Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 286/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť P. G., N., zastúpeného advokátom Mgr. V. P., N.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja

proti organizovanej kriminalite, odboru Západ, oddelenia vyšetrovania v T. v konaní

vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-55/BOK-Z-2006 v súvislosti s vykonaním výsluchu

29. apríla 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. G. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. augusta

2009 doručená sťažnosť P. G., N. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

Mgr. V. P., N., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa (ďalej len „“) postupom

Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Západ,

oddelenia vyšetrovania v T. (ďalej len „úrad boja proti organizovanej kriminalite“) v konaní

vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-55/BOK-Z-2006 v súvislosti s vykonaním výsluchu

29. apríla 2009.

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplynulo:

„Uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti

organizovanej kriminalite, odbor Západ, oddelenie vyšetrovania, vedenom pod sp. zn.

ČVS: PPZ-124/BOK-Z-2008, zo dňa 03. 09. 2007 bolo voči sťažovateľovi vznesené

obvinenie pre trestný čin založenia, zosnovania, a podporovania zločineckej skupiny

a teroristickej skupiny podľa . účinného do 01. 01. 2006

a iné.

Na deň 29. 04. 2009, na 15.00 hod. bol vyšetrovateľom PPZ pplk. A. A. stanovený

termín vykonania úkonu prípravného konania - výsluch R. H. (osoby, ktorej prokurátor

dočasne odložil vznesenie obvinenia) v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina.

O mieste a čase konania úkonu boli riadne a včas upovedomení aj všetci obhajcovia

obvinených.

Obhajca sťažovateľa prišiel spolu s obhajcom JUDr. J. Š. do Ústavu na výkon trestu

odňatia slobody Žilina cca 14.45 hod. tak, aby sa presne o 15.00 hod. - ako to bolo uvedené

v predvolaní (upovedomení) vyšetrovateľa - dostavil na úkon prípravného konania.

Na tvári miesta a zo zápisu návštev ústavu obhajca sťažovateľa zistil, že výsluch

R. H. sa začal už skôr, pravdepodobne cca o 14.30 hod.

Pravdepodobne cca od 14.30 hod. bola dozorujúca prokurátorka JUDr. M. P.

s vyšetrovateľom pplk. Ing. A. A. prítomná vo výsluchovej miestnosti spolu s R. H. a kládli

mu otázky, a to všetko bez prítomnosti obhajcu sťažovateľa, ostatných obhajcov obvinených

ako aj obhajkyne vypočúvaného - R. H. (JUDr. M. B.). Teda výsluch sa de facto začal nie

o 15.00 hod. ako bolo uvedené v predvolaní, ale už skôr, pravdepodobne cca o 14.30 hod.,

a to neformálnym rozhovorom medzi vypočúvaným R. H. (mimochodom korunným svedkom

vo veci, ktorému bolo vyšetrovateľom so súhlasom prokurátora dočasne odložené vznesenie

obvinenia v tejto istej trestnej veci !)...

Takýmto konaním, resp. postupom vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora

pri realizácii úkonu prípravného konania, bolo porušené ústavné právo sťažovateľa

na spravodlivý proces - právo na obhajobu, a teda, že obhajca sťažovateľa nemal možnosť

sa ku skutočnostiam uvádzaných R. H. v časovom rozpätí cca od 14.30 hod. do 15.00 hod.

vôbec vyjadriť resp. reagovať otázkami na jeho výpoveď...

Sťažovateľ podal dňa 04. 05. 2009 v tejto súvislosti žiadosť na preskúmanie

správnosti postupu vyšetrovateľa, adresovanú dozorujúcej prokurátorke JUDr. M. P.

Dozorujúca prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne JUDr. M. P. svojim

upovedomením zo dňa 01. 07. 2007, sp. zn. , doručenej dňa 08. 07. 2009

obhajcovi sťažovateľa, oznámila sťažovateľovi, že namietaným postupom vyšetrovateľa

pri úkone dňa 29. 04. 2009 neboli práva sťažovateľa žiadnym spôsobom porušené. Uvedené

rozhodnutie dozorujúcej prokurátorky je konečné a nemožno ho preskúmať v rámci

ustanovení .

V tejto súvislosti sťažovateľ poukazujem na to, že dozorujúca prokurátorka

KP Trenčín sa vo svojom preskúmaní vôbec nezaoberala mnou namietanými skutočnosťami

resp. okolnosťami, pre ktoré som považoval za nezákonné a pre ktoré som postup

vyšetrovateľa napádal (t. j. konanie vyšetrovateľa do 15.00 hod, t. j. do príchodu obhajcov

do vyšetrovacej miestnosti, neriešila čas, kedy bol vyšetrovateľ s vypočúvaným osamote

atď.), ale zaoberala sa tým, či obhajcovia mohli počas výsluch klásť otázky, čo však nebolo

predmetom mojej sťažnosti.

Rovnako namietam, že postup vyšetrovateľa a jeho zákonnosť pri úkone skúmala

tá istá prokurátorka (t. j. JUDr. M. P.), ktorá sa na tomto úkone od začiatku spolu

s vyšetrovateľom osobne zúčastnila, a ktorý som považoval sťažovateľ za nezákonný...“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze

vyslovil:

„Základné právo sťažovateľa podľa Článku 46 ods. 1 SR na súdnu a inú

právnu ochranu v konaní vedenom na Prezídiu Policajného zboru, Úrad boja proti

organizovanej kriminalite, odbor Západ, oddelenie vyšetrovania, pod sp. zn.

ČVS: PPZ-55/BOK-Z-2006, porušené bolo.

Sťažovateľovi P. G. v konaní vedenom na Prezídiu Policajného zboru, Úrad boja

proti organizovanej kriminalite, odbor Západ, oddelenie vyšetrovania, pod sp. zn.

ČVS: PPZ-55/BOK-Z-2006, sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 EUR.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa zistení ústavného súdu sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva

podľa postupom úradu boja proti organizovanej kriminalite vo svojej

trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: PPZ-55/BOK-Z-2006 v súvislosti s vykonaním

výsluchu R. H. 29. apríla 2009 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina (ďalej len

„ústav“), ktorý sa podľa vyjadrenia sťažovateľa začal asi o 14.30 h neformálnym

rozhovorom medzi vyšetrovateľom a dozorujúcou prokurátorkou na jednej strane

a na druhej strane R. H., hoci obhajca sťažovateľa bol upovedomený o tom, že výsluch

sa začne o 15.00 h, pričom na tento úkon sa včas dostavil. Sťažovateľ v podstate

spochybňoval zákonnosť vykonania tohto úkonu, pretože podľa jeho vyjadrenia predtým,

než sa výsluch začal v prítomnosti o úkone vyrozumených obhajcov, mali vyšetrovateľ

a dozorujúca prokurátorka možnosť byť s vypočúvaným osamote, pričom podľa vyjadrenia

sťažovateľa táto skutočnosť mohla viesť k tomu, že R. H. sa neskôr rozhodol vo veci

vypovedať, aj keď dovtedy svoje právo nevypovedať využil. Tým podľa názoru sťažovateľa

došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

.

Pri prerokovaní námietok sťažovateľa ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity

svojho konania o sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv alebo slobôd,

v dôsledku ktorého je o nej ústavný súd oprávnený konať len vtedy, keď sťažovateľ nemá

k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy pred iným orgánom štátu. Ústavný súd

už predtým rozhodol, že nemá právomoc konať o návrhu fyzickej osoby alebo právnickej

osoby na vyslovenie porušenia jej základných práv, ak im poskytuje ochranu právny

poriadok použitím opravného alebo iného právneho prostriedku pred iným orgánom

verejnej moci (obdobne napr. , , ).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva

postupom úradu boja proti organizovanej kriminalite v štádiu prípravného konania v rámci

prebiehajúceho trestného konania.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ bude mať možnosť

v ďalšom priebehu trestného konania namietať zákonnosť vykonania výsluchu R. H.,

ku ktorému došlo 29. apríla 2009 v ústave. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je v právomoci

ústavného súdu poskytnúť sťažovateľovi ochranu ani proti postupu vyšetrovateľa úradu

boja proti organizovanej kriminalite v súvislosti s vykonaním namietaného procesného

úkonu, ani proti vybaveniu žiadosti sťažovateľa o preskúmanie postupu vyšetrovateľa

dozorujúcou prokurátorkou, a to listom č. k. -25 z 1. júla 2009. Ako to totiž

vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu

základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda ak ochranu týmto právam

a slobodám neposkytujú všeobecné súdy. Pokiaľ nebude trestné stíhanie voči sťažovateľovi

zastavené a bude podaná na neho obžaloba, bude v právomoci príslušného všeobecného

súdu poskytnúť mu ochranu. To zároveň vylučuje právomoc ústavného súdu (obdobne

, ).

Ústavný súd v obdobných prípadoch uviedol, že trestné konanie od svojho začiatku

až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov

a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom

konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení

možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd

označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu

(napr. , , ).

Ústavný súd konštatuje, že za daného stavu má sťažovateľ pred všeobecnými súdmi

k dispozícií účinné právne prostriedky na ochranu svojho základného práva, a to napríklad

v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní, či v podobe podaného odvolania,

keď odvolací súd môže rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť aj pre podstatné chyby konania,

ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali. Z uvedeného dôvodu a s prihliadnutím

na princíp subsidiarity ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie (obdobne napr. ).

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti.

Pozornosti ústavného súdu neušlo, že sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti uviedol

odlišnú spisovú značku konania úradu boja proti organizovanej kriminalite od tej, ktorú

uviedol v petite sťažnosti, ktorý tvorí východisko pre rozhodnutie ústavného súdu.

Avšak vzhľadom na to, že obe trestné veci vedené na úrade boja proti organizovanej

kriminalite pod sp. zn. ČVS: PPZ-55/BOK-Z-2006 a sp. zn. ČVS: PPZ-124/BOK-Z-2008

sa týkajú sťažovateľa, ako aj vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá pre nedostatok

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie, nepovažoval ústavný súd za podstatné

vyzývať sťažovateľa na odstránenie toho nedostatku podania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2009