Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 270/09
PDF · 149.09 KB
No categories available
I. ÚS 270/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 270/09-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť E. K., Z., a L. N., Z., zastúpených advokátom JUDr. Ľ.
C., T., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru
T. v konaniach vedených pod sp. zn. ČTS: ORP-76/2001 a ČVS: OUJP-1121/20-2002,
postupom Okresnej prokuratúry T. v konaniach vedených pod sp. zn. Pn 2034/01 a sp. zn.
1 Pv 941/02, Krajskej prokuratúry v K. v konaní vedenom pod sp. zn. KPt 2790/02,
ako aj Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaniach vedených pod sp. zn.
IV Gn 2221/02 a sp. zn. IV/3 GPt 537/02 a takto
rozhodol:
Sťažnosť E. K. a L. N. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2009
doručená sťažnosť E. K. a L. N. (ďalej aj „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Ľ.
C., T., ktorou namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného úradu justičnej
polície Policajného zboru T. (ďalej len „okresný úrad justičnej polície“) v konaniach
vedených pod sp. zn. ČTS: ORP-76/2001 a ČVS: OUJP-1121/20-2002, postupom Okresnej
prokuratúry T. (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaniach vedených pod sp. zn.
Pn 2034/01 a sp. zn. 1 Pv 941/02, postupom Krajskej prokuratúry v K. (ďalej len „krajská
prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. KPt 2790/02, ako aj postupom Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaniach vedených
pod sp. zn. IV Gn 2221/02 a sp. zn. IV/3 GPt 537/02.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia ako oznamovatelia
podali 16. februára 2001 okresnej prokuratúre trestné oznámenie pre podozrenie
zo spáchania trestných činov. Uznesením okresného úradu justičnej polície sp. zn.
ČVS: OUJP-1121/20-2002 zo 6. decembra 2002 bolo podľa § 160 ods. 1 Trestného
poriadku začaté trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 3
Trestného zákona. Následne bolo uznesením okresného úradu justičnej polície sp. zn.
ČVS: OUJP-1121/20-2002 z 30. apríla 2003 podľa § 172 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku
trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 3 Trestného zákona zastavené.
Uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 941/02 z 13. decembra 2002 bola
zamietnutá sťažnosť poškodeného L. N. proti uzneseniu policajného orgánu z 30. októbra
2002 sp. zn. ORP-ČVS 26/2002 o začatí trestného stíhania podľa § 160 ods. 1 Trestného
poriadku s poukazom na to, že sťažnosť nie je prípustná. Uznesením okresnej prokuratúry
sp. zn. 1 Pv 941/02 z 21. mája 2003 bola zamietnutá aj sťažnosť sťažovateľov proti
uzneseniu vyšetrovateľa okresného úradu justičnej polície sp. zn. ČVS: OUJP-1121/20-
2002 z 30. apríla 2003, ktorým bolo trestné stíhanie zastavené, z dôvodu, že bola podaná
neoprávnenými osobami. Prípisom okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 941/02 z 1. decembra
2004 bolo sťažovateľovi L. N. oznámené, že jeho podnet v zmysle § 34 ods. 3 zákona
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o prokuratúre“) nebude prešetrovaný, keďže vo svojich opakovaných sťažnostiach
a podnetoch neuvádza žiadne nové skutočnosti. Uznesením okresnej prokuratúry sp. zn.
Pn 2034/01 z 12. februára 2002 bola zamietnutá sťažnosť poškodeného L. N. proti
uzneseniu policajného orgánu Obvodného oddelenia Policajného zboru v K. z 28. mája
2001 sp. zn. ČTS: ORP-76/2001 o odložení veci ako nedôvodná. Prípisom okresnej
prokuratúry sp. zn. Pn 2326/04 z 20. októbra 2004 bolo sťažovateľovi L. N. oznámené,
že jeho ďalší opakovaný podnet v zmysle § 34 ods. 3 zákona o prokuratúre nebude
prešetrovaný, keďže neobsahuje žiadne nové skutočnosti.
Prípisom krajskej prokuratúry č. k. KPt 2790/02-16 zo 14. októbra 2003 boli
sťažovateľovi L. N. oznámené výsledky prešetrenia postupu orgánov činných v trestnom
konaní, pričom krajská prokuratúra sa vecou zaoberala na základe opakovaného podnetu
sťažovateľa L. N. Krajská prokuratúra nezistila nijaké pochybenia v postupe a konaní
orgánov činných v trestnom konaní. Prípisom krajskej prokuratúry č. k. KPt 2790/02-28
z 10. mája 2004 bolo sťažovateľovi L. N. oznámené, že jeho podnet v zmysle § 34 ods. 3
zákona o prokuratúre nebude prešetrovaný, keďže neobsahuje žiadne nové skutočnosti.
Prípisom generálnej prokuratúry č. k. IV Gn 2221/02-20 z 30. septembra 2002 bol
sťažovateľovi L. N. na základe jeho podnetu zo 14. júla 2002 oznámený výsledok
preskúmania uznesenia policajného orgánu Obvodného oddelenia Policajného zboru v K.
z 28. mája 2001 sp. zn. ČTS: ORP-76/2001, ako aj konania, ktoré tomuto rozhodnutiu
predchádzalo. Prípisom generálnej prokuratúry č. k. IV/3 GPt 537/02-166 z 18. decembra
2006 bol vybavený ďalší opakovaný podnet sťažovateľov na preskúmanie postupu orgánov
činných v trestnom konaní s tým, že generálna prokuratúra nezistila nijaké pochybenie
orgánov činných v trestnom konaní. Následne bol prípisom generálnej prokuratúry sp. zn.
IV/3 GPt 537/02 zo 6. júna 2007 vybavený aj ďalší opakovaný podnet sťažovateľa L. N.
na preskúmanie postupu orgánov činných v trestnom konaní s poukazom na to, že generálna
prokuratúra nezistila nijaké pochybenie orgánov činných v trestnom konaní.
Oznámením generálnej prokuratúry č. k. XV/3 Spr 42/08-4 z 23. marca 2009
bol vybavený aj ďalší opakovaný podnet sťažovateľa L. N. na preskúmanie postupu
orgánov činných v trestnom konaní s poukazom na to, že generálna prokuratúra zistila,
že neobsahuje nové skutočnosti v zmysle § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre, preto nie je daný
zákonný dôvod na opätovne skúmanie podnetu sťažovateľa.
Sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd na základe ich sťažnosti v náleze rozhodol,
že nečinnosťou a nesprávnym postupom okresného úradu justičnej polície, okresnej
prokuratúry, krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry v priebehu trestného konania
bolo porušené ich základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ústavy.
Zároveň sa sťažovatelia domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
5 000 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa sťažovateľov k porušeniu ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ústavy malo dôjsť postupom a nečinnosťou okresného úradu justičnej polície, okresnej
prokuratúry, krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry v súvislosti s prešetrovaním ich
trestných oznámení, ako aj vybavovaním sťažovateľmi podaných podnetov a sťažností.
Aj keď sťažovatelia v navrhovanom petite neuviedli konkrétne konania, v ktorých malo
dôjsť k porušeniu označených práv, z obsahu sťažnosti a jej príloh zjavne vyplýva,
že ide o konania vedené okresným úradom justičnej polície pod sp. zn. ČTS: ORP-76/2001
a ČVS: OUJP-1121/20-2002, konania okresnej prokuratúry vedené pod sp. zn. Pn 2034/01
a sp. zn. 1 Pv 941/02, konanie krajskej prokuratúry vedené pod sp. zn. KPt 2790/02
a konania generálnej prokuratúry vedené pod sp. zn. IV Gn 2221/02 a sp. zn.
IV/3 GPt 537/02.
Zo sťažovateľmi predložených príloh vyplýva, že vo všetkých namietaných
konaniach príslušné orgány činné v trestnom konaní rozhodli, resp. podania sťažovateľov
vybavili prípismi, pričom dotknuté rozhodnutia, resp. prípisy boli vydané v období
od 28. mája 2001 (uznesenie Obvodného oddelenia Policajného zboru v K. sp. zn.
ČTS: ORP-76/2001) do 23. marca 2009 (oznámenie generálnej prokuratúry
č. k. XV/3 Spr 42/08-4).
V súvislosti s namietaným porušením označených základných práv sťažovateľov
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ústavy postupom okresného úradu justičnej polície, okresnej
prokuratúry, krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry ústavný súd považoval
za potrebné uviesť, že nie je súčasťou sústavy orgánov činných v trestnom konaní, ale podľa
čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý okrem iného
rozhoduje o sťažnostiach namietajúcich porušenie základných práv alebo slobôd fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Cieľom uplatňovania tejto právomoci ústavného súdu nie je primárne preskúmavanie
a posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych
prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd)
fyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti
s rozhodovaním vo veci samej ani preskúmavanie, či v konaní pred týmito orgánmi bol,
alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo zisteného
skutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými
zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika
ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych
prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu
byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli
zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných
slobodách (mutatis mutandis napr. III. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06).
Generálna prokuratúra prostredníctvom oznámenia č. k. XV/3 Spr 42/08-4
z 23. marca 2009, ktorým zamietla opakovaný podnet sťažovateľa L. N. z 25. januára 2009
na preskúmanie zákonnosti postupu konania vedeného okresným úradom justičnej polície
pod sp. zn. ČTS: ORP-76/2001 a ČVS: OUJP-1121/20-2002, konania okresnej prokuratúry
vedeného pod sp. zn. Pn 2034/01 a sp. zn. 1 Pv 941/02, konania krajskej prokuratúry
vedeného pod sp. zn. KPt 2790/02 a konania generálnej prokuratúry vedeného pod sp. zn.
IV Gn 2221/02 a sp. zn. IV/3 GPt 537/02 informovala sťažovateľa L. N., že opakovaný
podnet sťažovateľov neobsahoval nové skutočnosti v zmysle § 34 ods. 2 zákona
o prokuratúre, preto nebol daný zákonný dôvod na opätovné skúmanie veci.
Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že z konštantnej judikatúry ústavného súdu
vyplýva, že súčasťou práva na právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je oprávnenie
„každého“, aby na základe jeho návrhu (oznámenia, podnetu) bol orgán prokuratúry
povinný podať obžalobu či vydať záväzný pokyn na začatie trestného stíhania. Takéto
základné právo „každého“ nie je upravené ani v ústave, ani v Trestnom poriadku, prípadne
v zákone o prokuratúre (m. m. I. ÚS 64/96, II. ÚS 42/00, III. ÚS 278/06).
Z uvedeného vyplýva, že nikto nemá právny nárok a ani ústavnoprávny nárok na to,
aby jeho podaniu (v prípade sťažovateľov ich trestnému oznámeniu a následne opakovaným
podnetom adresovaným označeným orgánom činným v trestnom konaní) bolo vyhovené.
Ak dôkazy, ktoré boli vykonané v predchádzajúcom konaní, nedávajú dostatočný podklad
na začatie trestného stíhania alebo pokračovanie v trestnom stíhaní, nie je ani generálna
prokuratúra, ani podriadené zložky prokuratúry povinné využiť „existujúce a efektívne
prostriedky“, ktoré majú podľa zákona o prokuratúre k dispozícii (v danom prípade záväzný
pokyn adresovaný nižším zložkám prokuratúry či vlastné uznesenie o opätovnom začatí
trestného stíhania) k tomu, aby rozhodli o (opätovnom) začatí trestného stíhania
v predmetnej veci. Sťažovatelia ako oznamovatelia trestného činu a v nadväznosti
na to ako osoby, ktoré podávali opakované podnety okresnej prokuratúre, krajskej
prokuratúre a generálnej prokuratúre, majú zákonné právo domáhať sa len toho, aby sa s ich
podaniami orgány prokuratúry riadne zaoberali. Nemajú však nárok na to, aby výsledok
konania zodpovedal ich predstave (mutatis mutandis II. ÚS 88/99).
Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že naša ústava negarantuje „právo
na trestné stíhanie iného“. Trestné oznámenie nemá charakter nástroja na ochranu
subjektívneho práva fyzickej či právnickej osoby. Z uvedeného vyplýva, že postupom
orgánov činných v trestnom konaní pri vyhodnocovaní trestných oznámení
ani nadväzujúcimi rozhodnutiami nemožno zasiahnuť do ústavným poriadkom chránených
základných práv oznamovateľov.
Trestné oznámenie nemá charakter nástroja na ochranu subjektívneho práva fyzickej
či právnickej osoby, ale v zásade ide o formu účasti občanov pri presadzovaní verejného
záujmu na potlačovaní kriminality. Z tejto pomoci fyzických a právnických osôb orgánom
verejnej moci k náležitému zisťovaniu trestných činov a ku spravodlivému potrestaniu ich
páchateľov nemožno žiadnym spôsobom odvodzovať aktívnu legitimáciu fyzických
a právnických osôb na začínanie trestného stíhania proti inému.
Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ústavy ústavný
súd poukazuje na to, že už vo viacerých prípadoch judikoval, že jedným zo základných
pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou
namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov
verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti,
že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok
na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo,
aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 138/04).
Vzhľadom na to, že trestné oznámenie, ktoré bolo predmetom konania vedeného
na okresnej prokuratúre, krajskej prokuratúre a generálnej prokuratúre, bolo právoplatne
odmietnuté, stav právnej neistoty sťažovateľov bol odstránený.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,
že namietaným postupom označených orgánov činných v trestnom konaní nemohlo dôjsť
k porušeniu označených základných práv sťažovateľov podľa ústavy, a preto ústavný súd
sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu
ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval. Po odmietnutí sťažnosti bolo
už bez právneho dôvodu zaoberať sa návrhom sťažovateľov na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. septembra 2009