Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 180/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti D., s. r. o., L., zastúpenej advokátom

JUDr. R. Š., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 a čl. 48

ods. 2 nečinnosťou Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti D., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája 2009

doručená sťažnosť spoločnosti D., s. r. o., L. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. R. Š., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46

a (ďalej len „“) nečinnosťou Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky.

Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka podala 24. januára 2005 na svojho

zmluvného partnera trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu sprenevery

na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, Úrade justičnej a kriminálnej polície, odbore

ekonomickej kriminality Bratislava, doplnené podaním zo 16. februára 2005. Vyšetrovateľ

uznesením sp. zn. ČVS: ORP-141/OEK-BI-2005 Šj z 13. apríla 2005 začal vo veci trestné

stíhanie. Sťažovateľka viackrát podala sťažnosť na prieťahy v trestnom konaní, ktoré

konštatoval aj dozorujúci prokurátor. Vyšetrovateľ napokon uznesením sp. zn. ČVS:ORP-

141/OEK-BI-2005 KV zo 7. decembra 2007 trestné stíhanie zastavil s odôvodnením,

že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, nie je trestným činom, a nie je dôvod

na postúpenie vo veci. Podľa sťažovateľky bol tento záver vyšetrovateľa zjavne nesprávny,

a preto podala 14. decembra 2007 proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania sťažnosť,

ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“)

uznesením č. k. -33 z 18. apríla 2008 zamietol ako nedôvodnú. Pretože

sťažovateľku dané rozhodnutie neuspokojilo, podala 22. mája 2008 návrh na Generálnu

prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) na zrušenie

právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa a nasl. .

Podnet sťažovateľky bol prokurátorom generálnej prokuratúry odstúpený na Krajskú

prokuratúru v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) na priame vybavenie ako orgánu

príslušného na konanie podľa o prokuratúre v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) s poukazom na § 54 ods. 2 písm. c)

citovaného zákona. Tento postup považovala sťažovateľka za nesprávny, a preto opakovane

reagovala návrhom na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podaným

generálnej prokuratúre. Generálna prokuratúra upovedomila sťažovateľku listom z 10. júla

2008, že rozhodnutie o príslušnosti krajskej prokuratúry považuje za správne.

Listom č. k. -7 z 11. júla 2008 krajská prokuratúra oznámila sťažovateľke,

že jej podnet ako nedôvodný odkladá. Opakovaný podnet sťažovateľky zo 6. augusta 2008

generálna prokuratúra upovedomením č. k. IV/6GPt 51/08-9 z 29. septembra 2008

ako nedôvodný odložila.

Podľa sťažovateľky orgány činné v trestnom konaní nekonali tak, ako im to prikazuje

. . Ďalej uvádza:

„V zmysle tohto ustanovenia sú vzhľadom na informácie, ktoré majú k dispozícii

povinné konať tak. že v predmetnej veci. v ktorej síce bolo trestné stíhanie nesprávne

zastavené, znovu začnú trestné stíhanie. Doposiaľ však trestné stíhanie začaté nebolo.

V dôsledku tejto skutočnosti sťažovateľ nemá možnosť uplatniť si v trestnom konaní

nárok na náhradu škody, ktorá mu trestným činom vznikla, Preto je toho názoru,

že nečinnosťou orgánov činných v trestnom konaní dochádza k porušovaniu jeho práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a SR, keďže v dôsledku

dlhodobej nečinnosti týchto orgánov si nemohol uplatniť nárok na náhradu škody

v trestnom konaní na nezávislom a nestrannom súde podľa .

Generálna prokuratúra SR ako orgán, ktorý v poslednej inštancii rozhodoval

o podaniach sťažovateľa, bola oboznámená so všetkými skutočnosťami odôvodňujúcimi

potrebu trestného stíhania. Preto táto ústavná sťažnosť smeruje proti Generálnej

prokuratúre SR. ako porušovateľovi základného práva sťažovateľa, ktorý má všetky

poznatky o lom, že v zmysle príslušných zákonných ustanovení, ktoré upravujú

jej pôsobnosť, je povinná konať.“

Podľa sťažovateľky porušenie základného práva naďalej trvá, a preto

„je bezpredmetná časová podmienka podania ústavnej sťažnosti podľa ust. § 53 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov, v znení neskorších predpisov“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a sťažnosti vyhovel nálezom, ktorým:

„1. Vysloví, že právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

a SR bolo nečinnosťou Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

porušené.

2. Prikáže, aby Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo veci, v ktorej

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Úrad justičnej a kriminálnej polície,

Odbor justičnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality vydalo uznesenie ČVS: ORP-

141/OEK-Bl-2005 KV zo dňa 7. 12. 2007, konala tak, že v súlade s ustanovením § 4 ods. 1

písm. a) v znení neskorších predpisov začne trestné stíhanie podľa

.

Zároveň sťažovateľ žiada, aby mu Ústavný súd priznal náhradu trov konania podľa

ust. vyhlášky MS SK č. za jednotlivé úkony právnej služby

pri zastupovaní v konaní pred ústavným súdom v hodnote úkonu 115,90 EUR, za 2 úkony

právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, ústavná

sťažnosť) - 231,80 EUR + advokátsky paušál 2 x 6,95 EUR = 13,90 EUR. Trovy právneho

zastupovania pred ústavným súdom tak predstavujú spolu 245,70 EUR. Náhradu trov

konania žiada poukázať na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 a § 49 až § 56

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo

osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného

zákona.

Ústavný súd podľa ustanovenia každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že nečinnosťou generálnej

prokuratúry vo veci jej trestného oznámenia z 24. januára 2005 a podaní s ním súvisiacich

došlo k porušeniu jej základných práv podľa a .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom...

1. Z vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom aj trestnoprávnej ochrany svojho konkrétneho práva u orgánov činných

v trestnom konaní (obdobne napr. , ). Z teda

v rámci práva na inú právnu ochranu sťažovateľky vyplýva aj právo na trestnoprávnu

ochranu. Jeho obsahom je oprávnenie, aby sa orgány činné v trestnom konaní jej trestným

oznámením, príp. ďalšími podaniami náležite zaoberali. Porušiť toto právo by mohli napr.

vtedy, ak by podania sťažovateľky ignorovali, alebo nevenovali im pozornosť

zodpovedajúcu ich povinnostiam. V prípade, že orgány činné v trestnom konaní venovali

podaniam sťažovateľky primeranú pozornosť, nezasiahli negatívne do podstaty jej práva,

nezmarili jeho zmysel, a preto ho ani nemohli porušiť ().

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné trestné oznámenie oznamovateľa

trestného činu riadne prešetriť a rozhodnúť o ňom. Ústavný súd konštatuje, že vo veci

trestného oznámenia sťažovateľky z 24. januára 2005 vyšetrovateľ Policajného zboru konal,

pretože začal trestné stíhanie, vykonal dôkazy výsluchom svedkov a zadovážil listinné

dôkazy a na základe vykonaných procesných úkonov a listinných dôkazov došiel k záveru,

že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na jeho postúpenie vo veci. Trestné stíhanie

preto uznesením sp. zn. ČVS: ORP-141/OEK-B1-2005 KV zo 7. decembra 2007 zastavil.

Ústavný po oboznámení sa s ďalšími podnetmi sťažovateľky a spôsobom ich vybavenia

okresnou, generálnou aj krajskou prokuratúrou konštatuje, že postup prokuratúry

pri vybavovaní sťažnosti a opakovaného podnetu sťažovateľky bol v súlade s príslušnými

ustanoveniami zákona o prokuratúre. Je nepochybné, že sa generálna aj krajská prokuratúra

podnetmi sťažovateľky zaoberali a svoj názor na postup vyšetrovateľa a zastavenie

trestného stíhania sťažovateľke tlmočili. To, že okresná, krajská i generálna prokuratúra

dospeli k záveru, ktorý nezodpovedal očakávaniam sťažovateľky, ešte neznamená, že došlo

k porušeniu jej základného práva podľa . Nikto totiž nemá právny nárok

na to, aby jeho podaniu (v tomto prípade trestnému oznámeniu) bolo vyhovené.

Ak vykonané dôkazy, resp. zistenia orgánov činných v trestnom konaní nedávajú podklad

na začatie alebo pokračovanie v trestnom stíhaní, nemôže príslušný orgán činný v trestnom

konaní začať konať alebo pokračovať v konaní, príp. nariadiť, aby sa trestné konanie začalo

alebo sa v ňom pokračovalo. Sťažovateľka ako oznamovateľ trestného činu má zákonné

právo domáhať sa len toho, aby sa s jej podnetom kompetentný orgán riadne zaoberal.

Nemá však nárok na to, aby výsledok konania zodpovedal jeho predstave (m. m. napr.

).

Ústavný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na svoju ustálenú

judikatúru, podľa ktorej právo fyzickej osoby na začatie trestného konania voči označenej

osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody

podľa druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo

slobôd, príp. ľudských práv a základných slobôd podľa dohovoru (m. m. napr. ,

, ). Preto postupom generálnej prokuratúry (ani jej podriadených

orgánov) v zásade nemôže dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na inú právnu

ochranu podľa tým, že v trestnom konaní nebolo vznesené obvinenie

voči konkrétnej osobe a trestné stíhanie bolo zastavené. Sťažovateľke zo základného práva

na inú právnu ochranu podľa vyplýva iba právo, aby sa orgány činné

v trestnom konaní jej oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný

trestný čin, zákonným spôsobom zaoberali (), pričom v okolnostiach veci

sťažovateľky možno vysloviť záver, že generálna prokuratúra sa jej vecou zaoberala

ústavne akceptovateľným spôsobom.

Ústavný súd v konaní o sťažnosti sťažovateľky konštatuje, že sťažovateľka

namietala také porušenie základného práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu

nemohlo nastať, a preto jej návrh odmietol ako zjavne neopodstatnený.

2. Sťažovateľka ďalej namietala porušenie v konaní, ktoré bolo

zastavené uznesením zo 7. decembra 2007. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu

(napr. , , , , , )

sa ochrana základného práva podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade orgánmi činnými v trestnom konaní)

ešte trvalo. Z toho dôvodu posúdil ústavný súd sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti ako

zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2009