Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 316/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť A. D., H., a MUDr. I. D., Ž., zastúpených advokátkou

JUDr. D. B., Z., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. D. a MUDr. I. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra

2009 doručená sťažnosť A. D. a MUDr. I. D. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia sa ako žalobcovia návrhom doručeným

Okresnému súdu Banská Bystrica 9. februára 2004 domáhali náhrady škody. Vzhľadom na

to, že Okresný súd Banská Bystrica dospel k názoru, že nie je v tejto veci miestne príslušný,

vec bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, na základe rozhodnutia

ktorého bola následne postúpená na prerokovanie a rozhodnutie okresnému súdu, na ktorom

je vedená pod sp. zn. .

Sťažovatelia v podstatnej časti svojej sťažnosti uviedli:

«Celé konanie je od začiatku poznačené sériou neefektívnych úkonov zo strany

súdov, v niektorých obdobiach súd nekonal vôbec - ide o obdobia v rozpätí od 04. 09. 2006-

do 24. 09. 2007, 19. 09. - 22. 05. 2008 a od 27. 06. 2008- do 10. 6. 2009 (ktoré sú

konkrétne rozpísané v odpovedi predsedníčky OS Bratislava I. zo dňa 07. 07. 2009 na našu

sťažnosť, kde považuje našu sťažnosť za dôvodnú a uznáva prieťahy v konaní) ktoré

oslabujú a spomaľujú rozhodovaciu činnosť súdov a bránia nám v tom, aby sme sa mohli

domáhať svojho práva.

Skutočnosť, že sa konanie na Okresnom súde Bratislava I. začalo, ale nebolo

doposiaľ skončené právoplatným rozhodnutím..., považujem za prieťahy v konaní podľa

SR. Ústavný súd vymedzil vo svojom rozhodnutí č. 61/98 prieťahy

v konaní nasledovne: (Prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov podľa č. 48 ods. 2

SR je základným ľudským právom a jedným z procesných princípov, ktoré majú

garantovať širšie ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu a odstrániť stav právnej

neistoty. Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom práva na prerokovanie

vecí bez zbytočných prieťahov. Ústavnému právu na prerokovanie vecí bez zbytočných

prieťahov zodpovedá povinnosť súdov, iných štátnych a orgánov verejnej správy konať

spôsobom vylučujúcim zbytočné prieťahy.)

Z našej strany bola dňa 05. 06. 2009 podaná sťažnosť na prieťahy v konaní ktorá

bola adresovaná predsedníčke Okresného súdu I Bratislava I. JUDr. G. B., ktorá vo svojom

liste zo dňa 07. 07. 2009 považuje našu sťažnosť za dôvodnú, kde sme poukazovali na

prieťahy v konaní č. k. , využili sme teda možnosť právnych prostriedkov na

ochranu našich základných práv alebo slobôd v súlade s . ...

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby ústavný súd mojej ústavnej

sťažnosti vyhovel a svojím nálezom rozhodol, že „v konaní pred Okresným súdom

Bratislava I. vedenom pod číslom bolo porušené ústavné právo sťažovateľov

v - právo na prejednanie veci súdom bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke A. D. primerané finančné zadosťučinenie v

sume 5.000 € a sťažovateľovi MUDr. I. D. primerané finančné zadosťučinenie v sume

15.000 €, ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Bratislava I. sťažovateľom v lehote 1

mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.

Okresný súd Bratislava I. je povinný nahradiť sťažovateľom trovy právneho

zastúpenia vo výške 447,15 € na účet ich právnej zástupkyne, advokátky JUDr. D. B. č. ú...

vedený vo V., a. s., do 1 mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napr.

, , , , , ),

podľa ktorej sa ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej

moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť

ústavnému súdu došla, už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného

základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25

ods. 2 ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj

významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do

základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa

v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo ().

Preto, ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už

k prieťahom v konaní nemôže dochádzať, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj

z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

(), a preto už k namietanému porušovaniu práva

nečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. ).

Ústavný súd zo zapožičaného spisu okresného súdu zistil, že o žalobe sťažovateľov,

ktorou sa domáhali náhrady škody „za nesprávny úradný postup voči Slovenskej republike,

zast. Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvom financií Slovenskej

republiky a Úradom pre finančný trh“, rozhodol okresný súd rozsudkom 10. júna 2009.

V čase podania sťažnosti ústavnému súdu (2. septembra 2009) už nemohlo dochádzať

postupom tohto súdu k zbytočným prieťahom v konaní. V čase podania sťažnosti okresný

súd už vykonával iba úkony spojené s prípravou na predloženie spisu Krajskému súdu

v Bratislave v súvislosti s podaným odvolaním proti rozsudku okresného súdu doručeným

13. augusta 2009. Odvolanie vypracovala právna zástupkyňa sťažovateľov, ktorá pred

všeobecným súdom okrem sťažovateľov zastupuje ďalších 123 účastníkov napadnutého

konania. Ústavný súd na základe všetkých zistených skutočností uzavrel, že sťažovatelia

namietali zbytočné prieťahy postupom okresného súdu v čase, keď okresný súd už v ich

právnej veci meritórne rozhodol a nemohol už žiadnym ústavne relevantným spôsobom

ovplyvňovať priebeh namietaného konania vo veci samej, resp. ani v ňom spôsobovať

prieťahy.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd ďalej konštatuje, že využitie

právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mali sťažovatelia právo podľa zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov zákona, t. j. podanie sťažnosti na postup súdu proti porušovaniu práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov doručenej okresnému súdu 11. júna 2009

(ktorú predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 2135/09 zo 7. júla 2009 uznala za

dôvodnú a zároveň predsedníčka okresného súdu vykonala opatrenia smerujúce

k odstráneniu prieťahov v tomto konaní), sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako

účinný prostriedok nápravy, ktorý mali sťažovatelia k dispozícii a úspešne ho aj využili ešte

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Sťažnosť bolo preto potrebné podľa pri jej

predbežnom prerokovaní odmietnuť aj z uvedeného dôvodu ako zjavne neopodstatnenú

(m. m. , , ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, nepripadalo už do úvahy rozhodnúť

o ďalších návrhoch sťažovateľov (návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia a úhrady

trov právneho zastúpenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2009