Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 148/09
PDF · 260.67 KB
No categories available
III. ÚS 148/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. septembra 2009
v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka
o prijatej sťažnosti Ž. B., K., zastúpenej Advokátskou kanceláriou I., s. r. o., K., v mene
ktorej koná advokátka Mgr. M. M., vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 485/1999
takto
rozhodol:
1. Základné právo Ž. B. na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 C 485/1999 p o r u š e n é b o l o .
2. Ž. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 100 € (slovom sto eur), ktoré
j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
3. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť Ž. B. trovy konania v sume
270,96 € (slovom dvestosedemdesiat eur a devädesiatšesť centov) na účet právneho
zástupcu sťažovateľky, Advokátskej kancelárie I., s. r. o., K., do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 148/09-12 z 21. mája 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ž. B., K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C
485/1999.
V sťažnosti sťažovateľka uviedla, že návrhom podaným okresnému súdu 16. februára
1999 sa navrhovateľ proti nej domáha zaplatenia sumy 5 105 Sk s príslušenstvom. Konanie
je vedené pod sp. zn. 9 C 485/1999. Prvé pojednávanie nariadil okresný súd na 15. máj
2000, teda po uplynutí viac ako jedného roka od začiatku konania. V nasledujúcom období
sa uskutočnili ďalšie dve pojednávania, 4. septembra 2000 a 16. októbra 2000, na ktorom
okresný súd uznesením prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného
na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 271/1998, v prípade ktorého rozhodnutie v ňom vydané
nadobudlo právoplatnosť v máji 2004. Z toho vyplýva, že v období 3 rokov a 7 mesiacov
trvala prekážka, ktorá bránila okresnému súdu pokračovať v konaní. Po odpadnutí uvedenej
prekážky nariadil okresný súd pojednávanie na 3. november 2004. Ďalšie pojednávania boli
uskutočnené 24. novembra 2004, 19. januára 2005, 14. februára 2005, 4. júla 2005 a
3. októbra 2005. Na pojednávaní konanom 3. októbra 2005 bol vyhlásený rozsudok, ktorým
okresný súd zaviazal sťažovateľku na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom a proti
ktorému sa sťažovateľka 9. mája 2006 odvolala. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský
súd“) na základe podaného odvolania uznesením napadnuté prvostupňové rozhodnutie
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Medzičasom podal navrhovateľ proti sťažovateľke 12. októbra 2004 ďalší návrh
na zaplatenie sumy 22 108 Sk s príslušenstvom na základe rovnakého právneho titulu ako
v prípade návrhu zo 16. februára 1999. Vec bola vedená pod sp. zn. 28 C 425/2005.
V prípade tohto návrhu bolo prvé pojednávanie určené na 23. august 2006, teda po uplynutí
doby jedného roka a desiatich mesiacov od začatia konania. Ďalšie pojednávanie
v predmetnej veci sa uskutočnilo 25. októbra 2005 a následne došlo uznesením
z 8. novembra 2006 k spojeniu oboch vecí pod sp. zn. 9 C 485/1999.
V období po vrátení veci krajským súdom na ďalšie konanie uskutočnil okresný súd
ďalších osem pojednávaní (13. septembra 2006, 8. novembra 2006, 17. januára 2007,
21. marca 2007, 22. júna 2007, 24. septembra 2007, 3. októbra 2007 a 8. októbra 2007).
Na pojednávaní konanom 8. októbra 2007 vyhlásil okresný súd rozsudok, ktorým zaviazal
sťažovateľku na zaplatenie sumy 19 651,80 Sk s príslušenstvom. Sťažovateľka sa proti
tomuto rozsudku odvolala. Na pojednávaní, ktoré krajský súd určil na 8. december 2008,
teda až po uplynutí jedného roka od predloženia spisového materiálu spolu s opravným
prostriedkom, rozhodol uznesením o zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci
okresnému súdu na ďalšie konanie.
Podľa názoru sťažovateľky doba súdneho konania, i napriek existencii zákonnej
prekážky súdneho konania v trvaní troch rokov a siedmich mesiacov, je neprimeraná.
Ďalej sťažovateľka argumentovala, že z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti veci
v uvedenom prípade nemožno prieťahy odôvodňovať zložitosťou veci, pretože predmetom
konania je náhrada škody a konanie nie je náročné na dokazovanie. Zložitosť veci nie je
odôvodnená ani spojením veci na spoločné konanie, pretože ide o právne a skutkovo totožné
veci. Rovnako príčinou prieťahov podľa sťažovateľky nie je ani správanie účastníkov
konania. Pri hodnotení postupu okresného súdu sťažovateľka uviedla, že tento síce vykonal
množstvo úkonov, ktoré však neboli vykonávané efektívne a v súlade so zásadami
občianskeho súdneho konania, pretože ich výsledkom bolo vždy rozhodnutie, ktoré trpelo
vadou znamenajúcou dôvod na zrušenie rozhodnutia nadriadeným súdom.
Postupom okresného súdu podľa sťažovateľky došlo k porušeniu jej základného
práva garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy a na základe uvedeného žiadala, aby ústavný súd
v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 485/1999 porušil jej
základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných
prieťahov a zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 660 €, ako aj náhradu
trov právneho zastúpenia.
Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd
prostredníctvom svojho predsedu.
Predseda okresného súdu v liste doručenom ústavnému súdu 13. júla 2009 predložil
podrobný chronologický prehľad vykonaných procesných úkonov. Vo vyjadrení uviedol, že
„Predmetom sporu je náhrada škody na strane navrhovateľa, keďže odporkyňa užívala byt
bez právneho dôvodu.
V priebehu tohto konania prebehol spor o určenie, že na odporkyňu prešiel nájom
bytu a z toho dôvodu bolo prerušené konanie za obdobie od 16.10.2000 do 25.5.2004, kedy
bol spor o prechod nájmu právoplatne skončený.
Spor je náročný skôr po skutkovej, ako po právnej stránke. Navrhovateľ opakovane
nedostatočne reagoval na výzvy súdu o predloženie dokladov na preukázanie výšky škody.
Prieťahy v konaní neboli spôsobené sťažovateľkou, ani súdom.“.
V závere listu predseda okresného súdu oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho
prerokovania veci.
Právny zástupca sťažovateľky sa vyjadril k stanovisku okresného súdu v liste
doručenom ústavnému súdu 31. júla 2009, v ktorom uviedol, že sa so stanoviskom
okresného súdu nestotožňuje a je toho názoru, že predmetnú vec nemožno hodnotiť ako
skutkovo zložitú, pretože v nej nie je potrebné vykonávať rozsiahlejšie dokazovanie.
Za skutočnosť, že navrhovateľ nereagoval na výzvy súdu, nie je zodpovedná sťažovateľka,
ale je úlohou súdu, aby ako štátny orgán s vymedzenou právomocou vykonal kroky, ktoré
by zabránili prieťahom v konaní. Podľa názoru právneho zástupcu okresný súd napriek
tomu, že zistil nečinnosť navrhovateľa, nevyužil prostriedky na jej odstránenie poskytované
právnou úpravou – „poriadkové opatrenia“, preto je potrebné takouto situáciou spôsobené
prieťahy pripísať na vrub okresnému súdu.
Právny zástupca zároveň oznámil, že sťažovateľka súhlasí s upustením od ústneho
pojednávania v danej veci.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Z obsahu súdneho spisu a vyjadrení účastníkov ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného pod sp. zn. 9 C 485/99:
Dňa 16. februára 1999 podal navrhovateľ („S., a. s., P.“) na okresnom súde žalobu
o „vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.105,-Sk“, podľa ktorej mala sťažovateľka
po smrti predchádzajúcej nájomníčky protiprávne užívať byt prenajímateľa a za toto
užívanie neuhrádzať nájomné, a takýmto konaním teda spôsobiť navrhovateľovi škodu.
Vec bola 26. apríla 1999 postúpená Okresnému súdu Košice II, ktorý vydal 15. júla
1999 platobný rozkaz. Sťažovateľka podala proti nemu 4. augusta 1999 odpor, v ktorom
namietla aj miestnu príslušnosť konajúceho súdu.
Okresný súd Košice II 4. októbra 1999 vyzval sťažovateľku na predloženie
podkladov z dôvodu určenia miestne príslušného súdu. Sťažovateľka na výzvu reagovala
5. októbra 1999.
Dňa 11. novembra 1999 Okresný súd Košice II postúpil predmetnú vec okresnému
súdu z dôvodu jeho miestnej príslušnosti.
Okresný súd 11. apríla 2000 zisťoval predmet konania v súvisiacej veci vedenej pod
sp. zn. 17 C 271/98.
Dňa 11. apríla 2000 okresný súd určil termín pojednávania na 15. máj 2000.
Právny zástupca sťažovateľky požiadal 12. mája 2000 o odročenie termínu
pojednávania.
Okresný súd vykonal 15. mája 2000 pojednávanie, ktoré z dôvodu neprítomnosti
sťažovateľky a jej právneho zástupcu odročil na 4. september 2000.
Okresný súd uskutočnil 4. septembra 2000 pojednávanie, na ktoré sa sťažovateľka a
jej právny zástupca bez ospravedlnenia nedostavili.
Okresný súd uskutočnil 16. októbra 2000 pojednávanie, na ktorom právni
zástupcovia účastníkov konania navrhli prerušenie konania do právoplatného skončenia
súvisiacej veci vedenej pod sp. zn. 17 C 271/98 (konanie vo veci „prechodu nájmu bytu na
odporkyňu“). Pojednávanie bolo odročené a prerušené do skončenia uvedenej veci.
Okresný súd 15. augusta 2001 požiadal právneho zástupcu sťažovateľky o oznámenie
stavu konania sp. zn. 17 C 271/98. Právny zástupca na výzvu reagoval 22. augusta 2001.
V súvisiacom konaní sp. zn. 17 C 271/98 bol z 30. septembra 2002 vydaný rozsudok,
ktorý nadobudol právoplatnosť 25. mája 2004.
Okresný súd určil 5. októbra 2004 termín pojednávania na 3. november 2004,
predvolanie na pojednávanie sa sťažovateľke nepodarilo doručiť, zásielka sa vrátila
s označením: „adresát neznámy“.
Okresný súd na základe výziev adresovaných 18. októbra 2004 kompetentným
subjektom zisťoval pobyt sťažovateľky, oznámenia mu boli doručené v priebehu októbra
2004.
Okresný súd uskutočnil 3. novembra 2004 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili
právni zástupcovia účastníkov konania a pojednávanie bolo odročené na 24. november
2004.
Okresný súd uskutočnil 24. novembra 2004 pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu
neprítomnosti práceneschopného zákonného sudcu odročené na 19. január 2005.
Okresný súd uskutočnil 19. januára 2005 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právni
zástupcovia účastníkov konania a pojednávanie bolo odročené na 14. február 2005 pre účely
predloženia súvisiaceho dôkazu zo strany sťažovateľky. Sťažovateľka ho predložila
20. januára 2005.
Okresný súd uskutočnil 14. februára 2005 pojednávanie, ktoré bolo odročené
z dôvodu neprítomnosti oboch účastníkov konania (sťažovateľke predvolanie bolo
doručené) na 23. marec 2005. Okresný súd v marci 2005 oznámil účastníkom konania, že
pojednávanie v určený termín je zrušené z dôvodu „zmeny rozvrhu práce OS Prešov a
pridelenia spisu novému sudcovi“.
Okresný súd uskutočnil 4. júla 2005 pojednávanie, sťažovateľka svoju neúčasť
ospravedlnila a na pojednávaní sa vyjadrili právni zástupcovia účastníkov. Pojednávanie
bolo odročené na 3. október 2005.
Okresný súd uskutočnil 3. októbra 2005 pojednávanie, na ktorom bola vypočutá
sťažovateľka, vyjadril sa jej právny zástupca a bol vyhlásený rozsudok, ktorým bola
sťažovateľke uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi požadovanú sumu. Proti rozsudku
podala sťažovateľka 21. novembra 2005 odvolanie.
Okresný súd 29. novembra 2005 predložil spisový materiál s opravným prostriedkom
krajskému súdu, ktorý uznesením sp. zn. 3 Co 440/05 z 9. mája 2006 zrušil rozsudok
okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Okresný súd 13. septembra 2006 uskutočnil pojednávanie, na ktoré sa sťažovateľka
nedostavila z dôvodu práceneschopnosti a na pojednávaní sa vyjadrili právni zástupcovia
účastníkov konania. Pojednávanie bolo odročené na 8. november 2006 z dôvodu
predloženia súvisiacich podkladov zo strany navrhovateľa a podania návrhov na doplnenie
dokazovania.
Okresný súd uskutočnil 8. novembra 2006 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili
právni zástupcovia účastníkov konania, okresný súd vydal uznesenie o spojení vecí sp. zn.
9 C 485/99 a 28 C 425/05 na spoločné konanie, vypočul sťažovateľku a odročil
pojednávanie na 17. január 2007 z dôvodu predloženia súvisiacich podkladov
navrhovateľom a z dôvodu vypočutia svedka.
Okresný súd uskutočnil 17. januára 2007 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právni
zástupcovia účastníkov konania, bol vypočutý svedok a pojednávanie bolo odročené
na 21. marec 2007, navrhovateľ bol zaviazaný predložiť súvisiace podklady (tieto predložil
okresnému súdu 14. marca 2007).
Dňa 20. marca 2007 sťažovateľka predložila okresnému súdu návrh na prerušenie
konania.
Okresný súd uskutočnil 21. marca 2007 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právni
zástupcovia účastníkov konania a pojednávanie bolo odročené na neurčito.
Dňa 9. mája 2007 určil okresný súd termín pojednávania na 20. jún 2007, ktorý
následne zrušil a určil nový termín na 22. jún 2007. Právny zástupca sťažovateľky 14. júna
2007 požiadal o odročenie tohto termínu.
Okresný súd uskutočnil 22. júna 2007 pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu
neprítomnosti sťažovateľky a jej právneho zástupcu odročené na 24. september 2007.
Dňa 5. septembra 2007 predložila sťažovateľka okresnému súdu návrhy na doplnenie
dokazovania.
Dňa 12. septembra 2007 požiadal okresný súd o zapožičanie spisového materiálu
týkajúceho sa veci vedenej Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 23 C 128/2006, ktorý mu
24. septembra 2007 oznámil, že tento nie je možné zapožičať.
Dňa 20. septembra 2007 predložila sťažovateľka okresnému súdu svoje vyjadrenie.
Okresný súd uskutočnil 24. septembra 2007 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili
právni zástupcovia účastníkov konania a pojednávanie bolo odročené na 3. október 2007,
právny zástupca sťažovateľky navrhol zabezpečiť spisový materiál vo veci sp. zn.
23 C 128/2006 a navrhovateľ bol zaviazaný predložiť súvisiace podklady, ktoré predložil
28. septembra 2007.
Okresný súd uskutočnil 3. októbra 2007 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právni
zástupcovia účastníkov a pojednávanie bolo odročené na 8. október 2007 na účely
vyhlásenia rozsudku.
Okresný súd uskutočnil 8. októbra 2007 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právni
zástupcovia účastníkov a na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým bola sťažovateľka
zaviazaná uhradiť časť vymáhanej sumy a v prevyšujúcej časti bolo konanie zastavené.
Sťažovateľka podala 30. novembra 2007 proti rozsudku odvolanie.
Okresný súd 10. decembra 2007 vyzval sťažovateľku na úhradu súdneho poplatku
za podané odvolanie, navrhovateľa na predloženie vyjadrenia k podanému odvolaniu a tiež
oboch účastníkov konania na vyjadrenie, či súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez
nariadenia pojednávania. Sťažovateľka reagovala na výzvu 12. decembra 2007. Okresný
súd predložil spisový materiál krajskému súdu 29. júla 2008.
Krajský súd o podanom opravnom prostriedku rozhodol uznesením sp. zn.
8 Co 9/2008 z 8. decembra 2008, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu s výnimkou
výroku, ktorým bolo konanie v prevyšujúcej časti zastavené, a vrátil mu vec na ďalšie
konanie. Spisový materiál bol okresnému súdu vrátený 13. januára 2009.
Okresný súd vyzval 19. januára 2009 a 20. januára 2009 účastníkov konania, aby
predložili vyjadrenia a návrhy na doplnenie dokazovania.
Okresný súd určil 5. marca 2009 termín pojednávania na 22. apríl 2009.
Dňa 11. marca 2009 vyzval okresný súd navrhovateľa, aby predložil špecifikácie
spôsobenej škody, ktorý reagoval na výzvu 20. apríla 2009.
Dňa 21. apríla 2009 právny zástupca sťažovateľky ospravedlnil svoju neprítomnosť
na určenom termíne pojednávania a požiadal o jeho odročenie.
Okresný súd uskutočnil 22. apríla 2009 pojednávanie, ktoré z dôvodu neprítomnosti
sťažovateľky a jej právneho zástupcu odročil na 3. jún 2009.
Okresný súd 30. apríla 2009 doručil sťažovateľke stanovisko navrhovateľa
k špecifikácii škody. Sťažovateľka predložila k stanovisku svoje vyjadrenie 29. mája 2009.
Okresný súd uskutočnil 3. júna 2009 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právni
zástupcovia účastníkov konania, dokazovanie bolo vyhlásené za skončené a pojednávanie
odročené na 24. jún 2009 z dôvodu vyhlásenia rozsudku.
Okresný súd uskutočnil 24. júna 2009 pojednávanie, na ktorom vyhlásil rozsudok,
ktorým sťažovateľku zaviazal na úhradu istiny a v prevyšujúcej časti konanie zastavil.
Sťažovateľka podala proti rozsudku 1. júla 2009 odvolanie.
Ústavný súd zo spisového materiálu a z vyjadrenia sťažovateľky zistil tiež priebeh
konania vedeného pod sp. zn. 28 C/425/2005:
Navrhovateľ podal na okresnom súde 12. októbra 2004 „návrh na vydanie
platobného rozkazu – rozsudku“.
Okresný súd vydal 11. marca 2005 platobný rozkaz sp. zn. 17 Ro/297/2004, ktorý sa
mu sťažovateľke nepodarilo doručiť (zásielka sa vrátila s označením „adresát neznámy“).
Okresný súd požiadal kompetentný subjekt o zistenie pobytu sťažovateľky, ktorý mu
bol oznámený 17. júna 2005, zásielku okresný súd doručil sťažovateľke 20. júla 2007.
Sťažovateľka podala 25. júla 2005 proti platobnému rozkazu odpor a požiadala
súčasne o oslobodenie od súdnych poplatkov (uviedla v ňom adresu, na ktorej sa jej
v predchádzajúcom prípade nepodarilo zásielku doručiť).
Okresný súd 19. decembra 2005 vyzval sťažovateľku, aby vyplnila a predložila
tlačivo o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych
poplatkov a na ustanovenie zástupcu v právnej veci, zásielku sa sťažovateľke nepodarilo
doručiť (zásielka sa vrátila 27. decembra 2005 s označením „adresát neznámy“), okresný
súd zaslal následne zásielku na adresu, ktorú mu v predchádzajúcom prípade oznámil
kompetentný subjekt, zásielka bola doručená 11. januára 2006.
Okresný súd 21. decembra 2005 vyzval navrhovateľa, aby predložil vyjadrenie
k podanému odporu.
Sťažovateľka predložila vyplnené tlačivo pre účely posúdenia oslobodenia
od súdnych poplatkov 7. februára 2006.
Uznesením z 10. februára 2006 okresný súd rozhodol o oslobodení sťažovateľky
od súdnych poplatkov.
Okresný súd 15. februára 2006 vyzval sťažovateľku, aby predložila udelenie plnej
moci.
Dňa 20. februára 2006 predložila sťažovateľka okresnému súdu udelené
splnomocnenie.
Okresný súd 17. mája 2006 určil termín pojednávania na 23. august 2006.
Okresný súd uskutočnil 23. augusta 2006 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právni
zástupcovia účastníkov a pojednávanie bolo odročené na 25. október 2006.
Okresný súd uskutočnil 25. októbra 2006 pojednávanie, na ktorom právny zástupca
sťažovateľky navrhol spojiť prerokúvanú vec s vecou vedenou na okresnom súde pod sp.
zn. 9 C 485/99, pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu predloženia spisového
materiálu k veci vedenej pod sp. zn. 9 C 485/99. Uznesením z 8. novembra 2006 došlo k
spojeniu vecí na spoločné konanie pod sp. zn. 9 C 485/1999.
Ku dňu rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti predmetné konanie vedené
na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 485/1999 nebolo právoplatne skončené.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 253/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100
ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Samosudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri
základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria
ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd aj v predmetnom prípade bral
do úvahy skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/92 a iné)
relevantnú na rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci.
Predmetom konania na okresnom súde bolo rozhodovanie o náhrade škody z titulu
všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovení § 420 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Z pohľadu zisťovania predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu (porušenie
právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou, zavinenie), ako aj určenia výšky spôsobenej škody nepovažuje
ústavný súd posudzovanú vec za skutkovo zložitú. Zisťovanie porušenia právnej povinnosti,
ako aj zavinenia a špecifikácia výšky spôsobenej škody v uvedenom konaní si totiž
nevyžadovali znalecké dokazovanie, pretože ich bolo možné ustáliť jednak na základe
dôkazov predložených zo strany navrhovateľa, ako aj vyriešením prejudiciálnej otázky
v súvisiacom konaní.
Pri posúdení právnej zložitosti veci ústavný súd taktiež nezistil otázku osobitného
právneho významu, ktorá by mala byť v tomto konaní riešená bez jej predošlého riešenia
v ustálenej judikatúre všeobecných súdov.
2. V správaní sťažovateľky boli zistené okolnosti, ktoré v určitej miere narušili
rýchlosť a plynulosť konania. Na vrub sťažovateľky treba pripísať početné neúčasti
na pojednávaniach v určených termínoch, či už ospravedlnené alebo neospravedlnené,
v dôsledku ktorých bol okresný súd nútený pojednávanie odročiť (15. máj 2000,
4. september 2000, 14. február 2005, 22. jún 2007, 22. apríl 2009).
Ústavný súd tiež poukazuje na negatívne momenty v správaní sťažovateľky –
prípady, keď sťažovateľka neuvedením svojho aktuálneho pobytu sťažila doručovanie
písomnosti zo strany okresného súdu.
Tieto skutočnosti ústavný súd zobral do úvahy pri rozhodovaní o finančnom
zadosťučinení.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k
porušeniu základného práva sťažovateľky, bol postup okresného súdu.
Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna
činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu
nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa
sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06,
III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).
O nesústredenom a neefektívnom postupe okresného súdu svedčí dvojnásobné
zrušenie jeho rozhodnutí nadriadeným súdom v odvolacom konaní v dôsledku zistených vád
v prijatých rozsudkoch. V zrušujúcom rozhodnutí z 9. mája 2006 sp. zn. 3 Co 440/05
krajský súd vytkol okresnému súdu, že sa nezaoberal podmienkami a predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu a uložil mu v tomto smere doplniť dokazovanie. Poukázal tiež
na nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť jeho rozsudku, pričom mu uložil povinnosť
rozhodnutie presvedčivo odôvodniť. Rozhodnutím z 8. decembra 2008 sp. zn. 8 Co 9/2008
krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu v dôsledku jeho nepreskúmateľnosti z dôvodu
nedostatočného odôvodnenia vo vzťahu k zistenej výške spôsobenej škody. V tejto
súvislosti bol okresný súd odvolacím súdom zaviazaný doplniť dokazovanie a rozhodnutie
náležite odôvodniť.
O nekoncentrovanom postupe okresného súdu pri obstarávaní a vykonávaní dôkazov
v posudzovanom konaní svedčí množstvo odročení vedeného pojednávania, ktoré treba
považovať vo vzťahu k povahe skutkovej a právnej zložitosti prejednávanej veci za zjavne
neprimerané.
Na tomto mieste ústavný súd poznamenáva, že sa s argumentáciou okresného súdu,
podľa ktorej „Navrhovateľ opakovane nedostatočne reagoval na výzvy súdu o predloženie
dokladov na preukázanie výšky škody.“, nestotožňuje, pretože zo spisového materiálu
ústavný súd zistil, že navrhovateľ v tomto smere na výzvy súdu včas reagoval a bolo úlohou
okresného súdu v záujme rýchleho prerokovania a rozhodnutia veci pri zabezpečovaní
dôkazov pre účely ustálenie výšky spôsobenej škody navrhovateľa tiež usmerniť. V zmysle
prejednacieho princípu uplatňovaného v občianskom sporovom konaní totiž zistenie
skutkového stavu nespočíva len na účastníkoch konania, ale je uložené za ich aktívnej účasti
aj súdu.
Ústavný súd v postupe okresného súdu zistil aj obdobia nečinností v celkovom trvaní
približne 19 mesiacov, keď okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná
prekážka. Ide o obdobie nečinnosti trvajúce 4 mesiace, a to od 11. novembra 1999, keď mu
bola vec postúpená Okresným súdom Košice II, do 11. apríla 2000, keď zisťoval predmet
súvisiaceho konania. Takisto nečinnosť v trvaní 4 mesiacov bola zistená v období
od 25. mája 2004, keď bola právoplatne skončená súvisiaca vec, v ktorej sa rozhodovalo
o prejudiciálnej otázke, do októbra 2004, keď okresný súd doručoval predvolanie
sťažovateľke a zisťoval jej aktuálny pobyt.
Úsekom nečinnosti okresného súdu je aj obdobie od 14. februára 2005, keď okresný
súd vykonal pojednávanie do 4. júla 2005, keď bolo opäť uskutočnené pojednávanie
(nečinnosť trvajúca 4 mesiace).
Najdlhšie obdobie nečinnosti (7 mesiacov) bolo zistené v čase od 12. decembra 2007,
keď sťažovateľka reagovala na výzvu okresného súdu, do 29. júla 2008, keď bol krajskému
súdu predložený spisový materiál s podaným opravným prostriedkom.
Ústavný súd tiež posúdil postup okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn.
28 C/425/2005, ktorá bola spojená na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 9 C 485/1999,
a zistil, že bolo poznačené zbytočnými prieťahmi v celkovej dobe 13 mesiacov.
Ústavný súd poukazuje na 4 mesiace nečinnosti v období od 12. októbra 2004, keď
bol okresnému súdu podaný „návrh na vydanie platobného rozkazu – rozsudku“
do 11. marca 2005, keď okresný súd vydal platobný rozkaz. Ďalej na obdobie od 25. júla
2005, keď bol proti platobnému rozkazu podaný odpor, do 19. decembra 2005, keď bola
sťažovateľka vyzvaná, aby vyplnila a predložila tlačivo pre účely posúdenia žiadosti
o oslobodenie od súdnych poplatkov (nečinnosť 4 mesiace). Napokon nečinnosť viac ako
5 mesiacov sa vyskytla v úseku od 20. februára 2006, keď sťažovateľka predložila
okresnému súdu udelené splnomocnenie do 23. augusta 2006, keď okresný súd vykonal
pojednávanie.
Vzhľadom na poukázanú nesústredenú a neefektívnu činnosti okresného súdu, ako aj
obdobia jeho nečinnosti nemožno viac ako 10 rokov, resp. po zohľadnení doby prerušenia
konania (3 roky a 7 mesiacov) viac ako 6 rokov trvajúcu dobu konania vedeného okresným
súdom považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48
ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené právo sťažovateľky bolo
porušené.
III.
Aj keď ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy neprikázal okresnému súdu, aby
vo veci ďalej konal bez zbytočných prieťahov, pretože stav právnej neistoty sťažovateľky
bol v tomto štádiu konania odstránený meritórnym rozhodnutím okresného súdu z 24. júna
2009. Navyše, povinnosť konať bez zbytočných prieťahov v prípade možného vrátenia veci
v dôsledku podaného odvolania vyplýva pre okresný súd priamo z dotknutého čl. 48 ods. 2
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka v sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 1 660 € a výšku požadovaného zadosťučinenia odôvodnila dĺžkou samotného
súdneho konania prebiehajúceho už od roku 1999, ktoré nebolo dosiaľ právoplatne
skončené, v dôsledku čoho sťažovateľka stráca dôveru v existenciu Slovenskej republiky
ako právneho štátu. Súdne konanie sama nevyvolala, nepovažuje ho za bežnú záležitosť,
a preto ho vníma ako neustálu hrozbu.
Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke sumu
100 €. Táto suma zohľadňuje celkovú dĺžku posudzovaného konania s prihliadnutím
na predmet konania, dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s tým spojenú ujmu
sťažovateľky, ako aj jej správanie ako účastníčky konania.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd vo zvyšnej časti uplatnenému primeranému
finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľky nevyhovel.
Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala priznať aj náhradu
trov konania pred ústavným súdom, ktorých výšku špecifikovala sumou 270,96 €.
Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z výšky priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá
bola 20 950 Sk, t. j. 695,41 €. Za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,
spísanie sťažnosti) patrí advokátovi podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej
len „vyhláška“) odmena v sume 231,80 € (2 x 115,90 € - odmena za jeden úkon právnej
služby) a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) v sume 13,90 € (2 x 6,95 €), vrátane 19 %
DPH (46,68 €), teda odmena v celkovej sume 292,38 €. Vzhľadom na to, že sťažovateľkou
vyčíslená suma trov konania 270,96 € nepresahuje takto určené trovy právneho zastúpenia,
priznal jej ústavný súd trovy v ňou požadovanej sume.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. septembra 2009