Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 25/2010
PDF · 152.72 KB
No categories available
III. ÚS 25/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. januára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť H. S., K., zastúpenej advokátkou JUDr. J. M., Advokátska
kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 1731/2005 a takto
rozhodol:
Sťažnosť H. S. o d m i e t a . ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra 2009
doručená sťažnosť H. S., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 1731/2005.
Sťažovateľka odôvodňuje svoju sťažnosť tým, že je účastníčkou súdneho konania
vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 48 Er 1731/2005, ktorého predmetom je vykonanie
exekúcie na vymoženie dlžného výživného. Sťažovateľka je v tomto konaní v procesnom
postavení povinnej.
Ku skutkovým okolnostiam súdneho konania sťažovateľka uviedla, že jej bývalý
manžel „... ako zákonný zástupca oprávnených v1. - 3. rade podal dňa 16.11.2005
na Exekútorskom úrade..., návrh na vykonanie exekúcie dlžného výživného a bežného
výživného na základe vykonateľného uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7 CoP
259/05-44 zo dňa 31.5.2005, ktorému predchádzalo uznesenie Okresného súdu Košice II.
sp. zn. 25 P 96/2004-34 zo dňa 14.3.2005“.
Okresný súd v predmetnej veci vydal 9. mája 2006 pod sp. zn. 48 Er 1731/2005
poverenie č. 5803021023* pre súdneho exekútora „na vymoženie dlžného výživného
a bežného výživného v prospech oprávnených v 1. – 3. rade“ .
Súdny exekútor následne 18. mája 2006 „vydal pod sp. zn. Ex 212/2005-11
upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré mi bolo doručené dňa 26.7.2006“.
Sťažovateľka proti exekúcii podala v zákonnej lehote námietky, o ktorých okresný
súd rozhodol uznesením č. k. 48 Er 1731/05-38, Ex 212/2005 z 2. októbra 2006, a to tak, že
námietky sťažovateľky zamietol a exekúciu „v časti vymoženia dlžného výživného
v prospech oprávneného v 1. rade vo výške 4.000,- Sk, v prospech oprávneného v 2. rade
vo výške 7.000,- Sk a v prospech oprávneného v 3. rade vo výške 7.000,- Sk z titulu dlžného
výživného“ zastavil.
K ďalšiemu priebehu konania sťažovateľka uviedla:
„Proti citovanému uzneseniu podal zákonný zástupca oprávnených v 2. a 3. rade
prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie. Krajský súd v Košiciach o tomto
odvolaní rozhodol uznesením sp.zn. 2 CoE 143/2006-47 zo dňa 25.4.2007 tak, že zrušil
uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola exekúcia pre vymoženie výživného
v prospech oprávneného v 2. rade vo výške 7.000,- Sk a v prospech oprávneného v 3. rade
vo výške 7.000,- Sk zastavená a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.6.2007.
Dňa 13.6.2007 som poverila advokátku JUDr. J. M., aby ma zastupovala vo veci
vykonania exekúcie, ktorá obratom podaním zo dňa 13.6.2007 oznámila Krajskému súdu
v Košiciach prevzatie zastúpenia, a zároveň aj predložila plnomocenstvo.
Aj napriek tejto skutočnosti odporca výzvu zo dňa 15.11.2007 doručoval mne, a nie
mojej právnej zástupkyni.
Moja právna zástupkyňa priebežne nahliadala do súdneho spisu, a tak dňa 27.3.2008
zistila, že vo veci ešte stále nebolo rozhodnuté. Preto podaním zo dňa 1.4.2008 urgovala
urýchlené rozhodnutie vo veci, pričom poukázala na dĺžku trvania konania, ako aj na moju
nepriaznivú finančnú situáciu.
Listom zo dňa 16.1.2008 odporca žiadal Krajský súd v Košiciach o predloženie spisu
Okresného súdu Košice II. sp. zn. 25 P 96/04, ktorý bol na Krajskom súde v Košiciach
vedený pod sp. zn. 7 CoP 259/05.
Odporca urgenciou zo dňa 5.2.2008 predloženie spisu žiadal opäť. Krajský súd
v Košiciach listom zo dňa 7.2.2008 pod sp. zn. 7 CoP 259/05 odporcovi oznámil, že žiadaný
spis bol po vybavení odvolacím súdom vrátený dňa 14.7.2005 Okresnému súdu Košice II.
k sp. zn. 25 P 96/04.
V súvislosti s listom odporcu zo dňa 16.1.2008 a urgenciou zo dňa 5.2.2008 si
dovoľujem poukázať na tú skutočnosť, že spis odporcu sp. zn. 25 P 96/2004 sa v uvedenom
čase nenachádzal na Krajskom súde v Košiciach, ale u odporcu, a to až do 4.3.2008 !
Táto skutočnosť nebránila vyššej súdnej úradníčke ... listom zo dňa 7.4.2008
opätovne žiadať od Krajského súdu Košice pripojiť spis Okresného súdu Košice II. sp. zn.
26 P 96/04 v spojení so spisom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 CoP 259/05!
V súvislosti s označeným listom poukazujem na to, že spis odporcu sp. zn. 26 P 96/04
už síce bol na Krajskom súde v Košiciach (od 5.3.2008), avšak bol evidovaný pod sp. zn.
Ešte viac zarážajúce je to, že ani z úradného záznamu odporcu zo dňa 21.5.2008
nevyplýva, že by odporca mal vedomosť o aktuálnej sp. zn. žiadaného spisu nachádzajúceho
sa na Krajskom súde v Košiciach od 5.3.2008, nakoľko z jeho obsahu vyplýva, že stále
žiada spis vedený pod sp. zn. 7 CoP 259/05!“
Okresný súd vo veci rozhodol uznesením sp. zn. 48 Er 1731/05, EX 212/05 z 28. júla
2008, ktoré bolo právnej zástupkyni sťažovateľky doručené 13. augusta 2008. Proti tomuto
uzneseniu podala odvolanie právna zástupkyňa oprávnených v 2. a 3. rade. Sťažovateľka sa
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k odvolaniu vyjadrila podaním z 29. septembra
2008.
Sťažovateľka sa podaním z 21. januára 2009 označeným ako „žiadosť“ obrátila
na predsedu okresného súdu, pričom požiadala o preskúmanie postupu súdu v predmetnom
konaní. Predseda okresného súdu podanie sťažovateľky posúdil ako sťažnosť podľa § 62
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a listom sp. zn. Spr. 10/2009 z 11. februára 2009 uznal čiastočnú
opodstatnenosť sťažnosti sťažovateľky.
Vo veci nebolo do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu právoplatne rozhodnuté.
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:
„Právo sťažovateľky na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v čl. 48
ods.2 Ústavy Slovenskej republiky bolo postupom Okresného súdu Košice II. vo veci sp. zn.
48 Er 1731/2005 porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice II. konal vo veci
vedenej na Okresnom súde Košice II. sp.zn. 48 Er 1731/2005 bez prieťahov.
Ústavný súd Slovenskej republiky pri z n á v a sťažovateľke finančné zadosťučinenie
vo výške 11.000,- EUR, ktoré je Okresný súd Košice II. povinný sťažovateľke vyplatiť
do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Košice II. je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania do troch dní
od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb a
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom
do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07).
V sťažnosti sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 1731/2005.
Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil, že v právnej veci sťažovateľky
sp. zn. 48 Er 1731/2005 rozhodol okresný súd uznesením z 28. júla 2008 tak, že exekúciu
v časti vymoženia dlžného výživného v prospech oprávneného v 2. rade v sume 8 620 Sk
a v prospech oprávneného v 3. rade v sume 8 620 Sk zastavil.
Podľa zistení ústavného súdu na základe odvolania podaného proti tomuto uzneseniu
oprávnenými bol spis predložený 19. augusta 2009 na rozhodnutie Krajskému súdu
v Košiciach (ďalej len „krajský súd“). Na krajskom súde je odvolacie konanie vedené pod
sp. zn. 4 Coe 201/09 a dosiaľ vo veci nebolo rozhodnuté.
V súlade so svojou judikatúrou (IV. ÚS 61/03, III. ÚS 41/07, II. ÚS 214/08) ústavný
súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď
k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.
Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 1731/2005
bola ústavnému súdu doručená 8. októbra 2009, teda potom, ako okresný súd vo veci
meritórne rozhodol a vec sa už nachádzala na krajskom súde rozhodujúcom o odvolaní.
V čase podania sťažnosti už okresný súd nebol oprávnený vo veci konať, nemohol
ovplyvniť priebeh konania, a teda ani porušiť označené práva sťažovateľky, pretože
vydaním uznesenia vo veci samej, jeho doručením účastníkom konania, ako aj úkonmi,
ktoré musel okresný súd vykonať v spojitosti s podaním odvolania, okresný súd vykonal
všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty
sťažovateľky. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol
vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec,
v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila
rozhodnutím vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a to aj napriek
podanému odvolaniu a vykonaniu riadneho opravného konania (napr. II. ÚS 1/05).
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti (obdobne napr. III. ÚS 248/08, III. ÚS 238/09).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi
sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. januára 2010