Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 379/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť MUDr. Z. Š., B., zastúpeného advokátom JUDr. T. Š.,

K., ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Základné právo MUDr. Z. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. Z. Š. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť

mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. MUDr. Z. Š. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 346,31 €

(slovom tristoštyridsať eur a tridsaťjeden centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. T. Š., K., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 5. novembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. Z. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu 8. októbra 2008 vyplýva, že sťažovateľ

podal okresnému súdu 15. januára 2003 návrh na začatie konania vo veci zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Predmetné súdne konanie

je okresným súdom vedené pod sp. zn. .

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol: «... Vo veci je viacero žalovaných, čo však

nespôsobuje prakticky žiadne problémy.

O žalobe nebolo doteraz rozhodnuté a vzhľadom na súčasnú situáciu v spore

je predpoklad skorého ukončenia málo pravdepodobný.

Za účelom dosiahnutia nápravy vo veci prieťahov v konaní som podal najskôr dve

žiadosti o určenie termínu pojednávania (7. 7. 2004, 23. 2. 2005) a sťažnosť pre rovnakú

príčinu 11. 11. 2005. Na sťažnosť som obdržal kurióznu odpoveď, v ktorej mi ju

podpredsedníčka súdu hodnotila ako nedôvodnú - a za „objektívny prieťah“ sa v mene súdu

ospravedlnila. Na ďalšiu sťažnosť (11. 7. 2007) mi predsedníčka súdu oznámila, že „... vec

sa nachádza u znalca“, čo prirodzene viem. Rovnako mi je známe, že súd zrejme v reakcii

na moju sťažnosť vypracovanie posudku urgoval...

Netvrdím, že súd je celkom nečinný. Avšak tak, ako to ústavný súd kvalifikuje

aj v rozhodnutí (m. m.) možno i v tomto prípade tvrdiť, že päť rokov trvania

sporu sa nedá ospravedlniť. Najmarkantnejšie je zbytočnými prieťahmi poznačená

časť konania po ustanovení znalca. Podľa nemennej judikatúry ústavného súdu

(m. m. a iné) je treba tento spôsob procesného vedenia dokazovania pričítať

súdu. K tomu poznamenávam, že otázky, na ktoré má znalec odpovedať sú neúplné

a ignorujú obsah žaloby v jej dôležitej časti...

V byte, ktorý tvorí podstatný predmet sporu, bývam so žalovanou. Aj bez podloženia

detailami je zrejmé, že slovo „bývam“ je eufemizmus. Vzťahy sú, ako vo väčšine prípadov,

zlé. Takže vlastne je bývanie zredukované na prespávanie - nemôžem prijímať návštevy atď.

Ešte nemám ani prvostupňový rozsudok, takže ak bude konanie prebiehať týmto tempom,

vinou súdu vediem napriek svojmu postaveniu dlhé roky horší ako internátny život. Zmysel,

poslanie a funkciu súdov nemožno nachádzať v takomto prístupe k povinnostiam.»

Sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu, aby vo veci vydal tento nález:

„1) Okresný súd Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo sťažovateľa na konanie v jeho veci bez zbytočných prieťahov, chránené

článkom 48 ods. 2) SR

2) Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Bratislava I v uvedenej veci konať bez

zbytočných prieťahov.

3) Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi z titulu primeraného finančného

zadosťučinenia sumu vo výške 3 500 eur (pôvodne 50 000 Sk, pozn.).

4) Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi právo na náhradu trov konania...“

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ

zdôvodnil takto:

«... Povaha a druh sporu rieši pre sťažovateľa veľmi dôležitú otázku. Problémy

z jej neriešenia gradujú, sú zvládané s veľkým sebazaprením. Vzhľadom na osobné pomery

je sťažovateľ často zaraďovaný do pohotovostných služieb. Sústredenie sa na prácu

vyžaduje kľud a nie život v permanentnom strese. Rozhodovanie sporov patrí

k povinnostiam súdov, nemajú teda právo spoliehať sa na to, čo „vyrieši život“.»

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k sťažnosti písomne vyjadrila predsedníčka

okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 3845/08 z 20. mája 2009, v ktorom okrem popisu

chronológie úkonov, ktoré vykonal okresný súd vo veci, ďalej uviedla: «Predmetné konanie

je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za objektívny prieťah, ktorý bol

spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka,

zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na civilnom úseku

tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení „7C“ a pretrvávajúci veľký počet

nevybavených vecí v oddelení 7C sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne

a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala

som zákonnú sudkyňu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní

nedochádzalo...»

4. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresného

súdu okrem iného uviedol: «Napriek skutočnosti, že súd uznáva jej opodstatnenosť

z „objektívnych dôvodov“, nemožno súhlasiť s náznakmi, ktoré ich majú konkretizovať.

Naviac ide o spor, ktorý bolo možné rozhodnúť na jednom, maximálne dvoch

pojednávaniach. To by si ovšem žiadalo dôsledne rešpektovať § a 114

A ak vidí, že sa bez znaleckého posudku nezaobíde, má znalca určiť v súlade s § 127

ods. 1) Osobitne treba pripomenúť, že účastník nemá byť poškodzovaný ani laxným

prístupom sudcu, chystajúceho sa do dôchodku.

Vyjadrenie, resp. jeho autor sa mýli: nejde o spor o vypratanie! A nie je pravda,

že by prieťahy hoci len čiastočne, spôsobil sťažovateľ (navrhovateľ). Toto tvrdenie

nie je konkretizované.

Čas od 15. 8. 2006 do 16. 4. 2009 bol vyplnený znaleckým dokazovaním. Objektívne

nemožno pripustiť, aby súd pri zabezpečovaní efektívnosti konania bez úspechu využíval

poriadkové opatrenia. V tomto ohľade poukazujem na názor, uvedený v náleze (okrem

množstva iných) : „... časť konania, počas ktorej sa vykonávalo znalecké

dokazovanie, ktorého priebeh, doplnenia, procesná nedisciplinovanosť znalca... ide na vrub

okresného súdu“.

Napokon podotýkam, že ani v úvode vyjadrenia vyslovená hlboká úcta Ústavnému

súdu neviedla predsedníčku Okresného súdu k skoršej odpovedi ako po pol roku!»

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených

článkov . Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu

posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje

ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. , ).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu

sp. zn. ústavný súd zistil tento relevantný priebeh a stav predmetného konania:

Sťažovateľ je navrhovateľom v konaní sp. zn. o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, ktoré je vedené okresným súdom od 15. januára 2003.

Okresný súd vo veci vykonal tieto zásadné procesné úkony:

Sudkyňa dala 25. marca 2003 kancelárii pokyn vyzvať sťažovateľa, aby v lehote

15 dní oznámil cenu predmetu sporu na účel vyrubenia súdneho poplatku za návrh

a predložil list vlastníctva k nehnuteľnosti. List bol sťažovateľovi expedovaný poštou

20. júna 2003.

Sťažovateľ podaním okresnému súdu 7. júla 2003 doručil výpis z listu vlastníctva

a znalecký posudok k nehnuteľnostiam.

Sudkyňa dala 23. januára 2004 kancelárii pokyn vyzvať sťažovateľa, aby v lehote

15 dní oznámil cenu garážového boxu a predložil listinný dôkaz o spoluvlastníctve.

Okresný súd uznesením č. k. -11 z 20. februára 2004 uložil odporcom,

aby sa v lehote 30 dní vyjadrili k žalobnému návrhu a predložili dôkazy na svoje tvrdenia.

Dňa 24. marca 2004 sa k žalobnému návrhu vyjadril odporca vo 4. rade.

Sťažovateľ podaním okresnému súdu 31. marca 2004 oznámil cenu garážového boxu

a dôkaz o jeho zhotovení.

Dňa 21. apríla 2004 sa k žalobnému návrhu vyjadrila odporkyňa v 1. rade.

Sudkyňa dala 15. júna 2004 pokyn kancelárii, aby zistila pobyt odporcu v 2. a 5. rade

cez Register obyvateľov Slovenskej republiky v B., Mestskú evidenciu obyvateľstva v B.

a Ústrednú evidenciu väzňov v B.

Sťažovateľ podaním okresnému súdu 7. júla 2004 žiadal o nariadenie termínu

pojednávania.

Register obyvateľov Slovenskej republiky v B. 11. augusta 2004 oznámil okresnému

súdu, že odporkyňa v 5. rade 5. februára 2000 zomrela, a oznámil pobyt odporcu v 2. rade.

Sťažovateľ podaním okresnému súdu 24. februára 2005 žiadal o nariadenie termínu

pojednávania.

Sudkyňa dala 20. apríla 2005 kancelárii pokyn vyzvať sťažovateľa, aby v lehote

15 dní oznámil cenu garážového boxu, predložil aktuálny list vlastníctva k nehnuteľnostiam

a zvážil okruh účastníkov na strane odporcu.

Okresný súd uznesením č. k. -45 z 20. apríla 2005 konanie proti

odporcovi v 5. rade zastavil.

Sťažovateľ podaním okresnému súdu 16. mája 2005 oznámil cenu garážového boxu,

predložil aktuálne listy vlastníctva k nehnuteľnostiam a navrhol zmenu účastníkov sporu

na strane odporcu.

Okresný súd uznesením č. k. -54 z 28. júna 2005 pripustil vstup ďalšieho

účastníka do konania na strane odporcu.

Okresný súd uznesením č. k. -5 z 28. júna 2005 zastavil konanie proti

odporcovi vo 4. rade.

Sudkyňa dala 10. augusta 2005 kancelárii pokyn, aby vyzvala sťažovateľa

na zaplatenie súdneho poplatku za žalobný návrh.

Sťažovateľ súdny poplatok uhradil 18. augusta 2005.

Okresný súd uznesením č. k. -59 zo 14. septembra 2005 uložil odporcom

v 2., 3., 7. a 8. rade, aby sa v lehote 30 dní vyjadrili k žalobnému návrhu a predložili dôkazy

na svoje tvrdenia.

Podaním z 21. októbra 2005 sa k žalobnému návrhu vyjadrili odporcovia v 3., 6. a 7.

rade.

Sudkyňa dala 31. októbra 2005 kancelárii pokyn, aby nariadila termín pojednávania

na 16. január 2006.

Sťažovateľ 11. novembra 2005 podal sťažnosť predsedovi okresného súdu

na prieťahy v konaní.

Okresný súd 16. januára 2006 uskutočnil súdne pojednávanie. Sťažovateľ požiadal

o zmenu petitu, o ktorom súd rozhodol tak, že zmenu pripustil. Následne okresný súd

vypočul sťažovateľa a odporcov v 1., 2., 3., 7. a 8. rade. Pojednávanie bolo odročené

na 14. marec 2006.

Podaním z 19. januára 2006 odporca v 1. rade predložil okresnému súdu návrh

na vykonanie dokazovania.

Podaním zo 7. februára 2006 sťažovateľ predložil okresnému súdu návrh na zmenu

žalobného petitu.

Okresný súd 14. marca 2006 uskutočnil súdne pojednávanie, na ktorom rozhodol

o pripustení zmeny žalobného petitu podľa návrhu sťažovateľa zo 7. februára 2006.

Okresný súd vypočul svedkov. Pojednávanie bolo odročené na 12. jún 2006 na účel

vykonania ďalšieho dokazovania.

Okresný súd 12. júna 2006 uskutočnil súdne pojednávanie, na ktorom vypočul

predvolaných svedkov. Pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu vykonania

ďalšieho dokazovania znalcom z odboru stavebníctva.

Okresný súd vydal 15. augusta 2006 uznesenie č. k. -104, ktorým

ustanovil na podanie znaleckého posudku Ing. O. K. a uložil mu vypracovať znalecký

posudok v lehote 30 dní od doručenia spisu sp. zn. . Sťažovateľovi bolo uložené

v lehote 15 dní zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku.

Sťažovateľ podaním okresnému súdu 7. septembra 2006 predložil návrh

na vykonanie dokazovania.

Ustanovený súdny znalec podaním doručeným okresnému súdu 14. septembra 2006

oznámil, že nie je kompetentný stanoviť výšku investícií uskutočňovaných

na nehnuteľnostiach.

Okresný súd vydal 9. októbra 2006 uznesenie č. k. -110, ktorým

ustanovenému súdnemu znalcovi Ing. O. K. povolil pribrať k vypracovaniu znaleckého

posudku znalca na stanovenie výšky investícií uskutočňovaných na nehnuteľnostiach.

Okresný súd 14. novembra 2006 vyzval ustanoveného súdneho znalca, aby prevzal

spis na účel vypracovania znaleckého posudku.

Ustanovený súdny znalec podaním doručeným okresnému súdu 4. decembra 2006

oznámil, že nevie zaručiť potrebnú koordináciu dvoch znalcov na vypracovanie znaleckého

posudku, a navrhol súdu, aby ustanovil nového znalca, ktorý bude kompetentný pre dve

odvetvia (stavebníctvo a oceňovanie nehnuteľností).

Okresný súd vydal 21. decembra 2006 uznesenie č. k. -117, ktorým

zmenil svoje uznesenie z 15. augusta 2006 a 9. septembra 2006 tak, že ustanovil na podanie

znaleckého posudku Ing. M. P. a uložil mu vypracovať znalecký posudok v lehote 30 dní

od doručenia spisu sp. zn. . Sťažovateľovi bolo uložené v lehote 15 dní zložiť

preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku.

Okresný súd 27. marca 2007 zaslal súdnemu znalcovi spis na účel vypracovania

znaleckého posudku. Znalec spis prevzal 20. apríla 2007.

Okresný súd listom z 21. apríla 2008 upozornil súdneho znalca Ing. M. P.

na nedodržanie lehoty na podanie znaleckého posudku a žiadal, aby tak učinil v lehote

10 dní pod následkom uloženia poriadkovej pokuty.

Súdny znalec Ing. M. P. podaním doručeným okresnému súdu 11. júna 2008 požiadal

o predĺženie lehoty na podanie znaleckého posudku do 15. júla 2008.

Okresný súd uznesením č. k. -120 z 22. júla 2008 uložil súdnemu znalcovi

Ing. M. P. poriadkovú pokutu vo výške 10 000 Sk za nevypracovanie znaleckého posudku

v súdom stanovenej lehote.

Okresný súd listom zo 4. septembra 2008 vyzval súdneho znalca Ing. M. P., aby

vrátil zapožičaný súdny spis v lehote 15 dní od doručenia výzvy pod hrozbou uloženia

poriadkovej pokuty. Výzva bola doručená 17. septembra 2008.

Súdny znalec Ing. M. P. podaním doručeným okresnému súdu 6. októbra 2008

požiadal o predĺženie lehoty na podanie znaleckého posudku do 30. októbra 2008.

Okresný súd uznesením č. k. -131 z 13. novembra 2008 uložil súdnemu

znalcovi Ing. M. P. poriadkovú pokutu vo výške 50 000 Sk.

Súdny znalec Ing. M. P. 22. decembra 2008 podal odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu, ktorým mu bola uložená poriadková pokuta.

Okresný súd listom zo 4. februára 2009 urgoval súdneho znalca Ing. M. P. o vrátenie

zapožičaného súdneho spisu v lehote 15 dní od doručenia výzvy pod následkom uloženia

poriadkovej pokuty.

Súdny znalec Ing. M. P. podaním okresnému súdu 17. februára 2009 oznámil,

že znalecký posudok predloží do 10. marca 2009.

Podaním okresnému súdu súdny znalec Ing. M. P. 12. marca 2009 predložil

vypracovaný znalecký posudok a vrátil zapožičaný súdny spis.

Okresný súd listom zo 7. apríla 2009 vyzval účastníkov sporu, aby sa vyjadrili

k znaleckému posudku.

Sťažovateľ sa podaním okresnému súdu 16. apríla 2009 vyjadril k znaleckému

posudku.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť

len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné vedomosti,

ustanoví súd podľa po vypočutí účastníkov znalca. Ustanovení znalci boli

povinní podľa o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších

predpisov (s účinnosťou od 1. septembra 2004 podľa

o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov) vykonať znaleckú činnosť riadne a včas.

6. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa

rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

6.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, teda po právnej stránke ide o štandardnú

občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Zo zistení

ústavného súdu vyplýva, že doterajší priebeh konania len v zanedbateľnom rozsahu

ovplyvnila skutková zložitosť veci (potreba znaleckých posudkov na ocenenie

nehnuteľných veci), ktorá však je dostatočne poznaná všeobecnými súdmi (judikatúra,

rozbory).

6.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou

by sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní, naopak, sťažnosťou na prieťahy

v konaní a žiadosťou o nariadenie pojednávania dal najavo nespokojnosť s rýchlosťou

priebehu konania a domáhal sa účinnej ochrany svojich práv.

6.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom konajúceho okresného súdu

v predmetnej veci. Sťažovateľ v sťažnosti čiastočne konkretizoval obdobia (po ustanovení

znalca 15. augusta 2006, pozn.), počas ktorých malo dôjsť k zbytočným prieťahom

v napadnutom konaní, a ďalej poukázal na celkovú dĺžku konania.

Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a k nej pripojených dokumentov,

ako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd

konštatoval zbytočné prieťahy v trvaní takmer 3 mesiace v období od 25. marca 2003,

keď sudkyňa dala kancelárii pokyn, aby vyzvala sťažovateľa na oznámenie ceny predmetu

sporu, do 20. júna 2003, keď kancelária vypravila výzvu sťažovateľovi. Ďalej prieťahy

nastali v trvaní viac ako 6 mesiacov v čase od 7. júla 2003, keď sťažovateľ doručil listiny,

do 23. januára 2004, keď sudkyňa dala kancelárii pokyn, aby sťažovateľ oznámil cenu

garážového boxu. V období od 11. augusta 2004 do 20. apríla 2005 okresný súd nevykonal

žiadny úkon vo veci, čím boli spôsobené prieťahy v konaní v trvaní viac ako 8 mesiacov.

Aj po ustanovení súdneho znalca na vypracovanie posudku nastali zbytočné prieťahy

v konaní. Okresný súd uznesením č. k. -117 z 21. decembra 2006 stanovil

znalcovi 30-dňovú lehotu na vypracovanie posudku, ktorá márne uplynula 20. mája 2007.

Znalec s vypracovaním znaleckého posudku bol v omeškaní takmer 22 mesiacov, a to

v čase od 20. mája 2009 do 12. marca 2009, keď predložil okresnému súdu znalecký

posudok a vrátil zapožičaný spis.

Sudkyňa tolerovala nečinnosť znalca viac ako 11 mesiacov, a to v čase od 20. mája

2007 do 21. apríla 2008. Prejavila váhavosť a nerozhodnosť, trpela prieťahy v činnosti

ustanoveného znalca. Uspokojila sa s formalizovaným postupom a netrvala ani na splnení

svojho príkazu zo 4. septembra 2008 na vrátenie zapožičaného spisu súdnym znalcom.

Ústavný súd zistil, že počas doby takmer 22 mesiacov, keď bol ustanovený súdny

znalec v omeškaní s podaním znaleckého posudku, došlo k zbytočným prieťahom, a preto

je potrebné pričítať túto skutočnosť na ťarchu okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým k porušeniu označeného základného práva sťažovateľa, pretože celkový čas

nečinnosti okresného súdu, keď nevykonal vo veci žiaden procesný úkon vo veci, trval viac

ako 28 mesiacov.

Predsedníčka okresného súdu priamo uznala prieťahy v súdnom konaní v liste

sp. zn. Spr. 3845/08 z 20. mája 2009 „... vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho

úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov

na civilnom úseku...“.

Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch ako dôvodu, ktorý

by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd

neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie,

ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

Okresný súd v tomto ohľade nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané

mu predovšetkým . Konanie na okresnom súde

je poznačené ako celok neefektívnosťou a nesústredenosťou, keď okresný súd určité úkony

vykonal, ale vec meritórne neposudzoval, a to v celom období od 15. januára 2003

až do podania ústavnej sťažnosti. Okresný súd za 6 rokov trvania súdneho konania

nerozhodol ani raz vo veci samej.

Aj vzhľadom na uvedené (pozri časť II a 6. bod III. časti odôvodnenia) ústavný súd

z hľadiska prieťahov v konaní hodnotil postup okresného súdu ako celok. Napriek tomu,

že okresný súd vykonával procesné úkony spojené s prípravou pojednávania, vykonával

pojednávania, zabezpečoval dôkazy, na ktoré sa účastníci odvolávali, ustanovoval znalcov

na ocenenie nehnuteľných vecí a doručoval písomnosti, v posudzovanej veci ani raz vecne

nerozhodol (do podania sťažnosti ústavnému súdu) a navyše nekonal koncentrovane

a efektívne.

Ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. už len z dôvodu celkového trvania tohto konania (viac

ako 6 rokov) došlo u sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa . Uvedenú dĺžku konania nemožno

v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.

7. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

8. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a podľa konať

vo veci bez zbytočných prieťahov.

9. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval uplatnenie

tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto

dospel k záveru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa priznať mu primerané

finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ pôvodne žiadal priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

1 659, 69 € (50 000 Sk), ktorú neskoršie zvýšil na sumu 3 500 € (105 441 Sk) z dôvodov:

„Problémy z jej neriešenia gradujú, sú zvládané s veľkým sebazapieraním...“

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných

Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa

čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. , ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval

priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu práva priznaného ,

t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou

či už za skutočnú škodu alebo za ušlý zisk.

Podobne už ústavný súd uviedol, že „cieľom primeraného finančného zadosťučinenia

je náhrada nemajetkovej ujmy, a nie prípadná náhrada škody“ (), alebo

„Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil

úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej

ujmy, avšak nie prípadná náhrada škody“ ().

Podľa zodpovednosť toho, kto porušil práva a slobody podľa

odseku 1, za škodu alebo inú ujmu nie je rozhodnutím ústavného súdu dotknutá.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

10. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi, ktorý bol vo veci namietaného porušenia práva úspešný, vznikli trovy

konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal 3 úkony

právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti

8. októbra 2008 a zaujatie stanoviska k vyjadreniu okresného súdu.

Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)

je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2008 patrí advokátovi

odmena z výpočtového základu 19 056 Sk, ktorý je (632,54 €), t. j. 105,42 € (3 176 Sk)

a režijný paušál 6,30 € (190 Sk), teda spolu 111,23 € (3 366 Sk). Odmena advokátovi

za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom v roku 2008 (za 2 úkony právnych

služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 223,46 € (6 732 Sk). Za jeden

právny úkon vykonaný v roku 2009 patrí advokátovi odmena z výpočtového základu

695,41 €, t. j. 115,90 €, a režijný paušál 6,95 €, teda spolu 122,85 €.

Celková odmena advokátovi za právne zastúpenie pred ústavným súdom predstavuje

sumu 346,31 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnemu zástupcovi

sťažovateľa ( v spojení s ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku

tohto rozhodnutia.

11. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009