Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 241/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. októbra 2009

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti B., a. s., H., právne zastúpenej advokátom

Mgr. Ing. I. I., V., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo spoločnosti B., a. s., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v a jej právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti B., a. s., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

332 € (slovom tristotridsaťdva eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý

vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti B., a. s., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov), ktoré j e Okresný súd

Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokáta Mgr. Ing. I. I., V., do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 11. júna

2009 č. k. -14 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti B., a. s., H. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 32

Cbr 12/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: «(...) Sťažovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa

8. februára 2008 domáha na Okresnom súde Bratislava I. vydania poverenia zvolať

mimoriadne valné zhromaždenie akciovej spoločnosti T., a. s., B.,(...)

Sťažovateľ namieta porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. (...)

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci je potrebné zobrať do úvahy skutkový stav

veci a platnú právnu úpravu relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter)

veci.

Predmetom konania na okresnom súde vo veci vedenej pod sp. zn. je

vydanie poverenia sťažovateľovi zvolať v lehote 40. dní odo dňa právoplatnosti uznesenia

mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti T., a. s. a určenie, že predsedom

mimoriadneho valného zhromaždenia do zvolenia predsedu mimoriadneho valného

zhromaždenia bude advokát Mgr. Ing. Mgr. I. I.

Platná právna úprava relevantná pre rozhodnutie vo veci je obsiahnutá v ust. § 181

Obch. zák.

Sťažovateľ predložil súdu dôkaz o vlastníctve akcií predstavujúcich 5,15 % podiel na

základnom imaní spoločnosti T., a. s., nadobudnutých v exekučnom konaní Okresného súdu

vo Vranove nad Topľou sp. zn. Er 3143/97, Ex 4575/97 dňa 9. októbra 1998 a nález

Ústavného súdu SR sp. zn. -37 zo dňa 11. decembra 2007, ktorý vylúčil

možnosť posudzovať zákonnosť priebehu exekúcie po skončení exekúcie a vyčerpaní

opravných a mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré zákon proti rozhodnutiu

o exekúcii pripúšťa.

Prerokovaná právna vec je preto z uvedených dôvodov fakticky nenáročná, otázka

vlastníctva akcií je nepochybná.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmanej veci, toto bolo po celú dobu

súdneho konania aktívne a neprispelo žiadnym spôsobom a ani v žiadnom rozsahu

k doterajšej dĺžke súdneho konania.

3. Tretím kritériom pri zisťovaní, či nedošlo k zbytočným prieťahom v súdnom konaní

je postup samotného Okresného súdu Bratislava I.

Sťažovateľ doručil súdu dna 13. novembra 2008 sťažnosť na prieťahy v konaní, na

ktorú predsedníčka súdu odpovedala listom zo dňa 3. decembra 2008, v ktorom uviedla, že

sťažnosť je dôvodná.

Spôsobené prieťahy v konaní boli zapríčinené vysokým nápadom vecí v oddelení

vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym

obsadením sudcov na úseku obchodného registra súdu. Vzhľadom na vysoký nápad

v oddelení „32 CbR“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 32 CbR sa

jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili. (...)

Sťažovateľ ako minoritný akcionár T., a. s. podal žiadosť o zvolanie mimoriadneho

valného zhromaždenia z dôvodu, že spoločnosť porušuje jeho základné akcionárske práva.

Spoločnosť T., a. s. na žiadosť sťažovateľa nereagovala a sťažovateľ bol preto nútený

domáhať sa svojho práva na súde. Návrh na začatie konania doručil súdu dňa 8. februára

2008. Do dnešného dňa súd vo veci nevytýčil ani jedno pojednávanie. Po celý čas sú

sťažovateľovi akcionárske práva upierané.

Ochrana práv sťažovateľa nebola rýchla a účinná. Neodôvodnené prieťahy v konaní

pretrvávajú aj po doručení odpovede predsedníčky súdu, že vyzvala zákonného sudcu

a vyššieho súdneho úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého

stavu a ubezpečenia, že vybavenie veci bude predsedníčka súdu priebežne sledovať, aby

k zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu nedochádzalo.

Z uvedeného dôvodu je preto namieste aj priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia.

Judikatúre Európskeho súdu zodpovedá finančné zadosťučinenie vo výške 332 € za

jeden rok prieťahov v konaní.

Vzhľadom na zásadu spravodlivosti je sumu 332 € primeraná za dobu 1 roka

upierania akcionárskych práv sťažovateľa.

Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky

po prerokovaní jeho sťažnosti vydal tento nález:

1. Okresný súd Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné práva spoločnosti B., a. s., H. aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práva a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti B., a. s., H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 332 €

(slovne tristotridsaťdva eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť jej do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti B., a. s., H. priznáva úhradu trov konania v sume 245,7 € (slovne

dvestoštyridsaťpäť eur a sedem centov), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu Mgr. Ing. Mgr. I. I., V. do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

Sťažovateľovi v súvislosti s právnym zastupovaním advokátom vznikli trovy konania

na náhrade trov právneho zastúpenia v sume 245,7 € podľa vyhl. č. v znení

neskorších predpisov zo dva úkony (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti

ústavnému súdu) - po 115,90 € a 2 x 6,95 € režijný paušál v zmysle § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom z 8. júla 2009 sp. zn.

Spr. 3515/09 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 28. júla 2009.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov

vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

«(...) netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým,

aby podľa ust. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak

dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

(...)

Predmetné konanie je poznačené prieťahmi v konaní, čo možno považovať v danej

veci za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí

v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym

obsadením sudcov na úseku obchodného registra tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký

nápad v oddelení „32CbR“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení

32CbR sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov

predĺžili.

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala

som zákonného sudcu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní

nedochádzalo. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých civilných sudcov

nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2

SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak

objektívneho charakteru. Ide o spor, ktorým sa účastník domáha zaplatenia peňažnej sumy.

V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že

zákonný sudca subjektívnym konaním nezavinil vznik prieťahov v konaní a tento bol

čiastočne spôsobený aj navrhovateľom. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za

ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené

skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a

nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške. (...)»

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

predsedníčky okresného súdu uviedol:

«(...) oznamujeme súdu, že súhlasíme s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zák. č.

v znení neskorších predpisov Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od

ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti

K vyjadreniu Okresného súdu Bratislava I uvádzame:

Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu len potvrdzuje tú skutočnosť, že nami

podaná ústavná sťažnosť je dôvodná v celom rozsahu. V konaní okresného súdu sp. zn.

došlo k zbytočným prieťahom v konaní, čím bolo porušené základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani to, že v oddelení vyššieho súdneho úradníka,

zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením súdu na úseku obchodného

registra Okresného súdu Bratislava I je vysoký nápad vecí.

Sťažovateľ nespochybňuje uvedené odôvodnenie prieťahov v konaní, len poukazuje

na to, že toto odôvodnenie zjavne nekorešponduje s prideleným číslom súdneho konania

okresného súdu (č. 12/2008 ), ktoré začalo na súde v mesiaci február 2008.

Trváme na podanej ústavnej sťažnosti v celom rozsahu vrátane uplatneného

finančného zadosťučinenia. Máme za to, že uplatnená suma 332 € je primeraným finančným

zadosťučinením za dobu viac ako jedného roka, počas ktorého nám boli upierané

akcionárske práva.»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a jej práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 8. februára 2008 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na poverenie

zvolať mimoriadne valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti T., a. s., B. (ďalej len „T., a.

s.“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. (zákonná sudkyňa JUDr. M. O.).

Dňa 15 . februára 2008 zákonná sudkyňa predložila spis predsedníčke okresného

súdu, aby bola vec zapísaná do „obchodného registra“.

Dňa 19. februára 2008 bola vec prevedená do oddelenia „32CbR“ a bola zaevidovaná

pod sp. zn. (zákonná sudkyňa JUDr. S. B.).

Dňa 25. marca 2008 sťažovateľka doručila súdu doplnenie svojho návrhu.

Dňa 7. apríla 2008 sťažovateľka doručila súdu ďalšie doplnenie svojho návrhu.

Dňa 8. apríla 2008 sťažovateľka uhradila súdny poplatok za podaný návrh.

Dňa 20. novembra 2008 súd vyzval T., a. s., aby sa vyjadril k návrhu.

Dňa 15. decembra 2008 sa T., a. s., písomne vyjadril k návrhu.

Dňa 22. decembra 2008 sťažovateľka doručila súdu svoje vyjadrenie.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu sťažovateľkinho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Ústavný súd však nepopiera, že

rozhodovanie v okolnostiach danej veci môže predstavovať určitý stupeň právnej zložitosti,

avšak doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať na vrub

právnej alebo faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka neprispela svojím správaním

k prieťahom v konaní, aktívne sa dožadovala pokračovania v konaní, žiadala o nariadenie

termínu pojednávania a taktiež podala sťažnosť na prieťahy v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a konštatuje, že okresný súd bol v určitých obdobiach v posudzovanej veci opakovane bez

akýchkoľvek zákonných alebo iných ospravedlniteľných dôvodov nečinný, konkrétne od

8. apríla 2008 do 20. novembra 2008 (sedem mesiacov) a od 15. decembra 2008 do 8. júna

2009, keď bol ústavnému súdu súvisiaci spis zapožičaný (najmenej šesť mesiacov).

Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas

minimálne jedného roka okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej

veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného

v citovanom článku (pozri napr. ). K prieťahom nedošlo v dôsledku

zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu, pritom

v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým

vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Obranu okresného súdu, podľa ktorého boli

prieťahy spôsobené «predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho

úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na úseku

obchodného registra tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení „32CbR“

a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 32CbR», nemožno akceptovať.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené

právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup

súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom

vyššieho súdneho úradníka, alebo konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri

posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako

objektívne vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už

opakovane uviedol (pozri napr. , , , ,

), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí,

v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté

prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia.

v čl. 48 ods. 2 a dohovor v čl. 6 ods. 1 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez

zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Z vyjadrenia

predsedníčky okresného súdu vo vzťahu k napadnutému konaniu nevyplýva prijatie

účinných opatrení.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 332 €

„za jeden rok prieťahov v konaní“, pretože „ochrana práv sťažovateľa nebola rýchla

a účinná. Neodôvodnené prieťahy v konaní pretrvávajú aj po doručení odpovede

predsedníčky súdu, že vyzvala zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka, aby

neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä vzhľadom na povahu konania a na význam

výsledku konania pre sťažovateľku v požadovanej výške 332 € nepovažuje za neprimerané.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 24. februára 2009, spísanie sťažnosti

z 25. februára 2009 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 28. júla 2009).

Za tri úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume trikrát po 115,90 € a režijný paušál

trikrát po 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia

sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 368,55 €. Keďže sťažovateľka si uplatnila náhradu

trov právneho zastúpenia v menšej sume, konkrétne v sume 245,70 €, ústavný súd jej

návrhu vyhovel.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009