Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 148/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. septembra 2009

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

o prijatej sťažnosti Ž. B., K., zastúpenej Advokátskou kanceláriou I., s. r. o., K., v mene

ktorej koná advokátka Mgr. M. M., vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo Ž. B. na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Prešov v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Ž. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 100 € (slovom sto eur), ktoré

j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

3. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť Ž. B. trovy konania v sume

270,96 € (slovom dvestosedemdesiat eur a devädesiatšesť centov) na účet právneho

zástupcu sťažovateľky, Advokátskej kancelárie I., s. r. o., K., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-12 z 21. mája 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ž. B., K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C

485/1999.

V sťažnosti sťažovateľka uviedla, že návrhom podaným okresnému súdu 16. februára

1999 sa navrhovateľ proti nej domáha zaplatenia sumy 5 105 Sk s príslušenstvom. Konanie

je vedené pod sp. zn. . Prvé pojednávanie nariadil okresný súd na 15. máj

2000, teda po uplynutí viac ako jedného roka od začiatku konania. V nasledujúcom období

sa uskutočnili ďalšie dve pojednávania, 4. septembra 2000 a 16. októbra 2000, na ktorom

okresný súd uznesením prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného

na okresnom súde pod sp. zn. , v prípade ktorého rozhodnutie v ňom vydané

nadobudlo právoplatnosť v máji 2004. Z toho vyplýva, že v období 3 rokov a 7 mesiacov

trvala prekážka, ktorá bránila okresnému súdu pokračovať v konaní. Po odpadnutí uvedenej

prekážky nariadil okresný súd pojednávanie na 3. november 2004. Ďalšie pojednávania boli

uskutočnené 24. novembra 2004, 19. januára 2005, 14. februára 2005, 4. júla 2005 a

3. októbra 2005. Na pojednávaní konanom 3. októbra 2005 bol vyhlásený rozsudok, ktorým

okresný súd zaviazal sťažovateľku na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom a proti

ktorému sa sťažovateľka 9. mája 2006 odvolala. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský

súd“) na základe podaného odvolania uznesením napadnuté prvostupňové rozhodnutie

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Medzičasom podal navrhovateľ proti sťažovateľke 12. októbra 2004 ďalší návrh

na zaplatenie sumy 22 108 Sk s príslušenstvom na základe rovnakého právneho titulu ako

v prípade návrhu zo 16. februára 1999. Vec bola vedená pod sp. zn. .

V prípade tohto návrhu bolo prvé pojednávanie určené na 23. august 2006, teda po uplynutí

doby jedného roka a desiatich mesiacov od začatia konania. Ďalšie pojednávanie

v predmetnej veci sa uskutočnilo 25. októbra 2005 a následne došlo uznesením

z 8. novembra 2006 k spojeniu oboch vecí pod sp. zn. .

V období po vrátení veci krajským súdom na ďalšie konanie uskutočnil okresný súd

ďalších osem pojednávaní (13. septembra 2006, 8. novembra 2006, 17. januára 2007,

21. marca 2007, 22. júna 2007, 24. septembra 2007, 3. októbra 2007 a 8. októbra 2007).

Na pojednávaní konanom 8. októbra 2007 vyhlásil okresný súd rozsudok, ktorým zaviazal

sťažovateľku na zaplatenie sumy 19 651,80 Sk s príslušenstvom. Sťažovateľka sa proti

tomuto rozsudku odvolala. Na pojednávaní, ktoré krajský súd určil na 8. december 2008,

teda až po uplynutí jedného roka od predloženia spisového materiálu spolu s opravným

prostriedkom, rozhodol uznesením o zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci

okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podľa názoru sťažovateľky doba súdneho konania, i napriek existencii zákonnej

prekážky súdneho konania v trvaní troch rokov a siedmich mesiacov, je neprimeraná.

Ďalej sťažovateľka argumentovala, že z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti veci

v uvedenom prípade nemožno prieťahy odôvodňovať zložitosťou veci, pretože predmetom

konania je náhrada škody a konanie nie je náročné na dokazovanie. Zložitosť veci nie je

odôvodnená ani spojením veci na spoločné konanie, pretože ide o právne a skutkovo totožné

veci. Rovnako príčinou prieťahov podľa sťažovateľky nie je ani správanie účastníkov

konania. Pri hodnotení postupu okresného súdu sťažovateľka uviedla, že tento síce vykonal

množstvo úkonov, ktoré však neboli vykonávané efektívne a v súlade so zásadami

občianskeho súdneho konania, pretože ich výsledkom bolo vždy rozhodnutie, ktoré trpelo

vadou znamenajúcou dôvod na zrušenie rozhodnutia nadriadeným súdom.

Postupom okresného súdu podľa sťažovateľky došlo k porušeniu jej základného

práva garantovaného a na základe uvedeného žiadala, aby ústavný súd

v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jej

základné právo podľa , prikázal mu vo veci konať bez zbytočných

prieťahov a zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 660 €, ako aj náhradu

trov právneho zastúpenia.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd

prostredníctvom svojho predsedu.

Predseda okresného súdu v liste doručenom ústavnému súdu 13. júla 2009 predložil

podrobný chronologický prehľad vykonaných procesných úkonov. Vo vyjadrení uviedol, že

„Predmetom sporu je náhrada škody na strane navrhovateľa, keďže odporkyňa užívala byt

bez právneho dôvodu.

V priebehu tohto konania prebehol spor o určenie, že na odporkyňu prešiel nájom

bytu a z toho dôvodu bolo prerušené konanie za obdobie od 16.10.2000 do 25.5.2004, kedy

bol spor o prechod nájmu právoplatne skončený.

Spor je náročný skôr po skutkovej, ako po právnej stránke. Navrhovateľ opakovane

nedostatočne reagoval na výzvy súdu o predloženie dokladov na preukázanie výšky škody.

Prieťahy v konaní neboli spôsobené sťažovateľkou, ani súdom.“.

V závere listu predseda okresného súdu oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho

prerokovania veci.

Právny zástupca sťažovateľky sa vyjadril k stanovisku okresného súdu v liste

doručenom ústavnému súdu 31. júla 2009, v ktorom uviedol, že sa so stanoviskom

okresného súdu nestotožňuje a je toho názoru, že predmetnú vec nemožno hodnotiť ako

skutkovo zložitú, pretože v nej nie je potrebné vykonávať rozsiahlejšie dokazovanie.

Za skutočnosť, že navrhovateľ nereagoval na výzvy súdu, nie je zodpovedná sťažovateľka,

ale je úlohou súdu, aby ako štátny orgán s vymedzenou právomocou vykonal kroky, ktoré

by zabránili prieťahom v konaní. Podľa názoru právneho zástupcu okresný súd napriek

tomu, že zistil nečinnosť navrhovateľa, nevyužil prostriedky na jej odstránenie poskytované

právnou úpravou – „poriadkové opatrenia“, preto je potrebné takouto situáciou spôsobené

prieťahy pripísať na vrub okresnému súdu.

Právny zástupca zároveň oznámil, že sťažovateľka súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania v danej veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Z obsahu súdneho spisu a vyjadrení účastníkov ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného pod sp. zn. :

Dňa 16. februára 1999 podal navrhovateľ („S., a. s., P.“) na okresnom súde žalobu

o „vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.105,-Sk“, podľa ktorej mala sťažovateľka

po smrti predchádzajúcej nájomníčky protiprávne užívať byt prenajímateľa a za toto

užívanie neuhrádzať nájomné, a takýmto konaním teda spôsobiť navrhovateľovi škodu.

Vec bola 26. apríla 1999 postúpená Okresnému súdu Košice II, ktorý vydal 15. júla

1999 platobný rozkaz. Sťažovateľka podala proti nemu 4. augusta 1999 odpor, v ktorom

namietla aj miestnu príslušnosť konajúceho súdu.

Okresný súd Košice II 4. októbra 1999 vyzval sťažovateľku na predloženie

podkladov z dôvodu určenia miestne príslušného súdu. Sťažovateľka na výzvu reagovala

5. októbra 1999.

Dňa 11. novembra 1999 Okresný súd Košice II postúpil predmetnú vec okresnému

súdu z dôvodu jeho miestnej príslušnosti.

Okresný súd 11. apríla 2000 zisťoval predmet konania v súvisiacej veci vedenej pod

sp. zn. .

Dňa 11. apríla 2000 okresný súd určil termín pojednávania na 15. máj 2000.

Právny zástupca sťažovateľky požiadal 12. mája 2000 o odročenie termínu

pojednávania.

Okresný súd vykonal 15. mája 2000 pojednávanie, ktoré z dôvodu neprítomnosti

sťažovateľky a jej právneho zástupcu odročil na 4. september 2000.

Okresný súd uskutočnil 4. septembra 2000 pojednávanie, na ktoré sa sťažovateľka a

jej právny zástupca bez ospravedlnenia nedostavili.

Okresný súd uskutočnil 16. októbra 2000 pojednávanie, na ktorom právni

zástupcovia účastníkov konania navrhli prerušenie konania do právoplatného skončenia

súvisiacej veci vedenej pod sp. zn. (konanie vo veci „prechodu nájmu bytu na

odporkyňu“). Pojednávanie bolo odročené a prerušené do skončenia uvedenej veci.

Okresný súd 15. augusta 2001 požiadal právneho zástupcu sťažovateľky o oznámenie

stavu konania sp. zn. . Právny zástupca na výzvu reagoval 22. augusta 2001.

V súvisiacom konaní sp. zn. bol z 30. septembra 2002 vydaný rozsudok,

ktorý nadobudol právoplatnosť 25. mája 2004.

Okresný súd určil 5. októbra 2004 termín pojednávania na 3. november 2004,

predvolanie na pojednávanie sa sťažovateľke nepodarilo doručiť, zásielka sa vrátila

s označením: „adresát neznámy“.

Okresný súd na základe výziev adresovaných 18. októbra 2004 kompetentným

subjektom zisťoval pobyt sťažovateľky, oznámenia mu boli doručené v priebehu októbra

2004.

Okresný súd uskutočnil 3. novembra 2004 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili

právni zástupcovia účastníkov konania a pojednávanie bolo odročené na 24. november

2004.

Okresný súd uskutočnil 24. novembra 2004 pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu

neprítomnosti práceneschopného zákonného sudcu odročené na 19. január 2005.

Okresný súd uskutočnil 19. januára 2005 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právni

zástupcovia účastníkov konania a pojednávanie bolo odročené na 14. február 2005 pre účely

predloženia súvisiaceho dôkazu zo strany sťažovateľky. Sťažovateľka ho predložila

20. januára 2005.

Okresný súd uskutočnil 14. februára 2005 pojednávanie, ktoré bolo odročené

z dôvodu neprítomnosti oboch účastníkov konania (sťažovateľke predvolanie bolo

doručené) na 23. marec 2005. Okresný súd v marci 2005 oznámil účastníkom konania, že

pojednávanie v určený termín je zrušené z dôvodu „zmeny rozvrhu práce OS Prešov a

pridelenia spisu novému sudcovi“.

Okresný súd uskutočnil 4. júla 2005 pojednávanie, sťažovateľka svoju neúčasť

ospravedlnila a na pojednávaní sa vyjadrili právni zástupcovia účastníkov. Pojednávanie

bolo odročené na 3. október 2005.

Okresný súd uskutočnil 3. októbra 2005 pojednávanie, na ktorom bola vypočutá

sťažovateľka, vyjadril sa jej právny zástupca a bol vyhlásený rozsudok, ktorým bola

sťažovateľke uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi požadovanú sumu. Proti rozsudku

podala sťažovateľka 21. novembra 2005 odvolanie.

Okresný súd 29. novembra 2005 predložil spisový materiál s opravným prostriedkom

krajskému súdu, ktorý uznesením sp. zn. z 9. mája 2006 zrušil rozsudok

okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Okresný súd 13. septembra 2006 uskutočnil pojednávanie, na ktoré sa sťažovateľka

nedostavila z dôvodu práceneschopnosti a na pojednávaní sa vyjadrili právni zástupcovia

účastníkov konania. Pojednávanie bolo odročené na 8. november 2006 z dôvodu

predloženia súvisiacich podkladov zo strany navrhovateľa a podania návrhov na doplnenie

dokazovania.

Okresný súd uskutočnil 8. novembra 2006 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili

právni zástupcovia účastníkov konania, okresný súd vydal uznesenie o spojení vecí sp. zn.

a na spoločné konanie, vypočul sťažovateľku a odročil

pojednávanie na 17. január 2007 z dôvodu predloženia súvisiacich podkladov

navrhovateľom a z dôvodu vypočutia svedka.

Okresný súd uskutočnil 17. januára 2007 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právni

zástupcovia účastníkov konania, bol vypočutý svedok a pojednávanie bolo odročené

na 21. marec 2007, navrhovateľ bol zaviazaný predložiť súvisiace podklady (tieto predložil

okresnému súdu 14. marca 2007).

Dňa 20. marca 2007 sťažovateľka predložila okresnému súdu návrh na prerušenie

konania.

Okresný súd uskutočnil 21. marca 2007 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právni

zástupcovia účastníkov konania a pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa 9. mája 2007 určil okresný súd termín pojednávania na 20. jún 2007, ktorý

následne zrušil a určil nový termín na 22. jún 2007. Právny zástupca sťažovateľky 14. júna

2007 požiadal o odročenie tohto termínu.

Okresný súd uskutočnil 22. júna 2007 pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu

neprítomnosti sťažovateľky a jej právneho zástupcu odročené na 24. september 2007.

Dňa 5. septembra 2007 predložila sťažovateľka okresnému súdu návrhy na doplnenie

dokazovania.

Dňa 12. septembra 2007 požiadal okresný súd o zapožičanie spisového materiálu

týkajúceho sa veci vedenej Okresným súdom Košice I pod sp. zn. , ktorý mu

24. septembra 2007 oznámil, že tento nie je možné zapožičať.

Dňa 20. septembra 2007 predložila sťažovateľka okresnému súdu svoje vyjadrenie.

Okresný súd uskutočnil 24. septembra 2007 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili

právni zástupcovia účastníkov konania a pojednávanie bolo odročené na 3. október 2007,

právny zástupca sťažovateľky navrhol zabezpečiť spisový materiál vo veci sp. zn.

a navrhovateľ bol zaviazaný predložiť súvisiace podklady, ktoré predložil

28. septembra 2007.

Okresný súd uskutočnil 3. októbra 2007 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právni

zástupcovia účastníkov a pojednávanie bolo odročené na 8. október 2007 na účely

vyhlásenia rozsudku.

Okresný súd uskutočnil 8. októbra 2007 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právni

zástupcovia účastníkov a na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým bola sťažovateľka

zaviazaná uhradiť časť vymáhanej sumy a v prevyšujúcej časti bolo konanie zastavené.

Sťažovateľka podala 30. novembra 2007 proti rozsudku odvolanie.

Okresný súd 10. decembra 2007 vyzval sťažovateľku na úhradu súdneho poplatku

za podané odvolanie, navrhovateľa na predloženie vyjadrenia k podanému odvolaniu a tiež

oboch účastníkov konania na vyjadrenie, či súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez

nariadenia pojednávania. Sťažovateľka reagovala na výzvu 12. decembra 2007. Okresný

súd predložil spisový materiál krajskému súdu 29. júla 2008.

Krajský súd o podanom opravnom prostriedku rozhodol uznesením sp. zn.

z 8. decembra 2008, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu s výnimkou

výroku, ktorým bolo konanie v prevyšujúcej časti zastavené, a vrátil mu vec na ďalšie

konanie. Spisový materiál bol okresnému súdu vrátený 13. januára 2009.

Okresný súd vyzval 19. januára 2009 a 20. januára 2009 účastníkov konania, aby

predložili vyjadrenia a návrhy na doplnenie dokazovania.

Okresný súd určil 5. marca 2009 termín pojednávania na 22. apríl 2009.

Dňa 11. marca 2009 vyzval okresný súd navrhovateľa, aby predložil špecifikácie

spôsobenej škody, ktorý reagoval na výzvu 20. apríla 2009.

Dňa 21. apríla 2009 právny zástupca sťažovateľky ospravedlnil svoju neprítomnosť

na určenom termíne pojednávania a požiadal o jeho odročenie.

Okresný súd uskutočnil 22. apríla 2009 pojednávanie, ktoré z dôvodu neprítomnosti

sťažovateľky a jej právneho zástupcu odročil na 3. jún 2009.

Okresný súd 30. apríla 2009 doručil sťažovateľke stanovisko navrhovateľa

k špecifikácii škody. Sťažovateľka predložila k stanovisku svoje vyjadrenie 29. mája 2009.

Okresný súd uskutočnil 3. júna 2009 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právni

zástupcovia účastníkov konania, dokazovanie bolo vyhlásené za skončené a pojednávanie

odročené na 24. jún 2009 z dôvodu vyhlásenia rozsudku.

Okresný súd uskutočnil 24. júna 2009 pojednávanie, na ktorom vyhlásil rozsudok,

ktorým sťažovateľku zaviazal na úhradu istiny a v prevyšujúcej časti konanie zastavil.

Sťažovateľka podala proti rozsudku 1. júla 2009 odvolanie.

Ústavný súd zo spisového materiálu a z vyjadrenia sťažovateľky zistil tiež priebeh

konania vedeného pod sp. zn. :

Navrhovateľ podal na okresnom súde 12. októbra 2004 „návrh na vydanie

platobného rozkazu – rozsudku“.

Okresný súd vydal 11. marca 2005 platobný rozkaz sp. zn. , ktorý sa

mu sťažovateľke nepodarilo doručiť (zásielka sa vrátila s označením „adresát neznámy“).

Okresný súd požiadal kompetentný subjekt o zistenie pobytu sťažovateľky, ktorý mu

bol oznámený 17. júna 2005, zásielku okresný súd doručil sťažovateľke 20. júla 2007.

Sťažovateľka podala 25. júla 2005 proti platobnému rozkazu odpor a požiadala

súčasne o oslobodenie od súdnych poplatkov (uviedla v ňom adresu, na ktorej sa jej

v predchádzajúcom prípade nepodarilo zásielku doručiť).

Okresný súd 19. decembra 2005 vyzval sťažovateľku, aby vyplnila a predložila

tlačivo o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych

poplatkov a na ustanovenie zástupcu v právnej veci, zásielku sa sťažovateľke nepodarilo

doručiť (zásielka sa vrátila 27. decembra 2005 s označením „adresát neznámy“), okresný

súd zaslal následne zásielku na adresu, ktorú mu v predchádzajúcom prípade oznámil

kompetentný subjekt, zásielka bola doručená 11. januára 2006.

Okresný súd 21. decembra 2005 vyzval navrhovateľa, aby predložil vyjadrenie

k podanému odporu.

Sťažovateľka predložila vyplnené tlačivo pre účely posúdenia oslobodenia

od súdnych poplatkov 7. februára 2006.

Uznesením z 10. februára 2006 okresný súd rozhodol o oslobodení sťažovateľky

od súdnych poplatkov.

Okresný súd 15. februára 2006 vyzval sťažovateľku, aby predložila udelenie plnej

moci.

Dňa 20. februára 2006 predložila sťažovateľka okresnému súdu udelené

splnomocnenie.

Okresný súd 17. mája 2006 určil termín pojednávania na 23. august 2006.

Okresný súd uskutočnil 23. augusta 2006 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právni

zástupcovia účastníkov a pojednávanie bolo odročené na 25. október 2006.

Okresný súd uskutočnil 25. októbra 2006 pojednávanie, na ktorom právny zástupca

sťažovateľky navrhol spojiť prerokúvanú vec s vecou vedenou na okresnom súde pod sp.

zn. , pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu predloženia spisového

materiálu k veci vedenej pod sp. zn. . Uznesením z 8. novembra 2006 došlo k

spojeniu vecí na spoločné konanie pod sp. zn. .

Ku dňu rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti predmetné konanie vedené

na okresnom súde pod sp. zn. nebolo právoplatne skončené.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Občiansky súdny

poriadok (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Samosudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadnil tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria

ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd aj v predmetnom prípade bral

do úvahy skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (, a iné)

relevantnú na rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci.

Predmetom konania na okresnom súde bolo rozhodovanie o náhrade škody z titulu

všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovení

v znení neskorších predpisov.

Z pohľadu zisťovania predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu (porušenie

právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej

povinnosti a škodou, zavinenie), ako aj určenia výšky spôsobenej škody nepovažuje

ústavný súd posudzovanú vec za skutkovo zložitú. Zisťovanie porušenia právnej povinnosti,

ako aj zavinenia a špecifikácia výšky spôsobenej škody v uvedenom konaní si totiž

nevyžadovali znalecké dokazovanie, pretože ich bolo možné ustáliť jednak na základe

dôkazov predložených zo strany navrhovateľa, ako aj vyriešením prejudiciálnej otázky

v súvisiacom konaní.

Pri posúdení právnej zložitosti veci ústavný súd taktiež nezistil otázku osobitného

právneho významu, ktorá by mala byť v tomto konaní riešená bez jej predošlého riešenia

v ustálenej judikatúre všeobecných súdov.

2. V správaní sťažovateľky boli zistené okolnosti, ktoré v určitej miere narušili

rýchlosť a plynulosť konania. Na vrub sťažovateľky treba pripísať početné neúčasti

na pojednávaniach v určených termínoch, či už ospravedlnené alebo neospravedlnené,

v dôsledku ktorých bol okresný súd nútený pojednávanie odročiť (15. máj 2000,

4. september 2000, 14. február 2005, 22. jún 2007, 22. apríl 2009).

Ústavný súd tiež poukazuje na negatívne momenty v správaní sťažovateľky –

prípady, keď sťažovateľka neuvedením svojho aktuálneho pobytu sťažila doručovanie

písomnosti zo strany okresného súdu.

Tieto skutočnosti ústavný súd zobral do úvahy pri rozhodovaní o finančnom

zadosťučinení.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k

porušeniu základného práva sťažovateľky, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu

nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa

sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. ,

, ).

O nesústredenom a neefektívnom postupe okresného súdu svedčí dvojnásobné

zrušenie jeho rozhodnutí nadriadeným súdom v odvolacom konaní v dôsledku zistených vád

v prijatých rozsudkoch. V zrušujúcom rozhodnutí z 9. mája 2006 sp. zn.

krajský súd vytkol okresnému súdu, že sa nezaoberal podmienkami a predpokladmi vzniku

zodpovednosti za škodu a uložil mu v tomto smere doplniť dokazovanie. Poukázal tiež

na nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť jeho rozsudku, pričom mu uložil povinnosť

rozhodnutie presvedčivo odôvodniť. Rozhodnutím z 8. decembra 2008 sp. zn.

krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu v dôsledku jeho nepreskúmateľnosti z dôvodu

nedostatočného odôvodnenia vo vzťahu k zistenej výške spôsobenej škody. V tejto

súvislosti bol okresný súd odvolacím súdom zaviazaný doplniť dokazovanie a rozhodnutie

náležite odôvodniť.

O nekoncentrovanom postupe okresného súdu pri obstarávaní a vykonávaní dôkazov

v posudzovanom konaní svedčí množstvo odročení vedeného pojednávania, ktoré treba

považovať vo vzťahu k povahe skutkovej a právnej zložitosti prejednávanej veci za zjavne

neprimerané.

Na tomto mieste ústavný súd poznamenáva, že sa s argumentáciou okresného súdu,

podľa ktorej „Navrhovateľ opakovane nedostatočne reagoval na výzvy súdu o predloženie

dokladov na preukázanie výšky škody.“, nestotožňuje, pretože zo spisového materiálu

ústavný súd zistil, že navrhovateľ v tomto smere na výzvy súdu včas reagoval a bolo úlohou

okresného súdu v záujme rýchleho prerokovania a rozhodnutia veci pri zabezpečovaní

dôkazov pre účely ustálenie výšky spôsobenej škody navrhovateľa tiež usmerniť. V zmysle

prejednacieho princípu uplatňovaného v občianskom sporovom konaní totiž zistenie

skutkového stavu nespočíva len na účastníkoch konania, ale je uložené za ich aktívnej účasti

aj súdu.

Ústavný súd v postupe okresného súdu zistil aj obdobia nečinností v celkovom trvaní

približne 19 mesiacov, keď okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná

prekážka. Ide o obdobie nečinnosti trvajúce 4 mesiace, a to od 11. novembra 1999, keď mu

bola vec postúpená Okresným súdom Košice II, do 11. apríla 2000, keď zisťoval predmet

súvisiaceho konania. Takisto nečinnosť v trvaní 4 mesiacov bola zistená v období

od 25. mája 2004, keď bola právoplatne skončená súvisiaca vec, v ktorej sa rozhodovalo

o prejudiciálnej otázke, do októbra 2004, keď okresný súd doručoval predvolanie

sťažovateľke a zisťoval jej aktuálny pobyt.

Úsekom nečinnosti okresného súdu je aj obdobie od 14. februára 2005, keď okresný

súd vykonal pojednávanie do 4. júla 2005, keď bolo opäť uskutočnené pojednávanie

(nečinnosť trvajúca 4 mesiace).

Najdlhšie obdobie nečinnosti (7 mesiacov) bolo zistené v čase od 12. decembra 2007,

keď sťažovateľka reagovala na výzvu okresného súdu, do 29. júla 2008, keď bol krajskému

súdu predložený spisový materiál s podaným opravným prostriedkom.

Ústavný súd tiež posúdil postup okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn.

, ktorá bola spojená na spoločné konanie vedené pod sp. zn. ,

a zistil, že bolo poznačené zbytočnými prieťahmi v celkovej dobe 13 mesiacov.

Ústavný súd poukazuje na 4 mesiace nečinnosti v období od 12. októbra 2004, keď

bol okresnému súdu podaný „návrh na vydanie platobného rozkazu – rozsudku“

do 11. marca 2005, keď okresný súd vydal platobný rozkaz. Ďalej na obdobie od 25. júla

2005, keď bol proti platobnému rozkazu podaný odpor, do 19. decembra 2005, keď bola

sťažovateľka vyzvaná, aby vyplnila a predložila tlačivo pre účely posúdenia žiadosti

o oslobodenie od súdnych poplatkov (nečinnosť 4 mesiace). Napokon nečinnosť viac ako

5 mesiacov sa vyskytla v úseku od 20. februára 2006, keď sťažovateľka predložila

okresnému súdu udelené splnomocnenie do 23. augusta 2006, keď okresný súd vykonal

pojednávanie.

Vzhľadom na poukázanú nesústredenú a neefektívnu činnosti okresného súdu, ako aj

obdobia jeho nečinnosti nemožno viac ako 10 rokov, resp. po zohľadnení doby prerušenia

konania (3 roky a 7 mesiacov) viac ako 6 rokov trvajúcu dobu konania vedeného okresným

súdom považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48

ods. 2 . Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené právo sťažovateľky bolo

porušené.

III.

Aj keď ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa neprikázal okresnému súdu, aby

vo veci ďalej konal bez zbytočných prieťahov, pretože stav právnej neistoty sťažovateľky

bol v tomto štádiu konania odstránený meritórnym rozhodnutím okresného súdu z 24. júna

2009. Navyše, povinnosť konať bez zbytočných prieťahov v prípade možného vrátenia veci

v dôsledku podaného odvolania vyplýva pre okresný súd priamo z dotknutého čl. 48 ods. 2

.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 1 660 € a výšku požadovaného zadosťučinenia odôvodnila dĺžkou samotného

súdneho konania prebiehajúceho už od roku 1999, ktoré nebolo dosiaľ právoplatne

skončené, v dôsledku čoho sťažovateľka stráca dôveru v existenciu Slovenskej republiky

ako právneho štátu. Súdne konanie sama nevyvolala, nepovažuje ho za bežnú záležitosť,

a preto ho vníma ako neustálu hrozbu.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke sumu

100 €. Táto suma zohľadňuje celkovú dĺžku posudzovaného konania s prihliadnutím

na predmet konania, dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s tým spojenú ujmu

sťažovateľky, ako aj jej správanie ako účastníčky konania.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd vo zvyšnej časti uplatnenému primeranému

finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľky nevyhovel.

Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala priznať aj náhradu

trov konania pred ústavným súdom, ktorých výšku špecifikovala sumou 270,96 €.

Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z výšky priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá

bola 20 950 Sk, t. j. 695,41 €. Za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,

spísanie sťažnosti) patrí advokátovi podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej

len „vyhláška“) odmena v sume 231,80 € (2 x 115,90 € - odmena za jeden úkon právnej

služby) a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) v sume 13,90 € (2 x 6,95 €), vrátane 19 %

DPH (46,68 €), teda odmena v celkovej sume 292,38 €. Vzhľadom na to, že sťažovateľkou

vyčíslená suma trov konania 270,96 € nepresahuje takto určené trovy právneho zastúpenia,

priznal jej ústavný súd trovy v ňou požadovanej sume.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009