Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 256/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť R. P., D., zastúpeného advokátom JUDr. A. S., D., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. P. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2009

doručená sťažnosť R. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“)

a postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Dňa 7. 2. 2007 sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal na Okresný

súd Dolný Kubín návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 35.507,- Sk

s príslušenstvom. Platobný rozkaz Okresný súd Dolný Kubín vydal dňa 13. 02. 2007.

Okresným súdom Dolný Kubín bola vec postúpená na základe vznesenej námietky

zo strany odporcu pre nepríslušnosť Okresného súdu Dolný Kubín v danej veci na Okresný

súd Bratislava I ako miestne príslušnému súdu dňa 23. 06. 2008.

Okresný súd Bratislava I doručil právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa

13. 08. 2008 odpor odporcu proti platobnému rozkazu a poskytol mu 10-dňovú lehotu

na podanie vyjadrenia.

Navrhovateľ sa k doručenému odporu vyjadril listom zo dňa 24. 09. 2008.

Od uvedeného dňa nebolo v danej veci vytýčené pojednávanie.“

Podľa sťažovateľa je z uvedeného prehľadu zrejmé, že „už Okresný súd Dolný Kubín

bol v konaní nečinný, pretože až po 16-tich mesiacoch postúpil spis miestne príslušnému

súdu, hoci to účastník konania namietal už v podanom odpore, ktorý bol Okresnému súdu

Dolný Kubín doručený dňa 5. 3. 2007, čím porušil základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v Slovenskej

republiky.

Po postúpení veci Okresnému súdu Bratislava I bol sťažovateľovi ako navrhovateľovi

v predmetnom konaní doručený Okresným súdom Bratislava I dňa 13. 08. 2008 odpor

odporcu ku platobného rozkazu, hoci tento bol na Okresný súd Dolný Kubín podaný už

5. 3. 2007. Sťažovateľ sa k doručenému odporu vyjadril dňa 24. 09. 2008. Ku dňu podania

sťažnosti na okresný súd Bratislava I nebolo v danej veci vytýčené žiadne pojednávanie, a

to tak na Okresnom súde Dolný Kubín, ako aj na Okresnom súde Bratislava I. Termín

pojednávania Okresný súd Bratislava I vytýčil na deň 3. 7. 2009, a to na základe doručenej

sťažnosti. Z uvedeného taktiež vyplýva, že aj Okresný súd Bratislava I bol v konaní nečinný,

čím taktiež porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upravené v .

Súdne konanie ku dňu podania sťažnosti na Okresný súd Bratislava I trvá takmer

2 a pol roka bez nariadenia jediného pojednávania v danej veci, čo spôsobuje vznik právnej

neistoty na strane sťažovateľa, čím dochádza k porušeniu jeho práva na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov.“.

Keďže okresný súd bol v napadnutom konaní nečinný, sťažovateľ sa podaním

z 27. mája 2009 adresovaným predsedníčke okresného súdu sťažoval na prieťahy v tomto

konaní. Predsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi sp. zn. Spr. 2120/09 z 9. júna

2009 konštatovala jej dôvodnosť a ďalej okrem iného uviedla:

«Dňa 17. 10. 2008 bol predmetný spis predložený zákonnému sudcovi. Dňa

01. 06. 2009 bol nariadený termín pojednávania na deň 03. júl 2009 o 10.00 hod. Účastníci

konania boli predvolaní na nariadený termín pojednávania. Dňa 04. 06. 2009 súd vyzval

odporcu na doručenie dokladov na nariadený termín pojednávania.

S poukazom na jednotlivé úkony musím konštatovať, že predmetné konanie

poznačené prieťahmi, ktoré boli spôsobené predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení

vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako aj nedostatočným personálnym

obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad

v oddelení „21 C" a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení „21 C“ sa

jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.»

Predsedníčka okresného súdu sa v závere svojho vyjadrenia ospravedlnila

sťažovateľovi za vzniknuté prieťahy v predmetnom konaní, oznámila mu, že prijala

opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu, a prisľúbila, že vec bude priebežne sledovať

tak, aby k prieťahom v konaní zo strany okresného súdu už nedochádzalo.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa R. P. na prerokovanie a rozhodnutie veci bez

zbytočných prieťahov upravenej v SR a právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote zaručenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

bolo porušené postupom Okresného súdu v Dolnom Kubíne v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi R. P. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 20.000 €, (slovom:

dvadsaťtisíc eur), z ktorých 10.000,- € /slovom: desaťtisíc eur/ je povinný mu vyplatiť

Okresný súd Dolný Kubín do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu a 10.000,- € /slovom:

desaťtisíc eúr/ je povinný mu vyplatiť Okresný súd Bratislava I do 15 dní od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi R. P. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia...“

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže

ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa

v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ,

).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu využil možnosť postupu podľa a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) a podaním

doručeným predsedníčke okresného súdu 1. júna 2009 sa sťažoval na prieťahy

v napadnutom konaní.

Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal

sťažovateľ právo podľa citovaného ustanovenia zákona o súdoch, sa v okolnostiach

posudzovanej veci prejavilo ako účinný právny prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ

k dispozícii a ktorý ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu aj úspešne využil.

Predsedníčka okresného súdu na sťažnosť odpovedala prípisom sp. zn. Spr. 2120/09

z 9. júna 2009, v ktorom uznala, že sťažnosť je dôvodná, a ubezpečila sťažovateľa, že

konanie v danej veci z hľadiska rešpektovania bude pravidelne

sledovať, tak aby k prieťahom v konaní zo strany okresného súdu už nemohlo dochádzať.

Bezprostredne po podaní sťažnosti okresný súd nariadil termín pojednávania na 3. júl 2009,

ktoré sa za prítomnosti sťažovateľa aj uskutočnilo a bolo odročené na 29. september 2009.

Z uvedeného vyplýva, že podaná sťažnosť sa prejavila ako účinný prostriedok nápravy, keď

okresný súd začal vo veci konať.

Následne po doručení odpovede predsedníčky okresného súdu sťažovateľovi

(16. júna 2009) bola ústavnému súdu doručená sťažnosť (26. júna 2009), ktorou sťažovateľ

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práva na prerokovanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju

doterajšiu stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej je potrebné poskytnúť všeobecnému súdu

časový priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu

zapríčineného jeho prípadnou nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou ().

Ústavný súd v nadväznosti na svoje zistenia konštatuje, že sťažnosť na prieťahy

v konaní adresovaná predsedníčke okresného súdu ako účinný prostriedok nápravy

namietaného porušovania práv zrejme splnila svoj účel, pretože z procesných úkonov

okresného súdu vykonaných po jej podaní je zrejmé, že okresný súd v namietanom konaní

už koná, t. j. jeho postup v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu smeruje k odstráneniu

stavu právnej neistoty sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Čo sa týka zvyšnej časti sťažnosti – vo vzťahu k namietanému porušeniu označených

práv sťažovateľa postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn.

, ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti vychádzal zo svojej

stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa

(, ). Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu

v nadväznosti na takto vymedzený účel označených práv vyplýva, že ochranu základnému

právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v

(čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 dohovoru) ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť

ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte mohlo

dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte mohla trvať (napr. m. m.

, , , ).

Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, ako to vyplýva z jeho rozhodnutia o sťažnosti č. 16970/05 vo veci

sťažovateľa Miroslava Mazureka proti Slovenskej republike.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že vec vedená Okresným súdom Dolný Kubín

pod sp. zn. bola z dôvodu odporcom vznesenej námietky miestnej

nepríslušnosti postúpená okresnému súdu ako súdu miestne príslušnému, o čom sa

sťažovateľ dozvedel z upovedomenia Okresného súdu Dolný Kubín z 23. júna 2008.

Predmetná sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 23. júna 2009, teda v čase, keď

k porušovaniu označených práv postupom Okresného súdu Dolný Kubín už nemohlo

dochádzať.

Postúpením veci okresnému súdu Okresný súd Dolný Kubín vykonal všetky

zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty

sťažovateľa. Ďalšie úkony alebo postupy už v dôsledku postúpenia veci nemohol

vykonávať, a preto možno posudzovať záležitosť so zreteľom na ako vec,

v ktorej ústavná úloha Okresného súdu Dolný Kubín pri odstraňovaní stavu právnej neistoty

sťažovateľa skončila pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Vo veci samej už Okresný

súd Dolný Kubín po doručení sťažnosti ústavnému súdu nemohol konať, pretože spis sa

v tom čase nachádzal už na okresnom súde.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd aj o tejto časti sťažnosti rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné

poznamenať, že prípadná nečinnosť okresného súdu v ďalšom priebehu konania by mohla

spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru),

čo nevylučuje, aby sťažovateľ v takomto prípade opätovne podal sťažnosť ústavnému súdu,

a to už bez toho, aby musel opäť podať ďalšiu sťažnosť proti nečinnosti orgánu štátnej

správy súdu.

Z dôvodu odmietnutia sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími sťažovateľom

uplatnenými nárokmi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2009