Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 191/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júla 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Jána Lubyho a sudcu Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti M. V., K., zastúpeného advokátom JUDr. D. B., Košice, vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. , za

účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo M. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. V. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € [slovom päťsto eur

(15 063 Sk)], ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť M. V. trovy konania v sume

245,70 € [slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov (7 401,96 Sk)] na účet jeho

právneho zástupcu advokáta JUDr. D. B., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca 2009

doručená sťažnosť M. V. (ďalej len „sťažovateľ“), K., zastúpeného advokátom JUDr. D. B.,

K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj svojho základného práva

na právnu pomoc podľa postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 28. januára 2005

okresnému súdu žalobu o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorú

vyčíslil sumou 398 327,02 € (12 000 000 Sk). Vec je okresným súdom vedená pod sp. zn.

. Podľa názoru sťažovateľa je konanie na okresnom súde poznačené

zbytočnými a neefektívnymi úkonmi súdu, pričom vo veci nebolo dosiaľ nariadené ani

jedno pojednávanie.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza, že „Okresný súd Bratislava I v konaní

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom o zaplatenie 12.000.000,-Sk

s prísl., vedenom na tomto súde pod č. k. , vyzýval sťažovateľa k zaplateniu

súdneho poplatku, pričom konanie je ex lege od platenia súdneho poplatku, v zmysle

ustanovenia , o súdnych poplatkoch, oslobodené...

v dôsledku svojich zmätočných uznesení o neoslobodení navrhovateľa od platenia súdneho

poplatku v konaní na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, zároveň

porušil základné právo sťažovateľa na právnu pomoc pred súdmi, inými štátnymi orgánmi

alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania upraveného v

Slovenskej republiky. Ak by rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I boli v súlade

s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, navrhovateľ predmetného konania, by

mal zároveň po doručení vyplneného tlačiva o osobných, zárobkových a majetkových

pomeroch súdu dňa 30. 08. 2005, právo na ustanovenie zástupcu z radov advokátov.“.

Právna neistota, v ktorej sa sťažovateľ podľa svojho názoru dlhodobo nachádza, spôsobila

jemu, ako aj jeho rodine materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo M. V., K., upravené v

a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Základné právo M. V., K., upravené v ,

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušené

bolo.

3. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod

č. k. konal bez zbytočných prieťahov.

4. M. V. priznáva finančné zadosťučinenie 1.500,- EUR (slovom Jedentisícpäťsto

EUR), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť M. V. do 15 dní od právoplatnosti

tohto nálezu.

5. M. V. priznáva trovy konania a právneho zastúpenia 245,70 EUR (slovom

Dvestoštyridsaťpäť EUR a sedemdesiat centov), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný

zaplatiť na účet advokáta JUDr. D. B. do dvoch mesiacov od tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -18

z 28. mája 2009 ju v časti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prijal na ďalšie konanie a v časti

namietajúcej porušenie základného práva na právnu pomoc podľa

odmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo

veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval,

aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predsedníčka okresného súdu

ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti č. Spr. 3454/09

zo 17. júna 2009 po chronologickom prehľade úkonov súdu poukázala na skutočnosť, že

spis sa v dôsledku odvolaní sťažovateľa opakovane nachádzal na Krajskom súde

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), a to konkrétne v období od 15. decembra 2005 do

12. júna 2006, v období od 1. februára 2007 do 9. júla 2008 a v období od 3. februára 2009

do 23. apríla 2009. Ďalej predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení konštatovala,

že sťažnosť sťažovateľa je dôvodná, keďže konanie vedené na okresnom súde je poznačené

prieťahmi, ktoré boli spôsobené neprimerane vysokým počtom pridelených vecí v oddelení

zákonnej sudkyne, ako i pretrvávajúcim poddimenzovaným stavom sudcov

a administratívnych pracovníkov na okresnom súde. Zároveň uviedla, že pristúpila

k sledovaniu veci a požiadala zákonnú sudkyňu o konanie vo veci tak, aby k ďalším

prieťahom v konaní nedochádzalo. Predsedníčka okresného súdu je toho názoru, že prieťahy

v predmetnom konaní sú objektívneho charakteru, a preto je potrebné túto skutočnosť

zohľadniť a nepriznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v plnej výške.

Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku zo 6. júla 2009, ktorým reagoval na

vyjadrenie predsedníčky okresného súdu zo 17. júna 2009, uviedol:

„Podstatou prieťahov zo strany Okresného súdu Bratislava I je neznalosť právnych

predpisov Slovenskej republiky, konkrétne ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k) zákona

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý zakotvuje,

že od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Pochybenie zákonnej sudkyne v predmetnej právnej veci, keď po prijatí Uznesenia

o oslobodení od súdnych poplatkov zo dňa 25. 10. 2005, dňa 7. 11. 2005 Uznesením

opravila rozhodnutie zo dňa 25. 10. 2005, už nie je svojou podstatou objektívnym dôvodom

vzniku prieťahov v dotknutom konaní, a to najmä z hľadiska prezentácie dôvodov vzniku

samotných prieťahov konania predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I.

Podľa nášho názoru v danom prípade nie je podstatným a určujúcim faktom vznik

prieťahov zo subjektívnych, či objektívnych dôvodov. Podstatnou skutočnosťou je, že

k prieťahom došlo, a to postupom Okresného súdu Bratislava I, čím porušil základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v

Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Poukazujeme na skutočnosť, že od doručenia návrhu na začatie konania, t. j. od

28. 01. 2005, bol dňa 30. 04. 2009 Okresným súdom Bratislava I nariadený termín

pojednávania na deň 29. 09. 2009 o 13.00 hod.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie

veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva

z (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje

pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie a

dohovoru, ústavný súd konštatoval, že predmetom konania pred okresným súdom je

rozhodovanie o žalobe sťažovateľa, ktorou sa domáha náhrady škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom

vnútra Slovenskej republiky. Ústavný súd vychádzajúc z obsahu spisovej dokumentácie

a doterajšieho priebehu namietaného konania konštatoval, že ani po skutkovej, ani po

právnej stránke nejde o zložitú vec.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri

rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru.

Zo spisovej dokumentácie ústavný súd zistil, že sťažovateľ v doterajšom priebehu

konania trikrát podal žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, pričom okresný súd všetky

tieto jeho žiadosti zamietol, a to uzneseniami sp. zn. zo 7. novembra 2005,

27. novembra 2006 a 10. novembra 2008. Sťažovateľ sa proti týmto uzneseniam okresného

súdu vždy odvolal, pričom krajský súd v dvoch prípadoch uznesenia súdu prvého stupňa

potvrdil a v jednom prípade napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie z dôvodu procesného pochybenia. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatoval,

že sťažovateľ opakovaným podávaním žiadostí o ustanovenie právneho zástupcu síce

uplatňoval svoje procesné práva, ale rozhodovanie o nich na úrovni okresného súdu, ako aj

krajského súdu objektívne ovplyvnilo výrazným spôsobom doterajšiu dĺžku namietaného

konania. Navyše, vzhľadom na jednoznačný záver krajského súdu, podľa ktorého „... zo

strany navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov,

keď je zjavné, že ide o zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva, a to vzhľadom na obsah

návrhu, jeho dôvody a výšku uplatneného nároku zo strany navrhovateľa, bez ohľadu na

pasívnu legitimáciu odporcu“, vyjadrený v jeho uznesení č. k. -28 z 26. apríla

2006, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu zo 7. novembra 2005, sa dalo

predpokladať, že opakovane podané žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

budú tiež zamietnuté.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľovi

možno pripísať aspoň čiastočne negatívny podiel na stave, v ktorom sa nachádzalo

napadnuté konanie v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru, bol postup samotného

okresného súdu.

Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. vyplýva, že

podstatná časť doterajších úkonov okresného súdu v napadnutom konaní súvisela

s rozhodovaním o žiadostiach sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu (pozri už

uvedené). Zo spisu ale tiež vyplýva, že doterajšia činnosť okresného súdu bola nesústredená

a neefektívna, keďže okresný súd sa dopustil viacerých procesných pochybení (napr.

opravné uznesenie č. k. -23 zo 7. novembra 2005 vo vzťahu k v poradí prvému

uzneseniu o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu, procesné chyby

v uznesení č. k. -41 z 27. novembra 2006, ktoré bolo krajským súdom zrušené,

neodôvodnená výzva na zaplatenie súdneho poplatku zo 17. augusta 2006 vzhľadom na

skutočnosť, že konanie bolo oslobodené od súdnych poplatkov zo zákona), pričom od

podania žaloby 28. januára 2005 do 30. apríla 2009, keď bolo nariadené prvé pojednávanie

vo veci na 29. september 2009, okresný súd v zásade nevykonal žiadny procesný úkon

smerujúci k meritórnemu rozhodnutiu veci.

Ústavný súd vzal na vedomie aj skutočnosť, že aj predsedníčka okresného súdu vo

svojom vyjadrení zo 17. júna 2009 vyhodnotila sťažnosť sťažovateľa ako dôvodnú.

Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol, že v dôsledku neefektívnej

a nesústrednej činnosti okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní a teda aj

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a jeho práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Keďže ústavný súd rozhodol, že doterajším postupom okresného súdu v namietanom

konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a jeho

práva podľa , prikázal okresnému súdu, aby v ďalšom priebehu konania

vedeného pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa

ods. a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo

priznané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, poukazujúc najmä na to, že „... právna

neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádza, mu spôsobila nielen materiálnu, ale aj

nemateriálnu ujmu, a to nielen jeho osobe, ale aj jeho manželke a rodičom“.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo

zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania, správanie sťažovateľa ako

účastníka konania, ako aj doterajšiu neefektívnu činnosť okresného súdu vo veci ústavný

súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia

sťažovateľovi v sume 500 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia

advokátom JUDr. D. B. Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania vychádzal z výšky

priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za

I. polrok 2008, ktorá bola 695,41 € (20 950 Sk), keďže išlo o úkony právnej služby

vykonané v roku 2009. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 115,90 €, t. j. spolu 231,80 €, čo spolu s režijným

paušálom dvakrát 6,95 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 245,70 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2009