Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 333/09
PDF · 228.87 KB
No categories available
I. ÚS 333/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 333/09-18
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. B., PhD., B., zastúpeného advokátkou Mgr. M. L.,
B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v
spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, základných
práv podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Okresnej
prokuratúry Bratislava I a Krajskej prokuratúry v Bratislave v trestnom konaní vedenom
pod ČVS: ORP-1483/2-OVK-B1-2002-KR a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. M. B., PhD., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2009
faxom a následne 17. júla 2009 poštou doručená sťažnosť JUDr. M. B., PhD., B. (ďalej len
sťažovateľ), zastúpeného advokátkou Mgr. M. L., B. Podaniami doručenými ústavnému
súdu 21. augusta 2009 a 22. októbra 2009 sťažovateľ svoju sťažnosť doplnil. Sťažovateľ
sťažnosťou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), základných práv podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Bratislave I, Úradu justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo
PZ“), Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) a Krajskej
prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v trestnom konaní vedenom pod
ČVS: ORP-1483/2-OVK-B1-2002-KR.
Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že „... 2. septembra 2002 sťažovateľ
podal na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava I... ako poškodený trestné
oznámenie... z dôvodu, že z priestorov advokátskej kancelárie... došlo k odcudzeniu...
hnuteľných vecí..., ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve, resp. spoluvlastníctve. Ako
podozrivú z krádeže predmetných vecí sťažovateľ uviedol advokátku JUDr. M. B., s ktorou v
tom čase vykonával advokáciu v spoločne prenajatých priestoroch... v B. Spolu s trestným
oznámením si sťažovateľ uplatnil aj nárok na náhradu škody...“.
Sťažovateľ v sťažnosti podrobne popisuje priebeh vyšetrovania, postup
vyšetrovateľov okresného riaditeľstva PZ a postup okresnej prokuratúry, pričom poukazuje
na prieťahy vo vyšetrovaní a nečinnosť dozorujúcej prokurátorky okresnej prokuratúry
a činnosť krajskej prokuratúry.
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza: „Dňa 19. júna 2008 sa uskutočnila
konfrontácia medzi poškodeným a podozrivou JUDr. M. B. Ako vyplýva zo zápisnice o
konfrontácii, konfrontácia nebola ukončená a malo sa v nej pokračovať 23. júna 2008 o
8:30 hod. Podľa vlastného vyjadrenia vyšetrovateľa, ktoré je zachytené aj na zvukovom
zázname, ktorý si poškodený vyhotovil z priebehu konfrontácie, vyšetrovateľ uznal svoju
chybu, že nedostatočne odhadol rozsah času potrebného na vykonanie predmetnej
konfrontácie, pričom poznamenaj že ešte nestihol položiť „zásadné otázky“ potrebné pre
vyjasnenie skutkového a právneho stavu veci. Riadne ukončenie konfrontácie vyšetrovateľ
považoval za podstatné a nevyhnutné pre dostatočné zistenie skutkového a právneho stavu
veci... Namiesto predvolania na druhú časť konfrontácie bolo dňa 2. októbra 2008
poškodenému doručené uznesenie vyšetrovateľa z 5. augusta 2008, ktorým zastavil trestné
stíhanie z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.»
Proti uvedenému uzneseniu vyšetrovateľa právna zástupkyňa sťažovateľa podala
6. októbra 2008 sťažnosť, v ktorej poukázala „... na zjavne nedostatočne zistený skutkový
stav veci, vrátane nedokončenia začatej konfrontácie, a zjavne nesprávne právne posúdenie
veci vyšetrovateľom a uviedli konkrétne nedostatky v odôvodnení uznesenia o zastavení
trestného stíhania“. Právna zástupkyňa sťažovateľa „... v mene poškodeného podala
sťažnosť na prieťahy v trestnom konaní a žiadosť o poskytnutie informácie, z akého dôvodu
nebol realizovaný príkaz na odňatie... vecí JUDr... B. zo dňa 6. novembra 2002 vydaný
vyšetrovateľom PZ... so súhlasom dozorujúcej prokurátorky...“.
Dňa 10. novembra 2008 bolo sťažovateľovi doručené «uznesenie prokurátora...
z 20. októbra 2008, ktorým prokurátor... sťažnosť zamietol. Zamietnutie sťažnosti
prokurátor odôvodnil len všeobecným a veľmi stručným konštatovaním, že „vyšetrovateľ PZ
spisový materiál v danej veci vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 10, odsek 12
Trestného poriadku, keď rozhodol podľa § 215 ods. 1 písmeno b/ Trestného poriadku.“.
Prokurátor sa v odôvodnení... vôbec nevysporiadal s... podstatnými námietkami
a argumentáciou uvedenou v sťažnosti a fakticky na ne vôbec nereagoval.».
Sťažovateľ podal krajskej prokuratúre podnet na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia prokurátora okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 789/02-43 z 20. októbra 2008
(ďalej len „uznesenie prokurátora“).
Sťažovateľovi bola 15. mája 2009 doručená odpoveď prokurátorky krajskej
prokuratúry z 12. mája 2009, ktorým sťažovateľovi oznámila, že jeho podnet z 2. decembra
2008 na preskúmanie zákonnosti uznesenia prokurátora považuje za nedôvodný.
Podľa sťažovateľa „Rovnako ako dozorujúci prokurátor, ani prokurátorka Krajskej
prokuratúry Bratislava I sa vôbec nevysporiadala s podstatnými námietkami
a argumentáciou uvedenou v podnete a fakticky na ne vôbec nereagovala.“.
Sťažovateľ sa 20. augusta 2009 obrátil na Generálnu prokuratúru Slovenskej
republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) opakovaným podnetom v zmysle § 34 ods. 1
zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o prokuratúre“). Prokurátor generálnej prokuratúry prípisom č. k. IV/6 GPt 108/09-7
z 5. októbra 2009 sťažovateľovi okrem iného oznámil: „Na podklade preskúmania
príslušných spisových materiálov považujem uznesenie vyšetrovateľa ÚJaKP OR PZ
Bratislava I č. ORP-1483/2-OVK-B1-2002 zo dňa 5. 8. 2008 (právoplatné v spojení
s uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. 2 Pv 789/02 zo dňa
20. 10. 2008) za nezákonné a neopodstatnené.
Je tomu tak preto, že orgány činné v trestnom konaní nezistili a neobjasnili skutkový
stav veci v takom rozsahu, ako im to ukladá ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku.
Z dôvodu toho nemohol byť náležité objasnený a posúdený ani právny stav
v predmetnej veci.
Vzhľadom k tomu som podriadenému prokurátorovi pokynom v zmysle § 6 odsek 1
písmena a/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov uložil, aby
u vyšetrovateľa ÚJaKP OR PZ Bratislava I zabezpečil vydanie uznesenia o začatí trestného
stíhania podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku za trestný čin sprenevery podľa § 248
odsek 1, odsek 3 Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov)
a následné doplnenie vyšetrovania najmenej o procesné úkony uvedené v mojom pokyne.
Až na podklade jednoznačne a nepochybne objasneného skutkového a právneho
stavu v danej veci orgány činné v trestnom konaní zákonne a objektívne rozhodnú o ďalšom
procesnom postupe v predmetnej veci, resp. meritórne rozhodnú.“
Na základe týchto skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho veci rozhodol
týmto nálezom:
«Základné práva JUDr. M. B., PhD. na súdnu a inú právu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, a na prerokovanie veci v
primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských správ a
základných slobôd, v spojení s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2 a článkom 152 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Bratislave, Okresnej prokuratúry Bratislava I a Krajskej prokuratúry v Bratislave v
trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-1483/2-OVK-B1-2002-KR porušené boli.
Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave v trestnom konaní vedenom
pod ČVŠ: ORP-1483/2-OVK-B1-2002-KR prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Okresná prokuratúra
Bratislava 1 a Krajská prokuratúra v Bratislave sú povinné spoločne a nerozdielne uhradiť
JUDr. M. B., PhD. finančné zadosťučinenie v sume 7.000 € (slovom: „sedemtisíc eur“) do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Okresná prokuratúra
Bratislava la Krajská prokuratúra v Bratislave sú povinné spoločne a nerozdielne uhradiť
JUDr. M. B., PhD. trovy právneho zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. M. L.,
advokátky, do desiatich dní od právoplatnosti tohto nálezu.»
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie,
ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Podľa § 215 ods. 4 Trestného poriadku zastaviť trestné stíhanie podľa odseku 1 je
oprávnený aj policajt, ak nebolo vznesené obvinenie.
Podľa § 185 ods. 1 Trestného poriadku opravným prostriedkom proti uzneseniu je
sťažnosť.
Podľa § 190 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku ak lehota na podanie sťažnosti už
všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží
vec na rozhodnutie policajt prokurátorovi, ktorý vykonáva nad prípravným konaním dozor,
a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému dal tento prokurátor súhlas alebo pokyn,
jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi.
Podľa § 210 Trestného poriadku obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú
právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať
prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta...
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
III.
Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy, základných
práv podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 postupom okresného
riaditeľstva PZ, okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry v trestnom konaní vedenom
pod ČVS: ORP-1483/2-OVK-B1-2002-KR
1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38
ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva PZ,
okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry v trestnom konaní vedenom pod ČVS:
ORP-1483/2-OVK-B1-2002-KR
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Účelom, podstatou a zmyslom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ťažiskovým pojmom
a komponentom tohto základného práva je to, že jeho ochrana sa uplatňuje vo veci
účastníka, v jeho záležitosti. Súčasne je ústavný súd toho názoru, že uplatnenie tohto
základného práva je spojené len s takou vecou (záležitosťou) účastníka konania pred súdom
alebo iným orgánom právnej ochrany, ktorej prejednanie a rozhodnutie je zahrnuté do účelu
procesného poriadku, ktorý upravuje postup orgánu verejnej moci pri prejednaní veci
účastníka.
V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva uplatnenie nároku na
náhradu škody poškodeným v rámci trestného konania je potrebné považovať za začatie
konania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
Akonáhle poškodený uplatní svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní, je to
prekážkou, aby si náhradu škody paralelne uplatnil aj na občianskom súde. Preto konanie
a rozhodovanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania vo vzťahu
k poškodenému spadá pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Skutočnosť, že v niektorých prípadoch sú trestné súdy príslušné rozhodovať podľa
povahy veci, či poškodená osoba má, alebo nemá byť účastníkom konania, alebo že môžu
osobu uplatňujúcu si nárok na náhradu škody odkázať na občiansky súd, keď nie sú
dostatočné dôkazy na stanovenie takéhoto nároku, nemôže mať vplyv na daný stav. Pokiaľ
nebude vydané takéto rozhodnutie, poškodené osoby uplatňujúce si nárok na náhradu škody
v trestnom konaní majú nárok profitovať zo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takéto
konania sú rozhodujúce pre určenie ich „občianskych práv“ (rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva vo veci Krumpel a Krumpelová v. Slovensko z 5. júla 2005, § 40).
Z uvedeného vyplýva, že domáhanie sa ochrany práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
a teda súčasne základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poškodeným v rámci trestného
konania je podmienené tým, aby bol uplatnený nárok na náhradu škody v trestnom konaní,
ktoré je možné za určitých podmienok považovať za konanie vo veci poškodeného (jeho
záležitosti). Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti
obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola trestným činom spôsobená, je
oprávnený tiež navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému
povinnosť nahradiť túto škodu. Z doterajšej judikatúry všeobecných súdov, ako aj zo znenia
§ 46 ods. 3 Trestného poriadku je jednou zo základných podmienok na vyslovenie
povinnosti nahradiť škodu, aby poškodený svoj nárok uplatnil voči určitej osobe –
obvinenému, resp. obžalovanému. Z uvedeného vyplýva, že vo veci poškodeného sa
konanie začína uplatnením si nároku na náhradu škody voči určitej osobe, ktorej určitosť je
vyjadrená najskôr vznesením obvinenia.
Vo vzťahu k postupu vyšetrovateľa a prokurátora namieta sťažovateľ predovšetkým
celý rad skutočností zakladajúcich podľa jeho názoru zbytočné prieťahy. V tejto súvislosti
poukazuje ústavný súd na už citovanú judikatúru, z ktorej treba vyvodiť, že sťažovateľ ako
poškodený v trestnom konaní vedenom vo veci bez vznesenia obvinenia sa nemôže
domáhať vyslovenia porušenia základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti ako
zjavne neopodstatnenú.
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy a základného práva podľa
čl. 36 ods. 1 listiny postupom okresného riaditeľstva PZ
Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ namieta postup
okresného riaditeľstva PZ pri vybavovaní jeho trestného oznámenia z 2. septembra 2002
a tiež odôvodnenie uznesenia okresného riaditeľstva PZ sp. zn. ORP-1483/2-OVK-B1-2002
z 5. augusta 2008, ktorým bolo trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku zastavené (ďalej len „uznesenie o zastavení trestného stíhania“).
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať
o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity
právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo
slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným
orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na
prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc
zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že
právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99).
Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný
prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu
k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje
odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody
(I. ÚS 36/96).
V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený požiadať o preskúmanie postupu
policajta podľa § 210 Trestného poriadku, pričom o tejto žiadosti bol oprávnený rozhodnúť
prokurátor. Sťažovateľ bol tiež oprávnený podať sťažnosť proti uzneseniu o zastavení
trestného stíhania, o ktorej bol taktiež oprávnený rozhodnúť prokurátor.
Z toho vyplýva, že sťažovateľ mal v oboch prípadoch k dispozícii účinné právne
prostriedky na ochranu svojich základných práv, o ktorých bola oprávnená rozhodnúť
okresná prokuratúra (a ktoré aj využil), čo vylučuje právomoc ústavného súdu.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základných práv postupom okresného
riaditeľstva PZ v konaní vedenom pod ČVS: ORP- -1483/2-OVK-B1-2002-KR a uznesením
o zastavení trestného stíhania z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
3. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny postupom
okresnej prokuratúry
Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ namieta spôsob
(postup), akým preskúmala prokurátorka okresnej prokuratúry jeho žiadosť o preskúmanie
postupu vyšetrovateľa z 30. apríla 2004 a 20. augusta 2008, ako aj postup okresnej
prokuratúry, ktorý predchádzal vydaniu uznesenia prokurátora, ktorým prokurátor okresnej
prokuratúry zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania,
a tiež odôvodnenie uznesenia prokurátora.
Aj v danom prípade bol sťažovateľ oprávnený požiadať o preskúmanie postupu
a uznesenia prokurátora podnetom podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre, pričom o tomto
podnete bola oprávnená rozhodnúť krajská prokuratúra. Ako vyplýva zo sťažnosti
sťažovateľ túto možnosť danú mu zákonom využil. Z toho vyplýva, že sťažovateľ mal
k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojich základných práv, o ktorom bola
oprávnená rozhodnúť krajská prokuratúra, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základných práv postupom a uznesením
prokurátora z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
4. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny postupom
krajskej prokuratúry pri vybavení podnetu na preskúmanie zákonnosti uznesenia
prokurátora
Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ namieta postup
(spôsob), akým preskúmala krajská prokuratúra jeho podnet na preskúmanie uznesenia
prokurátora.
Aj námietky sťažovateľa proti postupu krajskej prokuratúry ústavný súd posudzoval
z hľadiska subsidiarity svojej právomoci rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1
Z § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre vyplýva, že podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa svojej doterajšej
stabilizovanej judikatúry považuje opakovaný podnet za účinný prostriedok ochrany
základných práv (mutatis mutandis IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05, II. ÚS 171/06). V danom
prípade bol teda sťažovateľ oprávnený opakovaným podnetom domáhať sa preskúmania
postupu krajskej prokuratúry pri preskúmavaní jeho podnetu z 2. decembra 2008 na
generálnej prokuratúre. Z toho vyplýva, že sťažovateľ má vo vzťahu k svojim námietkam
proti postupu okresnej prokuratúry aj krajskej prokuratúry pri preskúmavaní svojho podnetu
k dispozícii účinný právny prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,
o ktorom je oprávnená rozhodnúť generálna prokuratúra, čo vylučuje právomoc ústavného
súdu. Z doplnenia sťažnosti doručenej ústavnému súdu 22. októbra 2009 vyplýva, že
sťažovateľ túto možnosť využil a opakovaný podnet generálnej prokuratúre podal.
Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa aj v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva postupom krajskej
prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kpt 495/07 (v petite sťažnosti zmenenom
podaním z 22. októbra 2009; spisová značka neuvedená, pozn.) pri vybavení jeho podnetu
na preskúmanie zákonnosti uznesenia prokurátora z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi
sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. októbra 2009