Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 144/09
PDF · 176.8 KB
No categories available
II. ÚS 144/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. septembra 2009
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja
Kohuta v konaní o sťažnosti J. K., B., zastúpenej advokátkou JUDr. J. H., B., ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 243/2006,
takto
rozhodol:
1. Základné právo J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 243/2006 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 243/2006 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. J. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré
j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť J. K. trovy konania v sume 292,38 €
(slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet jej právnej zástupkyne
JUDr. J. H., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 144/09-15 z 9. apríla 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. K. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C
243/2006.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 14. februára 2006 na Okresnom
súde Bratislava I žalobu o určenie neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy z 10. apríla 1992
a o náhradu škody z choroby z povolania. Spis bol z dôvodov miestnej príslušnosti
odstúpený na namietaný okresný súd 27. apríla 2006. Od uvedenej doby je spis na
Okresnom súde Bratislava II. Sťažovateľka sa o stave veci niekoľkokrát informovala
a napriek sľubom sa vo veci nekonalo a nekoná. Preto 17. marca 2008 podala sťažnosť
predsedníčke tohto súdu, ktorá uznala opodstatnenosť jej sťažnosti, avšak vo veci sa naďalej
nekonalo. Podľa názoru sťažovateľky nejde o komplikovanú právnu vec a sama sa
nepodieľala na prieťahoch v konaní.
Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd
v danej veci nálezom takto rozhodol:
„1) Postupom Okresného súdu Bratislava II. v právnej veci o určenie neplatnosti
kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 10. 4. 1992 a o náhradu škody z choroby z povolania vedenej
pod spisovou značkou 8C 243/06 bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu a
inú právnu ochranu uvedené v čl. 48 ods. 2, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie
zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2) Okresnému súdu Bratislava II. sa v konaní vedenom pod spisovou značkou
8C 243/2006 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3) Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6.640
Eur(...), ktoré je jej Okresný súd Bratislava II. povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4) Okresný súd Bratislava II. je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania
vo výške 289,74 Eur vrátane DPH(...) k rukám jej právnej zástupkyne - advokátky JUDr. J.
H., so sídlom B. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného
súdu podaním sp. zn. Spr. 2062/2009, ktorá okrem iného uviedla:
„(...) navrhujem, aby ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľky na súdnu ochranu
a spravodlivý proces v konaní tunajším súdom porušené bolo len čiastočne, a priznal
sťažovateľke finančné odškodnenie podľa vlastnej úvahy.
Návrh sťažovateľky bol podaný na tunajší súd dňa 27. 04. 2006, dňa 07. 04. 2008 bol
spis predložený na Krajský súd v Bratislave na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci
z Okresného súdu Bratislava I. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 20 NcC/12/2008
dňa 30. 04. 2008 rozhodol, že nesúhlas tunajšieho súdu s postúpením veci nie je dôvodný.
Dňa 09. 06. 2008 bol úpravou daný pokyn na doručenie uznesenia Krajského súdu
v Bratislave účastníkov. Následne 03. 06. 2009 bol vo veci nariadený termín pojednávania
na deň 22. 06. 2009, pojednávanie bolo odročené na deň 09. 09. 2009.
Časový odstup od doručenia návrhu po predloženie spisu na rozhodnutie o nesúhlase
s postúpením veci ako aj následne do vytýčenia prvého termínu pojednávania bol spôsobený
zaťaženosťou, práceneschopnosťou a veľkosťou oddelenia sudcu Mgr. R. P., ktorý vec
vybavuje.
Na základe uvedených skutočností musím konštatovať, že vo veci bol zistený prieťah
v konaní spôsobený konajúcim sudcom.
Netrvám na ústnom pojednávaní, navrhujem upustiť od ústneho pojednávania, keďže
nemožno od neho očakávať ďalšie objasnenie veci.“
Právna zástupkyňa sťažovateľky 29. mája 2009 listom oznámila, že súhlasí
s upustením od ústneho pojednávania.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po
oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrenia označeného
porušovateľa práva a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil
tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 243/2006:
- 14. februára 2006 sťažovateľka podala na Okresnom súde Bratislava I žalobu
„o určenie neplatnosti kúpno predajnej zmluvy zo dňa 10. 4. 1992 a o náhradu škody
z choroby z povolania“; vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 24 C 16/06,
- 27. apríla 2006 Okresný súd Bratislava I vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti
postúpil Okresnému súdu Bratislava II; vec bola zaevidovaná bola pod sp. zn.
- 9. apríla 2008 bol spis doručený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) z dôvodu nesúhlasu Okresného súdu Bratislava II s postúpením veci,
- 6. júna 2008 bol spis vrátený Okresnému súdu Bratislava II s uznesením krajského
súdu sp. zn. 20 NcC 12/2008 z 30. apríla 2008, ktorým rozhodol, že nesúhlas okresného
súdu s prenesením príslušnosti nie je dôvodný,
- 22. júna 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 9. september
2009.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 243/2006 dochádza k porušovaniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný
súd postupoval aj v danom prípade.
Ústavný súd konštatuje, že predmetom napadnutého občianskoprávneho konania je aj
„náhrada škody“, t. j. vec, ktorej povaha (spor o zdroje príjmov sťažovateľky) si vyžadoval
osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem
iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba
obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka
okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť
predmetnej veci.
2. Pri posudzovaní správania sťažovateľky ústavný súd nezistil žiadnu závažnú
okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či
a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom, teda dĺžka
napadnutého konania nebola vyvolaná správaním sťažovateľky.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci bez akýchkoľvek dôvodov dlhodobo nečinný,
a to minimálne v období od 27. apríla 2006 do 9. apríla 2008 (dva roky). Uvedená
nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas dvoch rokov
nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným
účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02).
Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba
považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu
netolerovateľné. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť ústavný súd konštatuje, že
v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani
správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdov. Ústavný súd opakovane
zdôrazňuje, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo
porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú
vec. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje
predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce
prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie
všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére
vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu
spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka z dôvodu vzniknutej právnej neistoty navrhla priznať primerané
finančné zadosťučinenie v sume 6 640 €.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného
v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd
preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa
citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti
s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky v napadnutej
veci, ako i vzhľadom na povahu veci (náhrada škody) považuje za primerané v sume
2 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky,
ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.
Ústavný súd priznal úhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby
(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14
ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za jeden úkon právnej služby
vykonaný v roku 2009 spolu s režijným paušálom (6,95 €) predstavuje sumu 122,85 €.
Úhrada za tieto úkony právnej služby zvýšená o DPH vo výške 19 % podľa § 18 ods. 3
vyhlášky a podľa § 27 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov predstavuje celkovú sumu 292,38 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. septembra 2009