Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 222/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2009

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. P.

Č., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa v spojení s rozhodcovským

rozsudkom Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave č. 3/2009 z 12.

mája 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 8. júna 2009

doručená sťažnosť spoločnosti A., s. r. o. (ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s (ďalej len ,a“) rozhodcovským

rozsudkom Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave (ďalej len

,,rozhodcovský súd“) č. 3/2009 z 12. mája 2009 (ďalej len ,,rozhodcovský rozsudok“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: «Dňa 12. 5. 2009 vydal

Medzinárodný obchodný rozhodcovský súd v Bratislave (ďalej aj len ako ,,rozhodcovský

súd“) v právnej veci žalobcu H. s. r. o., sídlo: B., IČO:..., zapísaný v obchodnom registri...,

oddiel: Sro, vložka číslo... (ďalej aj len ako ,,Žalobca v rozhodcovskom konaní“) proti

sťažovateľovi A., s. r. o. o zaplatenie 18 494,- EUR rozhodcovský rozsudok pod. sp. zn.

3/2009 (ďalej aj len ako ,,rozhodcovský rozsudok“). Dňa 15. 5. 2009 bol tento

rozhodcovský rozsudok doručený sťažovateľovi. V zmysle predmetného

rozsudku je sťažovateľ (v rozhodcovskom konaní žalovaný) povinný zaplatiť sumu vo výške

18 494,- EUR a úrok z omeškania vo výške 8,5 % p. a. z dlžnej sumy odo dňa 19. 3. 2009

do úplného zaplatenia dlžnej sumy, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti

rozhodcovského rozsudku. Súčasne bol sťažovateľ zaviazaný zaplatiť náhrady trov

rozhodcovského konania a trov právneho zastúpenia druhej strany...

Rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského

konania, pričom pri vykonávaní dokazovania rozhodcovský súd uváži výber a spôsob

vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu sporu (§ 27 ods. 1 Zákona

o rozhodcovskom konaní), avšak nazeranie na dôkazy rovnakej povahy navrhnuté stranami

v konaní musí byť rovnaké a nie hodnotené odlišným prístupom. Zároveň má súd povinnosť

zdôvodniť, prečo považuje niektorý z dôkazov za dostatočne nepreukazujúci relevantné

skutočnosti a naopak protichodný dôkaz rovnakej povahy za dostatočne potvrdzujúci

tvrdenia účastníka konania...

V predmetnom rozhodcovskom konaní sa sťažovateľ vyjadril k žalobe svojím

podaním zo dňa 30. 3. 2009. V rámci tohto podania sťažovateľ poukázal (o. i.) na zánik

nároku Žalobcu v rozhodcovskom konaní na províziu (strana 4 a 5 vyjadrenia sťažovateľa

zo dňa 30. 3. 2009); ktorý preukázal predložením Províznych zostáv zmlúv uzatvorených

Žalobcom v rozhodcovskom konaním ako obchodným zástupcom, kde bol pri každej

sprostredkovanej zmluve uvedený dôvod zániku jednotlivých zmlúv v priebehu prvých

dvanástich mesiacov od dátumu počiatku poistenia pri jednotlivých uzatvorených zmluvách.

Rozhodcovský súd vo svojom rozsudku (odôvodnení rozsudku) konštatoval,

že: predložené provízne zostavy nepreukazujú, či skutočne došlo k zániku alebo porušeniu

uzatvorených poistných zmlúv a následne k vzniku povinnosti Žalobcu v rozhodcovskom

konaní vrátiť províziu (strana 11 rozhodcovského rozsudku).

Na druhej strane Žalobca v rozhodcovskom konaní predložil ako dôkaz vzniku jeho

nároku na províziu, ktorú si v predmetnom rozhodcovskom konaní uplatňoval ním

vytvorenú províznu zostavu uzatvorených poistných zmlúv, ktorú rozhodcovský súd prijal

ako právne relevantný dôkaz preukazujúci vznik nároku Žalobcu v rozhodcovskom konaní

na províziu (strana 3 rozhodcovského rozsudku) napriek tomu, že sťažovateľ tento zoznam

uzatvorených zmlúv predložený Žalobcom v rozhodcovskom konaním nikdy nepotvrdil ale

naopak, predložil vlastný zoznam, ktorý sa nezhodoval so zoznamom predloženým

Žalobcom v rozhodcovskom konaním, čo rozhodcovský súd nehodnotil a dôkaz predložený

Žalobcom v rozhodcovskom konaním prevzal bez ďalšieho dokazovania. Na základe tohto

dôkazu uznal vznik nároku Žalobcu v rozhodcovskom konaní na províziu bez ďalšieho

preukázania skutočnosti, či povinnosti zo strany Žalobcu v rozhodcovskom konaní, ktoré

zakladali vznik nároku na províziu, boli riadne splnené. Tvrdenia sťažovateľa o zániku

nároku na províziu Žalobcu v rozhodcovskom konaní v dôsledku neplnenia povinností

riadne na základe predloženej províznej zostavy sťažovateľom však ďalej neskúmal.

V danom prípade možno teda namietať, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu

v predmetnej právnej veci došlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces

z dôvodu, že pri rozhodovaní bolo iným prístupom prihliadané na dôkazy a vyjadrenia

Žalobcu v rozhodcovskom konanú ktoré súd považoval za dostatočne preukazujúce vznik

nároku Žalobcu v rozhodcovskom konaní na sprostredkovateľskú províziu, pričom dôkazy

a vyjadrenia navrhované sťažovateľom boli zo strany rozhodcovského súdu považované

za nepostačujúce na preukázanie zániku nároku Žalobcu v rozhodcovskom konaní

na províziu. Teda rozhodcovský súd v rozpore so skutkovým a právnym stavom veci priznal

Žalobcovi v rozhodcovskom konaní nárok uplatnený v rozhodcovskom konaní na províziu,

na ktorú mu nárok zanikol.

Rozhodcovský súd zároveň opomenul svoju povinnosť odôvodniť a dostatočne

vysvetliť v odôvodnení rozhodcovského rozsudku, prečo rôznym spôsobom hodnotil dôkazy

rovnakej povahy predložené jednotlivými účastníkmi konania.

Rovnaká možnosť na uplatnenie práv a ich ochranu zahŕňa nielen právo účastníka

konania domáhať sa svojich práv zákonne prípustným spôsobom, ale obsahuje aj právo

účastníka, aby jeho vyjadrenia a návrhy na vykonanie dôkazov boli vzaté do úvahy

pri rozhodovaní a aby sa na dôkazy ním predložené nazeralo rovnakým prístupom ako

na dôkazy predložené druhou stranou v spore. Vzhľadom na okolnosti prípadu možno mať

dôvodne za to, že v predmetnej právnej veci tomu tak nebolo...

Dôkazy jednej strany však rozhodcovský súd považoval za opodstatnené

a preukázané a rovnaké dôkazy (rovnakej právnej povahy) druhej strany za nedostatočne

potvrdzujúce jej vyjadrenia. Na základe vyššie opísaných skutočností má sťažovateľ za to,

že v predmetnom rozhodcovskom konaní nerovnakým hodnotením dôkazov rovnakej povahy

nedošlo k úplnému zisteniu skutkového stavu podľa § 26 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom

konaní.

V danej veci nemohol byť teda v dôsledku rôzneho nazerania na dôkazy rovnakej

povahy dostatočne zistený skutkový stav. Ak takýto dôkaz rozhodcovský súd nevykonal

z dôvodu, že ho nepovažoval za dôležitý pre prínos k objasneniu sporu, mal súčasne uviesť

dôvody jeho nevykonania v odôvodnení rozsudku a naopak dôvody, prečo dôkazy druhej

strany považoval za postačujúce.»

3. V ďalšom obsahu sťažnosti sťažovateľka namietala, že „rozhodcovský súd porušil

svoju povinnosť ustanovenú mu Zákonom o rozhodcovskom konaní nariadiť vo veci ústne

pojednávanie na základe návrhu jedného z účastníkov (navrhovala ho sťažovateľka

ako žalovaná a naopak žalobca v rozhodcovskom konaní bol proti, pozn.), čím by prispel

k lepšiemu objasneniu veci a vykonaniu dôkazov navrhovaných žalobcom“.

Ďalšia sťažnostná námietka sťažovateľky sa týkala skutočnosti, že podľa jej tvrdení

jej rozhodcovský súd doručil na vyjadrenie len žalobu bez doručenia príloh (dôkazov

predložených žalobcom), pričom v tejto súvislosti namieta, že ,,V dôsledku opísaného

nesprávneho procesného postupu rozhodcovského súdu bola sťažovateľovi odňatá možnosť

vyjadriť sa vo svojej žalobnej odpovedi v rozhodcovskom konaní k dôkazom predloženým

Žalobcom v rozhodcovskom konaní. Ak boli sťažovateľovi ďalej v priebehu konania zaslané

podklady na vyjadrenie, sťažovateľ nemá za dostatočne preukázanú skutočnosť, či mu boli

zaslané všetky podklady, o ktoré rozhodcovský súd oprel svoje rozhodnutie“.

4. Vo vzťahu k právomoci ústavného súdu na prerokovanie a rozhodnutie

o jej sťažnosti sťažovateľka poukazuje na to, že ,,... nemá k dispozícii relevantný

prostriedok právnej ochrany proti napadnutému rozsudku, okrem dôvodov podľa § 40

ods. 1 o rozhodcovskom konaní v platnom znení (ktoré následne

cituje, pozn.). Ako z vyššie uvedených skutočností vyplýva, sťažovateľ nemá efektívnu

možnosť domáhať sa ochrany proti porušeniu jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu

ochranu prostredníctvom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v dôsledku

nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nedostatočného odôvodnenia rozsudku,

a to vzhľadom na absenciu takéhoto dôvodu v taxatívne vymedzených dôvodoch

umožňujúcich podanie takejto žaloby.“.

5. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje „... zrušiť rozhodcovský rozsudok vydaný

Medzinárodným obchodným rozhodcovským súdom v Bratislave... sp. zn. z dôvodu

porušenia práva na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú v článku 46 ods. 1 SR

v spojení s článkom 51 SR , a to z dôvodu:

(i) neúplného zistenia skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia veci,

na čo bol rozhodcovský súd podľa zákona povinný a

(ii) nedostatočného odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktoré by jasne

a zrozumiteľne dávalo odpovede na vysvetlenie dôvodu neakceptovania dôkazov

navrhovaných sťažovateľom a zároveň bez ďalšieho dokazovania prijaté dôkazy rovnakej

povahy predložené druhou stranou.“.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov (ďalej len ,,“) každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Cieľom predbežného

prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv

podľa ) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí,

a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených

dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

8. Základnou sťažnostnou námietkou sťažovateľky je namietaná protizákonnosť

rozhodcovského rozsudku, ako aj postupu rozhodcovského súdu, ktorý podľa jej tvrdení:

 iným prístupom prihliadal na dôkazy a vyjadrenia predložené druhým účastníkom

v rozhodcovskom konaní (ktoré rozhodcovský súd považoval za opodstatnené a

preukázané), pričom sťažovateľkou predkladané dôkazy (rovnakej právnej povahy)

boli zo strany rozhodcovského súdu považované za nedostatočne preukazujúce jej

tvrdenia,

 na návrh sťažovateľky nenariadil ústne pojednávanie, čím by prispel k objasneniu

veci a vykonal navrhované dôkazy (druhý účastník rozhodcovského konania bol proti

ústnemu pojednávaniu) a

 doručil jej ako žalovanej strane na vyjadrenie iba kópiu žaloby bez toho, aby jej

súčasne doručil prílohy, ktoré druhý účastník rozhodcovského konania pripojil

k žalobe ako dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Tým podľa sťažovateľky malo dôjsť k zásahu do jej základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa v spojení s .

9. Primárnou podmienkou na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie a jej následné

meritórne prerokovanie a rozhodnutie je existencia právomoci ústavného súdu

o nej rozhodnúť. Ako totiž vyplýva z , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu v prípade namietaného porušenia základných práv a slobôd (ľudských

práv a základných slobôd) je iba subsidiárna, t. j. ústavný súd poskytuje ochranu len vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd (vrátane práva na súdnu a inú právnu ochranu)

nerozhoduje iný súd. Iným súdom je pritom všeobecný súd, ktorý v rámci svojej

a zákonom zverenej právomoci môže poskytnúť sťažovateľke ochranu pred namietaným

porušením jej práv a slobôd. Ak takýto súd existuje, jeho právomoc predchádza právomoci

ústavného súdu, ktorý z tohto dôvodu nemôže sťažnosť prijať na ďalšie konanie a meritórne

o nej rozhodnúť (mutatis mutandis , ).

10. Konanie pred rozhodcovským súdom je v zásade jednoinštančné. Rozhodcovský

rozsudok môže na základe žiadosti účastníka rozhodcovského konania preskúmať iný

rozhodca, len ak sa na tom účastníci konania dohodli v rozhodcovskej zmluve, inak je jeho

preskúmanie iným rozhodcom vylúčené, ak zákon o rozhodcovskom konaní neustanovuje

inak [ o rozhodcovskom konaní v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“)].

Preskúmanie rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom je zákonom

o rozhodcovskom konaní taktiež limitované, a to dôvodmi na podanie žaloby, pre ktoré

sa účastník rozhodcovského konania môže domáhať na príslušnom všeobecnom súde

zrušenia rozhodcovského rozsudku. Podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní

takto môže účastník rozhodcovského konania postupovať len ak:

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom

rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne

rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník

rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom,

nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala

osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne

schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím

podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník

rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny

nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,

alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov

konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv

spotrebiteľa.

Účastníci rozhodcovského konania pritom ustanovenia zákona týkajúce sa zrušenia

rozhodcovského rozsudku nemôžu v rozhodcovskej zmluve vylúčiť, s výnimkou dôvodu

podľa § 40 ods. 1 písm. h) zákona o rozhodcovskom konaní.

11. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky sa preto ústavný súd

zaoberal otázkou, či v jej prípade neboli naplnené dôvody, pre ktoré sa mohla domáhať

na príslušnom všeobecnom súde zrušenia rozhodcovského rozsudku. Jedným z týchto

dôvodov je, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Podľa

§ 17 zákona o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania majú

v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania

sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Rovné

postavenie účastníkov rozhodcovského konania je základnou zárukou zákonnosti konania

a prejavom uplatnenia princípu ,,rovnosti zbraní účastníkov“. Je teda zákonnou

povinnosťou rozhodcovského súdu postupovať v celom rozhodcovskom konaní tak, aby

rovnosť účastníkov konania nebola len ich iluzórnym právom garantovaným zákonom, ale

aby bola aj reálne v konaní naplnená. Týka sa to pritom všetkých štádií konania pred

rozhodcovským súdom, vrátane doručovania žaloby na vyjadrenie, (nariaďovania) ústneho

pojednávania, dokazovania a samotného rozhodovania (vrátane odôvodnenia

rozhodcovského rozsudku).

12. Z obsahu sťažnosti pritom ústavný súd zistil, že podstatné sťažnostné námietky

sťažovateľky vo vzťahu k postupu rozhodcovského súdu a rozhodcovskému rozsudku

sa týkajú práve princípu rovnosti zbraní a rovného postavenia účastníkov konania.

Sťažovateľka namieta, že na ňou predkladané dôkazy (listiny) rozhodcovský súd

neprihliadal a nehodnotil ich rovnako ako dôkazy predložené druhým účastníkom konania

(provízna zostava uzavretých poistných zmlúv, ktorú rozhodcovský súd prevzal bez ďalšieho

dokazovania). Z tejto sťažnostnej námietky možno jasne a bez pochybností vyvodiť, že

signalizuje práve porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, čo bez

ďalšieho zakladá dôvod na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku

príslušnému všeobecnému súdu. Rozdielne hodnotenie dôkazov (podľa sťažovateľky

,,rovnakej právnej povahy“) predložených účastníkmi rozhodcovského konania zo strany

rozhodcovského súdu totiž nenapĺňa zásadu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

Aj ďalšie sťažnostné námietky sťažovateľky týkajúce sa nenariadenia ústneho

pojednávania a nedoručenia príloh žaloby sťažovateľke na vyjadrenie spolu so žalobou

sa vo svojej podstate dotýkajú zásady rovného postavenia účastníkov rozhodcovského

konania a signalizujú jej možné porušenie.

13. Vychádzajúc z týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľka

sa mohla domáhať ochrany svojich uvedených práv v konaní pred všeobecným súdom,

kde mohla v zákonnej lehote podať žalobu, ktorou sa mohla domáhať zrušenia

rozhodcovského rozsudku z dôvodu porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského

konania. Z uvedeného dôvodu ústavný súd nemá právomoc rozhodnúť o sťažnosti

sťažovateľky, pretože právomoc rozhodnúť o ochrane namietaného porušenia jej práva

na súdnu a inú právnu ochranu (práva na spravodlivé súdne konanie) napadnutým

rozhodcovským rozsudkom má všeobecný súd. Právomoc všeobecného súdu poskytnúť

sťažovateľke ochranu pred zásahom do jej práv a slobôd v danej veci vylučuje právomoc

ústavného súdu na meritórne prerokovanie sťažnosti podľa . Pokiaľ

sťažovateľka pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nepristúpila k ochrane svojich práv

cestou žaloby na všeobecnom súde, nie je s ohľadom na už uvedený princíp subsidiarity

daná právomoc ústavného súdu (obdobne , , ,

). Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky

po jej predbežnom prerokovaní podľa pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009