Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 333/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. B., PhD., B., zastúpeného advokátkou Mgr. M. L.,

B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v

spojení s , a , základných

práv podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Okresnej

prokuratúry Bratislava I a Krajskej prokuratúry v Bratislave v trestnom konaní vedenom

pod ČVS: ORP-1483/2-OVK-B1-2002-KR a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. B., PhD., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2009

faxom a následne 17. júla 2009 poštou doručená sťažnosť JUDr. M. B., PhD., B. (ďalej len

sťažovateľ), zastúpeného advokátkou Mgr. M. L., B. Podaniami doručenými ústavnému

súdu 21. augusta 2009 a 22. októbra 2009 sťažovateľ svoju sťažnosť doplnil. Sťažovateľ

sťažnosťou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

v spojení s , a (ďalej len

„ústava“), základných práv podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného

zboru v Bratislave I, Úradu justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo

PZ“), Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) a Krajskej

prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v trestnom konaní vedenom pod

ČVS: ORP-1483/2-OVK-B1-2002-KR.

Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že „... 2. septembra 2002 sťažovateľ

podal na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava I... ako poškodený trestné

oznámenie... z dôvodu, že z priestorov advokátskej kancelárie... došlo k odcudzeniu...

hnuteľných vecí..., ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve, resp. spoluvlastníctve. Ako

podozrivú z krádeže predmetných vecí sťažovateľ uviedol advokátku JUDr. M. B., s ktorou v

tom čase vykonával advokáciu v spoločne prenajatých priestoroch... v B. Spolu s trestným

oznámením si sťažovateľ uplatnil aj nárok na náhradu škody...“.

Sťažovateľ v sťažnosti podrobne popisuje priebeh vyšetrovania, postup

vyšetrovateľov okresného riaditeľstva PZ a postup okresnej prokuratúry, pričom poukazuje

na prieťahy vo vyšetrovaní a nečinnosť dozorujúcej prokurátorky okresnej prokuratúry

a činnosť krajskej prokuratúry.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza: „Dňa 19. júna 2008 sa uskutočnila

konfrontácia medzi poškodeným a podozrivou JUDr. M. B. Ako vyplýva zo zápisnice o

konfrontácii, konfrontácia nebola ukončená a malo sa v nej pokračovať 23. júna 2008 o

8:30 hod. Podľa vlastného vyjadrenia vyšetrovateľa, ktoré je zachytené aj na zvukovom

zázname, ktorý si poškodený vyhotovil z priebehu konfrontácie, vyšetrovateľ uznal svoju

chybu, že nedostatočne odhadol rozsah času potrebného na vykonanie predmetnej

konfrontácie, pričom poznamenaj že ešte nestihol položiť „zásadné otázky“ potrebné pre

vyjasnenie skutkového a právneho stavu veci. Riadne ukončenie konfrontácie vyšetrovateľ

považoval za podstatné a nevyhnutné pre dostatočné zistenie skutkového a právneho stavu

veci... Namiesto predvolania na druhú časť konfrontácie bolo dňa 2. októbra 2008

poškodenému doručené uznesenie vyšetrovateľa z 5. augusta 2008, ktorým zastavil trestné

stíhanie z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.»

Proti uvedenému uzneseniu vyšetrovateľa právna zástupkyňa sťažovateľa podala

6. októbra 2008 sťažnosť, v ktorej poukázala „... na zjavne nedostatočne zistený skutkový

stav veci, vrátane nedokončenia začatej konfrontácie, a zjavne nesprávne právne posúdenie

veci vyšetrovateľom a uviedli konkrétne nedostatky v odôvodnení uznesenia o zastavení

trestného stíhania“. Právna zástupkyňa sťažovateľa „... v mene poškodeného podala

sťažnosť na prieťahy v trestnom konaní a žiadosť o poskytnutie informácie, z akého dôvodu

nebol realizovaný príkaz na odňatie... vecí JUDr... B. zo dňa 6. novembra 2002 vydaný

vyšetrovateľom PZ... so súhlasom dozorujúcej prokurátorky...“.

Dňa 10. novembra 2008 bolo sťažovateľovi doručené «uznesenie prokurátora...

z 20. októbra 2008, ktorým prokurátor... sťažnosť zamietol. Zamietnutie sťažnosti

prokurátor odôvodnil len všeobecným a veľmi stručným konštatovaním, že „vyšetrovateľ PZ

spisový materiál v danej veci vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 10, odsek 12

, keď rozhodol podľa písmeno b/ .“.

Prokurátor sa v odôvodnení... vôbec nevysporiadal s... podstatnými námietkami

a argumentáciou uvedenou v sťažnosti a fakticky na ne vôbec nereagoval.».

Sťažovateľ podal krajskej prokuratúre podnet na preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia prokurátora okresnej prokuratúry č. k. -43 z 20. októbra 2008

(ďalej len „uznesenie prokurátora“).

Sťažovateľovi bola 15. mája 2009 doručená odpoveď prokurátorky krajskej

prokuratúry z 12. mája 2009, ktorým sťažovateľovi oznámila, že jeho podnet z 2. decembra

2008 na preskúmanie zákonnosti uznesenia prokurátora považuje za nedôvodný.

Podľa sťažovateľa „Rovnako ako dozorujúci prokurátor, ani prokurátorka Krajskej

prokuratúry Bratislava I sa vôbec nevysporiadala s podstatnými námietkami

a argumentáciou uvedenou v podnete a fakticky na ne vôbec nereagovala.“.

Sťažovateľ sa 20. augusta 2009 obrátil na Generálnu prokuratúru Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) opakovaným podnetom v zmysle § 34 ods. 1

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“). Prokurátor generálnej prokuratúry prípisom č. k. IV/6 GPt 108/09-7

z 5. októbra 2009 sťažovateľovi okrem iného oznámil: „Na podklade preskúmania

príslušných spisových materiálov považujem uznesenie vyšetrovateľa ÚJaKP OR PZ

Bratislava I č. ORP-1483/2-OVK-B1-2002 zo dňa 5. 8. 2008 (právoplatné v spojení

s uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. zo dňa

20. 10. 2008) za nezákonné a neopodstatnené.

Je tomu tak preto, že orgány činné v trestnom konaní nezistili a neobjasnili skutkový

stav veci v takom rozsahu, ako im to ukladá ustanovenie .

Z dôvodu toho nemohol byť náležité objasnený a posúdený ani právny stav

v predmetnej veci.

Vzhľadom k tomu som podriadenému prokurátorovi pokynom v zmysle § 6 odsek 1

písmena a/ o prokuratúre v znení neskorších predpisov uložil, aby

u vyšetrovateľa ÚJaKP OR PZ Bratislava I zabezpečil vydanie uznesenia o začatí trestného

stíhania podľa za trestný čin sprenevery podľa

odsek 1, odsek 3 ( v znení neskorších predpisov)

a následné doplnenie vyšetrovania najmenej o procesné úkony uvedené v mojom pokyne.

Až na podklade jednoznačne a nepochybne objasneného skutkového a právneho

stavu v danej veci orgány činné v trestnom konaní zákonne a objektívne rozhodnú o ďalšom

procesnom postupe v predmetnej veci, resp. meritórne rozhodnú.“

Na základe týchto skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho veci rozhodol

týmto nálezom:

«Základné práva JUDr. M. B., PhD. na súdnu a inú právu ochranu podľa článku 46

ods. 1 a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Slovenskej

republiky a článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, a na prerokovanie veci v

primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských správ a

základných slobôd, v spojení s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2 a článkom 152 ods. 4

postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v

Bratislave, Okresnej prokuratúry Bratislava I a Krajskej prokuratúry v Bratislave v

trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-1483/2-OVK-B1-2002-KR porušené boli.

Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave v trestnom konaní vedenom

pod ČVŠ: ORP-1483/2-OVK-B1-2002-KR prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Okresná prokuratúra

Bratislava 1 a Krajská prokuratúra v Bratislave sú povinné spoločne a nerozdielne uhradiť

JUDr. M. B., PhD. finančné zadosťučinenie v sume 7.000 € (slovom: „sedemtisíc eur“) do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Okresná prokuratúra

Bratislava la Krajská prokuratúra v Bratislave sú povinné spoločne a nerozdielne uhradiť

JUDr. M. B., PhD. trovy právneho zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. M. L.,

advokátky, do desiatich dní od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa prokurátor zastaví trestné stíhanie,

ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Podľa zastaviť trestné stíhanie podľa odseku 1 je

oprávnený aj policajt, ak nebolo vznesené obvinenie.

Podľa opravným prostriedkom proti uzneseniu je

sťažnosť.

Podľa ak lehota na podanie sťažnosti už

všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží

vec na rozhodnutie policajt prokurátorovi, ktorý vykonáva nad prípravným konaním dozor,

a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému dal tento prokurátor súhlas alebo pokyn,

jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi.

Podľa obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú

právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať

prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta...

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

III.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a v spojení s , a , základných

práv podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 postupom okresného

riaditeľstva PZ, okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry v trestnom konaní vedenom

pod ČVS: ORP-1483/2-OVK-B1-2002-KR

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa a

ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva PZ,

okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry v trestnom konaní vedenom pod ČVS:

ORP-1483/2-OVK-B1-2002-KR

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom, podstatou a zmyslom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ťažiskovým pojmom

a komponentom tohto základného práva je to, že jeho ochrana sa uplatňuje vo veci

účastníka, v jeho záležitosti. Súčasne je ústavný súd toho názoru, že uplatnenie tohto

základného práva je spojené len s takou vecou (záležitosťou) účastníka konania pred súdom

alebo iným orgánom právnej ochrany, ktorej prejednanie a rozhodnutie je zahrnuté do účelu

procesného poriadku, ktorý upravuje postup orgánu verejnej moci pri prejednaní veci

účastníka.

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva uplatnenie nároku na

náhradu škody poškodeným v rámci trestného konania je potrebné považovať za začatie

konania podľa príslušných ustanovení (ďalej len „OSP“).

Akonáhle poškodený uplatní svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní, je to

prekážkou, aby si náhradu škody paralelne uplatnil aj na občianskom súde. Preto konanie

a rozhodovanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania vo vzťahu

k poškodenému spadá pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Skutočnosť, že v niektorých prípadoch sú trestné súdy príslušné rozhodovať podľa

povahy veci, či poškodená osoba má, alebo nemá byť účastníkom konania, alebo že môžu

osobu uplatňujúcu si nárok na náhradu škody odkázať na občiansky súd, keď nie sú

dostatočné dôkazy na stanovenie takéhoto nároku, nemôže mať vplyv na daný stav. Pokiaľ

nebude vydané takéto rozhodnutie, poškodené osoby uplatňujúce si nárok na náhradu škody

v trestnom konaní majú nárok profitovať zo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takéto

konania sú rozhodujúce pre určenie ich „občianskych práv“ (rozhodnutie Európskeho súdu

pre ľudské práva vo veci Krumpel a Krumpelová v. Slovensko z 5. júla 2005, § 40).

Z uvedeného vyplýva, že domáhanie sa ochrany práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

a teda súčasne základného práva podľa poškodeným v rámci trestného

konania je podmienené tým, aby bol uplatnený nárok na náhradu škody v trestnom konaní,

ktoré je možné za určitých podmienok považovať za konanie vo veci poškodeného (jeho

záležitosti). Podľa poškodený, ktorý má podľa zákona proti

obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola trestným činom spôsobená, je

oprávnený tiež navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému

povinnosť nahradiť túto škodu. Z doterajšej judikatúry všeobecných súdov, ako aj zo znenia

je jednou zo základných podmienok na vyslovenie

povinnosti nahradiť škodu, aby poškodený svoj nárok uplatnil voči určitej osobe –

obvinenému, resp. obžalovanému. Z uvedeného vyplýva, že vo veci poškodeného sa

konanie začína uplatnením si nároku na náhradu škody voči určitej osobe, ktorej určitosť je

vyjadrená najskôr vznesením obvinenia.

Vo vzťahu k postupu vyšetrovateľa a prokurátora namieta sťažovateľ predovšetkým

celý rad skutočností zakladajúcich podľa jeho názoru zbytočné prieťahy. V tejto súvislosti

poukazuje ústavný súd na už citovanú judikatúru, z ktorej treba vyvodiť, že sťažovateľ ako

poškodený v trestnom konaní vedenom vo veci bez vznesenia obvinenia sa nemôže

domáhať vyslovenia porušenia základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti ako

zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

v spojení s , a a základného práva podľa

čl. 36 ods. 1 listiny postupom okresného riaditeľstva PZ

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ namieta postup

okresného riaditeľstva PZ pri vybavovaní jeho trestného oznámenia z 2. septembra 2002

a tiež odôvodnenie uznesenia okresného riaditeľstva PZ sp. zn. ORP-1483/2-OVK-B1-2002

z 5. augusta 2008, ktorým bolo trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku zastavené (ďalej len „uznesenie o zastavení trestného stíhania“).

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným

orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na

prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva, že

v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný

prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

().

V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený požiadať o preskúmanie postupu

policajta podľa , pričom o tejto žiadosti bol oprávnený rozhodnúť

prokurátor. Sťažovateľ bol tiež oprávnený podať sťažnosť proti uzneseniu o zastavení

trestného stíhania, o ktorej bol taktiež oprávnený rozhodnúť prokurátor.

Z toho vyplýva, že sťažovateľ mal v oboch prípadoch k dispozícii účinné právne

prostriedky na ochranu svojich základných práv, o ktorých bola oprávnená rozhodnúť

okresná prokuratúra (a ktoré aj využil), čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základných práv postupom okresného

riaditeľstva PZ v konaní vedenom pod ČVS: ORP- -1483/2-OVK-B1-2002-KR a uznesením

o zastavení trestného stíhania z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

3. K namietanému porušeniu základných práv podľa

v spojení s , a a listiny postupom

okresnej prokuratúry

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ namieta spôsob

(postup), akým preskúmala prokurátorka okresnej prokuratúry jeho žiadosť o preskúmanie

postupu vyšetrovateľa z 30. apríla 2004 a 20. augusta 2008, ako aj postup okresnej

prokuratúry, ktorý predchádzal vydaniu uznesenia prokurátora, ktorým prokurátor okresnej

prokuratúry zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania,

a tiež odôvodnenie uznesenia prokurátora.

Aj v danom prípade bol sťažovateľ oprávnený požiadať o preskúmanie postupu

a uznesenia prokurátora podnetom podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre, pričom o tomto

podnete bola oprávnená rozhodnúť krajská prokuratúra. Ako vyplýva zo sťažnosti

sťažovateľ túto možnosť danú mu zákonom využil. Z toho vyplýva, že sťažovateľ mal

k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojich základných práv, o ktorom bola

oprávnená rozhodnúť krajská prokuratúra, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základných práv postupom a uznesením

prokurátora z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

4. K namietanému porušeniu základných práv podľa

v spojení s , a a listiny postupom

krajskej prokuratúry pri vybavení podnetu na preskúmanie zákonnosti uznesenia

prokurátora

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ namieta postup

(spôsob), akým preskúmala krajská prokuratúra jeho podnet na preskúmanie uznesenia

prokurátora.

Aj námietky sťažovateľa proti postupu krajskej prokuratúry ústavný súd posudzoval

z hľadiska subsidiarity svojej právomoci rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

.

Z § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre vyplýva, že podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa svojej doterajšej

stabilizovanej judikatúry považuje opakovaný podnet za účinný prostriedok ochrany

základných práv (mutatis mutandis , , ). V danom

prípade bol teda sťažovateľ oprávnený opakovaným podnetom domáhať sa preskúmania

postupu krajskej prokuratúry pri preskúmavaní jeho podnetu z 2. decembra 2008 na

generálnej prokuratúre. Z toho vyplýva, že sťažovateľ má vo vzťahu k svojim námietkam

proti postupu okresnej prokuratúry aj krajskej prokuratúry pri preskúmavaní svojho podnetu

k dispozícii účinný právny prostriedok ochrany základného práva podľa ,

o ktorom je oprávnená rozhodnúť generálna prokuratúra, čo vylučuje právomoc ústavného

súdu. Z doplnenia sťažnosti doručenej ústavnému súdu 22. októbra 2009 vyplýva, že

sťažovateľ túto možnosť využil a opakovaný podnet generálnej prokuratúre podal.

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa aj v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva postupom krajskej

prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. (v petite sťažnosti zmenenom

podaním z 22. októbra 2009; spisová značka neuvedená, pozn.) pri vybavení jeho podnetu

na preskúmanie zákonnosti uznesenia prokurátora z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2009