Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PLz. ÚS 3/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PLz. -4

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna zloženého

z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka, Ľubomíra

Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Jána

Lubyho, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika

9. septembra 2009 podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov vo veci zjednotenia odchylných právnych názorov

I. a IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky k otázke zvýšenia odmeny správcu

konkurznej podstaty o daň z pridanej hodnoty vyslovených v uznesení I. senátu Ústavného

súdu Slovenskej republiky č. k. -9 z 29. apríla 2008 a v stanovisku IV. senátu

Ústavného súdu Slovenskej republiky, ku ktorému dospel v súvislosti s prerokovaním veci

sp. zn. , takto

rozhodol:

Stanovisko IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré znie:

„Ak správca konkurznej podstaty bol v čase rozhodovania súdu podľa zákona

č. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom v čase tohto

rozhodovania zdaniteľnou osobou, potom otázku, či sa k odmene správcu pripočítava daň

z pridanej hodnoty (napriek tomu, že vyhláška jednoznačne ustanovuje, že sa odmena o daň

z pridanej hodnoty nezvyšuje alebo túto otázku vôbec neupravuje), treba riešiť spôsobom,

ktorý je v súlade so zmyslom a účelom inštitútu dane z pridanej hodnoty upraveným tak

v o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako aj

v Smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej

hodnoty, a v súlade s hierarchickým usporiadaním právnych noriem podľa stupňa ich

právnej sily, teda v súlade so zásadou prednostnej aplikácie právnej normy vyššieho stupňa

právnej sily pred právnou normou nižšieho stupňa právnej sily. Ak konajúci súd takto

nepostupuje, dopustí sa tým porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu

podľa , ako aj jeho práva na spravodlivé

prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a v spojitosti s nimi aj porušenia základného práva garantovaného

v “, zamieta.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. novembra

2007 doručená sťažnosť sťažovateľky JUDr. D. V., zastúpenej advokátom JUDr. F. V., B., a

21. júla 2008 sťažnosť taktiež JUDr. D. V. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. F. V., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl.

46 ods. 1 (ďalej len „“), ako aj práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v prvom

prípade rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp.

zn. 1 M Obdo V 5/2006 z 28. júna 2007 a v druhom prípade uznesením Okresného súdu

Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. -110 z 20. mája 2008.

Označenými rozhodnutiami malo dôjsť k porušeniu sťažovateľkou označených práv

tým, že konajúce súdy sťažovateľke, ktorá vykonáva funkciu správkyne konkurznej

podstaty, nepriznali pri rozhodovaní o jej odmene zvýšenie tejto odmeny o daň z pridanej

hodnoty, ktorej je platiteľkou, odôvodňujúc svoj postup tým, že vyhláška Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré

ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

v § 10 výslovne uvádza, že „ak je správca alebo predbežný správca platiteľom dane

z pridanej hodnoty, jeho odmena podľa tejto vyhlášky sa nezvyšuje o daň z pridanej

hodnoty“. Obdobne vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v (v znení

účinnom od 1. júla 2005) ustanovila, že ak je správca platiteľom dane z pridanej hodnoty,

konkurzná odmena sa nezvyšuje o daň z pridanej hodnoty, pričom do 1. júla 2005 túto

otázku neupravovala. Celá bola zrušená

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľka argumentuje tým, že právnym základom pre rozhodovanie okresného

súdu je o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“), ako aj Smernica Rady 2006112/ES

z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“),

ktorá „je nadradená nad slovenské právne normy“. Vychádza z toho, že Slovenská

republika prebrala tento právny akt Európskeho spoločenstva a v nadväznosti na Smernicu

upravila aj zákon o dani z pridanej hodnoty, a preto odmenu treba vyplatiť v celom

zákonom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy

priznanej odmeny je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto

daň.

Relevantným ustanovením, ktoré je sporné z hľadiska jeho aktuálnej aplikácie, je už

citovaný vyhlášky č. a vyhlášky č.

1. Prvý senát ústavného súdu uznesením č. k. -9 z 29. apríla 2008

odmietol sťažnosť sťažovateľky s týmto odôvodnením (išlo o namietanie porušenia

základných práv v súvislosti s nepriznaním dane z pridanej hodnoty k odmene správcu

podľa vyhlášky č. ):

«Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn.

a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Sťažovateľka namietala porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 , ako aj práva podľa dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

1 M Obdo V 5/2006 z 28. júna 2007 v dôsledku nedostatočného odôvodnenia tohto

rozhodnutia, ktoré je podľa nej arbitrárne, nepresvedčivé a formálne a obsahuje nesprávnu

interpretáciu príslušných zákonných ustanovení najvyšším súdom.

Vzhľadom na to, že uvedené námietky sťažovateľky sa týkajú problému vzťahu

ústavného súdu a všeobecných súdov, ústavný súd považuje za potrebné v tejto súvislosti

pripomenúť, že z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy

(čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou

opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých

sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis , ). Preto

nepreskúmava námietky porušenia tých práv, ktoré sa fyzickým a právnickým osobám

ustanovujú napr. , ak namietané porušenie práva nemôže

znamenať porušenie základného práva alebo slobody zaručených alebo príslušnou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Všeobecné súdy sú

primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných

práv a slobôd ( a ). Úlohou ústavného súdu nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou podľa

(). ...

O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo

možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu

posúdenie „nároku“ uplatneného sťažovateľkou najvyšším súdom takéto nedostatky

nevykazuje (mutatis mutandis ).

Ústavný súd teda nezistil taký výklad ustanovení citovaných v napadnutom

rozhodnutí najvyššieho súdu a ich uplatnenie vo veci sťažovateľky, ktoré by mohli vyvolať

účinky nezlučiteľné s označenými článkami . Skutočnosť, že sťažovateľka sa

s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru

o zjavnej neodôvodnenosti, arbitrárnosti názoru alebo svojvôli najvyššieho súdu

a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu svojím

vlastným. Preto bolo potrebné v tejto časti sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

Sťažovateľka nenamietala, že by v konaní pred najvyšším súdom nemohla riadne

uplatniť svoje návrhy alebo sa vyjadriť k návrhom (vyjadreniam) druhého účastníka

konania, alebo že by boli inak porušené základné princípy práva na spravodlivé súdne

konanie.»

2. Štvrtý senát pri prerokúvaní veci sp. zn. dospel k odlišnému

právnemu názoru. Je založený na tom, že „... v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

() uplatňuje zásadu prednosti ústavne konformného výkladu, ktorú sú povinné

vo svojej rozhodovacej činnosti uplatňovať všetky štátne orgány vrátane súdov. Zo zásady

ústavne konformného výkladu vyplýva požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení

štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych

noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu

realizáciu garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Všetky orgány

verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie

(a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd

(, m. m. napr. , , , ,

).“.

Z hľadiska zákona o dani z pridanej hodnoty platného a účinného v čase

rozhodovania okresného súdu (k 20. máju 2008) niet pochybností o tom, že správkyňa

konkurznej podstaty bola zdaniteľnou osobou (§ 3 ods. 1), ani o skutočnosti, čo tvorilo

základ dane z pridanej hodnoty podľa § 22 ods. 1 tohto zákona.

Vychádzajúc zo zmyslu a účelu inštitútu dane z pridanej hodnoty upraveného

v zákone o dani z pridanej hodnoty, Smernice a z hierarchického usporiadania právnych

noriem podľa stupňa ich právnej sily a v nadväznosti na to aj stupeň a prioritu ich

všeobecnej záväznosti, ako aj zo zásady prednosti aplikovania právnej normy vyššieho

stupňa právnej sily pred nižšími dospel IV. senát k záveru, že výklad § 10 vyhlášky

č. 665/2005 Z. z okresným súdom bez zohľadnenia jeho väzby na zákon o dani z pridanej

hodnoty sa dostal do rozporu s princípmi ústavne konformného výkladu právnych noriem,

čo pri akceptovaní tohto názoru by vo svojich dôsledkoch znamenalo vyslovenie porušenia

sťažovateľkou označených práv, ktorých porušenie namieta. Pretože ide o právny názor

odlišný od už vysloveného právneho názoru I. senátu v uznesení č. k. -9

z 29. apríla 2008, predložil IV. senát návrh na zjednotenie odchylných právnych názorov

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov.

3. Plénum ústavného súdu prerokovalo právne názory prvého a štvrtého senátu

ústavného súdu v označených veciach. Následne plénum ústavného súdu rozhodlo väčšinou

hlasov tak, že navrhované stanovisko štvrtého senátu zamietlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2009