Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 181/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť R. P., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, zastúpeného

advokátom JUDr. J. M., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 2, čl. 49 a čl. 50 ods. 2, 3 a 5

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1 Tdo V 4/2007 z 10. novembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2009

doručená sťažnosť R. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva „... na súdnu ochranu a inú právnu ochranu, čím došlo k porušeniu práva

na strane sťažovateľa zaručeného v článku 46 ods. 1, článku 46 ods. 2, článku 48

ods. 2, článku 49, článku 50 ods. 2, článku 50 ods. 3 a článku 50 ods. 5...“

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 10. novembra 2008.

1. Sťažovateľ v časti sťažnosti označenej ako „Opis skutkového stavu“ uviedol:

„Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 02. 07. 1996 som

bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu nadržovania..., za čo mi bol uložený trest

odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov...

Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný R. S. vo

výroku o vine a krajský prokurátor proti výroku o treste u obžalovaného R. S. ako i u mojej

osoby.

V odvolacom konaní uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 17. 10. 1996 bolo rozhodnutie prvostupňového súdu zrušené a vrátené

mu opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Pri opätovnom prejednaní mojej trestnej veci ma Krajský súd v Bratislave ako

prvostupňový súd uznal v konaní sp. zn. svojim rozsudkom zo dňa 12. 12. 1997

vinným zo spáchania trestného činu vraždy spolupáchateľstvom..., za čo mi bol uložený trest

odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov...

Proti uvedenému odsudzujúcemu rozhodnutiu som podal odvolanie proti výroku

o vine.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd svojím rozsudkom sp. zn.

zo dňa 26. 03. 1998 napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu

zrušil a obžalovaného R. S. ako i mňa spod obžaloby oslobodil.

Proti vyššie špecifikovanému oslobodzujúcemu rozhodnutiu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho, bola dňa 22. 09. 1998 doručená Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky sťažnosť pre porušenie zákona Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozsudkom sp. zn. Tzo-V 1/98 zo dňa

14. 12. 1998 rozhodol, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

26. 03. 2008, sp. zn. bol porušený zákon v prospech obžalovaného R. S.

ako i v prospech mojej osoby...

Následne v konaní Krajského súdu v Bratislave, ako súdu prvostupňového som bol

rozsudkom sp. zn. zo dňa 04. 04. 2003 uznaný vinným z návodu na trestný čin

vraždy..., za čo mi bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov... Proti

uvedenému rozsudku som podal v zákonnej lehote odvolanie proti výroku o vine (namietol

som právnu kvalifikáciu skutku). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací svojím

uznesením v konaní sp. zn. zo dňa 08. 10. 2003 rozsudok prvostupňového súdu

zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na jeho opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Po opätovnom prejednaní veci Krajský súd v Bratislave ako prvostupňový súd svojím

rozsudkom v konaní sp. zn. zo dňa 25. 04. 2005 ma uznal vinným zo spáchania

návodu na trestný čin vraždy..., za čo mi bol uložený trest odňatia slobody v trvaní

12 (dvanásť) rokov...

Proti uvedenému odsudzujúcemu rozhodnutiu som podal v zákonnej lehote odvolanie

proti jeho výroku o vine.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd svojim uznesením moje odvolanie

v konaní sp. zn. zo dňa 23. 08. 2006 zamietol.

Proti vyššie uvedenému právoplatnému odsudzujúcemu rozhodnutiu som v zákonnej

lehote podal dovolanie ...

Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim uznesením v konaní sp. zn.

zo dňa 10. 11. 2008 moje dovolanie odmietol.“

2. Namietané porušenie základného práva „na súdnu ochranu“ odôvodnil sťažovateľ

v podstate takto:

„V mojej vyššie uvedenej trestnej veci v konaní Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. Tzo-V 1/98 rozsudkom zo dňa 14. 12. 1998 bolo rozhodnuté, že... bol

porušený zákon... v prospech mojej osoby, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 26. 03. 1998 sp. zn. bol zrušený, ako i rozsudok Krajského súdu

v Bratislave, sp. zn. zo dňa 12. 12. 1997.

V uvedenom konaní rozhodoval senát v zložení z predsedu JUDr. H. S. a členov

JUDr. Š. M., JUDr. P. T., JUDr. P. K. a JUDr. J. M.

V konaní o mojom dovolaní proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo dňa 23.2006... Najvyšší súd Slovenskej republiky... svojim

uznesením zo dňa 10. 11. 2008 moje dovolanie... odmietol, pričom Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozhodoval v senáte zloženom z predsedu JUDr. M. K. a členov JUDr. H. S.,

JUDr. M. L., JUDr. P. K. a JUDr. J. M.

JUDr. H. S., JUDr. P. K. ako i JUDr. J. M. rozhodovali v konaní Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky Tzo-V 1/98 na taktiež v konaní najvyššieho súdu Slovenskej republiky

1 Tdo V 4/2007.

Som toho názoru, že s poukázaním na ustanovenia

bol takto porušený zákon a teda i moje právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené

v ustanoveniach členku 46 ods. 1, článku 46 ods. 2, článku 48 ods. 2, článku 49, článku 50

ods. 2, článku 50 ods. 3 a článku 50 ods. 5 ...“

3. Sťažovateľ navrhol „aby Ústavný súd Slovenskej republiky tejto sťažnosti vyhovel

a prostredníctvom svojho nálezu rozhodol takto:

1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

10. 11. 2008 bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu, čím došlo

k porušeniu práva na strane sťažovateľa zaručeného v článku 46 ods. 1, článku 46

ods. 2, článku 48 ods. 2, článku 49, článku 50 ods. 2, článku 50 ods. 3 a článku 50 ods. 5

.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo dňa 10. 11. 2008 a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd prepúšťa sťažovateľa, R. P., trvalé bytom B., t. č. Ústav pre výkon

trestu odňatia slobody a výkon trestu L. z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu.“.

II.

4. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd požiadal

sťažovateľa a jeho právneho zástupcu o odstránenie rozporov v obsahu (a aj v petite návrhu)

v sťažnosti vypracovanej advokátom (9. marca 2009) a v podaní napísanom sťažovateľom

(11. marca 2009).

Podľa oznámenia sťažovateľa (6. apríla 2009) a jeho právneho zástupcu (9. apríla

2009) „... podanie vypracované sťažovateľom... v časti dotýkajúcej sa návrhu na

rozhodnutie (petit v celom jeho rozsahu) berieme späť, a naďalej trváme na návrhu (petite)

uvedenom a špecifikovanom v sťažnosti vypracovanej prostredníctvom... právneho zástupcu

a obhajcu sťažovateľa.

V ostatnej časti podania sťažovateľa... žiadame uvedené podanie (okrem návrhu

na rozhodnutie – petit) považovať ako doplnenie odôvodnenia sťažnosti... právneho

zástupcu...“.

5. Z dôvodu verifikácie tvrdení sťažovateľa (pozri I. časť odôvodnenia) nahliadol

ústavný súd do súdneho spisu Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

, a to so zameraním sa najmä na tie etapy trestného konania, ktoré sa

bezprostredne dotýkali sťažovateľom uvádzaných rozhodnutí vo veci konajúcich

všeobecných súdov, t. j.:

- rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tzo-V 1/98 zo 14. decembra 1998, ktorým

na základe sťažnosti pre porušenie zákona podanej generálnym prokurátorom Slovenskej

republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) vyslovil, že rozsudkom najvyššieho súdu

ako odvolacieho súdu sp. zn. z 26. marca 1998 bol porušený zákon;

- rozsudku krajského súdu sp. zn. z 25. apríla 2005, ktorým bol sťažovateľ

uznaný vinným zo závažného trestného činu (modifikovaná právna kvalifikácia skutku

akceptujúca právne názory vo veci konajúceho nadriadeného súdu);

- uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. z 23. augusta 2006, ktorý ako

druhostupňový súd zamietol odvolania obžalovaných (t. j. aj sťažovateľa) proti

prvostupňovému rozsudku;

- uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. z 10. novembra 2008, ktorý ako

dovolací súd odmietol dovolanie sťažovateľa proti druhostupňovému uzneseniu najvyššieho

súdu z 23. augusta 2006.

6. Ústavný súd sa oboznámil s „Rokovacím poriadkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. “ a s „Rozvrhom práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

na rok 2008“.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie „... práva na súdnu

ochranu a inú právnu ochranu zaručeného v ustanoveniach článku 46 ods. 1, článku 46

ods. 2, článku 48 ods. 2, článku 49, článku 50 ods. 2, článku 50 ods. 3 a článku 50 ods. 5...“

uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 10. novembra 2008, ktoré (porušenie)

sťažovateľ odôvodňuje tým, že v konaní o jeho dovolaní (sp. zn. )

rozhodoval päťčlenný senát, ktorého traja sudcovia (JUDr. H. S., JUDr. P. K. a JUDr. J.

M.) rozhodovali 14. decembra 1998 aj v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona (podanej

generálnym prokurátorom) vedenej na najvyššom súde pod sp. zn. Tzo-V 1/98. Tento postup

bol podľa názoru sťažovateľa v rozpore s ustanovením , čím

„bol... porušený zákon a teda i moje právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené...“

(pozri aj bod 2 I. časti odôvodnenia).

8. Okrem tohto dôvodu (personálne zloženie senátu najvyššieho súdu) uviedol

sťažovateľ aj ďalšie skutočnosti, ktoré mali podľa jeho názoru spôsobiť porušenie ním

označených základných práv:

a) nezákonnosť postupu generálneho prokurátora a následného rozhodnutia

najvyššieho súdu o jeho sťažnosti pre porušenie zákona (sp. zn. Tzo-V 1/98

zo 14. decembra 1998);

b) nezohľadnenie výpovede spoluobžalovaného R. S. z konfrontácie v prípravnom

trestnom konaní pri právnej kvalifikácii skutku v trestnom konaní o jeho veci po vydaní

rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. decembra 1998 (tento nezákonný postup však

sťažovateľ bližšie nekonkretizoval);

c) nesprávne „právne posúdenie zisteného skutku a nesprávnosť použitia

hmotnoprávnych ustanovení účinného do 31. 12. 2005 s prihliadnutím

na skutkové zistenia...“;

d) zdĺhavé konanie o jeho dovolaní, keď najvyšší súd rozhodol až po ním podanej

sťažnosti „podľa ...“ z 29. septembra 2008.

9. Ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že v zmysle § 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde je viazaný návrhom na začatie konania (predovšetkým jeho petitu)

a v posudzovanej veci sťažovateľ kvalifikovane zastúpený advokátom namietal porušenie

ním označených základných práv len uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 10. novembra 2008 (pozri 3. bod I. časti odôvodnenia).

10. Z obsahu sťažnosti a jej petitu vyplýva, že sťažovateľ predovšetkým namieta

porušenie označených základných práv uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tdo V

z 10. novembra 2008 spôsobené ním tvrdeným postupom najvyššieho súdu v rozpore

s ustanovením tým, že o jeho dovolaní 10. novembra 2008

rozhodovali v päťčlennom senáte aj traja sudcovia najvyššieho súdu, ktorí boli členmi

päťčlenného senátu rozhodujúceho 14. decembra 1998 o sťažnosti pre porušenie zákona

podanej generálnym prokurátorom.

Podľa ustanovenia platného a účinného v čase

rozhodovania o dovolaní [t. j. (v znení zákona

č. )] „z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je... vylúčený sudca..., ktorý sa

zúčastnil na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa...“ [znenie

analogického obsahu je aj v ustanovení o trestnom

konaní súdnom () jeho platného a účinného stavu k 31. decembru 1998,

pozn.].

Podstatou tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby bola dôsledne dodržiavaná nestranná

dvojstupňová kontrola meritórnych rozhodnutí súdov. Je vylúčené, aby sa na súde vyššieho

stupňa (napr. v dôsledku personálnych presunov alebo zmeny príslušnosti súdu) podieľali

na rozhodovaní sudca, prísediaci sudca..., ktorí sa v predchádzajúcom konaní

v prejednávanej veci zúčastnili na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa a naopak. Uvedené

sa vzťahuje aj na rozhodovanie o dovolaní. (Pozri aj publikáciu „JUDr. Jozef Čenteš, PhD.

a kolektív autorov – s komentárom; účinnosť od 1. januára 2006

v znení “, s. 87.)

Podľa ustanovenia o trestnom konaní súdnom

platného a účinného v čase rozhodovania najvyššieho súdu 14. decembra 1998 opravným

prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie.

Podľa ustanovenia § 252 citovaného zákona o odvolaní proti rozsudku okresného

súdu rozhoduje nadriadený krajský súd. O odvolaní proti rozsudku krajského súdu ako súdu

prvého stupňa rozhoduje najvyšší súd.

Podľa ustanovenia § 266 ods. 1 citovaného zákona proti právoplatnému rozhodnutiu

súdu, ktorým bol porušený zákon... môže generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti

podať na najvyššom súde sťažnosť pre porušenie zákona...

Podľa ustanovenia § 267 ods. 1 citovaného zákona najvyšší súd preskúma

na podklade sťažnosti pre porušenie zákona správnosť... Podľa § 268 ods. 2 citovaného

zákona ak zistí najvyšší súd, že zákon bol porušený, vysloví rozsudkom...

Podľa ustanovenia § 274 ods. 1 citovaného zákona o sťažnosti pre porušenie zákona

rozhoduje najvyšší súd na verejnom zasadnutí za účasti generálneho prokurátora...

Podľa ustanovenia o súdoch a sudcoch (v stave

platnom a účinnom v čase rozhodovania najvyššieho súdu 14. decembra 1998) najvyšší súd

rozhoduje v senátoch zložených z predsedu senátu a dvoch sudcov najvyššieho súdu. Podľa

odseku 3 citovanej právnej normy v senátoch najvyššieho súdu zložených z predsedu senátu

a štyroch sudcov najvyššieho súdu sa rozhoduje v mimoriadnych opravných prostriedkoch

proti rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu v prípadoch, keď tieto senáty rozhodovali

o riadnom opravnom prostriedku; z rozhodovania tohto senátu sú vylúčení sudcovia

najvyššieho súdu, ktorí rozhodovali o napadnutom rozhodnutí.

Podľa ustanovenia v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) opravným prostriedkom proti rozsudku

súdu prvého stupňa je odvolanie.

Podľa ustanovenia (t. č. platného a účinného) o odvolaní

proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku

Špeciálneho súdu rozhoduje najvyšší súd.

V tretej časti ôsmej hlavy je nová právna úprava mimoriadnych

opravných prostriedkov. Sťažnosť pre porušenie zákona bola zrušená a boli zavedené dva

nové mimoriadne opravné prostriedky, a to zrušenie právoplatných rozhodnutí

v prípravnom konaní (I. diel – § 363 až § 367) a dovolanie (II. diel – § 368 až § 392).

Podľa ustanovenia dovolanie možno podať proti

rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.

Podľa ustanovenia o dovolaní rozhoduje najvyšší súd.

Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) najvyšší súd koná a rozhoduje

a) o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských súdov,

Špeciálneho súdu a Vyššieho vojenského súdu...,

b) o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam okresných súdov,

krajských súdov, Špeciálneho súdu, najvyššieho súdu a vojenských súdov, ak tak

ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi...

Podľa ustanovenia § 18 zákona o súdoch senát najvyššieho súdu sa skladá z troch

sudcov, z ktorých jeden je predsedom. Ak rozhoduje o riadnych alebo mimoriadnych

opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu, skladá sa senát

najvyššieho súdu z predsedu a zo štyroch sudcov...

Podľa čl. 38 rokovacieho poriadku najvyššieho súdu (sp. zn. PLs. 1/2006) zákonným

sudcom je na najvyššom súde sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu a je určený rozvrhom

práce na konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci (ods. 1).

V rámci senátu, ktorý má podľa rozvrhu práce určitú vec prejednať a rozhodnúť,

je zákonným sudcom každý člen tohto senátu (ods. 2).

Podľa piatej časti rozvrhu práce najvyššieho súdu na rok 2008 (trestnoprávne

kolégium najvyššieho súdu) bodu 4 – senáty rozhodujú v trestných veciach zapísaných

do registra Tdo-V a Tdo-Vš „o dovolaniach proti rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu

rozhodujúcich o riadnom opravnom prostriedku podľa účinného do 31. 12. 2005“

a rozhodujú tiež „o dovolaniach podľa a nasl. účinného od 1. 1. 2006“.

Určenými členmi senátu Tdo-V boli sudcovia JUDr. H. S. (1. predseda), JUDr. M. K.

(2. predseda), JUDr. E. B., JUDr. P. K., JUDr. M. L. a náhradníci JUDr. J. K., JUDr. J. M.,

JUDr. Š. M. a JUDr. P. T.

11. Vychádzajúc z obsahu už citovaných všeobecne záväzných právnych predpisov

platných a účinných v čase rozhodovania najvyššieho súdu v roku 1998 a v roku 2008, ako

aj z obsahu sťažovateľovej sťažnosti a zistení zo súdneho spisu krajského súdu sp. zn.

ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v tejto časti, ktorej nosným argumentom

sťažovateľa je ním tvrdený nezákonný postup najvyššieho súdu (rozpor s ustanovením § 31

ods. 3 ) pri personálnom obsadzovaní senátu vo veci sp. zn.

1 Tdo V 4/2007, je zjavne neopodstatnená.

Najvyšší súd v roku 1998 (sp. zn. Tzo-V 1/98) rozhodoval o mimoriadnom opravnom

prostriedku podanom generálnym prokurátorom proti druhostupňovému (odvolaciemu)

rozhodnutiu najvyššieho súdu (sp. zn. ) a v roku 2008 najvyšší súd opätovne

rozhodoval (sp. zn. ) o mimoriadnom opravnom prostriedku – dovolaní

sťažovateľa proti druhostupňovému (odvolaciemu) rozhodnutiu najvyššieho súdu (sp. zn.

).

V obidvoch prípadoch rozhodovali senáty najvyššieho súdu toho istého stupňa

(o mimoriadnych opravných prostriedkoch), teda nemohlo dôjsť k porušeniu podstatnej idey

ustanovenia – zabezpečeniu nestrannej dvojstupňovej

kontroly meritórnych rozhodnutí súdov, ktorá vylučovala možnosť podieľania

sa na rozhodovaní tých sudcov, ktorí sa zúčastnili konania a rozhodovania v tej istej veci

na súde nižšieho stupňa a naopak.

Keďže sa sťažovateľom tvrdený skutok (porušenie zákona) nestal, nemohlo dôjsť ani

k porušeniu sťažovateľom označených základných práv.

Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil,

že ak sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal také porušenie základného práva

alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne

ako zjavne neopodstatnený (napr. , , ).

12. Aj keď sťažovateľ výslovne nenamietal porušenie základného práva

na zákonného sudcu zaručeného , ústavný súd nad rámec už uvedeného

ešte poznamenáva, že personálne obsadenie senátu 1 Tdo bolo v súlade s „Rozvrhom práce

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2008“, čo si ústavný súd overil nahliadnutím

do súdneho spisu krajského súdu sp. zn. a už uvedeného rozvrhu práce.

Sťažovateľovo dovolanie z 22. decembra 2006 bolo doručené krajskému súdu

3. januára 2007, ktorý ho predložil najvyššiemu súdu 23. januára 2007, kde bolo zaradené

do registra Tdo (sp. zn. ). Keďže dovtedajší právny zástupca sťažovateľa

15. marca 2007 najvyššiemu súdu oznámil, že meritórnym skončením predmetnej veci

skončilo jeho zastupovanie sťažovateľa, bol sťažovateľ vyzvaný na ustanovenie si nového

právneho zástupcu. Najvyššiemu súdu bolo 23. apríla 2007 doručené dovolanie

vypracované advokátom JUDr. J. M. Následne bolo dovolanie zaradené do registra Tdo-

V pod sp. zn. . Nový právny zástupca sťažovateľa 16. novembra 2007

nahliadol do trestného spisu a 27. novembra 2007 doplnil dovolanie z 23. apríla 2007,

najmä uviedol návrh na rozhodnutie.

Sťažovateľ sťažnosťou na prieťahy v konaní z 29. septembra 2008 napadol zdĺhavosť

dovolacieho konania. Následne predseda senátu 1 Tdo-V opatrením z 23. októbra 2008

stanovil termín neverejného pojednávania veci na 10. november 2008 a podľa rozvrhu práce

najvyššieho súdu na rok 2008 určil členov senátu na prerokovanie a rozhodnutie veci.

Podľa právneho názoru ústavného súdu (napr. , ) uplatňovanie

zákona v súdnom konaní a postup súdu v súlade s platným a účinným zákonom (konanie

súdu v súlade s procesnoprávnymi a trestnoprávnymi predpismi konania v občianskoprávnej

alebo trestnoprávnej veci) nemožno hodnotiť ako porušovanie základných ľudských práv.

Za porušenie základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu)

v konaní pred všeobecným súdom, ak tento postupoval už uvedeným spôsobom.

Aj z uvedeného pohľadu posudzovania veci treba sťažnosť kvalifikovať ako zjavne

neopodstatnenú.

13. Ďalším sťažovateľom tvrdeným dôvodom porušenia ním označených základných

práv (zrejme mal na mysli len základné právo na prerokovanie svojej veci bez zbytočných

prieťahov zaručené ) malo byť zdĺhavé konanie o jeho dovolaní.

S prihliadnutím na skutočnosti už uvedené (priebeh dovolacieho konania, sťažnosť na

prieťahy a následné rozhodnutie najvyššieho súdu, ako aj rozhodnutie najvyššieho súdu

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľom) kvalifikuje ústavný súd

sťažovateľovu sťažnosť aj v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

Podľa ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu ústavný súd poskytuje ochranu

základnému právu na prerokovanie veci len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená

v čase, keď k namietanému porušeniu práva došlo alebo porušenie ešte v tomto čase trvalo.

Sťažnosťou napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 10. novembra 2008 bolo doručené sťažovateľovi a aj jeho právnemu zástupcovi

15. januára 2009 a sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 10. marca 2009, teda v čase,

keď už porušovanie tohto základného práva netrvalo.

14. Ďalším možným dôvodom odmietnutia sťažnosti v tejto jej časti je aj úspešné

uplatnenie účinného právneho prostriedku nápravy sťažovateľom, v danom prípade podanie

sťažnosti pre nečinnosť na nadriadený súd podľa , ktorá bola

doručená najvyššiemu súdu 1. októbra 2008. Najvyšší súd následne 23. októbra 2008

stanovil termín neverejného zasadnutia na 10. november 2008, na ktorom o sťažovateľovom

dovolaní rozhodol.

15. Posudzovaním ďalších sťažovateľom uvedených dôvodov, ktoré mali spôsobiť

porušenie ním označených základných práv, sa ústavný súd nezaoberal, lebo sa týkali

skutočností, ktoré nastali, resp. sa udiali dávno pred ustanovenou

lehotou na podanie sťažnosti (§ 53 ods. 3). Taktiež nie je v právomoci ústavného súdu

zaoberať sa posudzovaním skutkového stavu zisteného orgánmi činnými v trestnom konaní

(vrátane všeobecných súdov), ako aj aplikáciou všeobecne záväzných právnych predpisov

a hmotnoprávnych trestných predpisov (ich noriem) na zistený skutkový stav.

16. Keďže ústavný súd odmietol posudzovanú sťažnosť ako celok, nepovažoval

za potrebné (účelné a dôvodné) zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými

v petite sťažnosti.

17. Sťažovateľ 12. marca 2009 doručil ústavnému súdu (tiež) samostatné a rukou

písané podanie, v súvislosti s ktorým sa neskôr na výzvu ústavného súdu vyjadril, že toto

„berie späť“ (pozri bod 4 II. časti odôvodnenia), a zároveň navrhol ďalší procesný postup

„... naďalej trváme na návrhu (petite) uvedenom a špecifikovanom v sťažnosti vypracovanej

prostredníctvom... právneho zástupcu a obhajcu sťažovateľa. V ostatnej časti podania

sťažovateľa... žiadame uvedené podanie... považovať ako doplnenie odôvodnenia

sťažnosti... právneho zástupcu.“. Ústavný súd preto uvedené podanie sťažovateľa

vyhodnotil ako súčasť jeho širšej argumentácie (doplnenie sťažnosti) a ďalej sa „vecne“

zaoberal už len sťažnosťou podanou právnym zástupcom sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2009