Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 293/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. O., P., zastúpeného advokátom JUDr. S. R., P.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Trenčíne v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. O. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2009

doručená sťažnosť M. O. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Považská

Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. .

Sťažovateľ okrem iného uviedol:

„Na základe návrhu zo dňa 23. 3. 1994 navrhovateľky J. O. ... proti mne odporcovi

M. O. ... prebieha na Okresnom súde Pov. Bystrica konanie o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov – nás účastníkov konania. ...

K najväčším prieťahom v súdnom konaní došlo tým, že v uplynulom období sa

v jednotlivých rokoch uskutočnili max. 4 pojednávania (v r. 1994), na druhej strane

v niektorých rokoch sa uskutočnilo jedno pojednávanie (v r. 1995, 2003, 2005) a v období

od podania môjho odvolania zo dňa 27. 12. 1999 sa odvolacie pojednávanie uskutočnilo až

1. 10. 2003, čo je časové rozpätie takmer 4 roky a za najväčšiu vadu prvostupňového

rozsudku považujem právne posúdenie všeobecnej hodnoty členského podielu

k družstevnému bytu, ktorý je predmetom BSM, tvrdím, že postup súdu v tejto veci je

dôvodom ďalšieho prieťahu.

Prvostupňový súd dlhodobo odmieta moje návrhy na spôsob určenia všeobecnej

hodnoty členského podielu. Na druhej strane je v rozpore so zásadou rýchlosti

a hospodárnosti konania, keď prvostupňový súd nariadil znalecké dokazovanie a to

až dvoma znalcami, pritom takéto dôkazy - znalecké posudky súd považuje za zbytočné

a bezpredmetné. ...

Prvostupňový rozsudok zo dňa 18. 12. 2008 mi bol cestou právneho

zástupcu doručený 7. 1. 2009, odvolanie som podal 22. 1. 2009, podľa môjho zistenia spis

bol z prvostupňového súdu predložený odvolaciemu súdu dňa 23. 2. 2009 a od toho času

uplynulo ďalších viac ako 4 mesiace, pričom aj s prihliadnutím na odvolacie konanie

v období rokov 1999 až 2003 mám dôvodnú obavu z ďalších prieťahov pred odvolacím

súdom.

Doterajšie konanie považujem za neefektívne, neracionálne, vzhľadom na vytýkané

vady bez perspektívy ukončenia konania v krátkom čase, som preto nútený domáhať sa

ochrany svojich základných, občianskych a ústavných práv. Okrem toho sa obávam, že

uplatnením ústavnej sťažnosti sa toto prejaví v ďalšom konaní na nerovnom postavení mňa

odporcu.

V dôsledku prieťahov v konaní sa nachádzam neprimerane dlho v právnej neistote, je

mi tým spôsobovaná ujma, že nemôžem vyriešiť svoje majetkové pomery a zabezpečiť si

ďalšie existenčné podmienky do budúcnosti. Prieťahmi v konaní sa sťažila dôkazná situácia

aj vo vzťahu k dokazovaniu spôsobu nadobudnutia majetku, dispozície s účtami a najmä

preukazovaním existencie môjho devízového účtu ešte v pôvodnej... banke.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby vo veci takto

rozhodol:

„Okresný súd v Pov. Bystrici v konaní a Krajský súd v Trenčíne

v odvolacom konaní v tejto právnej veci porušili ústavné právo sťažovateľa M. O., aby sa

jeho vec o vyporiadanie BSM prerokovala bez zbytočných prieťahov čím došlo k porušeniu

práva zaručeného v / SR.

Okresnému súdu v Pov. Bystrici v konaní a Krajskému súdu Trenčín

pri rozhodovaní o odvolaní v tomto konaní sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi M. O. súd priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

10 000,- € tak, že túto čiastku 10 000,- € vyplatí sťažovateľovi M. O. Okresný súd v Pov.

Bystrici do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“

Okrem uvedeného sťažovateľ taktiež žiadal, aby mu ústavný súd priznal finančné

zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, s jej prílohami a po overení

aktuálneho stavu konania na krajskom súde dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je

zjavne neopodstatnená, a v časti, v ktorej namieta postup krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , je podaná oneskorene.

1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti vychádzal zo svojej

stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

sťažovateľa (, ). Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného

súdu v nadväznosti na takto vymedzený účel označeného práva vyplýva, že ochranu

základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48

ods. 2 ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná

v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte mohlo dochádzať a nečinnosť orgánu

verejnej moci v tom čase ešte mohla trvať (napr. m. m. , ,

, ).

Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, ako to vyplýva z jeho rozhodnutia o sťažnosti č. 16970/05 vo veci

sťažovateľa Miroslava Mazureka proti Slovenskej republike.

Sťažovateľ okrem iného uviedol, že v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. bol 18. decembra 2008 vynesený rozsudok, ktorým súd rozhodol

o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Sťažovateľ podal proti

prvostupňovému rozsudku odvolanie, pričom predmetná vec v rámci odvolacieho konania

je vedená krajským súdom pod sp. zn. a nebola dosiaľ právoplatne skončená.

Ústavný súd zistil, že spis okresného súdu sp. zn. bol spolu

s odvolaním sťažovateľa postúpený na rozhodnutie o opravnom prostriedku krajskému súdu

25. februára 2009, pričom sťažnosť sťažovateľa namietajúca porušenie jeho základného

práva podľa postupom okresného súdu bola ústavnému súdu doručená

až 13. júla 2009, teda v čase, keď k porušovaniu označeného práva postupom okresného

súdu už nemohlo dochádzať.

Vydaním prvostupňového rozsudku a postúpením veci krajskému súdu okresný súd

vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej

neistoty sťažovateľa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd nemohol vykonávať,

a preto záležitosť možno posudzovať so zreteľom na ako vec, v ktorej

ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní stavu právnej neistoty sťažovateľa skončila

rozhodnutím vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Vo veci samej už

okresný súd po doručení sťažnosti ústavnému súdu nemohol konať, pretože spis sa v tom

čase nachádzal už na krajskom súde.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu

(13. júla 2009) už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh

konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať sťažovateľom označené

základné právo.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Podľa jednou z podmienok prijatia sťažnosti

na ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa je jej podanie v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie

tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2

).

Z ústavným súdom vyžiadaného súvisiaceho spisu vyplýva, že konanie vedené

krajským súdom pod sp. zn. bolo skončené uznesením krajského súdu

zo 4. februára 2004, ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 20. septembra 1999 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Vzhľadom na deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (13. júla 2009), ako

aj so zreteľom na dátum skončenia konania vedeného krajským súdom pod sp. zn.

, v ktorom malo dôjsť k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2

, je nepochybné, že sťažnosť bola v tejto časti podaná po uplynutí dvojmesačnej

lehoty ustanovenej .

Ústavný súd z uvedených dôvodov sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú

oneskorene.

3. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže podľa štandardnej

judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec (, ) uvažovať o zbytočných

prieťahoch.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zohľadnil svoju doterajšiu

judikatúru a konštatuje, že konanie na krajskom súde prebieha od 25. februára 2009, keď

mu bol okresným súdom predložený súdny spis spolu s odvolaním sťažovateľa, pričom

sťažnosť na porušenie základného práva podľa v napadnutom konaní

bola ústavnému súdu doručená 13. júla 2009. Ústavný súd je toho názoru, že doterajšia

dĺžka predmetného súdneho konania v okolnostiach daného prípadu nie je takej povahy, aby

v tomto štádiu signalizovala akúkoľvek príčinnú súvislosť s namietaným porušením

označeného základného práva.

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol aj túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd nad rámec poukazuje na to, že krajský súd 18. augusta 2009 nariadil

pojednávanie vo veci na 16. september 2009.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch

na ochranu ústavnosti uplatnených v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (petite sťažnosti)

už nerozhodoval.

Ústavný súd napokon dodáva, že v prípade, ak by v postupe konajúceho súdu

v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k neodôvodnenej nečinnosti alebo by

bol tento postup neefektívny, sťažovateľovi nič nebráni, aby opätovne podal sťažnosť

ústavnému súdu, ktorou bude namietať porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009