Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 307/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. J., B., zastúpeného JUDr. D. P., vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky v spojení s a 2 a práva podľa

čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. zo 4. júna 2009 a rozhodnutím Okresného súdu

Bratislava III o nariadení hlavného pojednávania v trestnej veci vedenej pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. J. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta

2009 doručená sťažnosť J. J.(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. D. P., ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s a 2 a práva podľa

čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 4. júna 2009 a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)

o nariadení hlavného pojednávania v trestnej veci vedenej pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry B. podal 16. februára 2007

na sťažovateľa obžalobu pre trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti

jednotlivcovi podľa a účinného do 31. decembra 2005

a trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184a ods. 1

a účinného do 31. decembra 2005. Okresný súd na

predbežnom prejednaní obžaloby 12. marca 2009 rozhodol o jej odmietnutí a vrátení veci

prokurátorovi. Proti tomuto rozhodnutiu podal prokurátor sťažnosť. Krajský súd uznesením

sp. zn. zo 4. júna 2009 napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu,

aby v nej znovu konal a rozhodol. Krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že trestné

konanie je kontradiktórne, obhajca mohol namietať zákonnosť vykonaných úkonov a žiadať

ich opakovanie, poukázal tiež na to, že okresný súd pri preskúmaní skoršej obžaloby, ktorá

bola podaná na sťažovateľa v tejto veci v roku 2006, nekonštatoval dôvody na jej

odmietnutie. Okresný súd po vrátení veci nariadil hlavné pojednávanie na 29. september

2009.

Sťažovateľ poukazuje na to, že takmer všetky dôkazy zabezpečené v prípravnom

konaní okrem znaleckých posudkov sú v súdnom konaní nepoužiteľné z dôvodu procesných

pochybení orgánov činných v trestnom konaní. Preto sťažovateľ súhlasí s postupom

okresného súdu na predbežnom prejednaní obžaloby 12. marca 2009, keď podľa neho

nemohol rozhodnúť inak, ako vrátiť vec prokurátorovi, pretože v prípravnom konaní došlo

k porušeniu práv obhajoby.

Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd vyslovil, že došlo

k porušeniu jeho základných práv podľa a v spojení s

ods. 1 a 2 a práva podľa dohovoru, aby zrušil uznesenie krajského súdu

zo 4. júna 2009 a rozhodnutie okresného súdu o nariadení hlavného pojednávania a vrátil

vec prokurátorovi pre závažné procesné pochybenia, ktorými boli porušené práva obhajoby.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd vychádza z ústavného princípu subsidiarity svojej právomoci vo vzťahu

k všeobecným súdom vyplývajúceho z , podľa ktorého ústavný súd nie

je oprávnený prijať na ďalšie konanie sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby

vo veci porušenia jej základných práv alebo slobôd, ak o ochrane týchto práv a slobôd

rozhoduje iný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa

má aj zákonom vymedzenú právomoc konať o ochrane konkrétneho základného práva alebo

slobody ().

Ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou

ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú ().

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie je od svojho

začiatku až po jeho koniec procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní a súdu naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až

po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia

práv a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu

(napr. , , ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv v počiatočnom štádiu trestného konania

súdneho, keď ešte nedošlo k prerokovaniu jeho veci na hlavnom pojednávaní, a teda

predtým, ako mohol na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu uplatniť všetky práva

obhajoby vrátane práva vypočúvať svedkov, predkladať a navrhovať dôkazy, ako aj

namietať proti vykonaniu dôkazov, ktoré neboli v prípravnom konaní zabezpečené

spôsobom zodpovedajúcim zákonu.

Subsidiarita právomoci ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd sa

prejavuje aj v tom, že ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc len v tom prípade, ak

sťažovateľ využije možnosť namietať porušenie svojich práv v priebehu konania pred tými

orgánmi verejnej moci, ktoré sú príslušné konať v jeho veci. Pokiaľ by sa ústavný súd

vyjadroval k zákonnosti dosiaľ vykonaného trestného konania, zasahoval by tým

v neprípustnej miere do rozhodovacej právomoci všeobecného súdu, ktorý je príslušný

v tejto veci konať na podklade obžaloby. Bude vecou všeobecného súdu, aby posúdil

argumentáciu sťažovateľa a vyvodil z nej závery. Sťažovateľ môže následne na ochranu

svojich základných práv využiť aj riadne a mimoriadne opravné prostriedky v trestnom

konaní.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje Najvyšší

súd Slovenskej republiky (m. m. , ), ústavný súd odmietol sťažnosť

sťažovateľa pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr.

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009