Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 443/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. T., P., zastúpenej advokátkou JUDr. D. K., Advokátska

kancelária, P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. T. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. októbra 2010 doručená sťažnosť J. T. (ďalej len „sťažovateľka“), doplnená písomným

podaním právnej zástupkyne sťažovateľky doručeným 8. novembra 2010, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom doručeným

24. marca 2009 okresnému súdu domáhala vydania platobného rozkazu. Konanie pred

okresným súdom o zaplatenie 11 254,56 € je vedené pod sp. zn. .

Sťažovateľka písomným podaním požiadala okresný súd o oslobodenie od platenia súdneho

poplatku, o ktorom rozhodol okresný súd uznesením z 25. júna 2010 tak, že jej priznal

oslobodenie od súdneho poplatku nad 33 €.

Okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. vydal 16. septembra

2010 platobný rozkaz.

Sťažovateľka svoju sťažnosť odôvodnila tým, že „od podania návrhu na vydanie

platobného rozkazu do 27. 9. 2010 a od podania žiadosti o oslobodenie od súdnych

poplatkov do rozhodnutia súdu I. stupňa o jeho priznaní konanie neúmerne predlžuje (od

podania návrhu na vydanie platobného rozkazu do 27. 9. 2010 uplynula doba jeden a pol

roka, a od podania žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov do rozhodnutia súdu I.

stupňa o jeho priznaní uplynula doba viac ako jeden rok), čím porušil moje základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v Slovenskej

republiky“.

Sťažovateľka v závere svojej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

základné právo J. T., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v

SR.

2. J. T. pri z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur

(slovom: desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Prešove povinný vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresnému súdu v Prešove prikazuje , aby v konaní vedenom pod

sp. zn.: konal bez zbytočných prieťahov.

4. Okresný súd v Prešove je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia J. T., ktoré je

povinný zaplatiť právnej zástupkyni sťažovateľky advokátke JUDr. D. K., P., vo výške

303,30 Eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V sťažnosti sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh zistil, že sťažovateľka podaním

17. augusta 2010 požiadala predsedníčku okresného súdu, aby zjednala vo veci vedenej pod

sp. zn. nápravu, „aby boli odstránené prieťahy v konaní a aby súd vo veci

meritórne rozhodol“.

Predsedníčka okresného súdu v oznámení zo 17. septembra 2010 uviedla, že

„v právnej veci na tunajšom súde pod sp. zn. bol vydaný platobný rozkaz

dňa 16.9.2010 a bude doručený...“.

Z uvedeného vyplýva, že od vybavenia sťažnosti predsedníčkou okresného súdu

(17. septembra 2010) do podania tejto sťažnosti (11. októbra 2010) neuplynul ani jeden

mesiac.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky

na konanie pred ním.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je

poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav

zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto

o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa ,

koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne vyčerpal právne prostriedky

na ochranu svojich práv ( ), v danom prípade podľa

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh dospel k názoru, že využitie

právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo podľa § 62 a nasl.

zákona o súdoch necelý mesiac pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, nepredstavuje

dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby

sám odstránil protiprávny stav zapríčinený nečinnosťou okresného súdu. Ústavný súd

zastáva stanovisko, že predmetná sťažnosť bola v okolnostiach prípadu zo strany

sťažovateľky iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak

takáto sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala primeranú lehotu

na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní

(m. m. ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva názor, že hoci sťažovateľka podala pred

tým, ako sa obrátila na ústavný súd, sťažnosť podľa zákona o súdoch, takéto formálne

využitie právneho prostriedku nápravy podľa

sťažovateľkou nemožno považovať za efektívny postup, ktorý by predstavoval splnenie

podmienky prípustnosti sťažnosti podľa označeného ustanovenia .

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo

možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi

na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorého je

oprávnený podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný cieľ,

ani k záveru, že napriek jeho využitiu predsedníčka okresného súdu primerane nereagovala

a nevyužila príležitosť, aby sama urobila nápravu a odstránila protiprávny stav zapríčinený

nečinnosťou okresného súdu.

Ústavný súd preto podľa v spojení s

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Nad rámec uvedeného odôvodnenia ústavný súd pripomína, že v súlade so svojou

judikatúrou (, , ) ústavný súd poskytuje ochranu

základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa len

vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu

označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Sťažovateľka sama v podanej sťažnosti uviedla, že v právnej veci vedenej pod sp. zn.

okresný súd rozhodol tak, že vydal platobný rozkaz 16. septembra 2010.

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

bola ústavnému súdu doručená 11. októbra 2010, teda potom, ako okresný súd vo veci

meritórne rozhodol. Podľa zistení ústavného súdu platobný rozkaz bol expedovaný

a v súčasnosti sa platobný rozkaz doručuje už len odporcovi. V čase podania sťažnosti

okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie

právnej neistoty sťažovateľky. Ďalšie úkony, okrem doručovania rozhodnutia, už okresný

súd v tomto štádiu nemôže vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom

na ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní

právnej neistoty skončila rozhodnutím vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu, a to aj napriek tomu, že vec nie je právoplatne ukončená (m. m. ).

Ústavný súd považuje za potrebné poukázať aj na ďalšie svoje zistenia a okolnosti

súvisiace s daným prípadom.

V prvom rade ústavný súd konštatuje, že dobu od podania návrhu sťažovateľky

na oslobodenie od platenia súdneho poplatku (26. marca 2009), resp. od doručenia tlačiva

používaného na zistenie majetkových pomerov navrhovateľky (6. apríla 2009)

do rozhodnutia okresného súdu o tomto návrhu (25. júna 2010) nemožno považovať

za primeranú, aj keď okresný súd v tomto období vykonal tiež ďalšie zisťovanie

majetkových pomerov navrhovateľky (v evidencii vozidiel a nehnuteľnosti).

Na druhej strane celková doba konania v danej veci na okresnom súde od podania

návrhu (24. marca 2009) do vydania platobného rozkazu (16. septembra 2010) v trvaní cca

18 mesiacov nevybočuje významným spôsobom z požiadavky na primeranú dĺžku súdneho

konania na jednom stupni, pričom je treba brať do úvahy aj ten objektívny fakt, že okresný

súd mohol účinne vo veci rozhodovať až po zaplatení súdneho poplatku sťažovateľkou

v sume 33 € (17. augusta 2010).

Napokon nie je bez právneho významu ani tá skutočnosť, že navrhovateľka k návrhu

na vydanie platobného rozkazu nepripojila vyplnené tlačivo platobného rozkazu tak, ako to

predpokladá ustanovenie

v znení neskorších predpisov, poskytujúce účastníkom výhodu zrýchleného konania (pri

splnení všetkých podmienok a zaplatení súdneho poplatku súd vydá platobný rozkaz do 10

dní).

Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe zistených skutočností považovať

postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné najmä vzhľadom na doterajšiu dĺžku

konania (jeden rok a šesť mesiacov) kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

citovaného článku . V postupe okresného súdu síce došlo k prieťahom pri uvedenom

rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov, ktorý však možno označiť za ojedinelý

prieťah.

Ústavný súd už vo svojej judikatúre uznal, že „nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov“ (), pričom jednorazový prieťah v konaní súdu

nesignalizuje bez ďalšieho možnosť zbytočných prieťahov v konaní.

Z uvedených dôvodov mohol ústavný súd sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti (obdobne napr. , , ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľky nezaoberal.

Ústavný súd na záver dodáva, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe okresného súdu

dochádzalo k ďalším prieťahom v konaní, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby opätovne

podala sťažnosť ústavnému súdu pre porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2010