Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 316/09
PDF · 135.12 KB
No categories available
II. ÚS 316/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť A. D., H., a MUDr. I. D., Ž., zastúpených advokátkou
JUDr. D. B., Z., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 302/2004 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. D. a MUDr. I. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra
2009 doručená sťažnosť A. D. a MUDr. I. D. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 302/2004.
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia sa ako žalobcovia návrhom doručeným
Okresnému súdu Banská Bystrica 9. februára 2004 domáhali náhrady škody. Vzhľadom na
to, že Okresný súd Banská Bystrica dospel k názoru, že nie je v tejto veci miestne príslušný,
vec bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, na základe rozhodnutia
ktorého bola následne postúpená na prerokovanie a rozhodnutie okresnému súdu, na ktorom
je vedená pod sp. zn. 14 C 302/2004.
Sťažovatelia v podstatnej časti svojej sťažnosti uviedli:
«Celé konanie je od začiatku poznačené sériou neefektívnych úkonov zo strany
súdov, v niektorých obdobiach súd nekonal vôbec - ide o obdobia v rozpätí od 04. 09. 2006-
do 24. 09. 2007, 19. 09. 2007- 22. 05. 2008 a od 27. 06. 2008- do 10. 6. 2009 (ktoré sú
konkrétne rozpísané v odpovedi predsedníčky OS Bratislava I. zo dňa 07. 07. 2009 na našu
sťažnosť, kde považuje našu sťažnosť za dôvodnú a uznáva prieťahy v konaní) ktoré
oslabujú a spomaľujú rozhodovaciu činnosť súdov a bránia nám v tom, aby sme sa mohli
domáhať svojho práva.
Skutočnosť, že sa konanie na Okresnom súde Bratislava I. začalo, ale nebolo
doposiaľ skončené právoplatným rozhodnutím..., považujem za prieťahy v konaní podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Ústavný súd vymedzil vo svojom rozhodnutí č. 61/98 prieťahy
v konaní nasledovne: (Prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov podľa č. 48 ods. 2
Ústavy SR je základným ľudským právom a jedným z procesných princípov, ktoré majú
garantovať širšie ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu a odstrániť stav právnej
neistoty. Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom práva na prerokovanie
vecí bez zbytočných prieťahov. Ústavnému právu na prerokovanie vecí bez zbytočných
prieťahov zodpovedá povinnosť súdov, iných štátnych a orgánov verejnej správy konať
spôsobom vylučujúcim zbytočné prieťahy.)
Z našej strany bola dňa 05. 06. 2009 podaná sťažnosť na prieťahy v konaní ktorá
bola adresovaná predsedníčke Okresného súdu I Bratislava I. JUDr. G. B., ktorá vo svojom
liste zo dňa 07. 07. 2009 považuje našu sťažnosť za dôvodnú, kde sme poukazovali na
prieťahy v konaní č. k. 14C 302/2004, využili sme teda možnosť právnych prostriedkov na
ochranu našich základných práv alebo slobôd v súlade s § 53 zákona o ústavnom súde. ...
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby ústavný súd mojej ústavnej
sťažnosti vyhovel a svojím nálezom rozhodol, že „v konaní pred Okresným súdom
Bratislava I. vedenom pod číslom 14C 302/2004 bolo porušené ústavné právo sťažovateľov
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky - právo na prejednanie veci súdom bez
zbytočných prieťahov.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke A. D. primerané finančné zadosťučinenie v
sume 5.000 € a sťažovateľovi MUDr. I. D. primerané finančné zadosťučinenie v sume
15.000 €, ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Bratislava I. sťažovateľom v lehote 1
mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.
Okresný súd Bratislava I. je povinný nahradiť sťažovateľom trovy právneho
zastúpenia vo výške 447,15 € na účet ich právnej zástupkyne, advokátky JUDr. D. B. č. ú...
vedený vo V., a. s., do 1 mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.»
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napr.
II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04, II. ÚS 385/08, IV. ÚS 261/09),
podľa ktorej sa ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase
uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej
moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť
ústavnému súdu došla, už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného
základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že
musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných
práv sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj
významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do
základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa
v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (IV.ÚS 261/09).
Preto, ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už
k prieťahom v konaní nemôže dochádzať, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti
pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj
z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu práva
nečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).
Ústavný súd zo zapožičaného spisu okresného súdu zistil, že o žalobe sťažovateľov,
ktorou sa domáhali náhrady škody „za nesprávny úradný postup voči Slovenskej republike,
zast. Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvom financií Slovenskej
republiky a Úradom pre finančný trh“, rozhodol okresný súd rozsudkom 10. júna 2009.
V čase podania sťažnosti ústavnému súdu (2. septembra 2009) už nemohlo dochádzať
postupom tohto súdu k zbytočným prieťahom v konaní. V čase podania sťažnosti okresný
súd už vykonával iba úkony spojené s prípravou na predloženie spisu Krajskému súdu
v Bratislave v súvislosti s podaným odvolaním proti rozsudku okresného súdu doručeným
13. augusta 2009. Odvolanie vypracovala právna zástupkyňa sťažovateľov, ktorá pred
všeobecným súdom okrem sťažovateľov zastupuje ďalších 123 účastníkov napadnutého
konania. Ústavný súd na základe všetkých zistených skutočností uzavrel, že sťažovatelia
namietali zbytočné prieťahy postupom okresného súdu v čase, keď okresný súd už v ich
právnej veci meritórne rozhodol a nemohol už žiadnym ústavne relevantným spôsobom
ovplyvňovať priebeh namietaného konania vo veci samej, resp. ani v ňom spôsobovať
prieťahy.
Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd ďalej konštatuje, že využitie
právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mali sťažovatelia právo podľa zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov zákona, t. j. podanie sťažnosti na postup súdu proti porušovaniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov doručenej okresnému súdu 11. júna 2009
(ktorú predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 2135/09 zo 7. júla 2009 uznala za
dôvodnú a zároveň predsedníčka okresného súdu vykonala opatrenia smerujúce
k odstráneniu prieťahov v tomto konaní), sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako
účinný prostriedok nápravy, ktorý mali sťažovatelia k dispozícii a úspešne ho aj využili ešte
pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Sťažnosť bolo preto potrebné podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pri jej
predbežnom prerokovaní odmietnuť aj z uvedeného dôvodu ako zjavne neopodstatnenú
(m. m. IV. ÚS 219/03, II. ÚS 24/06, IV. ÚS 79/07).
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, nepripadalo už do úvahy rozhodnúť
o ďalších návrhoch sťažovateľov (návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia a úhrady
trov právneho zastúpenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. septembra 2009