Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 241/09
PDF · 237.45 KB
No categories available
II. ÚS 241/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. októbra 2009
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja
Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti B., a. s., H., právne zastúpenej advokátom
Mgr. Ing. I. I., V., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod
sp. zn. 32 Cbr 12/08 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cbr 12/08 p o r u š i l
základné právo spoločnosti B., a. s., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cbr 12/08
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti B., a. s., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume
332 € (slovom tristotridsaťdva eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý
vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Spoločnosti B., a. s., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov), ktoré j e Okresný súd
Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokáta Mgr. Ing. I. I., V., do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 11. júna
2009 č. k. II. ÚS 241/09-14 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti B., a. s., H. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 32
Cbr 12/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: «(...) Sťažovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa
8. februára 2008 domáha na Okresnom súde Bratislava I. vydania poverenia zvolať
mimoriadne valné zhromaždenie akciovej spoločnosti T., a. s., B.,(...)
Sťažovateľ namieta porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, ako aj porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. (...)
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci je potrebné zobrať do úvahy skutkový stav
veci a platnú právnu úpravu relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter)
veci.
Predmetom konania na okresnom súde vo veci vedenej pod sp. zn. 32 Cbr 12/2008 je
vydanie poverenia sťažovateľovi zvolať v lehote 40. dní odo dňa právoplatnosti uznesenia
mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti T., a. s. a určenie, že predsedom
mimoriadneho valného zhromaždenia do zvolenia predsedu mimoriadneho valného
zhromaždenia bude advokát Mgr. Ing. Mgr. I. I.
Platná právna úprava relevantná pre rozhodnutie vo veci je obsiahnutá v ust. § 181
Obch. zák.
Sťažovateľ predložil súdu dôkaz o vlastníctve akcií predstavujúcich 5,15 % podiel na
základnom imaní spoločnosti T., a. s., nadobudnutých v exekučnom konaní Okresného súdu
vo Vranove nad Topľou sp. zn. Er 3143/97, Ex 4575/97 dňa 9. októbra 1998 a nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/07-37 zo dňa 11. decembra 2007, ktorý vylúčil
možnosť posudzovať zákonnosť priebehu exekúcie po skončení exekúcie a vyčerpaní
opravných a mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré zákon proti rozhodnutiu
o exekúcii pripúšťa.
Prerokovaná právna vec je preto z uvedených dôvodov fakticky nenáročná, otázka
vlastníctva akcií je nepochybná.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmanej veci, toto bolo po celú dobu
súdneho konania aktívne a neprispelo žiadnym spôsobom a ani v žiadnom rozsahu
k doterajšej dĺžke súdneho konania.
3. Tretím kritériom pri zisťovaní, či nedošlo k zbytočným prieťahom v súdnom konaní
32 Cbr 12/2008 je postup samotného Okresného súdu Bratislava I.
Sťažovateľ doručil súdu dna 13. novembra 2008 sťažnosť na prieťahy v konaní, na
ktorú predsedníčka súdu odpovedala listom zo dňa 3. decembra 2008, v ktorom uviedla, že
sťažnosť je dôvodná.
Spôsobené prieťahy v konaní boli zapríčinené vysokým nápadom vecí v oddelení
vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym
obsadením sudcov na úseku obchodného registra súdu. Vzhľadom na vysoký nápad
v oddelení „32 CbR“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 32 CbR sa
jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili. (...)
Sťažovateľ ako minoritný akcionár T., a. s. podal žiadosť o zvolanie mimoriadneho
valného zhromaždenia z dôvodu, že spoločnosť porušuje jeho základné akcionárske práva.
Spoločnosť T., a. s. na žiadosť sťažovateľa nereagovala a sťažovateľ bol preto nútený
domáhať sa svojho práva na súde. Návrh na začatie konania doručil súdu dňa 8. februára
2008. Do dnešného dňa súd vo veci nevytýčil ani jedno pojednávanie. Po celý čas sú
sťažovateľovi akcionárske práva upierané.
Ochrana práv sťažovateľa nebola rýchla a účinná. Neodôvodnené prieťahy v konaní
pretrvávajú aj po doručení odpovede predsedníčky súdu, že vyzvala zákonného sudcu
a vyššieho súdneho úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého
stavu a ubezpečenia, že vybavenie veci bude predsedníčka súdu priebežne sledovať, aby
k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu nedochádzalo.
Z uvedeného dôvodu je preto namieste aj priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia.
Judikatúre Európskeho súdu zodpovedá finančné zadosťučinenie vo výške 332 € za
jeden rok prieťahov v konaní.
Vzhľadom na zásadu spravodlivosti je sumu 332 € primeraná za dobu 1 roka
upierania akcionárskych práv sťažovateľa.
Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky
po prerokovaní jeho sťažnosti vydal tento nález:
1. Okresný súd Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cbr 12/2008 porušil
základné práva spoločnosti B., a. s., H. aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práva a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
32 Cbr 12/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti B., a. s., H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 332 €
(slovne tristotridsaťdva eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť jej do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Spoločnosti B., a. s., H. priznáva úhradu trov konania v sume 245,7 € (slovne
dvestoštyridsaťpäť eur a sedem centov), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť
na účet právneho zástupcu Mgr. Ing. Mgr. I. I., V. do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
Sťažovateľovi v súvislosti s právnym zastupovaním advokátom vznikli trovy konania
na náhrade trov právneho zastúpenia v sume 245,7 € podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov zo dva úkony (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti
ústavnému súdu) - po 115,90 € a 2 x 6,95 € režijný paušál v zmysle § 36 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.»
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom z 8. júla 2009 sp. zn.
Spr. 3515/09 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu z 28. júla 2009.
2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov
vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:
«(...) netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým,
aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak
dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
(...)
Predmetné konanie je poznačené prieťahmi v konaní, čo možno považovať v danej
veci za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí
v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym
obsadením sudcov na úseku obchodného registra tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký
nápad v oddelení „32CbR“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení
32CbR sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov
predĺžili.
Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala
som zákonného sudcu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní
nedochádzalo. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých civilných sudcov
nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2
Ústavy SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak
objektívneho charakteru. Ide o spor, ktorým sa účastník domáha zaplatenia peňažnej sumy.
V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že
zákonný sudca subjektívnym konaním nezavinil vznik prieťahov v konaní a tento bol
čiastočne spôsobený aj navrhovateľom. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za
ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené
skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a
nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške. (...)»
2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu
predsedníčky okresného súdu uviedol:
«(...) oznamujeme súdu, že súhlasíme s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zák. č.
38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od
ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti
K vyjadreniu Okresného súdu Bratislava I uvádzame:
Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu len potvrdzuje tú skutočnosť, že nami
podaná ústavná sťažnosť je dôvodná v celom rozsahu. V konaní okresného súdu sp. zn.
32 CbR 12/2008 došlo k zbytočným prieťahom v konaní, čím bolo porušené základné právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani to, že v oddelení vyššieho súdneho úradníka,
zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením súdu na úseku obchodného
registra Okresného súdu Bratislava I je vysoký nápad vecí.
Sťažovateľ nespochybňuje uvedené odôvodnenie prieťahov v konaní, len poukazuje
na to, že toto odôvodnenie zjavne nekorešponduje s prideleným číslom súdneho konania
okresného súdu (č. 12/2008 ), ktoré začalo na súde v mesiaci február 2008.
Trváme na podanej ústavnej sťažnosti v celom rozsahu vrátane uplatneného
finančného zadosťučinenia. Máme za to, že uplatnená suma 332 € je primeraným finančným
zadosťučinením za dobu viac ako jedného roka, počas ktorého nám boli upierané
akcionárske práva.»
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 32 Cbr 12/08:
Dňa 8. februára 2008 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na poverenie
zvolať mimoriadne valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti T., a. s., B. (ďalej len „T., a.
s.“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 31 Cb/37/08 (zákonná sudkyňa JUDr. M. O.).
Dňa 15 . februára 2008 zákonná sudkyňa predložila spis predsedníčke okresného
súdu, aby bola vec zapísaná do „obchodného registra“.
Dňa 19. februára 2008 bola vec prevedená do oddelenia „32CbR“ a bola zaevidovaná
pod sp. zn. 32 CbR 12/08 (zákonná sudkyňa JUDr. S. B.).
Dňa 25. marca 2008 sťažovateľka doručila súdu doplnenie svojho návrhu.
Dňa 7. apríla 2008 sťažovateľka doručila súdu ďalšie doplnenie svojho návrhu.
Dňa 8. apríla 2008 sťažovateľka uhradila súdny poplatok za podaný návrh.
Dňa 20. novembra 2008 súd vyzval T., a. s., aby sa vyjadril k návrhu.
Dňa 15. decembra 2008 sa T., a. s., písomne vyjadril k návrhu.
Dňa 22. decembra 2008 sťažovateľka doručila súdu svoje vyjadrenie.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cbr 12/08 dochádza k porušovaniu sťažovateľkinho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Ústavný súd však nepopiera, že
rozhodovanie v okolnostiach danej veci môže predstavovať určitý stupeň právnej zložitosti,
avšak doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať na vrub
právnej alebo faktickej náročnosti prerokovávanej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka neprispela svojím správaním
k prieťahom v konaní, aktívne sa dožadovala pokračovania v konaní, žiadala o nariadenie
termínu pojednávania a taktiež podala sťažnosť na prieťahy v konaní.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní
a konštatuje, že okresný súd bol v určitých obdobiach v posudzovanej veci opakovane bez
akýchkoľvek zákonných alebo iných ospravedlniteľných dôvodov nečinný, konkrétne od
8. apríla 2008 do 20. novembra 2008 (sedem mesiacov) a od 15. decembra 2008 do 8. júna
2009, keď bol ústavnému súdu súvisiaci spis zapožičaný (najmenej šesť mesiacov).
Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
minimálne jedného roka okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej
veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného
v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom nedošlo v dôsledku
zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu, pritom ústava
v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali
príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým
vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Obranu okresného súdu, podľa ktorého boli
prieťahy spôsobené «predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho
úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na úseku
obchodného registra tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení „32CbR“
a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 32CbR», nemožno akceptovať.
V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené
právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup
súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom
vyššieho súdneho úradníka, alebo konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri
posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako
objektívne vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už
opakovane uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02,
I. ÚS 38/03), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí,
v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté
prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava
v čl. 48 ods. 2 a dohovor v čl. 6 ods. 1 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez
zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Z vyjadrenia
predsedníčky okresného súdu vo vzťahu k napadnutému konaniu nevyplýva prijatie
účinných opatrení.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 332 €
„za jeden rok prieťahov v konaní“, pretože „ochrana práv sťažovateľa nebola rýchla
a účinná. Neodôvodnené prieťahy v konaní pretrvávajú aj po doručení odpovede
predsedníčky súdu, že vyzvala zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka, aby
neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu.“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä vzhľadom na povahu konania a na význam
výsledku konania pre sťažovateľku v požadovanej výške 332 € nepovažuje za neprimerané.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 24. februára 2009, spísanie sťažnosti
z 25. februára 2009 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 28. júla 2009).
Za tri úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume trikrát po 115,90 € a režijný paušál
trikrát po 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia
sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 368,55 €. Keďže sťažovateľka si uplatnila náhradu
trov právneho zastúpenia v menšej sume, konkrétne v sume 245,70 €, ústavný súd jej
návrhu vyhovel.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. októbra 2009