Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 270/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť E. K., Z., a L. N., Z., zastúpených advokátom JUDr. Ľ.

C., T., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

postupom Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru

T. v konaniach vedených pod sp. zn. ČTS: ORP-76/2001 a ČVS: OUJP-1121/20-2002,

postupom Okresnej prokuratúry T. v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

, Krajskej prokuratúry v K. v konaní vedenom pod sp. zn. KPt 2790/02,

ako aj Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn.

IV Gn 2221/02 a sp. zn. IV/3 GPt 537/02 a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. K. a L. N. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2009

doručená sťažnosť E. K. a L. N. (ďalej aj „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Ľ.

C., T., ktorou namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

(ďalej len „“) postupom Okresného úradu justičnej

polície Policajného zboru T. (ďalej len „okresný úrad justičnej polície“) v konaniach

vedených pod sp. zn. ČTS: ORP-76/2001 a ČVS: OUJP-1121/20-2002, postupom Okresnej

prokuratúry T. (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaniach vedených pod sp. zn.

Pn 2034/01 a sp. zn. , postupom Krajskej prokuratúry v K. (ďalej len „krajská

prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. KPt 2790/02, ako aj postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaniach vedených

pod sp. zn. a sp. zn. IV/3 GPt 537/02.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia ako oznamovatelia

podali 16. februára 2001 okresnej prokuratúre trestné oznámenie pre podozrenie

zo spáchania trestných činov. Uznesením okresného úradu justičnej polície sp. zn.

ČVS: OUJP-1121/20-2002 zo 6. decembra 2002 bolo podľa § 160 ods. 1 Trestného

poriadku začaté trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 3

. Následne bolo uznesením okresného úradu justičnej polície sp. zn.

ČVS: OUJP-1121/20-2002 z 30. apríla 2003 podľa

trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa a zastavené.

Uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. z 13. decembra 2002 bola

zamietnutá sťažnosť poškodeného L. N. proti uzneseniu policajného orgánu z 30. októbra

2002 sp. zn. ORP-ČVS 26/2002 o začatí trestného stíhania podľa § 160 ods. 1 Trestného

poriadku s poukazom na to, že sťažnosť nie je prípustná. Uznesením okresnej prokuratúry

sp. zn. z 21. mája 2003 bola zamietnutá aj sťažnosť sťažovateľov proti

uzneseniu vyšetrovateľa okresného úradu justičnej polície sp. zn. ČVS: OUJP-1121/20-

2002 z 30. apríla 2003, ktorým bolo trestné stíhanie zastavené, z dôvodu, že bola podaná

neoprávnenými osobami. Prípisom okresnej prokuratúry sp. zn. z 1. decembra

2004 bolo sťažovateľovi L. N. oznámené, že jeho podnet v zmysle § 34 ods. 3 zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“) nebude prešetrovaný, keďže vo svojich opakovaných sťažnostiach

a podnetoch neuvádza žiadne nové skutočnosti. Uznesením okresnej prokuratúry sp. zn.

Pn 2034/01 z 12. februára 2002 bola zamietnutá sťažnosť poškodeného L. N. proti

uzneseniu policajného orgánu Obvodného oddelenia Policajného zboru v K. z 28. mája

2001 sp. zn. ČTS: ORP-76/2001 o odložení veci ako nedôvodná. Prípisom okresnej

prokuratúry sp. zn. z 20. októbra 2004 bolo sťažovateľovi L. N. oznámené,

že jeho ďalší opakovaný podnet v zmysle § 34 ods. 3 zákona o prokuratúre nebude

prešetrovaný, keďže neobsahuje žiadne nové skutočnosti.

Prípisom krajskej prokuratúry č. k. -16 zo 14. októbra 2003 boli

sťažovateľovi L. N. oznámené výsledky prešetrenia postupu orgánov činných v trestnom

konaní, pričom krajská prokuratúra sa vecou zaoberala na základe opakovaného podnetu

sťažovateľa L. N. Krajská prokuratúra nezistila nijaké pochybenia v postupe a konaní

orgánov činných v trestnom konaní. Prípisom krajskej prokuratúry č. k. -28

z 10. mája 2004 bolo sťažovateľovi L. N. oznámené, že jeho podnet v zmysle § 34 ods. 3

zákona o prokuratúre nebude prešetrovaný, keďže neobsahuje žiadne nové skutočnosti.

Prípisom generálnej prokuratúry č. k. -20 z 30. septembra 2002 bol

sťažovateľovi L. N. na základe jeho podnetu zo 14. júla 2002 oznámený výsledok

preskúmania uznesenia policajného orgánu Obvodného oddelenia Policajného zboru v K.

z 28. mája 2001 sp. zn. ČTS: ORP-76/2001, ako aj konania, ktoré tomuto rozhodnutiu

predchádzalo. Prípisom generálnej prokuratúry č. k. -166 z 18. decembra

2006 bol vybavený ďalší opakovaný podnet sťažovateľov na preskúmanie postupu orgánov

činných v trestnom konaní s tým, že generálna prokuratúra nezistila nijaké pochybenie

orgánov činných v trestnom konaní. Následne bol prípisom generálnej prokuratúry sp. zn.

IV/3 GPt 537/02 zo 6. júna 2007 vybavený aj ďalší opakovaný podnet sťažovateľa L. N.

na preskúmanie postupu orgánov činných v trestnom konaní s poukazom na to, že generálna

prokuratúra nezistila nijaké pochybenie orgánov činných v trestnom konaní.

Oznámením generálnej prokuratúry č. k. XV/3 Spr 42/08-4 z 23. marca 2009

bol vybavený aj ďalší opakovaný podnet sťažovateľa L. N. na preskúmanie postupu

orgánov činných v trestnom konaní s poukazom na to, že generálna prokuratúra zistila,

že neobsahuje nové skutočnosti v zmysle § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre, preto nie je daný

zákonný dôvod na opätovne skúmanie podnetu sťažovateľa.

Sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd na základe ich sťažnosti v náleze rozhodol,

že nečinnosťou a nesprávnym postupom okresného úradu justičnej polície, okresnej

prokuratúry, krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry v priebehu trestného konania

bolo porušené ich základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Zároveň sa sťažovatelia domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažovateľov k porušeniu ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

malo dôjsť postupom a nečinnosťou okresného úradu justičnej polície, okresnej

prokuratúry, krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry v súvislosti s prešetrovaním ich

trestných oznámení, ako aj vybavovaním sťažovateľmi podaných podnetov a sťažností.

Aj keď sťažovatelia v navrhovanom petite neuviedli konkrétne konania, v ktorých malo

dôjsť k porušeniu označených práv, z obsahu sťažnosti a jej príloh zjavne vyplýva,

že ide o konania vedené okresným úradom justičnej polície pod sp. zn. ČTS: ORP-76/2001

a ČVS: OUJP-1121/20-2002, konania okresnej prokuratúry vedené pod sp. zn. Pn 2034/01

a sp. zn. , konanie krajskej prokuratúry vedené pod sp. zn. KPt 2790/02

a konania generálnej prokuratúry vedené pod sp. zn. a sp. zn.

IV/3 GPt 537/02.

Zo sťažovateľmi predložených príloh vyplýva, že vo všetkých namietaných

konaniach príslušné orgány činné v trestnom konaní rozhodli, resp. podania sťažovateľov

vybavili prípismi, pričom dotknuté rozhodnutia, resp. prípisy boli vydané v období

od 28. mája 2001 (uznesenie Obvodného oddelenia Policajného zboru v K. sp. zn.

ČTS: ORP-76/2001) do 23. marca 2009 (oznámenie generálnej prokuratúry

č. k. XV/3 Spr 42/08-4).

V súvislosti s namietaným porušením označených základných práv sťažovateľov

podľa a postupom okresného úradu justičnej polície, okresnej

prokuratúry, krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry ústavný súd považoval

za potrebné uviesť, že nie je súčasťou sústavy orgánov činných v trestnom konaní, ale podľa

je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý okrem iného

rozhoduje o sťažnostiach namietajúcich porušenie základných práv alebo slobôd fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Cieľom uplatňovania tejto právomoci ústavného súdu nie je primárne preskúmavanie

a posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych

prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd)

fyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti

s rozhodovaním vo veci samej ani preskúmavanie, či v konaní pred týmito orgánmi bol,

alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo zisteného

skutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika

ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych

prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu

byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných

slobodách (mutatis mutandis napr. , ).

Generálna prokuratúra prostredníctvom oznámenia č. k. XV/3 Spr 42/08-4

z 23. marca 2009, ktorým zamietla opakovaný podnet sťažovateľa L. N. z 25. januára 2009

na preskúmanie zákonnosti postupu konania vedeného okresným úradom justičnej polície

pod sp. zn. ČTS: ORP-76/2001 a ČVS: OUJP-1121/20-2002, konania okresnej prokuratúry

vedeného pod sp. zn. a sp. zn. , konania krajskej prokuratúry

vedeného pod sp. zn. KPt 2790/02 a konania generálnej prokuratúry vedeného pod sp. zn.

IV Gn 2221/02 a sp. zn. IV/3 GPt 537/02 informovala sťažovateľa L. N., že opakovaný

podnet sťažovateľov neobsahoval nové skutočnosti v zmysle § 34 ods. 2 zákona

o prokuratúre, preto nebol daný zákonný dôvod na opätovné skúmanie veci.

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že z konštantnej judikatúry ústavného súdu

vyplýva, že súčasťou práva na právnu ochranu podľa nie je oprávnenie

„každého“, aby na základe jeho návrhu (oznámenia, podnetu) bol orgán prokuratúry

povinný podať obžalobu či vydať záväzný pokyn na začatie trestného stíhania. Takéto

základné právo „každého“ nie je upravené ani v ústave, ani v , prípadne

v zákone o prokuratúre (m. m. , , ).

Z uvedeného vyplýva, že nikto nemá právny nárok a ani ústavnoprávny nárok na to,

aby jeho podaniu (v prípade sťažovateľov ich trestnému oznámeniu a následne opakovaným

podnetom adresovaným označeným orgánom činným v trestnom konaní) bolo vyhovené.

Ak dôkazy, ktoré boli vykonané v predchádzajúcom konaní, nedávajú dostatočný podklad

na začatie trestného stíhania alebo pokračovanie v trestnom stíhaní, nie je ani generálna

prokuratúra, ani podriadené zložky prokuratúry povinné využiť „existujúce a efektívne

prostriedky“, ktoré majú podľa zákona o prokuratúre k dispozícii (v danom prípade záväzný

pokyn adresovaný nižším zložkám prokuratúry či vlastné uznesenie o opätovnom začatí

trestného stíhania) k tomu, aby rozhodli o (opätovnom) začatí trestného stíhania

v predmetnej veci. Sťažovatelia ako oznamovatelia trestného činu a v nadväznosti

na to ako osoby, ktoré podávali opakované podnety okresnej prokuratúre, krajskej

prokuratúre a generálnej prokuratúre, majú zákonné právo domáhať sa len toho, aby sa s ich

podaniami orgány prokuratúry riadne zaoberali. Nemajú však nárok na to, aby výsledok

konania zodpovedal ich predstave (mutatis mutandis ).

Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že naša negarantuje „právo

na trestné stíhanie iného“. Trestné oznámenie nemá charakter nástroja na ochranu

subjektívneho práva fyzickej či právnickej osoby. Z uvedeného vyplýva, že postupom

orgánov činných v trestnom konaní pri vyhodnocovaní trestných oznámení

ani nadväzujúcimi rozhodnutiami nemožno zasiahnuť do ústavným poriadkom chránených

základných práv oznamovateľov.

Trestné oznámenie nemá charakter nástroja na ochranu subjektívneho práva fyzickej

či právnickej osoby, ale v zásade ide o formu účasti občanov pri presadzovaní verejného

záujmu na potlačovaní kriminality. Z tejto pomoci fyzických a právnických osôb orgánom

verejnej moci k náležitému zisťovaniu trestných činov a ku spravodlivému potrestaniu ich

páchateľov nemožno žiadnym spôsobom odvodzovať aktívnu legitimáciu fyzických

a právnických osôb na začínanie trestného stíhania proti inému.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa ústavný

súd poukazuje na to, že už vo viacerých prípadoch judikoval, že jedným zo základných

pojmových náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov

verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti,

že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok

na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo,

aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Vzhľadom na to, že trestné oznámenie, ktoré bolo predmetom konania vedeného

na okresnej prokuratúre, krajskej prokuratúre a generálnej prokuratúre, bolo právoplatne

odmietnuté, stav právnej neistoty sťažovateľov bol odstránený.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,

že namietaným postupom označených orgánov činných v trestnom konaní nemohlo dôjsť

k porušeniu označených základných práv sťažovateľov podľa , a preto ústavný súd

sťažnosť odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu

ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval. Po odmietnutí sťažnosti bolo

už bez právneho dôvodu zaoberať sa návrhom sťažovateľov na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2009