Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 238/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. septembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. B. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. V. C., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

„9 C 199/2004“ a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. B. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna 2009

(doplnená na základe výzvy ústavného súdu 13. júla 2009 a 17. augusta 2009) doručená

sťažnosť Ing. B. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. V. C., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. „9 C 199/2004“.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 14. júna 2004 podal na okresnom súde žalobu,

na základe ktorej sa proti odporcovi domáhal určenia ročného nájmu za pozemok,

zaplatenia ročného nájmu v sume 157 250 Sk od 1. januára 2004 a uloženia povinnosti

uzatvoriť s ním nájomnú zmluvu. Podľa vyjadrenia sťažovateľa predmetné konanie prebieha

už dlhšiu dobu a dosiaľ nebolo právoplatne skončené. Aj keď podľa vyjadrenia sťažovateľa

okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. z 26. februára 2008, jeho

konanie bolo poznačené zbytočnými prieťahmi, ktoré namietal 28. júna 2005 podaním

sťažnosti predsedovi senátu okresného súdu a 8. septembra 2005 podaním

sťažnosti ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. Sťažovateľ poukázal na to, že proti

rozsudku okresného súdu z 26. februára 2008 bolo podané odvolanie, o ktorom však krajský

súd dosiaľ nerozhodol. Z uvedeného dôvodu sa domnieva, že aj postupom krajského súdu

dochádza k porušovaniu jeho základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z obsahu sťažnosti a ani jej príloh však nevyplynulo, aby sťažovateľ

namietal prieťahy v konaní krajského súdu podaním sťažnosti jeho predsedovi.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. „9 C 199/2004“ bolo porušené

jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, okresnému súdu a krajskému súdu prikázal konať vo veci bez zbytočných

prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov

právneho zastúpenia.

Okrem toho sťažovateľ žiadal o nezverejňovanie jeho mena a priezviska

v publikovaných rozhodnutiach ústavného súdu.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ).

V časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd zistil, že v právnej veci sťažovateľa sp. zn. rozhodol

okresný súd rozsudkom z 26. februára 2008 tak, že za pozemok určil ročný nájom

2

40 Sk za m, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť sťažovateľovi ročný nájom v sume

125 800 Sk počnúc 1. januárom 2004, vo zvyšku uplatneného nároku konanie zastavil,

odporcu zaviazal uzatvoriť so sťažovateľom v stanovenej lehote nájomnú zmluvu, pričom

rozhodol aj trovách konania.

Podľa zistení ústavného súdu proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie,

na základe čoho okresný súd 22. júla 2008 predložil spis na rozhodnutie krajskému súdu.

Na krajskom súde je odvolacie konanie vedené pod sp. zn. a dosiaľ vo veci

nebolo rozhodnuté.

V súlade so svojou judikatúrou (, , ) ústavný

súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov

podľa (i právu podľa dohovoru) len vtedy, ak bola sťažnosť

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo

alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bola

ústavnému súdu doručená 10. júna 2009, teda potom, ako okresný súd vo veci meritórne

rozhodol a vec sa už nachádzala na krajskom súde rozhodujúcom o odvolaní. V čase

podania sťažnosti už okresný súd nebol oprávnený vo veci konať, nemohol ovplyvniť

priebeh konania, a teda ani porušiť označené práva sťažovateľa, pretože vyhlásením

rozsudku vo veci samej (26. februára 2008) a jeho doručením okresný súd vykonal všetky

zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa.

Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo

treba vec posudzovať so zreteľom na ako vec, v ktorej ústavná úloha

okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila vyhlásením rozhodnutia vo veci

samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti (obdobne napr. ).

Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ namietal zbytočné prieťahy v konaní krajského

súdu, ktorý koná o odvolaní proti rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 26. februára 2008. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti toto konanie nešpecifikoval uvedením

konkrétnej spisovej značky, avšak ústavný súd zistil, že predmetné konanie prebieha

na krajskom súde od 22. júla 2008 pod sp. zn. .

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti podľa ustanovenia

predovšetkým skúmal, či v danom prípade nejde

o jej neprípustnosť.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v prípadoch namietaného porušenia základných práv v dôsledku

zbytočných prieťahov v konaní zapríčinených všeobecným súdom skúma, či sťažovateľ

využil právne prostriedky, ktoré mu na ochranu jeho práv do 31. marca 2005 vrátane

poskytoval o sídlach a obvodoch súdov

Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich

(zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej

správe súdov“) v ustanoveniach § 17 a nasl. a od 1. apríla 2005 poskytuje zákon

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o súdoch“) v ustanoveniach § 62 a nasl. Využitie týchto prostriedkov nápravy, ktoré sú

podľa názoru ústavného súdu účastníkovi súdneho konania ľahko dostupné, nevyžaduje

ústavný súd ako podmienku prijatia sťažnosti na ďalšie konanie, ak z okolností konkrétneho

prípadu vyplýva, že uvedenú podmienku sťažovateľ nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( zákona o súde), najmä ak využitie uvedených prostriedkov

nápravy nemožno vzhľadom na okolnosti daného prípadu pokladať za postup umožňujúci

dosiahnuť účinnú ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , , ).

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nenamietal

postup krajského súdu tak, ako mu to od 1. apríla 2005 umožňuje zákon o súdoch, pretože

jeho predsedovi nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní.

Ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľ nepreukázal, že pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu v časti namietajúcej postup krajského súdu podnikol kroky na ochranu

svojho základného práva podľa a práva podľa dohovoru

a ani nepreukázal, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Na základe toho dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť v tejto časti je potrebné

odmietnuť pre jej neprípustnosť (obdobne , ).

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009