Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 90/09

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2009

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť M. K., P., zastúpenej advokátkou JUDr. L. F., P.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným

súdom Prešov pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo M. K. na súdnu ochranu podľa

a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. z 1. decembra 2008

z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

3. M. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 289,74 € (slovom

dvestoosemdesiatdeväť eur a sedemdesiatštyri centov), ktorú j e Okresný súd Prešov

p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. L. F. do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

č. k. -17 z 24. februára 2009 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť M. K., P.

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Prešov (ďalej len „okresný

súd“) pod sp. zn. .

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prerokoval

ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľka podaním z 25. augusta

2009 a zároveň aj okresný súd v stanovisku zo 6. augusta 2009 vyslovili súhlas, aby sa

upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov

a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.

Zo sťažnosti a z priložených listinných dôkazov vyplýva, že na základe

právoplatného uznesenia okresného súdu sp. zn. z 25. januára 2005 boli E. Č.

a P. Č. (ďalej aj „povinní“) zaviazaní zaplatiť sťažovateľke istinu 748 000 Sk, úroky

z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 2. júna 2001 do zaplatenia a trovy konania

17 500 Sk. Keďže povinní splnili platobné povinnosti vyplývajúce z uznesenia iba

v minimálnom rozsahu, sťažovateľka ako oprávnená požiadala 6. apríla 2005 súdneho

exekútora Mgr. E. F. (ďalej len „exekútor“) o vykonanie exekúcie. Následne 4. septembra

2006 udelila exekútorovi písomný súhlas s vykonaním exekúcie predajom

spoluvlastníckeho podielu P. Č. vo výške 11/24 k pozemkovým nehnuteľnostiam ležiacim

v kat. úz. V. zapísaným na liste vlastníctva č. 5769. Upovedomením o spôsobe vykonania

exekúcie sp. zn. Ex 61/05 z 11. septembra 2006 exekútor rozhodol, že sa exekúcia vykoná

predajom spoluvlastníckeho podielu uvedených nehnuteľností. Exekútor potom 30. apríla

2007 vydal dražobnú vyhlášku s termínom dražby 4. júna 2007 o 9.00 h na adrese

exekútorského úradu. Uviedol tiež, že najnižším podaním je suma 3 961 Sk, teda hodnota

draženého podielu 11/24 zistená znaleckým posudkom znalkyne Ing. K. U. z 13. apríla

2007. Podielový spoluvlastník Ing. J. D. (ďalej len „Ing. D.“) zložil 18. mája 2007 sumu

3 961 Sk exekútorovi na účel uplatnenia svojho spoluvlastníckeho predkupného práva.

Sťažovateľka prípisom z 22. mája 2007 vzala späť svoj súhlas s odpredajom nehnuteľností

a zároveň požiadala, aby bol určený termín dražby z tohto dôvodu zrušený. Opatrením

exekútora sp. zn. Ex 61/05 z 24. mája 2007 bola dražba zrušená na základe späťvzatia

súhlasu sťažovateľky s predajom nehnuteľností. Exekútor vrátil 25. mája 2007 Ing. D. sumu

3 961 Sk poštou. Ing. D. 21. októbra 2008 prostredníctvom svojho právneho zástupcu

doručil okresnému súdu podanie, ktorým s poukazom na skutočnosť, že ako podielový

spoluvlastník zaplatil exekútorovi 18. mája 2007 sumu 3 961 Sk, a tak si uplatnil svoje

predkupné právo, požaduje, aby okresný súd vyslovil, že nadobudol vlastníctvo

k spoluvlastníckemu podielu P. Č. Napokon uznesením okresného súdu sp. zn.

z 1. decembra 2008 bolo schválené nadobudnutie vlastníckeho práva k podielu 11/24 P. Č.

v prospech Ing. D., ktorý využil ako podielový spoluvlastník svoje predkupné právo a sumu

3 961 Sk zaplatil exekútorovi v hotovosti. Proti tomuto uzneseniu nie je v zmysle § 202

ods. 2 prípustné odvolanie.

Podľa názoru sťažovateľky uvedeným uznesením okresného súdu došlo k porušeniu

označených práv podľa a dohovoru, keďže okresný súd rozhodol vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, ďalej ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, a napokon nebol ani podaný návrh na začatie konania,

hoci podľa zákona bol potrebný, pričom účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Uvedené porušenia práv vidí sťažovateľka v týchto konkrétnych okolnostiach:

Okresný súd schválil nadobudnutie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu

P. Č. v zmysle ustanovenia o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ktoré nadobudlo účinnosť až po

začatí exekučného konania, a preto jeho aplikácia bola v danom prípade vylúčená. Okresný

súd teda konal o schválení nadobudnutia vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu dlžníka

v prospech jedného zo spoluvlastníkov aj napriek tomu, že rozhodovanie o tejto veci do

nadobudnutia účinnosti , ktorým sa mení a dopĺňa

Zb. v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, nepatrilo do právomoci súdov.

Dražobná vyhláška v rozpore s ustanovením § 141 ods. 1 písm. a) Exekučného

poriadku nebola doručená všetkým spoluvlastníkom dražených nehnuteľností, lebo jeden

zo spoluvlastníkov – J. M. zásielku zaslanú do vlastných rúk neprevzal z dôvodu úmrtia.

Preto bolo povinnosťou exekútora doručiť dražobnú vyhlášku jeho dedičom, čo sa však

nestalo. Tým bola dedičom odňatá možnosť konať v exekučnom konaní a využiť svoje

predkupné právo na dražený spoluvlastnícky podiel.

Okrem už spomínanej skutočnosti, podľa ktorej postup v zmysle § 166 ods. 3

Exekučného poriadku prichádzal do úvahy iba v exekučných konaniach začatých najskôr

1. septembra 2005, za porušenie označených práv treba považovať aj skutočnosť, že

okresný súd rozhodol bez toho, aby niektorý z účastníkov exekučného konania, prípadne

exekútor podali návrh na začatie konania. Preto konanie okresného súdu je postihnuté vadou

majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Postup a uznesenie okresného súdu nemôže obstáť ani vo svetle skutočnosti, že

exekútor nespísal zápisnicu o nadobudnutí vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu, ale

naopak, 24. mája 2007 zrušil dražbu z dôvodu späťvzatia súhlasu sťažovateľky s predajom

nehnuteľností. Aj keby exekútor nebol dražbu z tohto dôvodu zrušil, aj tak by bol povinný

zrušiť ju pre nedoručenie dražobnej vyhlášky jednému zo spoluvlastníkov. Okresný súd sa

s týmito skutočnosťami vôbec nevysporiadal.

Okresný súd neskúmal skutočnosť, či niektorý iný spoluvlastník nezložil sumu

rovnajúcu sa najnižšiemu podaniu, o čom okresný súd nemohol mať vedomosť, lebo

exekútora o poskytnutie tejto informácie nepožiadal a exekútor mu túto informáciu ani

neposkytol.

Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. augusta 2005 neupravoval, kto je

oprávnený podať žiadosť o schválenie nadobudnutia vlastníckeho práva

k spoluvlastníckemu podielu súdom. Neexistuje zákonná opora ani pre postup okresného

súdu, ktorý schválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu.

Sťažovateľka osobitne zdôrazňuje, že hoci Ing. D. cenu spoluvlastníckeho podielu vo

výške 3 961 Sk exekútorovi zaplatil, po zrušení dražby však exekútor celú sumu z dôvodu

zrušenia dražby vrátil. Znamená to, že okresný súd schválil nadobudnutie spoluvlastníckeho

podielu bez toho, aby bola príslušná suma uhradená.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

s tým, aby bolo uznesenie z 1. decembra 2008 zrušené a vec vrátená na ďalšie

konanie. Požaduje tiež náhradu trov právneho zastúpenia.

Hoci ústavný súd vyzval okresný súd, ako aj Ing. D., aby sa k sťažnosti vo veci samej

vyjadrili, nestalo sa tak. Ing. D. okrem toho požiadal aj o predloženie dôkazu o tom, že

sumu 3 961 Sk, ktorú mu exekútor v máji 2007 vrátil z dôvodu zrušenia dražby, znova

exekútorovi zaplatil (pravdepodobne v októbri 2008). Prípisom advokáta JUDr. P. Č., P.

(ďalej len „JUDr. Č.“), z 24. júla 2009 (bez splnomocnenia od Ing. D.) bol v reakcii na túto

požiadavku ústavnému súdu predložený prípis exekútora JUDr. Č. zo 17. júla 2009.

II.

Z návrhu sťažovateľky na vykonanie exekúcie adresovaného exekútorovi vyplýva, že

je datovaný 6. apríla 2005. Z návratky poštovej listovej zásielky vyplýva, že návrh prevzal

exekútorský úrad, avšak bez označenia dátumu.

Z prípisu právnej zástupkyne sťažovateľky zo 4. septembra 2006 adresovaného

exekútorovi vyplýva, že sťažovateľka súhlasí s vykonaním exekúcie spoluvlastníckeho

podielu P. Č. vo výške 11/24 nehnuteľností ležiacich v kat. úz. V. zapísaných na liste

vlastníctva č. 5769.

Z upovedomenia exekútora o spôsobe vykonania exekúcie sp. zn. Ex 61/05

z 11. septembra 2006 vyplýva, že exekúcia bude vykonaná predajom už uvedeného

spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností.

Z dražobnej vyhlášky exekútora sp. zn. Ex 61/05 z 30. apríla 2007 vyplýva, že dražba

sa vykoná 4. júna 2007 o 9.00 h na exekútorskom úrade exekútora v P., pričom najnižšie

podanie je určené sumou 3 961 Sk.

Z návratky poštovej listovej zásielky do vlastných rúk vyplýva, že adresát Ing. J. M.

dražobnú vyhlášku neprevzal, keďže zomrel.

Z prípisu právnej zástupkyne sťažovateľky exekútorovi z 22. mája 2007 vyplýva, že

sťažovateľka berie späť svoje súhlasné stanovisko s odpredajom nehnuteľností, nesúhlasí

s týmto odpredajom a žiada z uvedeného dôvodu termín dražby zrušiť.

Z prípisu exekútora sp. zn. Ex 61/05 z 24. mája 2007 vyplýva, že zrušuje dražbu

nehnuteľností na základe späťvzatia (odvolania) súhlasu s predajom nehnuteľností

sťažovateľkou z 22. mája 2007.

Z podacieho lístka poštového peňažného poukazu vyplýva, že 25. mája 2007

exekútor poukázal Ing. D. sumu 3 961 Sk poštou.

Z uznesenia okresného súdu sp. zn. z 1. decembra 2008 vyplýva, že sa

schvaľuje nadobudnutie vlastníckeho práva pre Ing. D. k spoluvlastníckemu podielu 11/24

z nehnuteľností ležiacich v kat. úz. V. zapísaných na liste vlastníctva č. 5769. Dňa

21. októbra 2008 Ing. D. prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil okresnému

súdu podanie, z ktorého vyplýva, že ako podielový spoluvlastník zložil v hotovosti

u exekútora 18. mája 2007 sumu 3 961 Sk ako hodnotu spoluvlastníckeho podielu, a tak si

uplatnil svoje práva v spojení s ustanovením § 166 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.

Z podania a exekučného spisu ďalej vyplýva, že exekútor 24. mája 2007 zrušil v predmetnej

exekučnej veci dražbu nehnuteľností s poukazom na späťvzatie súhlasu s predajom

nehnuteľností zo strany sťažovateľky prípisom z 22. mája 2007 doručeným exekútorovi

23. mája 2007. V súlade s právnou úpravou preto Ing. D. požaduje, aby okresný súd

postupoval v súlade s ustanovením § 166 ods. 3 Exekučného poriadku. Zároveň poukazuje

aj na ustálenú prax súdov (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

Cto 47/03 z 30. novembra 2004 a sp. zn. M Cdo 46/03 z 24. novembra 2004). Podľa zistenia

z exekučného spisu sťažovateľka 6. septembra 2006 udelila súhlas s vykonaním exekúcie

predajom nehnuteľností. Exekútor vydal dražobnú vyhlášku 30. apríla 2007, pričom táto

bola doručená osobám, orgánom a úradom podľa § 141 Exekučného poriadku v znení

účinnom do 31. augusta 2005. Ing. D. zložil sumu 3 961 Sk exekútorovi 18. mája 2007.

Suma tvorila najnižšie podanie podľa dražobnej vyhlášky a v zmysle znaleckého posudku

znalkyne Ing. K. U. z 13. apríla 2007. Späťvzatie súhlasu sťažovateľky s predajom

nehnuteľností bolo exekútorovi doručené 23. mája 2007. Podľa § 238 ods. 1 a 2

Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva

platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. To znamená, že ustanovenia

§ 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136

ods. 3 a 4 a § 145 ods. 1 Exekučného poriadku sa použijú aj na konania začaté pred

1. septembrom 2005. Podľa § 166 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do

31. augusta 2005 na exekúciu predajom spoluvlastníckeho podielu na hnuteľnej veci alebo

na nehnuteľnosti sa použijú ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných vecí

a nehnuteľností. O vykonaní exekúcie upovedomí exekútor ostatných spoluvlastníkov.

Spoluvlastník veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, môže zabrániť predaju veci, ak

najneskôr do začiatku dražby zloží u exekútora v hotovosti alebo šekom na účet exekútora

sumu vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť. Ak sa tak stane, exekútor s touto sumou

naloží ako s výťažkom predaja. Podľa § 136 ods. 3 Exekučného poriadku súhlas s predajom

nehnuteľností môže oprávnený odvolať alebo podať návrh na zastavenie exekúcie len do

uverejnenia dražobnej vyhlášky. Zložením sumy vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť,

najneskôr do začiatku dražby u exekútora prechádza na tohto spoluvlastníka vlastnícke

právo k draženému podielu. Nejde o prevod vlastníckeho práva na základe zmluvy medzi

spoluvlastníkom a povinným, alebo medzi spoluvlastníkom a súdom, ale o prechod

vlastníckeho práva na základe iných skutočností stanovených zákonom (§ 132 ods. 2

). Aj keď Exekučný poriadok ani v znení účinnom do 31. augusta

2005 neupravoval procesný postup exekučného súdu v tomto prípade nadobudnutia

vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu, v záujme právnej istoty účastníkov

exekučného konania, no najmä z praktických dôvodov zabezpečenia zápisu zmeny

vlastníckych vzťahov v katastri nehnuteľností je potrebné, aby exekučný súd vydal o tejto

skutočnosti rozhodnutie obsahujúce náležitosti nevyhnutné pre zápis vlastníckeho práva

v katastri nehnuteľností a deklarujúce prechod (nadobudnutie) vlastníckeho práva

k draženému podielu, prípadne rozhodnutie schvaľujúce úkon spoluvlastníka. Ustanovenie

§ 136 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku síce zakazuje oprávnenému odvolať súhlas

s predajom nehnuteľností po uverejnení dražobnej vyhlášky, avšak na druhej strane

oprávnený je za porušenie zákazu odvolať súhlas sankcionovaný len tým, že má povinnosť

hradiť trovy vzniknuté v súvislosti s prípravou dražby. Uvedené však nemá vplyv na

skutočnosť, že v tomto exekučnom konaní došlo k splneniu všetkých podmienok

potrebných na nadobudnutie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu v prospech

podielového spoluvlastníka Ing. D.

Z prípisu JUDr. Č. z 27. októbra 2008 adresovaného exekútorovi vyplýva, že

vzhľadom na skutočnosť, že Ing. D. bola exekútorom v rozpore so zákonom vrátená ním

zložená cena spoluvlastníckeho podielu P. Č. v zmysle znaleckého posudku „opätovne

trvajúc v súlade s ustanovením § 166 a nasl. Exekučného poriadku Vám na účet Vášho

exekútorského úradu z poverenia mandanta 3 961,- Sk (slovom: tritisíc

deväťstošesťdesiatjeden slovenských korún), ako cenového vyjadrenie podielu povinného

v zmysle znaleckého posudku Ing. K. U., znalca pre odbor poľnohospodárstvo, odvetvie

Odhad poľnohospodárskej pôdy č. posudku 06/2007, zo dňa 13. 04. 2007“.

Z prípisu exekútora sp. zn. Ex 61/05 zo 17. júla 2009 adresovaného JUDr. Č.

označeného ako „Exekučné konanie Ex 61/05 – avízo o vrátení úhrady“ vyplýva, že

exekútor 17. júla 2009 poukázal v prospech účtu JUDr. Č. sumu 131,48 €, ktorá bola zrejme

omylom zaslaná na účet exekútora. V predmetnom exekučnom konaní bolo 16. januára

2009 vrátené poverenie na vykonanie exekúcie, pretože okresný súd vydal poverenie pre

iného exekútora.

Z katastra nehnuteľností prístupného na internete vyplýva, že spoluvlastnícky podiel

P. Č. vo veľkosti 11/24 k nehnuteľnostiam v kat. úz. V. zapísaným na liste vlastníctva

č. 5769 je v súčasnosti vedený ako vlastníctvo Ing. D., a to na základe uznesenia okresného

súdu sp. zn. z 1. decembra 2008.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri

uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani

právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis ,

, ).

Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa

Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(napr. , ).

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva

podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis ).

Sťažovateľka okrem iných skutočností namieta, že hoci Ing. D. cenu

spoluvlastníckeho podielu vo výške 3 961 Sk exekútorovi zaplatil, po zrušení dražby

exekútor celú sumu z dôvodu zrušenia dražby vrátil. Podľa sťažovateľky to znamená, že

okresný súd schválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu Ing. D. bez toho, aby bola

príslušná suma uhradená.

Z dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, vyplýva, že po vydaní dražobnej

vyhlášky s určením termínu dražby na 4. jún 2007 o 9.00 h Ing. D. 18. mája 2007 zložil

exekútorovi sumu 3 961 Sk z dôvodu uplatnenia svojho spoluvlastníckeho predkupného

práva. Práve táto suma bola totiž exekútorom označená ako najnižšie podanie v súvislosti

s hodnotou draženého spoluvlastníckeho podielu P. Č. podľa znaleckého posudku.

Sťažovateľka prípisom z 22. mája 2007 vzala späť svoj súhlas s odpredajom nehnuteľností

a požiadala, aby bol určený termín dražby zrušený. Opatrením exekútora z 24. mája 2007

bola dražba zrušená na základe späťvzatia súhlasu sťažovateľky. Exekútor 25. mája 2007

platbu 3 961 Sk vrátil poštou Ing. D. Z listu JUDr. Č. z 27. októbra 2008 adresovaného

exekútorovi, ktorého text je skomolený (pravdepodobne časť textu chýba), sa zdá

pravdepodobné, že Ing. D. potom, ako mu exekútor v rozpore so zákonom vrátil ním

zloženú cenu spoluvlastníckeho podielu P. Č. vo výške 3 961 Sk, túto sumu opätovne

exekútorovi uhradil. Vyplýva to aj z prípisu exekútora zo 17. júla 2009 adresovaného JUDr.

Č., ktorým avizuje, že 17. júla 2009 poukázal sumu 131,48 € (protihodnotu sumy 3 961 Sk),

ktorá bola na účet exekútora zaslaná zrejme omylom. Poukazuje pritom aj na skutočnosť, že

exekúciou sa zaoberá už iný exekútor.

Ďalej sa javí ako podstatné, že podielový spoluvlastník J. M. dražobnú vyhlášku

neprevzal, keďže zomrel, pričom jeho dedičom zasielaná nebola.

Na základe vykonaného dokazovania sa zdá, že na jednej strane právoplatným

uznesením okresného súdu bolo schválené nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu P. Č.

pre Ing. D., no na druhej strane peňažná protihodnota spoluvlastníckeho podielu sa

u exekútora nenachádza, a preto ani nie je k dispozícii pre sťažovateľku. Okresný súd síce

konštatoval, že Ing. D. 18. mája 2007 sumu 3 961 Sk zložil u exekútora, avšak ďalšími

pohybmi tejto platby sa už nezaoberal.

Zmyslom súdnej exekúcie je nútený výkon rozhodnutí rôznych orgánov, a to

v prípadoch, keď povinná (zaviazaná) osoba dobrovoľne uloženú povinnosť neplní. Cieľom

exekučného konania je teda, pokiaľ možno, úplné uspokojenie právoplatne priznanej

pohľadávky oprávneného voči povinnému. Tento cieľ sleduje aj speňažovanie majetku

povinného v prípadoch vymáhania peňažných pohľadávok. Preto v týchto prípadoch

exekučný predaj majetku povinného nemá zmysel, ak výťažok z predaja nie je k dispozícii

oprávnenému.

Zovšeobecnene povedané, taký postup exekútora a exekučného súdu, ktorým sa pri

predaji majetku povinného v exekučnom konaní nezabezpečí, aby výťažok z predaja bol

k dispozícii oprávnenému na uspokojenie (čiastočné uspokojenie) jeho vymáhanej

pohľadávky, treba považovať za zásah do samej podstaty základného práva na súdnu

ochranu podľa , resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru v exekučnom konaní.

Na základe uvedených dôvodov došlo k porušeniu a

dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Pokiaľ ide o ostatné uplatnené námietky sťažovateľky, tieto nemôžu znamenať

porušenie jej označených práv. Skôr by šlo podľa obsahu týchto námietok o možnosť

zásahu do práv povinných, resp. P. Č. ako vlastníka spoluvlastníckeho podielu. V prípade

námietky, podľa ktorej dražobná vyhláška nebola doručená dedičom zomrelého

spoluvlastníka J. M., pričom okresný súd vôbec neskúmal možnosť dedičov tiež zložiť

sumu rovnajúcu sa najnižšiemu podaniu v rámci využitia predkupného práva spoluvlastníka,

by išlo o zásah do práv dedičov J. M.

Uvedené námietky sa teda nejavia z pohľadu sťažovateľky ako relevantné. Je

zároveň objektívnou skutočnosťou, že dedičia J. M. nedostali možnosť svoje zákonné

predkupné právo využiť. Táto skutočnosť je vzhľadom na vyslovené porušenie práv

sťažovateľky pre ďalšie rozhodovanie okresného súdu nepochybne právne významná.

Podľa prvej vety ak sa základné právo alebo

sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

Berúc do úvahy citované ustanovenia ústavný súd zrušil uznesenie okresného súdu

sp. zn. z 1. decembra 2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku

nálezu). Ďalej bude povinnosťou okresného súdu riadiť sa právnym názorom ústavného

súdu.

Sťažovateľka požiadala o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej

výške 438,57 €, a to za tri úkony po 115,90 €, tri režijné paušály po 6,95 €, ako aj 19 % daň

z pridanej hodnoty vo výške 70,02 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľke celkovú sumu 289,74 €, a to za dva úkony

právnych služieb v roku 2009 (prevzatie a príprava zastupovania, sťažnosť) po 115,90 €

a za dva režijné paušály po 6,95 €. Okrem toho prináleží aj 19 % dane z pridanej hodnoty

z odmeny za úkony (nie teda z režijného paušálu) vo výške 44,04 € (bod 3 výroku nálezu).

Nebolo možné vyhovieť požiadavke sťažovateľky o priznanie odmeny za

predloženie listinného dôkazu 10. februára 2009, pretože takéto podanie nemá charakter

honorovateľného úkonu právnej služby.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2009