Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 191/09
PDF · 245.83 KB
No categories available
IV. ÚS 191/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júla 2009 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Jána Lubyho a sudcu Ladislava
Orosza v konaní o sťažnosti M. V., K., zastúpeného advokátom JUDr. D. B., Košice, vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8 C 16/2005, za
účasti Okresného súdu Bratislava I, takto
rozhodol:
1. Základné právo M. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 16/2005 p o r u š e n é
b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 16/2005 konal bez zbytočných prieťahov.
3. M. V. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € [slovom päťsto eur
(15 063 Sk)], ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť M. V. trovy konania v sume
245,70 € [slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov (7 401,96 Sk)] na účet jeho
právneho zástupcu advokáta JUDr. D. B., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca 2009
doručená sťažnosť M. V. (ďalej len „sťažovateľ“), K., zastúpeného advokátom JUDr. D. B.,
K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj svojho základného práva
na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 16/2005.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 28. januára 2005
okresnému súdu žalobu o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorú
vyčíslil sumou 398 327,02 € (12 000 000 Sk). Vec je okresným súdom vedená pod sp. zn.
8 C 16/2005. Podľa názoru sťažovateľa je konanie na okresnom súde poznačené
zbytočnými a neefektívnymi úkonmi súdu, pričom vo veci nebolo dosiaľ nariadené ani
jedno pojednávanie.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza, že „Okresný súd Bratislava I v konaní
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom o zaplatenie 12.000.000,-Sk
s prísl., vedenom na tomto súde pod č. k. 8 C 16/2005, vyzýval sťažovateľa k zaplateniu
súdneho poplatku, pričom konanie je ex lege od platenia súdneho poplatku, v zmysle
ustanovenia § 4 ods. 1, písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, oslobodené...
v dôsledku svojich zmätočných uznesení o neoslobodení navrhovateľa od platenia súdneho
poplatku v konaní na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, zároveň
porušil základné právo sťažovateľa na právnu pomoc pred súdmi, inými štátnymi orgánmi
alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania upraveného v čl. 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky. Ak by rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I boli v súlade
s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, navrhovateľ predmetného konania, by
mal zároveň po doručení vyplneného tlačiva o osobných, zárobkových a majetkových
pomeroch súdu dňa 30. 08. 2005, právo na ustanovenie zástupcu z radov advokátov.“.
Právna neistota, v ktorej sa sťažovateľ podľa svojho názoru dlhodobo nachádza, spôsobila
jemu, ako aj jeho rodine materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo M. V., K., upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 16/2005 porušené bolo.
2. Základné právo M. V., K., upravené v čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 16/2005 porušené
bolo.
3. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod
č. k. 8 C 16/2005 konal bez zbytočných prieťahov.
4. M. V. priznáva finančné zadosťučinenie 1.500,- EUR (slovom Jedentisícpäťsto
EUR), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť M. V. do 15 dní od právoplatnosti
tohto nálezu.
5. M. V. priznáva trovy konania a právneho zastúpenia 245,70 EUR (slovom
Dvestoštyridsaťpäť EUR a sedemdesiat centov), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný
zaplatiť na účet advokáta JUDr. D. B. do dvoch mesiacov od tohto nálezu.“
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 191/09-18
z 28. mája 2009 ju v časti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prijal na ďalšie konanie a v časti
namietajúcej porušenie základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy
odmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu
sťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo
veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval,
aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predsedníčka okresného súdu
ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti č. Spr. 3454/09
zo 17. júna 2009 po chronologickom prehľade úkonov súdu poukázala na skutočnosť, že
spis sa v dôsledku odvolaní sťažovateľa opakovane nachádzal na Krajskom súde
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), a to konkrétne v období od 15. decembra 2005 do
12. júna 2006, v období od 1. februára 2007 do 9. júla 2008 a v období od 3. februára 2009
do 23. apríla 2009. Ďalej predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení konštatovala,
že sťažnosť sťažovateľa je dôvodná, keďže konanie vedené na okresnom súde je poznačené
prieťahmi, ktoré boli spôsobené neprimerane vysokým počtom pridelených vecí v oddelení
zákonnej sudkyne, ako i pretrvávajúcim poddimenzovaným stavom sudcov
a administratívnych pracovníkov na okresnom súde. Zároveň uviedla, že pristúpila
k sledovaniu veci a požiadala zákonnú sudkyňu o konanie vo veci tak, aby k ďalším
prieťahom v konaní nedochádzalo. Predsedníčka okresného súdu je toho názoru, že prieťahy
v predmetnom konaní sú objektívneho charakteru, a preto je potrebné túto skutočnosť
zohľadniť a nepriznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v plnej výške.
Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku zo 6. júla 2009, ktorým reagoval na
vyjadrenie predsedníčky okresného súdu zo 17. júna 2009, uviedol:
„Podstatou prieťahov zo strany Okresného súdu Bratislava I je neznalosť právnych
predpisov Slovenskej republiky, konkrétne ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k) zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý zakotvuje,
že od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Pochybenie zákonnej sudkyne v predmetnej právnej veci, keď po prijatí Uznesenia
o oslobodení od súdnych poplatkov zo dňa 25. 10. 2005, dňa 7. 11. 2005 Uznesením
opravila rozhodnutie zo dňa 25. 10. 2005, už nie je svojou podstatou objektívnym dôvodom
vzniku prieťahov v dotknutom konaní, a to najmä z hľadiska prezentácie dôvodov vzniku
samotných prieťahov konania predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I.
Podľa nášho názoru v danom prípade nie je podstatným a určujúcim faktom vznik
prieťahov zo subjektívnych, či objektívnych dôvodov. Podstatnou skutočnosťou je, že
k prieťahom došlo, a to postupom Okresného súdu Bratislava I, čím porušil základné právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Poukazujeme na skutočnosť, že od doručenia návrhu na začatie konania, t. j. od
28. 01. 2005, bol dňa 30. 04. 2009 Okresným súdom Bratislava I nariadený termín
pojednávania na deň 29. 09. 2009 o 13.00 hod.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 16/2005.
Ústavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie
veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva
z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby
v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje
pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd konštatoval, že predmetom konania pred okresným súdom je
rozhodovanie o žalobe sťažovateľa, ktorou sa domáha náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky. Ústavný súd vychádzajúc z obsahu spisovej dokumentácie
a doterajšieho priebehu namietaného konania konštatoval, že ani po skutkovej, ani po
právnej stránke nejde o zložitú vec.
2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri
rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Zo spisovej dokumentácie ústavný súd zistil, že sťažovateľ v doterajšom priebehu
konania trikrát podal žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, pričom okresný súd všetky
tieto jeho žiadosti zamietol, a to uzneseniami sp. zn. 8 C 16/2005 zo 7. novembra 2005,
27. novembra 2006 a 10. novembra 2008. Sťažovateľ sa proti týmto uzneseniam okresného
súdu vždy odvolal, pričom krajský súd v dvoch prípadoch uznesenia súdu prvého stupňa
potvrdil a v jednom prípade napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie z dôvodu procesného pochybenia. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatoval,
že sťažovateľ opakovaným podávaním žiadostí o ustanovenie právneho zástupcu síce
uplatňoval svoje procesné práva, ale rozhodovanie o nich na úrovni okresného súdu, ako aj
krajského súdu objektívne ovplyvnilo výrazným spôsobom doterajšiu dĺžku namietaného
konania. Navyše, vzhľadom na jednoznačný záver krajského súdu, podľa ktorého „... zo
strany navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov,
keď je zjavné, že ide o zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva, a to vzhľadom na obsah
návrhu, jeho dôvody a výšku uplatneného nároku zo strany navrhovateľa, bez ohľadu na
pasívnu legitimáciu odporcu“, vyjadrený v jeho uznesení č. k. 9 Co 495/05-28 z 26. apríla
2006, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu zo 7. novembra 2005, sa dalo
predpokladať, že opakovane podané žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu
budú tiež zamietnuté.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľovi
možno pripísať aspoň čiastočne negatívny podiel na stave, v ktorom sa nachádzalo
napadnuté konanie v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného
okresného súdu.
Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 8 C 16/2005 vyplýva, že
podstatná časť doterajších úkonov okresného súdu v napadnutom konaní súvisela
s rozhodovaním o žiadostiach sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu (pozri už
uvedené). Zo spisu ale tiež vyplýva, že doterajšia činnosť okresného súdu bola nesústredená
a neefektívna, keďže okresný súd sa dopustil viacerých procesných pochybení (napr.
opravné uznesenie č. k. 8 C 16/2005-23 zo 7. novembra 2005 vo vzťahu k v poradí prvému
uzneseniu o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu, procesné chyby
v uznesení č. k. 8 C 16/2005-41 z 27. novembra 2006, ktoré bolo krajským súdom zrušené,
neodôvodnená výzva na zaplatenie súdneho poplatku zo 17. augusta 2006 vzhľadom na
skutočnosť, že konanie bolo oslobodené od súdnych poplatkov zo zákona), pričom od
podania žaloby 28. januára 2005 do 30. apríla 2009, keď bolo nariadené prvé pojednávanie
vo veci na 29. september 2009, okresný súd v zásade nevykonal žiadny procesný úkon
smerujúci k meritórnemu rozhodnutiu veci.
Ústavný súd vzal na vedomie aj skutočnosť, že aj predsedníčka okresného súdu vo
svojom vyjadrení zo 17. júna 2009 vyhodnotila sťažnosť sťažovateľa ako dôvodnú.
Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol, že v dôsledku neefektívnej
a nesústrednej činnosti okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní a teda aj
k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Keďže ústavný súd rozhodol, že doterajším postupom okresného súdu v namietanom
konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho
práva podľa čl. 6 ods. 1 ústavy, prikázal okresnému súdu, aby v ďalšom priebehu konania
vedeného pod sp. zn. 8C 16/2005 konal bez zbytočných prieťahov.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa
čl. 48 ods. ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou
o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo
priznané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, poukazujúc najmä na to, že „... právna
neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádza, mu spôsobila nielen materiálnu, ale aj
nemateriálnu ujmu, a to nielen jeho osobe, ale aj jeho manželke a rodičom“.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo
zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania, správanie sťažovateľa ako
účastníka konania, ako aj doterajšiu neefektívnu činnosť okresného súdu vo veci ústavný
súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia
sťažovateľovi v sume 500 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu.
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia
advokátom JUDr. D. B. Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania vychádzal z výšky
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za
I. polrok 2008, ktorá bola 695,41 € (20 950 Sk), keďže išlo o úkony právnej služby
vykonané v roku 2009. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu
zastúpenia a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 115,90 €, t. j. spolu 231,80 €, čo spolu s režijným
paušálom dvakrát 6,95 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 245,70 €.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júla 2009