Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 144/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. septembra 2009

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta v konaní o sťažnosti J. K., B., zastúpenej advokátkou JUDr. J. H., B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. ,

takto

rozhodol:

1. Základné právo J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré

j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť J. K. trovy konania v sume 292,38 €

(slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet jej právnej zástupkyne

JUDr. J. H., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-15 z 9. apríla 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. K. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C

243/2006.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 14. februára 2006 na Okresnom

súde Bratislava I žalobu o určenie neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy z 10. apríla 1992

a o náhradu škody z choroby z povolania. Spis bol z dôvodov miestnej príslušnosti

odstúpený na namietaný okresný súd 27. apríla 2006. Od uvedenej doby je spis na

Okresnom súde Bratislava II. Sťažovateľka sa o stave veci niekoľkokrát informovala

a napriek sľubom sa vo veci nekonalo a nekoná. Preto 17. marca 2008 podala sťažnosť

predsedníčke tohto súdu, ktorá uznala opodstatnenosť jej sťažnosti, avšak vo veci sa naďalej

nekonalo. Podľa názoru sťažovateľky nejde o komplikovanú právnu vec a sama sa

nepodieľala na prieťahoch v konaní.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

v danej veci nálezom takto rozhodol:

„1) Postupom Okresného súdu Bratislava II. v právnej veci o určenie neplatnosti

kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 10. 4. 1992 a o náhradu škody z choroby z povolania vedenej

pod spisovou značkou bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu a

inú právnu ochranu uvedené v čl. 48 ods. 2, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2) Okresnému súdu Bratislava II. sa v konaní vedenom pod spisovou značkou

prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3) Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6.640

Eur(...), ktoré je jej Okresný súd Bratislava II. povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4) Okresný súd Bratislava II. je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania

vo výške 289,74 Eur vrátane DPH(...) k rukám jej právnej zástupkyne - advokátky JUDr. J.

H., so sídlom B. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného

súdu podaním sp. zn. Spr. 2062/2009, ktorá okrem iného uviedla:

„(...) navrhujem, aby ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľky na súdnu ochranu

a spravodlivý proces v konaní tunajším súdom porušené bolo len čiastočne, a priznal

sťažovateľke finančné odškodnenie podľa vlastnej úvahy.

Návrh sťažovateľky bol podaný na tunajší súd dňa 27. 04. 2006, dňa 07. 04. 2008 bol

spis predložený na Krajský súd v Bratislave na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci

z Okresného súdu Bratislava I. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k.

dňa 30. 04. 2008 rozhodol, že nesúhlas tunajšieho súdu s postúpením veci nie je dôvodný.

Dňa 09. 06. 2008 bol úpravou daný pokyn na doručenie uznesenia Krajského súdu

v Bratislave účastníkov. Následne 03. 06. 2009 bol vo veci nariadený termín pojednávania

na deň 22. 06. 2009, pojednávanie bolo odročené na deň 09. 09. 2009.

Časový odstup od doručenia návrhu po predloženie spisu na rozhodnutie o nesúhlase

s postúpením veci ako aj následne do vytýčenia prvého termínu pojednávania bol spôsobený

zaťaženosťou, práceneschopnosťou a veľkosťou oddelenia sudcu Mgr. R. P., ktorý vec

vybavuje.

Na základe uvedených skutočností musím konštatovať, že vo veci bol zistený prieťah

v konaní spôsobený konajúcim sudcom.

Netrvám na ústnom pojednávaní, navrhujem upustiť od ústneho pojednávania, keďže

nemožno od neho očakávať ďalšie objasnenie veci.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky 29. mája 2009 listom oznámila, že súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po

oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrenia označeného

porušovateľa práva a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil

tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

- 14. februára 2006 sťažovateľka podala na Okresnom súde Bratislava I žalobu

„o určenie neplatnosti kúpno predajnej zmluvy zo dňa 10. 4. 1992 a o náhradu škody

z choroby z povolania“; vec bola zaevidovaná pod sp. zn. ,

- 27. apríla 2006 Okresný súd Bratislava I vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti

postúpil Okresnému súdu Bratislava II; vec bola zaevidovaná bola pod sp. zn.

,

- 9. apríla 2008 bol spis doručený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) z dôvodu nesúhlasu Okresného súdu Bratislava II s postúpením veci,

- 6. júna 2008 bol spis vrátený Okresnému súdu Bratislava II s uznesením krajského

súdu sp. zn. z 30. apríla 2008, ktorým rozhodol, že nesúhlas okresného

súdu s prenesením príslušnosti nie je dôvodný,

- 22. júna 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 9. september

2009.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd konštatuje, že predmetom napadnutého občianskoprávneho konania je aj

„náhrada škody“, t. j. vec, ktorej povaha (spor o zdroje príjmov sťažovateľky) si vyžadoval

osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem

iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba

obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. , , ).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka

okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť

predmetnej veci.

2. Pri posudzovaní správania sťažovateľky ústavný súd nezistil žiadnu závažnú

okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či

a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom, teda dĺžka

napadnutého konania nebola vyvolaná správaním sťažovateľky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci bez akýchkoľvek dôvodov dlhodobo nečinný,

a to minimálne v období od 27. apríla 2006 do 9. apríla 2008 (dva roky). Uvedená

nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas dvoch rokov

nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným

účelom práva zaručeného v citovanom článku a dohovoru (pozri napr. ).

Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba

považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu

netolerovateľné. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť ústavný súd konštatuje, že

v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani

správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu súdov. Ústavný súd opakovane

zdôrazňuje, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo

porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú

vec. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie

všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére

vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu

spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného dohovoru, tak ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka z dôvodu vzniknutej právnej neistoty navrhla priznať primerané

finančné zadosťučinenie v sume 6 640 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného

v nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky v napadnutej

veci, ako i vzhľadom na povahu veci (náhrada škody) považuje za primerané v sume

2 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky,

ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd priznal úhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby

(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14

ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za jeden úkon právnej služby

vykonaný v roku 2009 spolu s režijným paušálom (6,95 €) predstavuje sumu 122,85 €.

Úhrada za tieto úkony právnej služby zvýšená o DPH vo výške 19 % podľa § 18 ods. 3

vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov predstavuje celkovú sumu 292,38 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2009