Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 650/2014
PDF · 168.82 KB
No categories available
I. ÚS 650/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2014
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti i.DEAL, a. s., Slavkovská 9,
Kežmarok, zastúpenej advokátom Mgr. Milošom Čičmancom, Rastislavova 3468/36,
Poprad, vo veci namietaného porušenia jej základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
na rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 37 ods. 3
Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Arbitrážneho súdu
v Banskej Bystrici – Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri obchodnej spoločnosti
Arbitrážny dom, a. s., sp. zn. 1300000592 z 2. apríla 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti i. DEAL, a. s., o d m i e t a pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. augusta
2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti i. DEAL, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
rozsudkom Arbitrážneho súdu v Banskej Bystrici – Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri obchodnej spoločnosti Arbitrážny dom, a. s. (ďalej len „rozhodcovský súd“
alebo „namietaný rozsudok rozhodcovského súdu“), sp. zn. 1300000592 z 2. apríla 2014
2. Zo sťažnosti vyplýva:
«Žalobou podanou na rozhodcovskom súde sa spoločnosť ČEZ Slovensko, s.r.o. ako
žalobca domáhala zaplatenia sumy vo výške 57.219,52 € spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 3,128 % ročne zo sumy 8.147, 24 € od 11. 10. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 3,118 % ročne zo sumy 8.575,34 € od 17. 04. 2013 do zaplatenia,
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 3,122 % ročne zo sumy 40.496,94 € od 03. 07. 2013
do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodcovského rozsudku.
Žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že dňa 11. 02. 2011 bola medzi ním
a sťažovateľom ako žalovaným v rozhodcovskom konaní uzatvorená Zmluva o združenej
dodávke plynu č. 38/CEZ-SK/2011 (ďalej len ako „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca
zaviazal dodávať žalovanému plyn a poskytovať mu služby s tým súvisiace za odplatu
dojednanú v Zmluve a o skutočnosť, že žalovaný žalobcom vystavené faktúry v lehote
splatnosti neuhradil.
Žalovaný v rámci konania pred rozhodcovským súdom namietal opodstatnenosť
žalobcom vystavených faktúr...
Žalobou podanou na rozhodcovskom súde sa spoločnosť ČEZ Slovensko, s.r.o. ako
žalobca domáhala zaplatenia sumy vo výške 57.219,52 € spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 3,128 % ročne zo sumy 8.147, 24 € od 11. 10. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 3,118 % ročne zo sumy 8.575,34 € od 17. 04. 2013 do zaplatenia,
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 3,122 % ročne zo sumy 40.496,94 € od 03. 07. 2013 do
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodcovského rozsudku.
Žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že dňa 11. 02. 2011 bola medzi ním
a sťažovateľom ako žalovaným v rozhodcovskom konaní uzatvorená Zmluva o združenej
dodávke plynu č. 38/CEZ-SK/2011 (ďalej len ako „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca
zaviazal dodávať žalovanému plyn a poskytovať mu služby s tým súvisiace za odplatu
dojednanú v Zmluve a o skutočnosť, že žalovaný žalobcom vystavené faktúry v lehote
splatnosti neuhradil.
Žalovaný v rámci konania pred rozhodcovským súdom namietal opodstatnenosť
žalobcom vystavených faktúr, na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Rovnaké
postavenie účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom postupe súdu od podania
žaloby až po vydanie rozhodcovského rozsudku. Obsahom tejto zásady je i povinnosť
rozhodcovského súdu postupovať pri výbere dôkazov nestranne a v záujme správneho
a spravodlivého rozhodnutia sporu.
Máme za to, že postupom rozhodcovského súdu bola porušená zásada aplikácie práv
a povinností rovnakým spôsobom na každého účastníka konania, nakoľko došlo
k zvýhodneniu žalobcu ako jedného z účastníkov v konaní pred rozhodcovským súdom,
sp. zn. 1300000592, tým, že rozhodcovský súd nepostupoval nestranne pri hodnotení
navrhovaných dôkazov. Rozhodcovský súd vzal do úvahy iba dôkazy predložené
spoločnosťou ČEZ Slovensko, s.r.o. ako žalobcom v rozhodcovskom konaní, čo vyplýva aj
zo samotného vyjadrenia súdu...
Nezákonnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj porušenie spravodlivej
ochrany práv a oprávnených záujmov sťažovateľa vidíme v tom, že aj napriek skutočnosti,
že ide o takú vec, ktorú nie je možné objektívne a spravodlivo rozhodnúť bez nariadenia
znaleckého dokazovania, keďže na posúdenie skutkových okolností sú potrebné odborné
znalosti, a napriek skutočnosti, že sťažovateľ opakovane žiadal rozhodcovský súd
o nariadenie znaleckého dokazovania, tento znalecké dokazovanie vo veci nevykonal
s odôvodnením, že nariadenie znaleckého dokazovania považuje vzhľadom na dôkaznú
situáciu v tomto konaní za nepotrebné a nehospodárne.“.
3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„... Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 Ústavy
SR a v čl. 6 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie
zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rozsudkom
Arbitrážneho súdu v Banskej Bystrici - Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
obchodnej spoločnosti Arbitrážny dom, a.s. zo dňa 02. 04. 2014, sp. zn. 1300000592,
porušené bolo.
... Základné právo sťažovateľa na rovnosť účastníkov v konaní zaručené
v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a v čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd Rozsudkom
Arbitrážneho súdu v Banskej Bystrici - Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
obchodnej spoločnosti Arbitrážny dom, a.s. zo dňa 02. 04. 2014, sp. zn. 1300000592,
porušené bolo.
... Rozsudok Arbitrážneho súdu v Banskej Bystrici – Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri obchodnej spoločnosti Arbitrážny dom, a.s. zo dňa 02. 04. 2014, sp. zn.
1300000592, sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.
... Arbitrážny súd v Banskej Bystrici - Stály rozhodcovský súdu zriadený pri
obchodnej spoločnosti Arbitrážny dom, a.s., je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti
i.DEAL, a. s. ... trovy konania pred Ústavným súdom... na účet jej právneho zástupcu
Mgr. Miloša Čičmanca...“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.
7. Ústavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie
dôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V tejto súvislosti považoval
za potrebné poukázať na svoje subsidiárne postavenie pri ochrane ústavou alebo
kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv.
8. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažovateľkou namietané porušenie
jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3
listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, k porušeniu ktorých malo dôjsť v príčinnej
súvislosti s namietaným rozhodcovským rozsudkom.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (aj čl. 36 ods. 1 listiny) každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...
Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy (čl. 37 ods. 3 listiny) všetci účastníci sú si v konaní podľa
čl. 47 ods. 2 ústavy (čl. 37 ods. 2 listiny) rovní.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
9. V súvislosti s namietaným rozhodcovským rozsudkom rozhodcovského súdu
a postupom rozhodcovského súdu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, ústavný súd poukazuje
na princíp subsidiarity (čl. 127 ods. 1 ústavy), z ktorého vyplýva, že systém ústavnej
ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd,
pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto
práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
10. Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je
a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých
orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú
v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny
prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5
ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré
ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám alebo právnickým osobám
zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio – inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov
verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
11. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu
tých základných práv, porušenie ktorých v súvislosti s napadnutým rozhodnutím
rozhodcovského súdu sťažovateľka namieta v konaní pred ústavným súdom, neposkytuje
iný všeobecný súd na základe sťažovateľke dostupných opravných prostriedkov
predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia jej v sťažnosti
označených základných práv.
Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z. z.“) účastníci rozhodcovského konania majú
v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania
sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z. účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského
konania (§ 17).
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku...
12. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka dôvodiac
najmä porušením čl. 47 ods. 3 ústavy a zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania
v konaní pred rozhodcovským súdom (pozri uvedený bod 2), ktoré námietky spája aj
s možným porušením ostatných práv podľa ústavy, listiny a dohovoru, mala teda možnosť
domáhať sa preskúmania napadnutého rozhodcovského rozsudku využitím žaloby podanej
príslušnému všeobecnému súdu zo zákonom ustanoveného dôvodu podľa § 40 ods. 1
písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z.
13. Zo sťažnosti ani z priloženej dokumentácie nevyplýva, že by sa sťažovateľka
domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku na príslušnom všeobecnom súde, pričom aj
v poučení napadnutého rozhodcovského rozsudku je uvedené, že „proti tomuto
rozhodcovskému rozsudku môže ktorýkoľvek z účastníkov podať žalobu na všeobecný súd
o zrušenie rozhodcovského rozsudku... v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku...“.
14. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu
ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou
inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95,
II. ÚS 21/96), ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po jej predbežnom prerokovaní odmietol
pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde (obdobne napr. I. ÚS 222/09, IV. ÚS 406/09 a IV. ÚS 39/2012).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. októbra 2014