Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 261/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. Č., B., zastúpenej advokátom JUDr. R. B., K.,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa a 2 Slovenskej

republiky a čl. 38 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 4. októbra

2007, ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom zo 4. marca 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. A. Č. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2009

doručená sťažnosť Ing. A. Č., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr.

R. B., K., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa a 2

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a

slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 4. októbra 2007, ako aj

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom zo 4. marca 2009.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom zo 14. marca 2002

domáhala na okresnom súde zaplatenia peňažnej sumy 52 130 Sk s príslušenstvom od

žalovanej A., a. s. (ďalej len „žalovaná“). Vec bola okresným súdom vedená pod sp. zn.

. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -119 zo

4. októbra 2007 tak, že žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

Sťažovateľka ani jej právny zástupca na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok,

neboli prítomní, pričom podľa tvrdenia sťažovateľky jej právny zástupca ospravedlnil

neprítomnosť svoju aj sťažovateľky a žiadal pojednávanie odročiť. Napriek žiadosti

právneho zástupcu sťažovateľky o odročenie pojednávania okresný súd vo veci konal a aj

rozhodol. Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom okrem

iného namietala, že postupom okresného súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Krajský súd rozsudkom č. k. -150 zo 4. marca 2009 rozsudok okresného

súdu potvrdil a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Sťažovateľka tvrdí, že postupom okresného súdu, ktorý pojednával v jej

neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti jej právneho zástupcu, aj napriek tomu, že právny

zástupca žiadal o odročenie pojednávania, jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Krajský súd toto pochybenie okresného súdu nenapravil. Navyše sťažovateľka považuje

rozsudky oboch súdov za nedostatočne odôvodnené. V tejto súvislosti uvádza, že «... sa

domáhala svojho nároku titulom neplatnosti právneho úkonu, pričom ani okresný, ako ani

krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“), sa s týmto zásadným tvrdením

sťažovateľky žiadnym spôsobom nevysporiadali.».

Postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo podľa

názoru sťažovateľky porušené aj jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajský

súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.: , porušili základné právo

sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a 2 a

Listiny základných práv a slobôd.

2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. -150 zo 4. 3. 2009

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. -119 zo 4. 10. 2007

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

4. Okresný súd Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

článku 48 odsek 2 a Listiny základných práv a slobôd.

5. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 Eur,

ktoré je sťažovateľke povinný zaplatiť Okresný súd Bratislava I, a to do 2 mesiacov od

doručenia tohto nálezu.

6. Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne

a nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 245,70 Eur do

2 mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľky, JUDr. R.

B.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

Podľa a listiny každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť je možno vylúčiť len v prípadoch

ustanovených zákonom.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a čl. 38 ods. 2 listiny postupom okresného súdu

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ).

Podľa sťažovateľky okresný súd porušil jej základné právo podľa

a čl. 38 ods. 2 listiny tým, že jej odňal možnosť konať pred súdom, keďže vo veci konal

a rozhodol 4. októbra 2007 v jej neprítomnosti a jej právneho zástupcu.

Pri posudzovaní tejto námietky ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity, na

ktorom je založený . Proti postupu a označenému rozsudku okresného

súdu bola sťažovateľka oprávnená podať odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný

rozhodnúť krajský súd podľa príslušných ustanovení (ďalej

len „OSP“). Ústavný súd zistil, že sťažovateľka v predmetnej veci podala odvolanie,

o ktorom rozhodol namietaným rozsudkom krajský súd tak, že rozsudok okresného súdu

potvrdil a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Právomoc krajského súdu

rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky vylučuje právomoc ústavného súdu, a preto ústavný súd

v tejto časti sťažnosť odmietol podľa z dôvodu

nedostatku svojej právomoci.

Sťažovateľka tiež namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. bolo porušené aj jej základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a listiny.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napr.

, , , ), podľa ktorej sa ochrana

základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(rovnako podľa listiny) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len

vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými

orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase,

keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu

označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do

základných práv sťažovateľky. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby

sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo.

Preto, ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená,

už k prieťahom v konaní nemôže dochádzať, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažovateľka namietala postup okresného súdu v napadnutom konaní sťažnosťou

doručenou ústavnému súdu 25. júna 2009, teda v čase, keď sťažovateľkina právna vec

o zaplatenie 52 130 Sk s príslušenstvom už bola právoplatne skončená (podľa zistenia

ústavného súdu nadobudol rozsudok okresného súdu č. k. -119 zo 4. októbra

2007 právoplatnosť 25. apríla 2009).

Tento skutkový stav bol s prihliadnutím na zmysel a účel , ako aj

čl. 38 ods. 2 listiny základom na záver ústavného súdu, že sťažnosť je v tejto časti zjavne

neopodstatnená, a preto ju ústavný súd aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd poznamenáva, že v tejto časti existoval aj dôvod na odmietnutie

sťažnosti z dôvodu, že bola podaná oneskorene, ako aj z dôvodu nesplnenia zákonom

predpísaných náležitostí (nedostatok kvalifikovaného odôvodnenia).

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a čl. 38 ods. 2 listiny postupom krajského súdu

Sťažovateľka tvrdí, že postupom krajského súdu jej bola odňatá možnosť konať pred

súdom, keďže krajský súd nenapravil pochybenie okresného súdu, ktorý pojednával

a rozhodol vo veci sťažovateľky v jej neprítomnosti, ako aj neprítomnosti jej právneho

zástupcu, a to napriek žiadosti právneho zástupcu o odročenie pojednávania.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľka nepodala proti rozsudku krajského súdu sp. zn.

zo 4. marca 2009 dovolanie.

V ustanovení sú taxatívne vypočítané procesné vady konania takého

stupňa závažnosti, pre ktorý je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj

uzneseniu) odvolacieho súdu; pokiaľ sa v konaní vyskytne niektorá z týchto procesných

vád, je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu, proti ktorému inak tento opravný

prostriedok nie je prípustný. Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je tak založená

na princípe univerzality, čo znamená, že dovolaním možno napadnúť každé rozhodnutie

odvolacieho súdu bez ohľadu na povahu predmetu konania.

Z uvedeného vyplýva, že ak sťažovateľka zastáva názor, že postupom krajského súdu

jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, bola oprávnená napadnúť rozsudok krajského

súdu v zákonnej lehote ( ) dovolaním z dôvodu, že v konaní došlo k vade

uvedenej v . Ak sťažovateľka proti rozsudku krajského súdu sp. zn.

zo 4. marca 2009 dovolanie nepodala, nevyčerpala opravné prostriedky,

ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je oprávnená.

Posúdenie tejto námietky ústavným súdom v situácii, keď sa sťažovateľka neobrátila

na príslušný dovolací súd, t. j. nepodala dovolanie, hoci ho podať mohla, by bolo porušením

princípu subsidiarity ako sťažnostného atribútu vzťahu medzi ústavným súdom a sústavou

všeobecných súdov, a preto ústavný súd v tejto časti odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2

z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

3. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a čl. 38 ods. 1 listiny postupom okresného súdu a postupom krajského súdu

Sťažovateľka sa tiež domáha, aby ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu,

ako aj postupom krajského súdu v namietaných konaniach došlo aj k porušeniu jej

základného práva podľa a listiny. Oba označené

ustanovenia , resp. listiny upravujú základné právo na zákonného sudcu. Tento návrh

nie je v sťažnosti ale žiadnym spôsobom odôvodnený.

Podľa návrh musí okrem iného obsahovať

odôvodnenie a navrhované dôkazy.

Ústavný súd konštatuje, že v časti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho

základného práva podľa a podľa listiny postupom

okresného súdu, ako aj postupom krajského súdu v namietaných konaniach, neobsahuje

žiadne odôvodnenie, t. j. nespĺňa podstatnú náležitosť predpísanú zákonom o ústavnom

súde. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľka je zastúpená advokátom.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov je advokát povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(napr. , ). Na tomto základe ústavný súd v tejto časti sťažnosť

odmietol podľa z dôvodu nesplnenia zákonom

predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľky

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2009