Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/4/2007

Najvyšší súd 1 Tdo V 4/2007

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Karabína

a členov JUDr. Haralda Stiffela, JUDr. Milana Lipovského, JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Juraja

Majchráka, v trestnej veci proti obvineným R. S. a R. P., vedenej na Krajskom súde v Bratislave

pod sp. zn. , pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f) Tr. zák. účinného

do 30. novembra 1995, na neverejnom zasadnutí konanom 10. novembra 2008 v Bratislave

o dovolaní obvineného R. P. proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. augu-

sta 2006, sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného R. P. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 25. apríla 2005, sp. zn. bol obvinený

R. S. uznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f)

Tr. zák. a obvinený R. P. zo spáchania návodu na trestný čin vraždy podľa § 10 ods. 1 písm. b),

, účinného do 30. novembra 1995 na tom skutkovom

základe, že

v presne nezistenom čase od X. do X. v popoludňajších hodinách v D. L., časť J., okres

B. - V. po predchádzajúcom navádzaní na usmrtenie poškodeného Ing. P. Š. zo strany R. P., prišli

do bytu P. Š. v dome č. X. s tým, že ešte predtým od neho získali osobné motorové vozidlo zn.

A. X. Š., ktoré predali a finančné prostriedky z tohto predaja vo výške 160 000 Sk si rozdelili

pre svoju vlastnú potrebu. V uvedenom čase v krátkej dobe navštívili poškodeného v jeho byte

celkom tri krát pričom, keď ho zastihli doma vošli k nemu do bytu, kde ho potom obžalovaný R. S.

udrel päsťou do oblasti krku, hrudníka a ďalších častí tela, čo viedlo k poraneniu krčných orgánov

so zamedzením prístupu vzduchu do dýchacích ciest a bezprostrednej smrti. Počas tohto útoku

21 Tdo V 4/2007

obžalovaný P., hoci vedel o tom, že obžalovaný S. poškodeného Ing. P. Š. usmrtí

z bytu odišiel do denného baru, pričom v tom čase obžalovaný R. S. potom ako usmrtil

poškodeného mŕtvolu položil do vane s vodou a z bytu odcudzil 2 400 Sk, 200 CHF, 50 ATS,

retiazku zo žltého kovu, doklady od auta, kľúče a osobné veci poškodeného, ktoré si potom

s obžalovaným R. P. rozdelili.

Obvinenému R. P. bol za to uložený podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., účinného v čase spáchania

skutku, trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 39a

ods. 3 Tr. zák. zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny. Obvinený R. S. bol odsúdený

na trest odňatia slobody vo výmere trinásť rokov, so zaradením na jeho výkon do tretej

nápravnovýchovnej skupiny.

Obaja obvinení boli podľa zaviazaní uhradiť spoločne a nerozdielne

poškodenej M. S. škodu vo výške 29 226 Sk.

Obaja obvinení podali proti tomuto rozsudku odvolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ako súd odvolací, uznesením z 23. augusta 2006, sp. zn. podľa § 256

účinného do 1. januára 2006 zamietol.

Proti citovanému uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal dovolanie najprv

sám, neskôr po poučení prostredníctvom obhajcu obvinený R. P.. Zákonná podmienka uvedená

v , podľa ktorej obvinený alebo osoby uvedené v môžu

podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu, bola teda splnená.

Mimoriadny opravný prostriedok, dovolanie, podané prostredníctvom obhajcu obvinený

R. P. oprel o ustanovenie 7 1 ods. 1 písm. i) , teda že právoplatné

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Obvinený v dovolaní

poukázal na to, že z dokazovania v prípravnom konaní a najmä z priamej konfrontácie medzi ním

a obvineným R. S. vyplýva, že pred smrťou poškodeného Ing. P. Š. nenavádzal obžalovaného

S. na trestný čin vraždy, a preto jeho konanie nemôže byť kvalifikované tak ako je uvedené

vo výrokovej časti odsudzujúceho rozhodnutia, najmä so zreteľom na skutočnosť, že obvinený R. S.

sa mu zdôveril po vykonaní skutku s tým, že vykonal skutok kvalifikovaný podľa § 219 ods. 1,

ods. 2 písm. f) Tr. zák. účinného do 30. novembra 1995. Argumentoval tým, že nebola dôsledne

31 Tdo V 4/2007

zohľadnená, vo vzťahu k jeho osobe, zásada trestného práva vyplývajúca z prezumpcie neviny,

„in dubio pro reo“ a súd mal pri skutkových pochybnostiach rozhodnúť v jeho prospech.

Obvinený R. P. ďalej v dovolaní namietol porušenie práva na spravodlivé súdne konanie,

resp. na rýchly a spravodlivý proces chránený článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, pričom vzhľadom k výške trestu odňatia slobody, ktorý mu bol

uložený, nebola odsudzujúcim rozsudkom zohľadnená dĺžka trestného stíhania.

Obvinený prostredníctvom obhajcu neskôr doplnil uvedené dovolanie a v ňom poukazoval

na ustanovenia a účinného do 31. decembra 2005, v ktorých bol,

podľa jeho názoru, vo vzťahu k jeho osobe, porušený zákon, lebo prvostupňový súd, ani súd

odvolací, nebrali dôsledne na zreteľ výsledky konfrontácie medzi ním a obvineným R. S.

v prípravnom konaní, z ktorých malo vyplývať, že obvineného R. S. na skutok, pre ktorý bol

obvinený R. S. uznaný za vinného, nenavádzal, a preto nemohol byť uznaný za vinného z návodu

na trestný čin vraždy tak ako rozhodol prvostupňový súd a s čím sa odvolací súd stotožnil.

Obvinený poukazoval na to, že v priebehu trestného konania bola u neho viackrát menená

právna kvalifikácia skutku, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, že bol aj jedným z rozhodnutí

oslobodený spod obžaloby a podľa jeho názoru je možné skutok, za ktorý bol trestne stíhaný

kvalifikovať ako trestný čin nadržovania podľa účinného

do 31. decembra 2005.

Z uvedených dôvodov obvinený R. P. v dovolaní navrhol, aby dovolací súd podľa

vyslovil, že vyššie citovaným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2006, sp. zn.

bol porušený zákon v jeho neprospech a vo vzťahu k jeho osobe aby boli obidve

uvedené rozhodnutia podľa zrušené a podľa prikázané

prvostupňovému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol a po zrušení

citovaných rozhodnutí aby vo vzťahu k otázke trvania väzby bolo rozhodnuté tak, že bude

prepustený na slobodu.

41 Tdo V 4/2007

Krajský prokurátor v Bratislave vo vyjadrení sa k podanému dovolaniu obvineného uviedol,

že podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky na vyslovenie prípustnosti dovolania z dôvodu

uvedeného v , lebo úlohou dovolacieho súdu nie je preskúmavanie

skutkových zistení, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené a v danom prípade právna

kvalifikácia skutku ako návodu na trestný čin vraždy podľa § 10 ods. 1 písm. b), § 219 ods. 1,

ods. 2 písm. f) Tr. zák., ako aj uložený trest odňatia slobody v trvaní dvanásť rokov, so zaradením

do druhej nápravnovýchovnej skupiny, u obvineného R. P. zodpovedajú zistenému skutkovému

stavu. Preto navrhol podľa dovolanie obvineného odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací konštatuje, že dovolanie obvineného

R. P. bolo podané proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená a z hľadiska tejto

podmienky bolo prípustné ( ). Dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 2 písm. b) ), na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok v zmysle

podať a v zákonnej lehote uvedenej v Dovolací súd

v päťčlennom senáte však zistil, že podané dovolanie je potrebné podľa

odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371

Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov o ktoré sa v dovolaní

opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému

vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu, podľa Pokiaľ tomu tak nie je a podané

dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom

ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie,

ktoré je potrebné odmietnuť podľa

V predmetnom prípade dovolanie obvineného R. P. sa síce slovne opiera o dovolací dôvod

uvedený v , na ktorý poukazuje, ale v skutočnosti

ide v jeho podstate o snahu obvineného, aby boli vykonané dôkazy vyhodnotené inak,

než ako postupovali súdy prvého a druhého stupňa. Napokon z obsahu jeho odvolania je zrejmé,

že sa domáhal vyslovenia porušenia zákona v jeho neprospech v ustanoveniach § 2 ods. 5 a 6

účinného v čase rozhodovania súdov. Takýto postup v rámci konania o mimoriadnom

opravnom prostriedku, akým je dovolanie, nie je možný.

51 Tdo V 4/2007

Dovolací súd nezistil naplnenie dovolacích dôvodov podľa

Podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia dovolanie možno podať len, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Vychádzajúc z tejto procesnej úpravy dovolací súd skúma len to, či súdmi nižších stupňov

zistený skutkový stav veci bol správne právne kvalifikovaný, teda či skutok napĺňa znaky skutkovej

podstaty daného trestného činu, resp. či nedošlo k porušeniu iných ustanovení hmotnoprávneho

charakteru.

V posudzovanej veci dovolacie námietky obvineného R. P. možno v podstate zhrnúť

pod jeden spoločný argument spočívajúci v tom, že súdy na základe nesprávneho hodnotenia

vykonaných dôkazov nesprávne ustálili skutkový stav tak, že on navádzal obvineného R. S.

na usmrtenie poškodeného Ing. P. Š., čo nie je pravdou a že to mala dokazovať konfrontácia medzi

ním a obvineným R. S. v prípravnom konaní.

Treba zdôrazniť, s poukazom na príslušné zákonné ustanovenie, že správnosť skutkových

záverov dovolací súd nemôže skúmať ani meniť. Je jeho povinnosťou vychádzať z prezumpcie,

že v doterajšom konaní bol skutkový stav zistený úplne a správne.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu

je určené k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb ako to plynie

z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa až písm. l) Tento

opravný prostriedok v trestnom konaní neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého

a druhého stupňa.

Trestné konanie je upravené tak, že ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého

stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd.

61 Tdo V 4/2007

Najvyšší súd, ako dovolací súd, nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskú-

mavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa. Samotnú správnosť a úplnosť skutkových

zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať

vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní

sám vykonávať. Preto s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením

dôkazov nie je možné vyvodzovať dovolací dôvod podľa

Skutkový stav je pri rozhodovaní o dovolaní, opierajúcom sa o tento dovolací dôvod,

posudzovaný len z toho hľadiska, či skutok bol správne právne posúdený.

V danom prípade skutková veta obsiahnutá vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa obsahuje

v sebe vyjadrenie konania obvineného R. P. spočívajúce v navádzaní na usmrtenie poškodeného

Ing. P. Š. a vyjadruje aj motiváciu tohto činu. Skutok tak ako bol zistený a ustálený súdom prvého

stupňa, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd, bolo možné posúdiť vo vzťahu k obvinenému R. P.

ako návod na trestný čin vraždy podľa § 10 ods. 1 písm. b), § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného

zákona účinného v čase, keď došlo k spáchaniu trestného činu.

Námietky obvineného R. P., že v predchádzajúcich štádiách trestného konania došlo viackrát

k zmene právnej kvalifikácie skutku v rozhodnutiach súdu, ktoré sa ho dotýkali, ba dokonca,

že jedným z rozhodnutí bol oslobodený spod obžaloby, sú irelevantné.

V danej veci v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona podanej generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky rozhodoval päťčlenný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a vo svojom rozsudku zo 14. decembra 1998, sp. zn. Tzo-V 1/98 vyslovil, že k oslobodeniu

obvinených R. S. a R. P. rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 1998,

sp. zn. došlo v dôsledku porušenia zákona v ustanoveniach a

písm. c) , pričom bol zrušený vyššie citovaný oslobodzujúci rozsudok najvyššieho súdu.

Zrušený bol aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave, z 12. decembra 1997, sp. zn. ,

ktorým bol obvinený R. P. spolu s obvineným R. S. uznaný za vinného v danej veci

zo spolupáchateľstva trestného činu vraždy podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f) Tr. zák.

účinného v čase keď sa skutok stal.

71 Tdo V 4/2007

Päťčlenný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky už v tomto uvedenom rozsudku

v rámci konania o sťažnosti pre porušenie zákona vyslovil svoj právny názor vymedzený

podmienkou ustálenia skutkového stavu v novom konaní a naznačil, za akých okolností môže

ísť o návod na trestný čin na rozdiel od spolupáchateľstva trestného činu, v danom prípade trestného

činu vraždy. Bolo zrejmé už vtedy, že neprichádzalo do úvahy posúdenie konania obvineného R. P.

len ako trestného činu nadržovania, z ktorého bol chybne uznaný za vinného prvotným rozsudkom

v danej veci.

V terajšom konaní je smerodajné, že došlo k právoplatnému odsudzujúcemu rozsudku

a to na základe takého ustáleného skutkového stavu, ktorý je možné u obvineného R. P. posudzovať

ako návod na vyššie uvedený trestný čin. Skutok vyjadruje konanie obvineného R. P.

už pred usmrtením poškodeného Ing. P. Š. a také konanie nemôže byť posúdené len ako trestný čin

nadržovania podľa § 166 ods. 1 Tr. zák. ako naznačuje obvinený.

Danému trestnému činu obvineného R. P. zodpovedá aj primeraný trest. Tento bol uložený

v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby a dovolanie sa ani neopiera o dovolací dôvod podľa

Neobstojí ani námietka, že dĺžka konania do právoplatného ukončenia veci by sa mala

výraznejšie zohľadniť vo výške trestu. Zo súdneho konania vedeného po zrušení oslobodzujúceho

rozsudku v konaní o sťažnosti pre porušenie zákona, je zrejmé, že napriek enormnej snahe

prvostupňového súdu viesť konanie tak, aby bolo ukončené v primeranej lehote, aj obaja obvinení

svojimi prístupmi ku konaniu, keď sa nezúčastňovali na viacerých nariadených úkonoch,

ako aj bezdôvodnými námietkami voči súdu a pod. prispeli k tomu, že sa nemohlo trestné konanie

ukončiť skôr.

Napokon treba ešte poznamenať, že s argumentmi obvineného R. P. k vykonaným dôkazom,

ich hodnoteniu a skutkovým zisteniam sa vyrovnal odvolací súd v rámci odvolacieho konania.

Súčasná argumentácia obvineného v dovolaní, dotýkajúca sa skutkových zistení, je mimo rámca

dôvodov dovolania podľa , lebo sa neopiera o právne námietky, ktoré

by zdôvodňovali, prečo ustálený skutok nemal byť právne kvalifikovaný tak ako bol kvalifikovaný

81 Tdo V 4/2007

súdom prvého stupňa a potvrdený odvolacím súdom. Námietky obvineného R. P. tak vecne

nezodpovedajú zákonnému vymedzeniu použitého dovolacieho dôvodu.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodu, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. i) nie je daný, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 10. novembra 2008

Za správnosť vyhotovenia: Sláva Drgoňová JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu: