Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 104/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2009 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

v konaní o sťažnosti M. D., K., zastúpeného advokátom JUDr. Š. S., Ž., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo M. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. D. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur),

ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť M. D. trovy konania v sume

311,19 € (slovom tristojedenásť eur a devätnásť centov) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Š. S., Ž.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 15. apríla 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. D. (ďalej len

„sťažovateľ“) podľa Z.

z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril

k sťažnosti podaním sp. zn. zo 7. mája 2009 doručeným ústavnému súdu

15. mája 2009, ku ktorému bolo pripojené vyjadrenie zákonného sudcu a chronológia

úkonov okresného súdu od podania žaloby. V ňom sa okrem iného uvádza:

„V sťažnosti sťažovateľ uvádza, že konanie bolo začaté na základe návrhu podaného

dňa 24. 4. 2007, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 75.774,- Sk titulom náhrady za stratu

na zárobku a náhrady škody. Uznesením zo dňa 25. 4. 2007 súd pripustil, aby do konania

ako vedľajší účastník vstúpila Sociálna poisťovňa. Odvtedy sťažovateľovi žiadne iné

podanie zo súdu neprišlo. Sťažovateľovi tak nebolo doručené vyjadrenie odporcov a nebol

ani vytýčený termín pojednávania. Dňa 1. 12. 2008 bola na súde podaná sťažnosť

na prieťahy v konaní, na ktorú súd nereagoval.

Podľa vyjadrenia sudcu bolo vybavovanie veci poznačené celkovou zaťaženosťou

súdneho oddelenia. Napriek tomu sa vo veci vykonali úkony smerujúce k príprave

pojednávania, a to zabezpečenie vyjadrenia protistrany a vedľajšieho účastníka.

Predmetom konania je agenda cestovných náhrad, ktorá v súdnej praxi nie je obvyklá.

Úkony súvisiace s prípravou pojednávania boli vykonané naraz a spolu s predvolaním

právnemu zástupcovi navrhovateľa bolo zaslané tiež vyjadrenie odporcu. Termín

pojednávania bol určený na deň 25. 5. 2009.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno podanú sťažnosť hodnotiť

ako čiastočne dôvodnú. Je pravdou, že súd vo veci dlhší čas nekonal. Toto nekonanie bolo

spôsobené zvýšenou zaťaženosťou tunajšieho súdu a najmä konkrétneho súdneho oddelenia.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že ochrany svojich práv sa domáhal sťažnosťou na prieťahy

v konaní, ktorá mala byť Okresnému súdu Žilina doručená dňa 1. 12. 2008. Po šetrení

v tunajšom počítačovom registri a po fyzickom preverení registra Spr nebolo zistené,

že by sťažovateľ súdu doručil sťažnosť na prieťahy v konaní datovanú dňa 27. 11. 2008.

Táto sťažnosť je označená ako príloha sťažnosti, ktorá bola doručená ústavnému súdu. Táto

príloha však nebola Okresnému súdu Žilina spolu so sťažnosťou doručená. Súd sa preto

nemôže vyjadriť ku skutočnosti, či takáto sťažnosť skutočne bola tunajšiemu súdu doručená.

Ak takáto sťažnosť doručená nebola, navrhujem, aby ústavný súd pri rozhodovaní

dôvodnosti podanej sťažnosti sťažovateľa zobral túto skutočnosť do úvahy a zaoberal sa tiež

otázkou, či sťažovateľ využil možnosti nápravy namietaného stavu a ochrany svojich práv

ešte predtým, ako podal ústavnú sťažnosť. Tieto okolnosti je potrebné zohľadniť

aj pri prípadnom rozhodovaní o priznaní nemajetkovej ujmy...

CHRONOLÓGIA ÚKONOV

24. 4. 2007 - vec napadla na OS Žilina

25. 4. 2007 - uznesenie o pripustenie vedľajšieho účastníka, doručenie návrhu

odporcovi + výzva uznesením na vyjadrenie

29. 4. 2009 - vytýčený na 25. 5. 2009.“

Rovnaké úkony zistil aj ústavný súd z obsahu súdneho spisu a vyjadrení účastníkov.

Navyše zistil, že okresný súd pojednávanie konané 25. mája 2009 odročil na neurčito

z dôvodu rozhodnutia o vznesenom rozšírenom návrhu, o ktorom rozhodol 24. júna 2009.

K vyjadreniu okresného súdu bolo pripojené stanovisko zákonného sudcu Mgr. D.

Ch. V ňom sa uvádza:

„Vybavovanie veci bolo najmä poznačené celkovou zaťaženosťou súdu a súdneho

oddelenia, než povahou predmetnej veci. Napriek tomu aj v tejto veci sa vykonali úkony

smerujúce k príprave pojednávania, a to okrem zabezpečenia vyjadrenia protistrany

aj úkony voči vedľajšiemu účastníkovi.

Agenda cestovných náhrad nie je obvyklá v súdnej praxi, aj keď ich výška vyplýva

z osobitnej právnej úpravy. Samotný základ rozhodnutia je spojený s právnym hodnotením,

kedy ide o pracovnú cestu, výška rozhodnutia závisí od špecifickým dôkazov podľa praxe

u jednotlivého zamestnávateľa, aj s ohľadom na možnosť dokazovať samotným

zamestnancom ako sociálne slabším účastníkom právneho vzťahu, a to bude závisieť

od širšieho vyhodnotenia skutkového stavu.

Prispôsobil som sa praxi, podľa ktorej som spájal obsah zásielok pred jednotlivým

úkonom súdu, a úkony som po naštudovaní veci vykonal v menšom počte, ale s úplnou

prípravou pojednávania naraz, a tak vyjadrenie odporcu som právnemu zástupcovi zaslal

až s predvolaním na pojednávanie. Termín pojednávania som vytýčil na 25. 5. 2009.

Vzhľadom na to, že už som vykonal nevyhnutné naštudovanie veci, sa ňou budem

prednostne zaoberať.“

Právny zástupca sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu vyjadril podaním

z 22. mája 2009, v ktorom okrem iného uviedol:

«Z vyjadrenia podpredsedu Okresného súdu v Žiline, ako aj zákonného sudcu

Mgr. Ch. jednoznačne vyplynulo, že Okresný súd v Žiline bol v konaní vedenom pod spis.

zn. nečinný 2 roky. Dôkazom toho je aj priložená chronológia úkonov

okresného súdu, ktorý vytýčil termín pojednávania po dvoch rokoch dňa 29. 04. 2009 až po

podanej ústavnej sťažnosti.

Namietame však tvrdenie okresného súdu, že nemajú doručenú sťažnosť zo dňa

27. 11. 2008, podanú na Okresný súd v Žiline dňa 01. 12. 2008 a toto vyjadrenie

k „nedoručenej sťažnosti“ považujeme za účelové a nedôvodné, v snahe preniesť

zodpovednosť za nekonanie súdu na sťažovateľa. Zasielame Ústavnému súdu Slovenskej

republiky originál sťažnosti na prieťahy v konaní, ktorá je opatrená pečiatkou Okresného

súdu v Žiline, ktorý túto sťažnosť aj dňa 01. 12. 2008 o 14.45 hod. prevzal, o čom svedčí

a j podpis prijímajúceho referenta. Po ukončení konania prosíme o vrátenie originálu

sťažnosti...»

Súčasťou vyjadrenia bola požiadavka na priznanie trov konania v sume 311,19 eur

spolu za tri právne úkony (príprava a prevzatie, písomné podanie vo veci a vyjadrenie

k stanovisku okresného súdu urobené v roku 2009).

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (,

, ), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu

odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať

také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho

právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu

().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä

podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci (1), správanie účastníka (2) a postup

súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada

aj na predmet sporu (povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom konania pred okresným súdom sú nároky sťažovateľa „o zaplatenie

75.774,- Sk s prísl. titulom náhrady za stratu na zárobku a náhrady škody v zmysle § 442

a nasl. “. Z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti treba uviesť,

že takéto spory sú spravidla považované za zložitejšie a vyžadujú od všeobecného súdu

aj osobitne starostlivý prístup, pretože sa poskytuje ochrana (ak je nárok opodstatnený)

právam, ktoré súvisia so živobytím a existenčnými otázkami (napr. obdobne ,

), ale na druhej strane ústavný súd konštatuje, že v danom prípade okresný súd

do dňa predloženia spisu ústavnému súdu nevykonal žiadne relevantné pojednávanie,

ktorého obsahom by bolo vykonanie dôkazov a zisťovanie skutkového stavu vo veci

s možnosťou následného hodnotenia veci po právnej a skutkovej stránke. Prípadnú skutkovú

a právnu zložitosť veci preto dosiaľ nie je možné reálne hodnotiť.

2. Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že sťažovateľ ako účastník

súdneho konania pred okresným súdom neprispel k predĺženiu doterajšej doby konania.

Predseda okresného súdu síce vo svojom vyjadrení k sťažnosti tvrdil, že sťažovateľ nepodal

sťažnosť na prieťahy v konaní, resp. jeho sťažnosť nebola zaregistrovaná v registri Spr.,

ale ústavný súd nemohol jeho tvrdenie akceptovať, pretože právny zástupca sťažovateľa

predložil ústavnému súdu o tom aj dôkaz ako súčasť vyjadrenia k stanovisku okresného

súdu (originál sťažnosti na zbytočné prieťahy z 27. novembra 2008, ktorú podal osobne

a adresoval ju predsedovi okresného súdu), na ktorej je prezentačná pečiatka a podpis

pracovníka okresného súdu s vyznačeným dátumom o prevzatí sťažnosti (1. 12. 2008

o 14.45 h).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. . Z obsahu súdneho spisu zistil, že okresný súd bol úplne nečinný

viac ako dva roky (od 25. apríla 2007, keď pripustil do konania vedľajšieho účastníka,

až do 29. apríla 2009, keď určil termín pojednávania na 25. máj 2009).

Zbytočné prieťahy v tomto období priznal aj okresný súd.

Argumentáciu okresného súdu odvolávajúcu sa na to, že príčinou vzniku zbytočných

prieťahov bola neúmerná zaťaženosť súdneho oddelenia (zákonného sudcu) ústavný súd

neakceptoval.

V súlade s judikatúrou ústavného súdu nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom

konaní () a nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala

zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci. Túto okolnosť ústavný súd nezohľadňuje

v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie

bez zbytočných prieťahov.

Vychádzajúc z uvedených skutkových okolností ústavný súd preto dospel k záveru,

že v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa .

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa prikázal okresnému súdu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej

sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume

1 991,36 €. Poukázal najmä na to, že „predmetné konanie súdu vyvolávajú v ňom psychický

stav neistoty a očakávania“ a okresný súd mu svojou nečinnosťou „zabraňuje v relevantnej

a dôslednej právnej ochrane svojho práva“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen deklarovanie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

Pri rozhodovaní o výške finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal

na doterajšiu dĺžku konania a rozsah zbytočných prieťahov v jej rámci. Vzhľadom

na uvedené okolnosti ústavný súd považoval priznanie sumy 500 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli

v dôsledku právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátom JUDr. Š. S.

Právny zástupca, ktorý predložil aj osvedčenie o tom, že je platcom dane z pridanej

hodnoty, požadoval úhradu v celkovej sume 311,19 € za tri úkony právnej služby.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia spolu 311,19 €

je nižšia ako suma vypočítaná podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov a neodporuje tejto vyhláške. Preto ústavný súd priznal

právnemu zástupcovi sťažovateľa úhradu trov právneho zastúpenia v požadovanej sume.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2009