Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 39/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť A. H., M., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Stáleho rozhodcovského súdu, B., v konaní vedenom pod

sp. zn. SR 12789/09 a jeho rozhodcovským rozsudkom z 15. apríla 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. H. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2011

faxom a 2. mája 2011 osobne doručená sťažnosť A. H., M. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa , a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Stáleho rozhodcovského súdu, B. (ďalej len

„rozhodcovský súd“), v konaní vedenom pod sp. zn. SR 12789/09 a jeho rozhodcovským

rozsudkom z 15. apríla 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že „Obchodná spoločnosť E., a. s., K. v konaní pred Stálym

rozhodcovským súdom, B., dňa 22. 06. 2009 pod sp. zn.: SR 12789/09 podala návrh na

začatie rozhodcovského konania o zaplatenie 1.975,35 € s prísl.

Dňa 06. 07. 2009 sťažovateľ obdržal výzvu, v ktorou ho S. a. s. vyzýva, aby predložil

písomnú žalobnú odpoveď. ...

Dňa 29. 03. 2011 sťažovateľ obdržal od súdneho exekútora JUDr. R. K., so sídlom B.

upovedomenie o začatí exekúcie, sp. zn.: EX 8412/10, na základe vykonateľného

exekučného titulu, rozsudku S. a. s., č. k. SR 12789/09, z 15. 04. 2010, ktorý nadobudol

právoplatnosť 24. 05. 2010 a stal sa vykonateľným 27. 05. 2010.

Právna zástupkyňa sťažovateľa výzvou zo 16. 03. 2011 formou doporučenej listovej

zásielky požiadala súdneho exekútora o doručenie kópie vykonateľného a právoplatného

exekučného titulu. Súdny exekútor nijako nereagoval. ...

Zo súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Košice-okolie, sp. zn.:

vyplýva nasledovné:

1. Súdny exekútor, JUDr. R. K. požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

dňa 21. 07. 2010 na základe exekučného titulu - rozsudku S., a. s., B., z 15. 04. 2010, ktorý

sa stal právoplatným 24. 05. 2010 a vykonateľným 27.05. 2010 a návrhu na vykonanie

exekúcie oprávneného - E., a. s. z 06. 07. 2010 proti povinnému Š., s. r. o., M. a A. H., /nie

H./ trvalé bytom M. pre vymôžeme 6.838, 59 s prísl.

2. Z rozsudku stáleho rozhodcovského súdu vyplýva, že oprávnená si uplatnila

zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z dlžnej sumy denne.

Zmluvná pokuta vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, uvedená v čl. IV, písm. c)

všeobecných obchodných podmienok zmluvy o predaji na splátky č. 0107060704 uzavretej

dňa 26. 09. 2006 medzi oprávneným a povinným, predstavuje ročný úrok z omeškania

vo výške 91,25 %. Dojednanie takejto výšky úrokov z omeškania s platbou odporuje

ustanoveniu je absolútne neplatné. Dojednaná zmluvná pokuta

0,25% z dlžnej sumy denne taktiež odporuje citovanému ustanoveniu.

Za situácie, ak rozhodcovský súd priznal úrok z omeškania vo výške odporujúcej

ustanoveniu a Obč. zák. v spojení s Nariadenia vlády č.

rozhodol o plnení právom nedovolenom. ...

Právnej zástupkyni sťažovateľa rozhodcovský súd - S., a. s., B. nezasielal žiadne

listiny, ani rozhodcovský rozsudok.

S., a. s. B. odňala sťažovateľovi možnosť riadne konať pred súdom. Nevykonala

žiadne dokazovanie, nepredvolala sťažovateľa ako účastníka konania, ani mu neoznámila

termíny rozhodovania a neumožnila tak sťažovateľovi riadne si obhájiť svoje práva,

nedoručila mu rozsudok. Zasiahla tak vážne do základných práv sťažovateľa, ktoré mu

garantuje ÚS SR a čl. 6 Dohovoru. De iure mu tým odňala možnosť riadne konať pred

súdom. S., a. s. B. pri svojom rozhodovaní porušila práva sťažovateľa zakotvené v Ústave

SR...

S., a. s. pri svojom rozhodovaní porušila práva na spravodlivý súdny proces podľa

čl. 6, ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Práva sťažovateľa zaručené v Ústave SR, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, boli porušené a síce tým, že S., a. s. B. nevykonala

žiadne dokazovanie, nepredvolala sťažovateľa ako účastníka konania, ani mu neoznámila

termíny rozhodovania, nezaslala jeho právnej zástupkyni ani jemu rozhodcovský rozsudok,

a neumožnila mu tak riadne si obhájiť svoje práva.“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„S. a. s., B., v rozhodcovskom konaní vedenom pod sp. zn.: SR 12789/09 porušila

základné právo A. H. na verejné prerokovanie jeho veci v jeho prítomnosti a možnosti

vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom zaručené v , ods. 2 SR, právo na

prejednanie jeho veci na nezávislom a nestrannom súde zaručené v , ods. 1 SR,

právo rovnosti účastníkov v konaní pred súdom zaručené , ods. 3 SR a právo

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Ústavný súd SR zrušuje rozsudok S. a. s., sp. zn.: SR 12789/09 v celom rozsahu.

A. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 750 € , ktoré mu je

povinná S. a. s., B., vyplatiť v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

S., a. s., B., je povinná vyplatiť 261,82 € do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na

účet advokátky sťažovateľa JUDr. D. S., K.“

Sťažovateľ uvádza, že „skutočne dĺži spoločnosti E. a. s., 1.975,35 € , nie však sumu

6.838,59 €, s prísl., ktorú vymáha súdny exekútor na základe právoplatného

a vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného S., a. s.

Po vydaní poverenia je nútený sa brániť súdnou cestou a musí vynaložiť nemalé

finančné prostriedky na súdne poplatky, ako aj právne zastupovanie vo veci.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

Ústavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie

dôvodov podľa . V tejto súvislosti považoval

za potrebné poukázať na svoje subsidiárne postavenie pri ochrane alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv.

Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažovateľom namietané porušenie

jeho základných práv podľa , a a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, k porušeniu ktorých malo dôjsť v príčinnej súvislosti s postupom

rozhodcovského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. SR 12789/09 a jeho rozhodcovským

rozsudkom z 15. apríla 2010.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania...

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa rovní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

V súvislosti s namietaným rozhodcovským rozsudkom rozhodcovského súdu sp. zn.

SR 12789/09 z 15. apríla 2010 a postupom rozhodcovského súdu, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo, ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity ( ),

z ktorého vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi

všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je založená

primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc

ústavného súdu len subsidiárne.

Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú

v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny

prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám alebo právnickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio – inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých

základných práv, porušenie ktorých v súvislosti s napadnutým rozhodnutím okresného súdu

sťažovateľ namieta v konaní pred ústavným súdom, neposkytuje iný všeobecný súd

na základe sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné

právne prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho v sťažnosti označených základných

práv.

Podľa o rozhodcovskom konaní v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) účastníci rozhodcovského konania majú

v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania

sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa účastník rozhodcovského

konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského

rozhodcovského rozsudku, len ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského

konania (§ 17).

Podľa žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku

účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského

rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave

rozhodcovského rozsudku.

Podľa ustanovenia týkajúce sa zrušenia

rozhodcovského rozsudku nemôžu účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskej

zmluve vylúčiť okrem dôvodu podľa § 40 písm. h) (obnova konania).

Podľa ak súd zruší rozhodcovský rozsudok

z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti.

Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania

a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví

rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Podľa tuzemský rozhodcovský rozsudok je

rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.

Podľa tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý

sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný

podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľ tvrdí, že kópia vykonateľného exekučného titulu (napadnutý

rozhodcovský rozsudok) mu nebola zaslaná ani na základe výzvy (žiadosti) jeho právnej

zástupkyne zo 16. marca 2011. Ústavný súd zistil, že rozhodcovský súd napadnutý

rozhodcovský rozsudok sťažovateľovi doručoval doporučene do vlastných rúk (28. apríla

2010), avšak zásielka mu bola vrátená 21. mája 2010 ako nedoručená s poznámkou pošty,

že adresát si ju neprevzal v odbernej lehote. Ústavný súd ďalej u súdneho exekútora zistil,

že kópia vykonateľného exekučného titulu mu bola doručená 23. apríla 2011.

Bez ohľadu na túto skutočnosť a rešpektujúc (ďalej

len „OSP“) ustanovený mechanizmus doručovania vzťahujúci sa aj na doručovanie

rozhodcovského rozsudku podľa ( a nasl. )

ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania napadnutého

rozhodcovského rozsudku využitím žaloby podanej príslušnému všeobecnému súdu

zo zákonom ustanoveného dôvodu podľa

najneskôr v čase, keď už mal doručený rozhodcovský rozsudok od exekútora povereného na

jeho vykonanie exekúciou. Zo sťažnosti ani z priloženej dokumentácie nevyplýva, že

sťažovateľ sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku na príslušnom všeobecnom súde,

pritom v poučení napadnutého rozhodcovského rozsudku je uvedené, že „účastník

rozhodcovského konania môže podať žalobu na príslušnom súde v lehote do 30 dní odo dňa

doručenia rozhodcovského rozsudku podľa ustanovení

o rozhodcovskom konaní“.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ), ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie ( ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu rozhodovať

o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2012