Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 329/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť J. V. – Z., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. V., K.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Prešove č. k. -221 z 2. apríla 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. V. – Z. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2009

doručená sťažnosť J. V. – Z., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. M. V., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -221 z 2. apríla 2009.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

«V konaní vedenom na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou pod sp. zn.

bol sťažovateľ účastníkom konania o určenie neplatnosti zmluvy, v ktorom

sa navrhovateľ - obec P. domáhala určenia neplatnosti zmluvy uzavretej dňa 10. 05. 2000

medzi navrhovateľom ako objednávateľom a odporcom ako zhotoviteľom (sťažovateľom)

na realizáciu diela Oprava a rozšírenie vodojemu Prístupová komunikácia k vodojemu,

1. a 2. úsek (ďalej len Zmluva o dielo).

Dňa 23. 06. 2007 Okresný súd vo Vranove nad vyniesol v konaní sp. zn.

rozsudok, ktorým určil, že zmluva o dielo uzavretá dňa 10. 05. 2000 medzi

navrhovateľom ako objednávateľom a odporcom ako zhotoviteľom (sťažovateľom)

na realizáciu diela Oprava a rozšírenie vodojemu Prístupová komunikácia k vodojemu,

1. a 2. úsek v rozsahu požiadaviek objednávateľa formou subdodávky diela je neplatná.

Cit. rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť 21. 05. 2009.

Okresný súd rozsudok odôvodnil absolútnou neplatnosťou zmluvy o dielo zo dňa

10. 05. 2000 podľa pre rozpor s zákona

SNR č. o majetku obcí v znení vtedy platnom (ďalej len „z. č. “)

a s o obecnom zriadení v znení vtedy

platom (ďalej len „z. č. “), a to pre to, že predmetnú zmluvu neodsúhlasilo

obecné zastupiteľstvo. Okrem práve uvedeného neplatnosť podľa § 39 Občianskeho

zákonníka okresný súd vyvodil aj pre rozpor s dobrými mravmi...

V podanom odvolaní sťažovateľ vo vzťahu k údajnému porušeniu § 11 ods. 4 písm. a)

z. č. uviedol, že bolo dokazovaním zistené, že žalobca nemal schválené zásady

hospodárenia s obecným majetkom v čase podpisovania neprospech žalovaného,

keď s poukazom na povahu diela, rozpočet obce a cenu diela uzavrel, že išlo o dôležitý

úkon, ktorý malo schváliť obecné zastupiteľstvo. Všetky tri použité kritériá, podľa ktorých

okresný súd Zmluvu o dielo vyhodnotil ako dôležitý úkon, nie sú nijakým spôsobom bližšie

špecifikované a preto v tomto smere je rozsudok nepreskúmateľný. Čo súd myslel pod

povahou diela a z akého rozpočtu obce vychádzal, nie je zistiteľné z napádaného rozsudku.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje i tá skutočnosť, že v rámci dokazovania bolo

preukázané, že cena diela podľa Zmluvy o dielo mala byť prefinancovaná z fondov a nie

z rozpočtu obce (nevedno akého), z ktorého okresný súd vychádzal, čo samo osebe vylučuje

kritérium „rozpočet obce“, ktoré súd použil, hoci v neurčitej forme...

Vo vzťahu k dôvodom zakladajúcim rozpor s dobrými mravmi z dôvodu kolízie

záujmov odporcu ako živnostníka, ktorý vykonáva živnosť za účelom dosiahnutia zisku,

so záujmami starostu obce, ktorý má zveľaďovať majetok (zrejme obecný) a hájiť záujmy

obyvateľov obce. Pokiaľ okresný súd prevzal z komentovaných publikácií definíciu rozporu

s dobrými mravmi, potom si mohol všimnúť, že ostatná súdna judikatúra sankciou

neplatnosti pre rozpor s dobrými mravmi postihuje iba tie zmluvy, ktoré hrubo urážajú

verejnú mienku, mravy spoločnosti a zároveň nie sú v rozpore so zásadami, ktoré ovládajú

(viď Švestka, Hulmák a spol: , Komentár, r. 2008,

C. H. BECK, s. 331). Podľa názoru sťažovateľa o žiadnu kolíziu v postavení živnostníka

a starostu obce sa nemôže jednať, pretože dosahovanie zisku je zákonnou charakteristikou

podnikania podľa ako aj podľa Živnostenského zákona a povinnosti

starostu obce nemajú žiadny dopad na postavenie podnikateľa, ak v danom čase platná

právna úprava starostovi obce nezakazovala vykonávanie podnikateľskej činnosti...

Sťažovateľ sa nazdáva, že rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 02. 04.

2009 č. k. -224, ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo, došlo k porušeniu

základného práva podľa SR a dohovoru, a to jednak

porušením zásady „rovnosti zbraní“ a „prejednacej zásady“, z dôvodu krajne nesprávneho

právneho posúdenia veci, resp. krajne nesprávnej aplikácii ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a)

zák. č. 369/1190 Zb. v spojení s o majetku obcí ako

aj v spojení s (i v nadväznosti na dobré mravy) a jednak

z dôvodu „absencie“ relevantného a dostatočného odôvodnenia rozhodnutia. Máme za to,

že napádané rozhodnutie krajského súdu môže byť predmetom kritiky ústavného súdu,

pretože závery, ktorými sa krajský súd riadil boli zjavne neodôvodnené a arbitrárne.»

Sťažovateľ je toho názoru, že namietaný rozsudok krajského súdu porušuje jeho

základné právo na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Porušenie svojich práv vidí v tom, že krajský súd

rozsudkom č. k. -221 z 2. apríla 2009 potvrdil rozsudok Okresného súdu

Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) č. k. -179 z 23. júna 2008,

ktorým bolo určené, že zmluva o dielo uzavretá 10. mája 2000 medzi Obcou P.

ako objednávateľom a sťažovateľom ako zhotoviteľom je neplatná.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil

porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu

č. k. -221 z 2. apríla 2009, zrušil rozsudok krajského súdu a priznal

mu náhradu trov konania.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti listom sp. zn. Spr 10125/09

zo 14. septembra 2009 vyjadril predseda okresného súdu. Prílohou vyjadrenia bolo

stanovisko predsedu senátu JUDr. J. Š., v ktorom sa uvádza:

„Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 2. 4. 2009 č. k. -221

potvrdil rozsudok Okresného súdu vo Vranove nad Topľou č. k. zo dňa 23. 6.

2007. Pri zdôvodňovaní svojho rozhodnutia Krajský súd využil právnu možnosť uvedenú

v a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzil len na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že sa stotožnil s odôvodnením

prvostupňového rozsudku. Naviac ním uvedené dôvody sledovali len zdôraznenie správnosti

preskúmavaného rozhodnutia. Za týchto okolností sa odôvodnenie rozsudku súdu prvého

stupňa stalo súčasťou odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu. Takéto odôvodnenie

súdnych rozhodnutí reagovalo na všetky tvrdenia oboch účastníkov.

Podaný návrh vo svojej podstate je snahou docieliť zmenu skôr uvedených súdnych

rozhodnutí v súvislosti s preskúmavaním právneho názoru vysloveného v tejto veci

konajúcimi súdmi, a to prostredníctvom Ústavného súdu Slovenskej republiky. Takúto

snahu treba považovať za prinajmenšom diskutabilnú vzhľadom k publikovanému názoru,

že Ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať alebo posudzovať právne názory všeobecných

súdov, ani posudzovanie skutkových otázok...

Zaujatý právny názor konajúcich súdov je v súlade s doterajšou súdnou praxou,

a to tak, pokiaľ ide o hospodárenie s obecným majetkom v zmysle § 11 ods. písm. a)

z. č. a z. č. , ako aj o posudzovaní konania

štatutárnych zástupcov obcí podľa , v prípade,

že ich prejavu vôle o schválenie právneho úkonu nepredchádza súhlas obecného

zastupiteľstva.

Z týchto dôvodov Krajský súd v Prešove navrhuje podaný návrh navrhovateľa buď

odmietnuť podľa z. č. z niektorého z tam uvedených dôvodov,

alebo takémuto návrhu na vyhlásenie nálezu nevyhovieť.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa o majetku obcí účinného v čase

uzavretia zmluvy o dielo (ďalej len „zákon o majetku obcí“) zásady hospodárenia

s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä, ktoré úkony organizácií

podliehajú schváleniu orgánmi obce.

Podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona o majetku obcí schváleniu obecným

zastupiteľstvom podliehajú vždy: nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote.

Podľa o obecnom zriadení (účinného

v čase uzavretia zmluvy o dielo), obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach

života obce, najmä jemu vyhradené: určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom

obce a s majetkom štátu dočasne prenechaným do hospodárenia obce, schvaľovať

najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.

Podľa (ďalej len „OSP“) ak sa odvolací

súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , ).

V odôvodnení rozsudku krajského súdu č. k. -221 z 2. apríla 2009

sa uvádza:

«Súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem

na určení neplatnosti zmluvy o dielo. Jej vyhlásením za neplatnú sa zmení postavenie

žalobcu v tom, že už nebude musieť zaplatiť žalovanému ako zhotoviteľovi požadovanú cenu

diela. Počas funkčného obdobia starostu Obce P. J. V. (v tomto konaní žalovaného) nemala

obec schválené zásady hospodárenia s jej majetkom. Neboli teda určené základné pravidlá,

ktoré by stanovili, aké právne úkony môže v mene obce urobiť sám starosta a aké úkony

podliehajú schváleniu obecným zastupiteľstvom. Z predložených zápisníc a uznesení

obecného zastupiteľstva a zo svedeckej výpovede svedka P. V. vyplýva, že zmluva o dielo

zo dňa 10. 5. 2000 nebola prerokovaná obecným zastupiteľstvom, pričom s prihliadnutím

na povahu diela, rozpočet obce a cenu diela išlo o dôležitý úkon, týkajúci sa majetku

obce. V danom prípade starosta obce - jeho zástupca J. M. vykonal právny úkon - uzavrel

zmluvu o dielo bez rozhodnutia obecného zastupiteľstva, čo má za následok neplatnosť

právneho úkonu, a to pre rozpor so zákonom, konkrétne s § 9 ods. 2 písm. c) zákona

č. o majetku obcí a s o obecnom

zriadení. Subjekt, ktorý uzatváral zmluvu s obcou, by nemal byť postihnutý následkami

neplatnosti zmluvy, ak nebola schválená obecným zastupiteľstvom. Špecifikum daného

prípadu však spočíva v tom, že predmetnú zmluvu o dielo uzavrela Obec P., ktorej

starostom bol práve J. V., s J. V. - živnostníkom, pričom starosta obce je ten istý,

ako živnostník (v tomto konaní žalovaný). Zhotoviteľ diela (J. V.) a zároveň starosta obce

si musel byť vedomý potreby schválenia zmluvy obecným zastupiteľstvom, naviac,

ak funkciu starostu vykonával od roku 1990, a pri zložení sľubu sa zaviazal dodržiavať

Ústavu a zákony. V neposlednom rade okresný súd považoval zmluvu o dielo za neplatnú

aj pre rozpor s dobrými mravmi. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah

alebo účel ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných

vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade

so základnými zásadami mravného poriadku spoločnosti. Za rozpor s dobrými mravmi

považoval kolíziu záujmov žalovaného ako živnostníka, ktorý vykonáva živnosť za účelom

dosiahnutia zisku, so záujmami starostu obce, ktorý má zveľaďovať majetok a hájiť záujmy

jej obyvateľov. Tento rozpor záujmov je preukázaný aj tým, že prístupová komunikácia

k vodojemu, ktorej výstavba bola predmetom zmluvy, pokračuje od vodojemu

k rekreačnému zariadeniu žalovaného. Výstavbou prístupovej komunikácie nedošlo

k zveľadeniu majetku obce, pretože cesta bola zhotovená na pozemkoch, ktoré obec

nevlastnila...

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny

záver. Preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozsudku, na ktoré zároveň poukazuje...

V konaní nebolo sporné, že Obec P. (žalobca) v čase uzavretia zmluvy o dielo

nemala schválené zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce. V prípade absencie

takýchto zásad zásadne platí právny predpis. V tejto súvislosti práve ustanovenie § 11 ods.

4 písm. a) o obecnom zriadení pojednáva o tom, že obecné

zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä jemu vyhradené:

schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa jej majetku. Za takýto „najdôležitejší úkon“

je potrebné považovať aj uzavretie takej zmluvy o dielo zo strany obce, keď sa v nej

dojednáva prinajmenšom cena diela vo výške 1.500.378,- Sk s DPH. Vzhľadom na rozpočet

obce teda nejde o zanedbateľnú cenu diela čo do jej výšky. Keďže predmetná zmluva o dielo

nebola schválená obecným zastupiteľstvom Obce P., takýto jej úkon je absolútne neplatným

úkonom, pretože svojím obsahom a účelom nielenže odporuje zákonu, ale ho aj obchádza

( ). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na zaužívanú

judikatúru v súvislosti s ustanovením , v zmysle

ktorej majetkoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu,

sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto

zastupiteľstva. Bez takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch

urobiť platný právny úkon za obec.

O nedovolenosť, teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ide tiež v prípade,

keď sa tento prieči dobrým mravom. Ide o prípady, keď niekto koná v rozpore

so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami

ohľadom vzťahu a konania medzi ľuďmi (subjektmi). O takúto nedovolenosť, priečiacu sa

dobrým mravom, ide aj v tomto prípade, ak v čase, keď funkciu starostu Obce P. vykonával

J. V., obec uzavrela zmluvu o dielo s tou istou osobou – J. V. ako zhotoviteľom diela. Takýto

právny úkon obce, pokiaľ nebol schválený jej obecným zastupiteľstvom, má za následok

absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu.»

Ústavný súd je toho názoru, že rozsudkom krajského súdu č. k. -221

z 2. apríla 2009 nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti. Nie je zrejmé, aby krajský súd napadnutým rozsudkom porušil označené práva

sťažovateľa. Napadnutý rozsudok krajského súdu nemá zjavne neodôvodnený ani arbitrárny

charakter. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že rozsudok krajského súdu nebol dostatočne

odôvodnený, pretože krajský súd len skonštatoval správnosť dôvodov obsiahnutých

v rozsudku okresného súdu, resp. tieto dôvody doplnil, takýto postup krajského súdu

umožňoval . Týmto postupom nedošlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa a ani práva podľa dohovoru.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na to, že obsahom základného

práva podľa a práva podľa dohovoru nie je právo

na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo

na úspech v konaní (, resp. ), sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Ústavný súd zastáva názor, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať

právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli

k rozhodnutiu. Skutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, ).

Rozhodnutie krajského súdu takéto závery, ktoré by svedčili o arbitrárnosti

a neodôvodnenosti rozhodnutia, nevykazovalo.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2009