade dopravník nebol z hľadiska potrebných

parametrov použiteľný na vykonanie diela, bol nevhodný, t. z., že bol vadný. Žalobca

v záujme urýchleného začatia výroby a zabráneniu vzniku škody, zakúpil nové zariadenie

a zaplatením faktúry č. 430533 dodávateľovi S., š. p., B., mu vznikla škoda vo výške

214 516 Sk, ktorá predstavuje rozdiel úhrady vadného dopravníka (časti diela) a zaplatenie

ceny za nákup funkčného dopravného systému.“

Najvyšší súd uviedol:

„Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal zodpovednosť žalovaného

za uplatnenú škodu – ušlý zisk za obdobie od 17. 6. do 26. 8. 1993 (bod 4 a 5 petitu)

za výpadok výroby (30 dní) počas skúšobnej prevádzky (21 dní). Povinnosť náhrady škody

postihuje stranu, ktorá poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu. Žalobca nepreukázal

zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného, t. j. nepreukázal v konaní,

že by v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného došlo ku vzniku škody

v uplatnenom rozsahu, ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutím škody

špecifikovanej v časti bodu 3 až 6 žaloby, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok

vo zvyšnej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa potvrdil.“

Zo spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. ústavný súd zistil,

že v časti, v ktorej bol zamietnutý nárok sťažovateľa na náhradu škody podľa bodu 3 až 6

žaloby (bod 3 žaloby týkajúci sa zaplatenia zámočníckych prác v sume 71 824 Sk,

bod 4 žaloby – strata na ušlom zisku vo výške 409 500 Sk počas skúšobnej prevádzky

21 pracovných dní, bod 5 žaloby – strata na ušlom zisku vo výške 1 216 800 Sk

za 30 pracovných dní, bod 6 žaloby – škoda na náhrade miezd zamestnancov vo výške

109 081 Sk), škoda bola riadne uplatnená, pričom sťažovateľ preukázal predpoklady

zodpovednosti za škodu, aj pokiaľ ide o škodu uplatnenú v týchto bodoch.

Z oboch rozsudkov, ktoré tvoria meritum rozhodnutia v danej veci, na túto

skutočnosť nebolo reagované, tak aby bola daná odpoveď na všetky otázky vyplývajúce

zo zmluvy účastníkov.

Najvyšší súd sa v preskúmavanom rozhodnutí zaoberá pôvodnou žalobou

(s. 3 a nasl. rozsudku), avšak v záveroch svojho rozhodnutia o týchto bodoch žaloby

nepredložil svoje stanovisko. Zostalo otázkou, či žalovaný nesplnením záväzku

(odovzdanie stavby vrátane zabezpečenia kolaudácie) nespôsobil škodu v podobe ušlého

zisku.

Na jednej strane všeobecné súdy uznali vadu dodávky diela, ako aj nutnosť výmeny

zariadenia, čím vznikla logická situácia, že súčasťou priamej škody nie je len rozdiel v cene,

ale aj cena demontáže a montáže nového zariadenia.

V danom prípade oba súdy nedali v odôvodnení rozhodnutí náležitú odpoveď, prečo

príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a následkom v bode 1 a 2 žaloby, kde bol

sťažovateľ úspešný v plnom rozsahu, akceptovali a určili aj v rámci svojej ústavnej

právomoci povinnosť odporcov v konaní zaplatiť sťažovateľovi zistenú škodu spolu

s úrokom 18 % z omeškania od 15. júna 1997 do zaplatenia, a v tom istom porušení

kvantifikovanú škodu, ako aj príčinnú súvislosť medzi jej vznikom a následkom

v bode 3 až 6 žaloby neuznali a ani v jednom rozsudku na tieto otázky nereagovali.

Zo spisu vyplýva, že medzi vznikom škody v bode 1 a 2 bola preukázaná totožná

príčinná súvislosť ako v bode 3 až 6 žaloby bez náležitej reakcie oboch vo veci konajúcich

súdov, čo možno považovať za arbitrárny postup vo veci, ktorý je nezlučiteľný s

garantovaným základným právom, že sťažovateľ v súdnom konaní na žalobou prednesené

otázky dostane primeranú odpoveď, ktorá bude aj náležite zdôvodnená tak, aby okrem

ďalšej rozumovej úvahy výrok našiel aj adekvátne ústavné zdôvodnenie.

Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že neúspech v konaní neznamená ihneď

aj porušenie základného práva sťažovateľa.

Ústavný súd zistil, že námietka sťažovateľa vznesená k rozsudku najvyššieho súdu

sp. zn. z 24. októbra 2007 je opodstatnená.

Odôvodnenie sťažnosťou napadnutého rozsudku nezodpovedá požiadavke

vyplývajúcej z a dohovoru, v zmysle ktorej je aj s ohľadom

na ustanovenie povinnosťou súdov uviesť

v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založili.

Dôvody uvedené najvyšším súdom v označenom rozhodnutí si navyše odporujú

a nie sú preskúmateľné a rozsudok je v tejto časti, pokiaľ ide o body 3 až 6 žaloby,

arbitrárny.

Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní

základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo

slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa ak sa základné právo alebo sloboda

porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže

vrátiť vec na ďalšie konanie.

Vzhľadom na to, že napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd zrušil rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.

z 24. októbra 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré

mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. T. Š.

Právny zástupca sťažovateľa si v podaní z 27. júna 2008 uplatnil trovy konania v sume

6 732 Sk (223,46 €) za dva úkony (prevzatie právneho zastúpenia, sťažnosť). Základom na

výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2007 v sume 632,54 € (19 056 Sk).

Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) náhradu trov

konania v sume uplatnenej právnym zástupcom sťažovateľa 223,46 € z dôvodu trov

právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby v hodnote po 105,42 € (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti). Ďalej ústavný súd priznal právnemu

zástupcovi sťažovateľa dvakrát náhradu režijného paušálu po 6,31 € podľa vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Ústavný súd

vyslovil povinnosť najvyššieho súdu uhradiť trovy právneho zastúpenia právnemu

zástupcovi sťažovateľa (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2009