Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 275/09
PDF · 179.85 KB
No categories available
III. ÚS 275/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti R., a. s., K., zastúpenej advokátom JUDr. J. D.,
B., pre namietané porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky uznesením Okresnej prokuratúry Košice I č. k. 1 Pv 748/08-20 z 30. apríla 2009
a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti R., a. s., K., o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci
na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2009
doručená sťažnosť spoločnosti R., a. s., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej
advokátom JUDr. J. D., B., pre namietané porušenie základného práva na inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení
s čl. 1 ods. 1 a čl. 51 ods. 1 ústavy uznesením Okresnej prokuratúry Košice I (ďalej len
„okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pv 748/08-20 z 30. apríla 2009.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla:
«N. dňa 7. 4. 2008 doručila sťažovateľovi poverenie viceguvernéra N. Ing. M. B.,
č. ODO-3548/2008 zo dňa 14. 3. 2008 na výkon dohľadu nad činnosťou P., a. s. (taký bol
názov sťažovateľa do 31. decembra 2008). Na základe uvedeného poverenia bol vykonaný
dohľad nad činnosťou poisťovne R., kde boli sprístupnené viaceré databázy poistných
zmlúv...
Podpis je jednou zo zákonom predpísaných náležitosti poverenia na výkon
bankového dohľadu.
Pri následnom porovnávaní jednotlivých podpisov viceguvernéra N. Ing. M. B,
s podpisom na poverení zo dňa 14. 3. 2008 sťažovateľ získal podozrenie, že ide o podpisy
rôznych osôb a podpis uvedený na doručenom poverení bol použitý ako keby bol pravý.
Sťažovateľ požiadal o vypracovanie znaleckého posudku PhDr. V. M., P. Sťažovateľ
oslovil znalkyňu z odboru kriminalistika pôsobiacu v Českej republike z dôvodu,
že vzhľadom na postavenie osoby, o ktorej podpis ide (viceguvernér N.), spor vyvolával
ošemetnú situáciu pre znalcov zapísaných do zoznamu vedeného Ministerstvom
spravodlivosti SR podľa zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
v znení neskorších predpisov...
V okolnostiach prípadu znalkyňa PhDr. V. M. vyhotovila znalecký posudok,
č. 1717/2008 zo dňa 9. 6. 2008, ktorý mal náležitosti ustanovené čl. 4 ods. 1 Zmluvy
č. 193/1993 Z. z. Znalkyňa v znaleckom posudku konštatovala:
„Na základě vyhodnocení provedené komparace lze konstatovat, že zjištěné rozdíly
prokazují padělání, a to i přes částečně odlišnou stavbu porovnávaných podpisů a s tím
související sníženou srovnatelnost s delšími spornými podpisy.
Rozdílné znaky jsou četné a byly nalezený v různých hlediscích zkoumání. Jejich
hodnota dovoluje vyslovit negativní závěr ohledně pravosti v kategorické rovině. Všechny
sporné podpisy jsou tak hodnoceny jako padělky částečně napodobeného, částečně
smyšleného charakteru, protože jejich pisatel neusiloval o přesné napodobení běžného
podpisu oprávněné osoby.“
Sťažovateľ na základe znaleckého posudku okamžite podal podnet na začatie
trestného stíhania vo veci prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej
pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného
zákona.
Uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia Policajného zboru K.,
sp. zn. ORP-3147/SM-KE-2008 zo dňa 8. augusta 2008 sa začalo trestné stíhanie v tejto
veci...
Sťažovateľ dňa 20. marca 2009 dostal uznesenie povereného príslušníka Obvodného
oddelenia Policajného zboru K., sp. zn. ORP-3147/SM-KE-2008 zo 17. 3. 2009, ktorým
poverený príslušník policajného zboru zastavil podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku trestné stíhanie vo veci prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny podľa
§ 352 ods. 1 Trestného zákona s odôvodnením, že je nepochybné, že skutok, pre ktorý
sa viedlo trestné stíhanie, sa nestal.
Proti tomuto uzneseniu sťažovateľ podal sťažnosť v lehote určenej Trestným
poriadkom, ktorou namietol zákonnosť rozhodnutia povereného príslušníka Policajného
zboru.
Okresná prokuratúra Košice I o sťažnosti rozhodla uznesením zo dňa 30. 4. 2009,
sp. zn. 1 Pv 748/08-20, ktoré bolo sťažovateľovi doručené dňa 15. mája 2009.
Uznesenie Okresnej prokuratúry Košice I, sp. zn. 1 Pv 748/08-20 pozostávalo
z výroku o dvoch bodoch.
Okresná prokuratúra Košice I v bode I uznesenia zrušila uznesenie povereného
príslušníka Obvodného oddelenia Policajného zboru K., sp. zn.
OPP-3147/SM-KE-2008 zo dňa 17. 3. 2009 z dôvodu, že poverený príslušník nepostupoval
v súlade s § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, nakoľko skráteným vyšetrovaním
nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné
stíhanie viedlo.
Okresná prokuratúra Košice I v bode II uznesenia zastavila trestné stíhame vedené
za prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, lebo je nepochybné, že preskúmavaný
skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Okresná prokuratúra Košice I takto rozhodla, lebo „aj prípadné konanie spočívajúce
iba v sfalšovaní podpisu viceguvernéra na poverení, ktoré bolo preukázateľne vydané N.
a na podklade ktorého boli poverení výkonom dohľadu zamestnanci N., nenapĺňa skutkovú
podstatu prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej
uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona.»
Sťažovateľka je toho názoru, že namietané uznesenie okresnej prokuratúry porušuje
jej základné právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1
a čl. 1 ods. 1 ústavy. Porušenie svojich práv vidí v tom, že okresná prokuratúra uznesením
č. k. 1 Pv 748/08-20 z 30. apríla 2009 zastavila trestné stíhanie vedené za prečin falšovania
a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a
úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona. Oznamovateľom trestného činu bola
sťažovateľka.
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze vyslovil
porušenie základného práva sťažovateľky na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
v spojení s čl. 51 ods. 1 a čl. 1 ods. 1 ústavy uznesením okresnej prokuratúry
č. k. 1 Pv 748/08-20 z 30. apríla 2009, zrušil uznesenie okresnej prokuratúry
č. k. 1 Pv 748/08-20 z 30. apríla 2009, priznal sťažovateľke primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 1 500 € a náhradu trov konania na účet právneho zástupcu.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 tohto zákona návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá
ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie
sa nemusí odôvodniť.
Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny
štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, čl. 37 ods. 4,
čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto
ustanovenia vykonávajú.
Predmetom sťažnosti je nespokojnosť s rozhodnutím okresnej prokuratúry, ktorá
rozhodovala o sťažnosti proti uzneseniu povereného príslušníka Obvodného oddelenia
Policajného zboru K. sp. zn. ORP-3147/SM-KE-2008 zo 17. marca 2009 tak, že zrušila
uznesenie o prerušení trestného stíhania a podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
konanie zastavila.
Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach
fyzických osôb a právnických osôb týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Namietané porušenie základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1
ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 51 ods. 1 ústavy teda automaticky nezakladá aj právomoc
ústavného súdu na konanie o nich.
Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo
právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých
namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych
prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu
nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 103/02).
Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha
právomoc ústavnému súdu zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody
za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu
(mutatis mutandis I. ÚS 78/99).
Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd občana je okrem iného
aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii
vo vzťahu k tomu základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý
jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo
slobody (I. ÚS 36/96).
Ústavný súd konštatuje, že prokurátorka okresnej prokuratúry v poučení uznesenia
č. k. 1 Pv 748/08-20 z 30. apríla 2009 uvádza, že proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť nie je
prípustná (§ 185 ods. 2 Trestného poriadku).
Toto poučenie sa podľa názoru ústavného súdu výslovne vzťahuje na výrok
uznesenia označený ako „I.“, ktorým bolo zrušené uznesenie povereného príslušníka
Obvodného oddelenia Policajného zboru K. o prerušení trestného stíhania.
V bode uznesenia označenom ako „II.“ prokurátorka okresnej prokuratúry konala
podľa ustanovenia § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, keď trestné stíhanie zastavila,
pretože uvedený skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Podľa ustanovenia § 215 ods. 5 Trestného poriadku uznesenie o zastavení trestného
stíhania treba doručiť obvinenému a poškodenému.
Podľa ustanovenia § 215 ods. 6 Trestného poriadku poškodený môže proti uzneseniu
o zastavení trestného stíhania okrem odseku 1 písm. f) podať sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
Uznesenie o zastavení trestného stíhania bolo doručené sťažovateľke, ktorá mala
účinný prostriedok ochrany svojich základných práv a slobôd v sťažnosti podľa ustanovenia
§ 215 ods. 6 Trestného poriadku pred nadriadenou prokuratúrou (I. ÚS 104/02),
ktorú sťažovateľka nevyužila, a tým z dôvodu subsidiarity, ktorý vyplýva z poslednej vety
čl. 127 ods. 1 ústavy, znemožnila ústavnému súdu vo veci konať.
Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy,
ústavný súd nemá teda právomoc preskúmavať napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry,
ktoré má podľa zákonnej úpravy preskúmavať krajská prokuratúra.
Nad rámec uvedeného ústavný súd zdôrazňuje, že podľa ustanovenia § 193 ods. 2
Trestného poriadku ako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť, ktorú oprávnená osoba
podala oneskorene len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením, ktoré jej bolo dané
pri oznámení uznesenia.
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka má možnosť podať sťažnosť, a teda účinným
prostriedkom si brániť svoje základné práva a slobody.
Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie
(I. ÚS 236/06, IV. ÚS 114/07).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez ďalšieho právneho významu zaoberať
sa ďalšími nárokmi sťažovateľky v nej uvedenými.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. septembra 2009