Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 145/09
PDF · 199.84 KB
No categories available
IV. ÚS 145/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2009 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava
Orosza v konaní o sťažnosti JUDr. M. P. a MUDr. Ľ. P., B., zastúpených advokátkou JUDr.
J. F., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 110/2003 takto
rozhodol:
1. Základné právo JUDr. M. P. a MUDr. Ľ. P. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 110/2003 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e, aby vo veci vedenej pod sp. zn.
7 C 110/2003 konal bez zbytočných prieťahov.
3. JUDr. M. P. a MUDr. Ľ. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 900
€ [slovom deväťsto eur (27 113,40 Sk)], ktoré im j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý
zaplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť JUDr. M. P. a MUDr. Ľ. P.
trovy právneho zastúpenia v sume 474,43 € [slovom štyristosedemdesiatštyri eur
a štyridsaťtri centov (14 292,70 Sk)] na účet ich právnej zástupkyne JUDr. J. F., B., do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2009
doručená sťažnosť JUDr. M. P. a MUDr. Ľ. P., B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených
advokátkou JUDr. J. F., B., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 110/2003.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 28. januára 2003 bol okresnému súdu podaný návrh
na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 26 260 Sk s príslušenstvom proti
sťažovateľom. Podľa hodnotenia sťažovateľov okresný súd vo veci nekonal od 17. júna
2004 do 16. februára 2005, od 21. septembra 2007 do 13. júna 2008 a v období od
25. septembra 2008 do 27. februára 2009. Medzitým sa spis nachádzal dvakrát na Krajskom
súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý ho vrátil okresnému súdu pre procesné
chyby v jeho postupe. Podľa názoru sťažovateľov okresný súd postupuje v konaní
neefektívne, «vec nerieši, „zamotáva sa do nej“ a dokonca odďaľuje jej vyriešenie», čím
spôsobuje zbytočné prieťahy. Preto žiadajú, aby ústavný súd vyslovil, že postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 110/2003 bolo porušené ich základné
právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, a aby prikázal okresnému súdu vo veci ďalej konať
bez zbytočných prieťahov. Sťažovatelia žiadajú aj priznanie finančného zadosťučinenia
spoločne a nerozdielne v sume 900 € a priznanie náhrady trov právneho zastúpenia.
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 145/09-9
z 30. apríla 2009 ju prijal na ďalšie konanie.
Právna zástupkyňa sťažovateľov a predsedníčka okresného súdu oznámili ústavnému
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd preto
v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od
ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.
Okresný súd sa k sťažnosti vyjadril podaním sp. zn. Spr. 3371/09 z 20. mája 2009,
v ktorom podrobne uviedol priebeh konania:
«Dňa 28. 01. 2003 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej
veci navrhovateľa: Vlastníci bytov, zast. P., a. s., v zast. JUDr. P. M. proti odporcovi: 1.
JUDr. M. P., 2. MUDr. Ľ. P. Dňa 30. 01. 2003 doručené doplnenie návrhu na začatie
konania. Dňa 10. 02. 2003 súd vydal platobný rozkaz, č. k. Ro 220/2003-37. Dňa 04. 03.
2003 doručený odpor proti predmetnému platobnému rozkazu. Dňa 07. 03. 2003 právny
zástupca navrhovateľa doručil návrh na vydanie opravného uznesenia. Dňa 28. 03. 2003
súd uznesením, č. k. Ro 220/2003-45 opravil uznesenie súdu, č. k. Ro 220/2003-37 dňa 10.
02. 2003. Dňa 27. 05. 2003 súd uznesením, č. k. Ro 220/2003-48 vyzval navrhovateľa na
zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 12. 06. 2003 bol súdny poplatok uhradený. Dňa 25. 06.
2003 bol predmetný spis prevedený do oddelenia C. Dňa 19. 02. 2004 súd vyzval
navrhovateľa na vyjadrenie k predmetnému návrhu na začatie konania. Dňa 15. 03. 2004
bolo súdu faxom doručené späťvzatie návrhu na začatie konania (doplnené originálom dňa
17. 03. 2004). Dňa 14. 04. 2004 súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa na doplnenie
informácií. Dňa 29. 04. 2004 doručené vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa
17. 06. 2004 bol predmetný spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi. Dňa 16. 02.
2005 bol predmetný spis predložený zákonnému sudcovi. Dňa 23. 05. 2005 súd uznesením,
č. k. 7 C 110/2003-91 pripustil pristúpenie účastníkov konania na strane navrhovateľa. Dňa
07. 06. 2005 doručené podanie odporcov. Dňa 06. 07. 2005 súd uznesením, č. k. 7 C
110/2003-100 predmetné konanie zastavil a zaviazal odporcov na úhradu trov konania.
Dňa 21. 07. 2005 doručené odvolanie odporcov. Dňa 01. 08. 2005 úradný záznam o
nahliadnutí do predmetného spisu odporcom v 2. rade. Dňa 04. 08. 2005 doručené
doplnenie odvolania odporcov. Dňa 05. 08. 2005 bolo odvolanie odporcov doručené na
vyjadrenie navrhovateľovi. Dňa 30. 08. 2005 bol predmetný spis predložený Krajskému
súdu v Bratislave na rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave predmetný spis prevzal dňa 31.
08. 2005. Dňa 24. 08. 2005 úradný záznam o nahliadnutí do predmetného spisu
navrhovateľom. Dňa 06. 09. 2005 doručené vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu. Dňa 30.
03. 2006 doručené podanie odporcov. Dňa 06. 06. 2006 bol predmetný spis vrátený
tunajšiemu súdu bez meritórneho rozhodnutia na odstránenie vád. Dňa 22. 06. 2006 súd
vyzval právneho zástupcu navrhovateľa na upresnenie okruhu účastníkov konania na strane
navrhovateľa. Dňa 07. 07. 2006 doručené vyjadrenie navrhovateľa. Dňa 13. 07. 2006
tunajší súd doposlal listiny za predmetným spisom na Krajský súd v Bratislave. Dňa 19. 07.
2006 doručené odvolanie plnej moci navrhovateľom, ktorá bola udelená zvolenému
právnemu zástupcovi. Dňa 30. 09. 2006 úradný záznam o nahliadnutí do predmetného spisu
odporcom v 1. rade. Dňa 14. 12. 2006 doručené splnomocnenie, v ktorým navrhovateľ
udelil plnú moc zvolenému právnemu zástupcovi. Dňa 22. 01. 2007 súd uznesením, č. k. 7 C
110/2003-195 opravil uznesenie, č. k. 7 C 110/2003-100 zo dňa 06. 07. 2005. Dňa 25. 01.
2007 doručené podanie odporcov. Dňa 05. 02. 2007 doručené odvolanie právneho zástupcu
odporcov voči opravnému uzneseniu zo dňa 22. 01. 2007. Dňa 12. 02. 2007 bol predmetný
spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave
predmetný spis prevzal dňa 21. 02. 2007. Dňa 28. 02. 2007 doposlané dokumenty za
spisom. Dňa 28. 02. 2007 doručený návrh na zmenu účastníka konania na strane
navrhovateľa. Dňa 12. 04. 2007 doručené podanie odporcov. Dňa 11. 09. 2007 bol
predmetný spis vrátený tunajšiemu súdu bez meritórneho rozhodnutia na odstránenie vád.
Dňa 21. 09. 2007 pokyn zákonného sudcu vyššiemu súdnemu úradníkovi. Dňa 27. 02. 2008
daný pokyn na zistenie pobytu cez Register obyvateľov Slovenskej republiky. Predmetný
pokyn bol zrealizovaný dňa 13. 06. 2008. Dňa 12. 09. 2008 odpoveď z registra obyvateľov
Slovenskej republiky. Dňa 25. 09. 2008 odpoveď z registra obyvateľov Slovenskej republiky.
Dňa 19. 01. 2009 pokyn zákonného sudcu vyššiemu súdnemu úradníkovi. Dňa 20. 01. 2009
úradný záznam o nahliadnutí do predmetného spisu právnym zástupcom odporcu. Dňa 27.
02. 2009 pokyn vyššieho súdneho úradníka na odstránenie vád v zmysle prípisu Krajského
súdu v Bratislave. Dňa 19. 05. 2009 úradný záznam zákonného sudcu. Dňa 19. 05. 2009
pokyn zákonného sudcu - predložiť na vydanie opravného uznesenia.»
Predsedníčka okresného súdu poukázala, že v období od 31. augusta 2005 do 6. júna
2006 a od 12. februára 2007 do 11. septembra 2007 sa spis nachádzal v dispozícii krajského
súdu. Vo vyjadrení uznala, že v postupe okresného súdu sa vyskytli zbytočné prieťahy
zapríčinené «predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka,
zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na civilnom úseku
tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení „7C“ a pretrvávajúci veľký počet
nevybavených vecí v oddelení 7C sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne
a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.». Vzhľadom na objektívne dôvody, ktoré viedli
k vzniku prieťahov, predsedníčka okresného súdu v závere vyjadrenia navrhla, aby ústavný
súd nepriznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie v plnej výške.
V reakcii na vyjadrenie okresného súdu právna zástupkyňa sťažovateľov neuviedla
žiadne nové skutočnosti relevantné pre posúdenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného práva
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho
orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (napr. II. ÚS 219/04).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V rámci prvého
kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa
uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že okresný súd na
základe späťvzatia návrhu v roku 2005 rozhodol o zastavení konania, a teda aktuálne
predmetom jeho konania nie je meritórne prerokovanie a rozhodnutie o návrhu na zaplatenie
sumy 26 260 Sk s príslušenstvom, ale len odstránenie nedostatkov v procesnom postupe tak,
aby krajský súd mohol rozhodnúť o podanom odvolaní sťažovateľov.
2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či v súdnom
konaní došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovatelia sú v konaní v procesnom postavení
odporcu a v súlade s týmto postavením sú aj ich úkony, keď podali odpor proti platobnému
rozkazu a odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania v časti proti povinnosti nahradiť
trovy konania. Sťažovatelia teda využili dostupné právne prostriedky na ochranu svojich
práv, čo nemožno kvalifikovať ako postup, ktorým by mohli prispieť k zbytočným
prieťahom.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu. Pri posudzovaní postupu
okresného súdu ústavný súd vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry (II. ÚS 3/00,
II. ÚS 156/03), podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen
samotnou nečinnosťou príslušného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým
konaním, ktoré nevedie k odstráneniu právnej neistoty účastníka konania.
Ústavný súd zistil z prehľadu úkonov a zo súdneho spisu, že postup okresného súdu
v posudzovanom konaní je poznačený najmä nesústredeným postupom, čoho dôkazom je
samotný stav konania. Okresný súd uznesením zo 6. júla 2005 zastavil konanie
a sťažovateľom uložil povinnosť zaplatiť trovy konania, proti čomu sa sťažovatelia
odvolali. Napriek tomu krajský súd dosiaľ o ich odvolaní nerozhodol, pretože tomu bránili
procesné pochybenia okresného súdu. Krajský súd dvakrát vrátil spis okresnému súdu na
upresnenie okruhu navrhovateľov, odstránenie nedostatkov v doručovaní a opravu
označenia žalobcov. Tieto pochybenia sú dôsledkom nesústredenej činnosti okresného súdu.
Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajšia dĺžka konania, ako
aj stav, v akom sa vec v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzala, nie sú
zapríčinené právnou alebo faktickou zložitosťou veci, ale skutočnosťami, ktoré sa týkajú
samotného postupu okresného súdu. Ústavný súd preto rozhodol, že okresný súd svojím
postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 110/2003 porušil základné právo sťažovateľov
na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby
vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,
ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Pretože konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. 7 C 110/2003 nebolo do
rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal
okresnému súdu, aby v označenej veci v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 50
ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného
zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovatelia žiadali, aby im ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie spoločne
a nerozdielne v sume 900 € z dôvodov uvedených v ich sťažnosti.
Pretože ústavný súd nepovažoval za primerané konkrétnym okolnostiam prípadu
vysloviť len porušenie základného práva sťažovateľov, rozhodol aj o priznaní finančného
zadosťučinenia. Pri rozhodovaní sa riadil zásadami spravodlivosti a zohľadnil dĺžku
posudzovaného konania a zistené zbytočné prieťahy a dospel k záveru, že v danom prípade
bude primerané všetkým okolnostiam prípadu priznať sťažovateľom finančné
zadosťučinenie v nimi požadovanom rozsahu, t. j. v sume 900 €, ktorú je okresný súd
povinný im zaplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním
advokátkou JUDr. J. F., B. Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov právneho
zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti
a jej podanie) vykonané v roku 2009 podľa § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) po
115,90 € za každý úkon s uplatnením 20 % zníženia (§ 13 ods. 3 vyhlášky) a režijný paušál
po 6,95 €, po zvýšení o daň z pridanej hodnoty, ktorej platiteľkou je právna zástupkyňa,
spolu v sume 474,43 €.
Okresný súd je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia podľa bodu 4 výroku
tohto nálezu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júla 2009