Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 145/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti JUDr. M. P. a MUDr. Ľ. P., B., zastúpených advokátkou JUDr.

J. F., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. M. P. a MUDr. Ľ. P. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. M. P. a MUDr. Ľ. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 900

€ [slovom deväťsto eur (27 113,40 Sk)], ktoré im j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý

zaplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť JUDr. M. P. a MUDr. Ľ. P.

trovy právneho zastúpenia v sume 474,43 € [slovom štyristosedemdesiatštyri eur

a štyridsaťtri centov (14 292,70 Sk)] na účet ich právnej zástupkyne JUDr. J. F., B., do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2009

doručená sťažnosť JUDr. M. P. a MUDr. Ľ. P., B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených

advokátkou JUDr. J. F., B., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 28. januára 2003 bol okresnému súdu podaný návrh

na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 26 260 Sk s príslušenstvom proti

sťažovateľom. Podľa hodnotenia sťažovateľov okresný súd vo veci nekonal od 17. júna

2004 do 16. februára 2005, od 21. septembra 2007 do 13. júna 2008 a v období od

25. septembra 2008 do 27. februára 2009. Medzitým sa spis nachádzal dvakrát na Krajskom

súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý ho vrátil okresnému súdu pre procesné

chyby v jeho postupe. Podľa názoru sťažovateľov okresný súd postupuje v konaní

neefektívne, «vec nerieši, „zamotáva sa do nej“ a dokonca odďaľuje jej vyriešenie», čím

spôsobuje zbytočné prieťahy. Preto žiadajú, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené ich základné

právo zaručené v , a aby prikázal okresnému súdu vo veci ďalej konať

bez zbytočných prieťahov. Sťažovatelia žiadajú aj priznanie finančného zadosťučinenia

spoločne a nerozdielne v sume 900 € a priznanie náhrady trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -9

z 30. apríla 2009 ju prijal na ďalšie konanie.

Právna zástupkyňa sťažovateľov a predsedníčka okresného súdu oznámili ústavnému

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd preto

v súlade s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od

ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Okresný súd sa k sťažnosti vyjadril podaním sp. zn. Spr. 3371/09 z 20. mája 2009,

v ktorom podrobne uviedol priebeh konania:

«Dňa 28. 01. 2003 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej

veci navrhovateľa: Vlastníci bytov, zast. P., a. s., v zast. JUDr. P. M. proti odporcovi: 1.

JUDr. M. P., 2. MUDr. Ľ. P. Dňa 30. 01. 2003 doručené doplnenie návrhu na začatie

konania. Dňa 10. 02. 2003 súd vydal platobný rozkaz, č. k. Ro 220/2003-37. Dňa 04. 03.

2003 doručený odpor proti predmetnému platobnému rozkazu. Dňa 07. 03. 2003 právny

zástupca navrhovateľa doručil návrh na vydanie opravného uznesenia. Dňa 28. 03. 2003

súd uznesením, č. k. Ro 220/2003-45 opravil uznesenie súdu, č. k. Ro 220/2003-37 dňa 10.

02. 2003. Dňa 27. 05. 2003 súd uznesením, č. k. Ro 220/2003-48 vyzval navrhovateľa na

zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 12. 06. 2003 bol súdny poplatok uhradený. Dňa 25. 06.

2003 bol predmetný spis prevedený do oddelenia C. Dňa 19. 02. 2004 súd vyzval

navrhovateľa na vyjadrenie k predmetnému návrhu na začatie konania. Dňa 15. 03. 2004

bolo súdu faxom doručené späťvzatie návrhu na začatie konania (doplnené originálom dňa

17. 03. 2004). Dňa 14. 04. 2004 súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa na doplnenie

informácií. Dňa 29. 04. 2004 doručené vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa

17. 06. 2004 bol predmetný spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi. Dňa 16. 02.

2005 bol predmetný spis predložený zákonnému sudcovi. Dňa 23. 05. 2005 súd uznesením,

č. k. -91 pripustil pristúpenie účastníkov konania na strane navrhovateľa. Dňa

07. 06. 2005 doručené podanie odporcov. Dňa 06. 07. 2005 súd uznesením, č. k. 7 C

110/2003-100 predmetné konanie zastavil a zaviazal odporcov na úhradu trov konania.

Dňa 21. 07. 2005 doručené odvolanie odporcov. Dňa 01. 08. 2005 úradný záznam o

nahliadnutí do predmetného spisu odporcom v 2. rade. Dňa 04. 08. 2005 doručené

doplnenie odvolania odporcov. Dňa 05. 08. 2005 bolo odvolanie odporcov doručené na

vyjadrenie navrhovateľovi. Dňa 30. 08. 2005 bol predmetný spis predložený Krajskému

súdu v Bratislave na rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave predmetný spis prevzal dňa 31.

08. 2005. Dňa 24. 08. 2005 úradný záznam o nahliadnutí do predmetného spisu

navrhovateľom. Dňa 06. 09. 2005 doručené vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu. Dňa 30.

03. 2006 doručené podanie odporcov. Dňa 06. 06. 2006 bol predmetný spis vrátený

tunajšiemu súdu bez meritórneho rozhodnutia na odstránenie vád. Dňa 22. 06. 2006 súd

vyzval právneho zástupcu navrhovateľa na upresnenie okruhu účastníkov konania na strane

navrhovateľa. Dňa 07. 07. 2006 doručené vyjadrenie navrhovateľa. Dňa 13. 07. 2006

tunajší súd doposlal listiny za predmetným spisom na Krajský súd v Bratislave. Dňa 19. 07.

2006 doručené odvolanie plnej moci navrhovateľom, ktorá bola udelená zvolenému

právnemu zástupcovi. Dňa 30. 09. 2006 úradný záznam o nahliadnutí do predmetného spisu

odporcom v 1. rade. Dňa 14. 12. 2006 doručené splnomocnenie, v ktorým navrhovateľ

udelil plnú moc zvolenému právnemu zástupcovi. Dňa 22. 01. 2007 súd uznesením, č. k. 7 C

110/2003-195 opravil uznesenie, č. k. -100 zo dňa 06. 07. 2005. Dňa 25. 01.

2007 doručené podanie odporcov. Dňa 05. 02. 2007 doručené odvolanie právneho zástupcu

odporcov voči opravnému uzneseniu zo dňa 22. 01. 2007. Dňa 12. 02. 2007 bol predmetný

spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave

predmetný spis prevzal dňa 21. 02. 2007. Dňa 28. 02. 2007 doposlané dokumenty za

spisom. Dňa 28. 02. 2007 doručený návrh na zmenu účastníka konania na strane

navrhovateľa. Dňa 12. 04. 2007 doručené podanie odporcov. Dňa 11. 09. 2007 bol

predmetný spis vrátený tunajšiemu súdu bez meritórneho rozhodnutia na odstránenie vád.

Dňa 21. 09. 2007 pokyn zákonného sudcu vyššiemu súdnemu úradníkovi. Dňa 27. 02. 2008

daný pokyn na zistenie pobytu cez Register obyvateľov Slovenskej republiky. Predmetný

pokyn bol zrealizovaný dňa 13. 06. 2008. Dňa 12. 09. 2008 odpoveď z registra obyvateľov

Slovenskej republiky. Dňa 25. 09. 2008 odpoveď z registra obyvateľov Slovenskej republiky.

Dňa 19. 01. 2009 pokyn zákonného sudcu vyššiemu súdnemu úradníkovi. Dňa 20. 01. 2009

úradný záznam o nahliadnutí do predmetného spisu právnym zástupcom odporcu. Dňa 27.

02. 2009 pokyn vyššieho súdneho úradníka na odstránenie vád v zmysle prípisu Krajského

súdu v Bratislave. Dňa 19. 05. 2009 úradný záznam zákonného sudcu. Dňa 19. 05. 2009

pokyn zákonného sudcu - predložiť na vydanie opravného uznesenia.»

Predsedníčka okresného súdu poukázala, že v období od 31. augusta 2005 do 6. júna

2006 a od 12. februára 2007 do 11. septembra 2007 sa spis nachádzal v dispozícii krajského

súdu. Vo vyjadrení uznala, že v postupe okresného súdu sa vyskytli zbytočné prieťahy

zapríčinené «predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka,

zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na civilnom úseku

tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení „7C“ a pretrvávajúci veľký počet

nevybavených vecí v oddelení 7C sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne

a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.». Vzhľadom na objektívne dôvody, ktoré viedli

k vzniku prieťahov, predsedníčka okresného súdu v závere vyjadrenia navrhla, aby ústavný

súd nepriznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie v plnej výške.

V reakcii na vyjadrenie okresného súdu právna zástupkyňa sťažovateľov neuviedla

žiadne nové skutočnosti relevantné pre posúdenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného práva

zaručeného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (napr. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V rámci prvého

kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že okresný súd na

základe späťvzatia návrhu v roku 2005 rozhodol o zastavení konania, a teda aktuálne

predmetom jeho konania nie je meritórne prerokovanie a rozhodnutie o návrhu na zaplatenie

sumy 26 260 Sk s príslušenstvom, ale len odstránenie nedostatkov v procesnom postupe tak,

aby krajský súd mohol rozhodnúť o podanom odvolaní sťažovateľov.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či v súdnom

konaní došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovatelia sú v konaní v procesnom postavení

odporcu a v súlade s týmto postavením sú aj ich úkony, keď podali odpor proti platobnému

rozkazu a odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania v časti proti povinnosti nahradiť

trovy konania. Sťažovatelia teda využili dostupné právne prostriedky na ochranu svojich

práv, čo nemožno kvalifikovať ako postup, ktorým by mohli prispieť k zbytočným

prieťahom.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , bol postup samotného okresného súdu. Pri posudzovaní postupu

okresného súdu ústavný súd vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry (,

), podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen

samotnou nečinnosťou príslušného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým

konaním, ktoré nevedie k odstráneniu právnej neistoty účastníka konania.

Ústavný súd zistil z prehľadu úkonov a zo súdneho spisu, že postup okresného súdu

v posudzovanom konaní je poznačený najmä nesústredeným postupom, čoho dôkazom je

samotný stav konania. Okresný súd uznesením zo 6. júla 2005 zastavil konanie

a sťažovateľom uložil povinnosť zaplatiť trovy konania, proti čomu sa sťažovatelia

odvolali. Napriek tomu krajský súd dosiaľ o ich odvolaní nerozhodol, pretože tomu bránili

procesné pochybenia okresného súdu. Krajský súd dvakrát vrátil spis okresnému súdu na

upresnenie okruhu navrhovateľov, odstránenie nedostatkov v doručovaní a opravu

označenia žalobcov. Tieto pochybenia sú dôsledkom nesústredenej činnosti okresného súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajšia dĺžka konania, ako

aj stav, v akom sa vec v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzala, nie sú

zapríčinené právnou alebo faktickou zložitosťou veci, ale skutočnosťami, ktoré sa týkajú

samotného postupu okresného súdu. Ústavný súd preto rozhodol, že okresný súd svojím

postupom v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné právo sťažovateľov

na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa .

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,

ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. nebolo do

rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal

okresnému súdu, aby v označenej veci v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 50

ods. 3 ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali, aby im ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie spoločne

a nerozdielne v sume 900 € z dôvodov uvedených v ich sťažnosti.

Pretože ústavný súd nepovažoval za primerané konkrétnym okolnostiam prípadu

vysloviť len porušenie základného práva sťažovateľov, rozhodol aj o priznaní finančného

zadosťučinenia. Pri rozhodovaní sa riadil zásadami spravodlivosti a zohľadnil dĺžku

posudzovaného konania a zistené zbytočné prieťahy a dospel k záveru, že v danom prípade

bude primerané všetkým okolnostiam prípadu priznať sťažovateľom finančné

zadosťučinenie v nimi požadovanom rozsahu, t. j. v sume 900 €, ktorú je okresný súd

povinný im zaplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním

advokátkou JUDr. J. F., B. Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov právneho

zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti

a jej podanie) vykonané v roku 2009 podľa § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) po

115,90 € za každý úkon s uplatnením 20 % zníženia (§ 13 ods. 3 vyhlášky) a režijný paušál

po 6,95 €, po zvýšení o daň z pridanej hodnoty, ktorej platiteľkou je právna zástupkyňa,

spolu v sume 474,43 €.

Okresný súd je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia podľa bodu 4 výroku

tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2009