Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 206/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. augusta 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti M. J., R., zastúpenej advokátom JUDr. A. S., D.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Trenčín, takto

rozhodol:

1. Základné právo M. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. M. J. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € [slovom dvetisíc eur

(60 252 Sk)], ktoré jej j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť M. J. trovy konania v sume 292,38

€ [slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov (8 808,24 Sk)] na účet jej

právneho zástupcu JUDr. A. S., D., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 11. júna 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané

konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 26. júna 2001 podala okresnému súdu žalobu,

ktorou uplatnila nárok na náhradu škody vzniknutej na jej vozidle v súvislosti s jeho

odňatím orgánmi Policajného zboru ako veci dôležitej pre trestné konanie.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

v jej právnej veci právoplatne skončené.

Okrem toho, že sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň požadovala prikázať

okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadala,

aby jej bolo priznané aj finančné zadosťučinenie v sume 50 000 € (1 506 300 Sk) a náhrada

trov právneho zastúpenia.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr 680/09 doručeným ústavnému súdu 16. júla 2009, v ktorom sa okrem iného

uvádza:

„Vo veci boli vykonané nasledovné procesné úkony: 26. 6. 2001 - podaná žaloba

na Okresný súd Trenčín

13. 12. 2001 - rovnopis žaloby doručený odporcovi na písomné vyjadrenie v lehote

1,5 mesiaca

14. 7. 2003 - upozornenie predsedníčky Okresného súdu na prieťahy v konaní

29. 7. 2003 - uznesením navrhovateľka vyzvaná na doplnenie neúplného návrhu

v lehote 20 dní

15. 10. 2003 - uznesením podanie navrhovateľky odmietnuté pre nedoplnenie žaloby

5. 11. 2003 - odvolanie navrhovateľky proti tomuto uzneseniu

6. 11. 2003 - odvolanie navrhovateľky doručované odporcovi a spis predložený

odvolaciemu Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie o odvolaní

7. 11. 2003 - spis prevzal Krajský súd v Trenčíne

22. 6. 2003 - odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu Trenčín

12. 7. 2004 - spis sa vrátil na Okresný súd Trenčín z Krajského súdu v Trenčíne

12. 7. 2004 - doručované uznesenie odvolacieho súdu účastníkom konania

3. 2. 2005 - vytýčené pojednávanie na deň 7. 11. 2005

11. 2. 2005 - zrušené pojednávanie na deň 7. 11. 2005 a vytýčené nové pojednávanie

na 21. 3. 2005

24. 2. 2005 - žiadosť právneho zástupcu navrhovateľky o odročenie pojednávania

dňa 21. 3. 2005 z dôvodu kolízie termínov iných pojednávaní

21. 3. 2005 - pojednávanie odročené na uvedenú žiadosť právneho zástupcu

navrhovateľky a odporca vyzvaný na písomné vyjadrenie a predloženie listinných dôkazov

v lehote 30 dní

31. 1. 200 - vytýčené pojednávanie na deň 27. 2. 2006

23. 2. 2006 - právny zástupca navrhovateľky faxom požiadal o odročenie

pojednávania zo dňa 27. 2. 2006 z dôvodu kolízie termínov iných pojednávaní

27. 2. 2006 - pojednávanie odročené z uvedeného dôvodu na nový termín 20. 3. 2006

20. 3. 2006 - pojednávanie, na ktorom bola vypočutá navrhovateľka a jeden svedok,

pojednávanie odročené na neurčito za účelom predloženia navrhovateľkou dvojmo

videozáznamom poškodení vozidla, dokladov o kúpe súčiastok a kúpnej zmluvy a vyžiadania

fotodokumentácie od Colného úradu v R.

24. 8. 2007 - vytýčené pojednávanie na 1. 10. 2007

1. 10. 2007 - pojednávanie odročené za účelom zistenia adresy navrhovateľky a jej

právneho zástupcu, ktorí na doteraz známych adresách sú neznámi

1. 10. 2007 - súd zisťuje adresu právneho zástupcu navrhovateľky cez Slovenskú

advokátsku komoru a zisťuje, že v zozname nie je uvedený

14. 4. 2009 - vytýčené pojednávanie na deň 20. 5. 2009 po zistení adresy bydliska

navrhovateľky z trestného spisu na č. l. 94, zisťovanie adresy právneho zástupcu

navrhovateľky výpisom zo živnostenského registra

20. 4. 2009 - zisťovanie zamestnávateľa navrhovateľky lustráciou v Sociálnej

poisťovni

27. 4. 2009 - doručovanie termínu predvolania na 20. 5. 2009 prostredníctvom

zamestnávateľa navrhovateľky

13. 5. 2009 - žiadosť právneho zástupcu navrhovateľky o odročenie pojednávania

dňa 20. 5. 2009 z dôvodu kolízie termínov pojednávaní

15. 5. 2009 - na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľky termín pojednávania

20. 5. 2009 zrušený a vytýčený nový termín 15. 6. 2009

19. 5. 2009 - súdu doručená žiadosť o odročenie pojednávania nového právneho

zástupcu JUDr. A. S. z dôvodu, že prevzal zastúpenie deň predtým a navrhovateľka je

dočasne práceneschopná

22. 5. 2009 - žiadosť predchádzajúceho právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. J.

K. o odročenie pojednávania na deň 15. 6. 2009 z dôvodu kolízie pojednávaní

25. 5. 2009 - upozornenie predsedníčky Okresného súdu Trenčín na povinnosť konať

vo veci bez zbytočných prieťahov

2. 6. 2009 - súdu doručené odvolanie plnej moc pre právneho zástupcu

navrhovateľky JUDr. J. K.

15. 6. 2009 - pojednávanie po výsluchu zástupcov účastníkov odročené na 8. 7. 2009

za účelom vypočutia troch svedkov a vyžiadania správy z Dopravného inšpektorátu PZ R.

8. 7. 2009 - vec bola rozhodnutá rozsudkom.

Skutková a právna zložitosť prípadu

Spor právne nie je zložitý, ale je skutkovo zložitý. Táto zložitosť spočíva v nedostatku

priamych dôkazov na zistenie výšky škody spôsobenej odporcom na vozidle navrhovateľky.

Prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobil sťažovateľ a ktoré boli spôsobené súdom

Sťažovateľka spôsobila prieťahy v konaní tým, že jej právny zástupcu žiadal odročiť

nasledujúce pojednávania z dôvodu jeho kolízie na iné pojednávania:

21. 3. 2005, 27. 2. 2006, 1. 10. 2007 - navrhovateľka zmenila adresu bydliska a túto

súdu neoznámila, 20. 5. 2009.

Vo veci sa nevyskytli prekážky postupu konania podľa a nasl. “

K vyjadreniu okresného súdu bolo ústavnému súdu 31. júla 2009 doručené

stanovisko sťažovateľky, v ktorom na vyjadrenie okresného súdu konkrétne nereagovala,

iba uviedla, že netrvá na verejnom pojednávaní senátu ústavného súdu.

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

z 8. júla 2009.

Podľa zistenia ústavného súdu rozsudok okresného súdu vyhlásený na pojednávaní

uskutočnenom 8. júla 2009 bol odporcovi doručený 13. júla 2009 a sťažovateľke 14. júla

2009, pričom odporca proti nemu podal odvolanie, ktoré bolo okresnému súdu doručené

21. júla 2009.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania na okresnom súde bolo rozhodovanie o sťažovateľkou

uplatnenom nároku na náhradu škody, ktorá vznikla na jej vozidle v súvislosti s jeho

odňatím orgánmi Policajného zboru ako veci dôležitej pre trestné konanie.

Spory o náhradu škody tvoria súčasť bežnej rozhodovacej agendy všeobecných

súdov a v zásade ich nemožno hodnotiť po právnej ani skutkovej stránke ako zložité.

Okresný súd k otázke skutkovej zložitosti veci uviedol: „Spor právne nie je zložitý, ale je

skutkovo zložitý. Táto zložitosť spočíva v nedostatku priamych dôkazov na zistenie výšky

škody spôsobenej odporcom na vozidle navrhovateľky.“.

Aj v prípade, že by ústavný súd pripustil v danej veci zvýšenú mieru

komplikovanosti, rozsiahlosti a náročnosti dokazovania, táto okolnosť nemôže podľa jeho

názoru ospravedlniť nečinnosť a neefektívnosť postupu okresného súdu v napadnutom

konaní vyhodnotenú na inom mieste odôvodnenia tohto nálezu.

2. Čo sa týka hodnotenia správania sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný

súd konštatuje, že najmä v súvislosti s opakovanými žiadosťami jej právneho zástupcu

o odročenie nariadených pojednávaní z dôvodu kolízie termínov iných pojednávaní,

na ktorých sa mal zúčastniť, došlo k spomaleniu napadnutého konania. V doterajšom

priebehu konania bolo nariadených sedem pojednávaní vo veci, pričom až v štyroch

prípadoch okresný súd pojednávanie odročil, resp. stanovil nový termín pojednávania, a to

práve v súvislosti so žiadosťami právneho zástupcu sťažovateľky o ospravedlnenie neúčasti

a odročenie z dôvodu kolízie termínov iných pojednávaní.

Okresný súd všetky spomínané žiadosti akceptoval, no ústavný súd konštatuje, že

takéto správanie právneho zástupcu do značnej miery spochybňuje skutočný záujem

sťažovateľky na odstránení stavu jej právnej neistoty v namietanom konaní, ktorého sa

domáhala sťažnosťou podanou ústavnému súdu. Ústavný súd na uvedenú skutočnosť

prihliadol pri ustálení výšky finančného zadosťučinenia.

3. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní z hľadiska existencie zbytočných prieťahov. V priebehu napadnutého konania zistil

tieto obdobia úplnej nečinnosti okresného súdu:

- od 20. marca 2006 (odročený termín pojednávania okresného súdu) do 24. augusta

2007 (okresný súd nariadil termín pojednávania), t. j. 17 mesiacov a

- od 1. októbra 2007 (vrátené nedoručené zásielky okresného súdu) do 14. marca

2009 (okresný súd nariadil termín pojednávania), t. j. 18 mesiacov.

Ďalšie krátkodobejšie obdobia nečinnosti zistil ústavný súd v postupe okresného

súdu:

- od 26. júna 2001 (doručená žaloba okresnému súdu) do 13. decembra 2001

(okresný súd doručil rovnopis žaloby odporcovi na vyjadrenie), t. j. takmer 6 mesiacov,

- od 12. júla 2004 [okresnému súdu vrátený spis z Krajského súdu v Trenčíne (ďalej

len „krajský súd“) po rozhodnutí o odvolaní] do 11. februára 2005 (okresný súd nariadil

pojednávanie), t. j. 6 a pol mesiaca,

- od 21. marca 2005 (neuskutočnené pojednávanie) do 31. januára 2006 (okresný súd

nariadil termín pojednávania), t. j. 10 mesiacov.

V súvislosti s týmito kratšími obdobiami nečinnosti poukazuje ústavný súd na svoju

predchádzajúcu judikatúru, ktorej súčasťou je aj právny názor, že závažnosť doby

nečinnosti súdu sa zvyšuje, keď po nej nasledujú jednoduché úkony, ktoré si nevyžadujú

dlhodobé štúdium alebo inú prípravu (napr. , ).

Postup okresného súdu v napadnutom konaní bol okrem nečinnosti poznačený

aj neefektívnosťou. Nasvedčuje tomu aj uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 22. júna 2004, ktorým zrušil a vrátil na ďalšie konanie uznesenie okresného súdu

o odmietnutí podania sťažovateľky, keď v odôvodnení okrem iného uviedol:

„Je potrebné prisvedčiť navrhovateľke, že prejednaniu jej návrhu na náhradu škody

nebránili žiadne také vady, ako má na mysli ust.

Podanie navrhovateľky má všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre návrh

na začatie konania a okresný súd ho zrejme aj za taký považoval, keď ho zaslal

na vyjadrenie odporcovi, ktorý k návrhu zaslal aj písomné stanovisko.

Podanie navrhovateľky z 26. júna 2001 obsahuje okrem všeobecných náležitostí

podľa aj označenie účastníkov, spísanie rozhodujúcich skutočností, sú

označené dôkazy a z návrhu je zjavné, čoho sa navrhovateľka dovoláva.

Prípadné právne posúdenie uplatneného nároku zákon nevyžaduje ako náležitosť

návrhu. Právne posúdenie vzťahu je v právomoci súdu. V danej veci napokon

navrhovateľka uplatnila nárok proti odporcovi podľa ust. §§ 420 a 421 Občianskeho

zákonníka.

Vzhľadom na uvedené zistenia pri preskúmaní veci odvolacím súdom bolo potrebné

uznesenie okresného súdu o odmietnutí podania navrhovateľky ako nesprávne zrušiť.“

Ústavný súd hodnotí ako neefektívnosť postupu okresného súdu aj skutočnosť, že

bez náležitého posúdenia vyhovel všetkým žiadostiam právneho zástupcu sťažovateľky

o odročenie pojednávaní z dôvodu kolízie termínov s inými pojednávaniami, v ktorých

zastupuje účastníkov, v dôsledku čoho došlo k spomaleniu priebehu napadnutého konania.

V tejto súvislosti poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru, v ktorej vyslovil, že kolízia

dvoch pojednávaní v tom istom termíne na rozdielnych súdoch, o čom v danom prípade

právny zástupca vedel v dostatočnom časovom predstihu, nie je akceptovateľným

predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu nevyhnutne potrebného na odročenie

riadne a včas nariadeného pojednávania. Obsahom základného práva na verejné

prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti

o odročenie pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti dôležitého dôvodu ( )

v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu (m. m.

). Ústavný súd v kontexte vyhodnotenia celého priebehu namietaného konania

na základe obsahu súvisiaceho súdneho spisu konštatuje, že žiadosti právneho zástupcu

sťažovateľky o odročenie pojednávaní prispeli nepochybne k jeho predlženiu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že namietaným postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal

bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že okresný súd rozsudkom z 8. júla 2009

rozhodol v merite veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

50 000 € (1 506 300 Sk) z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, kde poukázala najmä

na to, že konanie vo veci trvá takmer 8 rokov, čím dochádza „k znižovaniu garancie

právnej istoty v právnom štátne SR“ a vyvoláva v nej pocit právnej neistoty.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, osobitne správanie

sťažovateľky, resp. jej právneho zástupcu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo

do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie

sumy 2 000 € [slovom dvetisíc eur (60 252 Sk)] za primerané finančné zadosťučinenie

podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom

advokátom JUDr. A. S. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá bola

695,41 € (20 949,92 Sk).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,

podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 115,90 € (3 491,60 Sk), t. j. za dva úkony 231,80 €

(6 983,21 Sk), čo spolu s režijným paušálom 2 x 6,95 € (209,38 Sk) (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

predstavuje sumu 245,70 € (7 401,96 Sk). Keďže advokát je platcom dane z pridanej

hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 19 % podľa § 18

ods. 3 vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného

paušálu boli priznané v celkovej sume 292,38 € (8 808,24 Sk).

V zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred

ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi. Predmetom konania pred

ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi

(). Ústavný súd vzhľadom na to pri rozhodovaní o úhrade trov konania

nemohol vychádzať z hodnoty veci, ktorá je predmetom napadnutého konania, ako to

požadoval právny zástupca sťažovateľky.

Ústavný súd preto vo zvyšnej časti návrhu týkajúceho sa trov konania nevyhovel.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. augusta 2009