Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 770/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpených

Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s. r. o., Štefánikova 7, Nitra, konajúcou

prostredníctvom advokáta JUDr. Miloša Cimráka, vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,

Krajskej prokuratúry v Nitre, Okresnej prokuratúry Nitra a Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Nitra vo veci vedenej pod ČVS: ORP-1191/OEK-NR-11-Ur a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ 1“), a (ďalej len „sťažovateľ 2“,

spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), Krajskej

prokuratúry v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“), Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len

„okresná prokuratúra“) a Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra (ďalej len

„polícia“) vo veci vedenej pod ČVS: ORP-1191/OEK-NR-11-Ur (ďalej aj „namietané

trestné konanie“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia podali 22. júna 2011 trestné

oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného

podľa . V nadväznosti nato bolo uznesením vyšetrovateľa polície

ČVS: ORP-1191/OEK-NR-11-Ur z 18. augusta 2011 začaté trestné stíhanie vo veci

trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného

zákona. Sťažovateľ 1 bol vo veci vypočutý 11. októbra 2011. Následne sťažovatelia podali

v roku 2012 podnet na preskúmanie postupu polície, ktorý bol vybavený prípisom okresnej

prokuratúry sp. zn. z 2. apríla 2012. V nadväznosti na to sa sťažovatelia

následným podnetom domáhali, aby nadriadená prokuratúra preskúmala postup okresnej

prokuratúry v ich veci. Na podnet sťažovateľov reagovala krajská prokuratúra prípisom

sp. zn. z 27. septembra 2012, v ktorom im oznámila, že nezistila v postupe

okresnej prokuratúry nedostatky a ani zavinené prieťahy.

Vyšetrovateľ polície uznesením ČVS: ORP-1191/OEK-NR-11-Ur z 15. mája 2013

prerušil trestné stíhanie v predmetnej trestnej veci. Označené uznesenie o prerušení

trestného stíhania napadli sťažovatelia sťažnosťou, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra

uznesením sp. zn. zo 14. novembra 2013 tak, že napadnuté uznesenie polície

o prerušení trestného stíhania zrušila.

Dňa 19. mája 2015 bol v predmetnej trestnej veci vypočutý sťažovateľ 2. Dňa

18. augusta 2015 sťažovatelia podali opakovaný podnet, ktorým sa domáhali preskúmania

postupu krajskej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. , ako aj preskúmania

jej prípisu z 27. septembra 2012. Na opakovaný podnet sťažovateľov reagovala generálna

prokuratúra prípisom sp. zn. IV/3 Gpt 427/15/1000 z 5. októbra 2015, v ktorom sa uvádza:

„O Vašom predchádzajúcom podnete podobného znenia rozhodol prokurátor

Krajskej prokuratúry Nitra s tým záverom, že ho pod sp. zn. -6 z 27. 9. 2012,

ako nedôvodný odložil.

V tomto Vašom novšom podnete neuvádzate žiadne nové skutočnosti oproti tým,

o ktorých už na prokuratúre bolo rozhodnuté.

Na dôvody obsiahnuté v odpovedi prokurátora Krajskej prokuratúry z 27. 9. 2012

poukazujem a plne si ich osvojujem.

Na doplnenie uvádzam, že prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra na základe Vášho

podnetu z 03. 09. 2012 preskúmaval postup dozorového prokurátora Okresnej prokuratúry

Nitra vo veci pod sp. zn. a vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva policajného

zboru v Nitre vo veci pod ČVS: ORP-1191/OEK-NR-11-Ur za obdobie od začatia trestného

stíhania t. j. od 18. 08. 2011, do dňa podania Vášho podnetu t. j. do 03. 09. 2012. Z obsahu

dozorového spisu prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra vo veci pod sp. zn.

vyplýva, že tento v uvedenom období náležitým spôsobom využil svoje oprávnenia

k zabezpečeniu skončenia vyšetrovania. Rovnako postupoval aj vyšetrovateľ. Skutočnosť, že

sa v zákonom stanovených lehotách vyšetrovanie nepodarilo skončiť nemožno dávať za vinu

príslušným orgánom činným v trestnom konaní, ale objektívnym príčinám, ktoré pri

vybavovaní predmetnej veci vznikli. Podstatné je, že vyšetrovateľ aj prokurátor vo veci

konali v rámci možností stanovených , za ktorého obsah a možnosti ním

stanovené nenesie zodpovednosť ani prokuratúra a ani vyšetrovateľ.

Aj v ďalšom období, vo vzťahu ku ktorému Váš opakovaný podnet nesmeruje, som

nezistil žiadne prieťahy v konaní na strane dozorujúceho prokurátora v tom, ktorom období,

ale ani na strane vyšetrovateľa.

Po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia z 30. 07. 2015 je k veci príslušný zaujať

stanovisko vec dozorujúci prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra.

V predmetnej veci ste ako obhajca podali jednu žiadosť o preskúmanie postupu

vyšetrovateľa 06. 03. 2012, ktorá bola vybavená prokurátorkou Okresnej prokuratúry Nitra

02. 04. 2012. Následne ste podali podnet 03. 09. 2012, ktorým ste žiadali nadriadenú

krajskú prokuratúru o preskúmanie postupu podriadenej prokuratúry pri vybavovaní Vašej

žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa, na ktorý Vám bola zaslaná odpoveď

27. 09. 2012. Teraz, s odstupom skoro troch rokov opakovaným podnetom z 18. 08. 2015,

žiadate preskúmať postup prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra z 27. 09. 2012.

V predmetnej veci ste podali v zastúpení klientov 20. 5. 2013 ešte sťažnosť podanú proti

uzneseniu vyšetrovateľa z 15. 05. 2013, ktorým prerušil trestné stíhanie v predmetnej veci,

ktorej Vám bolo vyhovené a došlo k zrušeniu uvedeného rozhodnutia vyšetrovateľa

a vydaniu pokynu na ďalší postup, od kedy vyšetrovanie v predmetnej veci výrazným

spôsobom pokročilo práve náležitým využitím oprávnení dozorujúceho prokurátora.

Preto som odložil aj tento Váš opakovaný podnet.“

Z označeného prípisu generálnej prokuratúry vyplýva, že v trestnej veci sťažovateľov

bola konkrétna osoba obvinená až uznesením polície z 30. júla 2015.

Sťažovatelia v odôvodnení sťažnosti poukazujú na neprimerane dlhé vyšetrovanie

políciou v období od podania trestného oznámenia (opakované pokusy o výsluch

podozrivého do roku 2013, kedy bolo políciou rozhodnuté o prerušení trestného

stíhania, pričom išlo o nesprávne rozhodnutie, ako to potvrdila aj okresná prokuratúra

v zrušujúcom uznesení zo 14. novembra 2013.

Vo vzťahu k prokuratúram (okresnej, krajskej a generálnej) sťažovatelia namietajú,

že ich žiadosť o preskúmanie postupu policajta zo 6. marca 2012 bola nesprávne

vyhodnotená dozorujúcou prokurátorkou ako nedôvodná, hoci v ten istý deň dala

vyšetrovateľovi pokyn z 2. apríla 2012, v ktorom mu prikázala vyšetriť práve tie

skutočnosti, na ktoré poukazovali sťažovatelia vo svojej žiadosti. V tejto súvislosti

sťažovatelia ďalej uvádzajú:

„Napriek tomu, že v pokyne prokurátorky bola uložená lehota na zabezpečenie

podkladov do 02. 05. 2012, nesplnenie týchto pokynov zostalo zo strany prokurátorky bez

povšimnutia. Ako sme už uviedli, pri nahliadnutí do spisu vykonané právnym zástupcom

sťažovateľov dňa 03. 09. 2012 tieto pokyny splnené neboli.

Za pasivitu dozorujúceho prokurátora považujeme taktiež skutočnosť, že za celú

dobu prípravného konania neboli vydané pokyny na zabezpečenie dôkazov potrebných pri

podozrení spáchania trestného činu ako napr. bankové výpisy z účtu

spoločnosti dôkazy z Daňového úradu Nitra, keďže vyšetrovateľ si ich

po dobu 18 mesiacov od kompetentných osôb nevyžiadal.

Prieťahy v konaní Krajskej prokuratúry Nitra ako aj Generálnej prokuratúry SR

vidíme v postupe a to vybavení sťažovateľových žiadostí o preskúmanie zákonnosti postupu

prokurátora, ktorí v postupe podriadenej prokuratúry nezistili nedostatky a ani zavinené

prieťahy a preto v súvislosti s nami podanými podnetmi žiadne opatrenia neprijali.“

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Krajská prokuratúra v Nitre,

Okresná prokuratúra Nitra a Odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Nitra v konaní vedenom so súvisiacou sp. zn. ČVS: ORP-1191/OEK-NR-11-Ur

porušili základné právo sťažovateľa ... a sťažovateľa

..., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48

ods. 2 a v Listiny základných práv a slobôd, ako aj

právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

2. Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nitra

v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-1191/OEK-NR-11-Ur sa prikazuje, aby vo veci

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi ... a sťažovateľovi ...

sa priznáva finančné zadosťučinenie spolu vo výške 15.000,- Eur (slovom: pätnásťtisíc

Eur), ktoré sú Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Krajská prokuratúra v Nitre,

Okresná prokuratúra Nitra a Odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Nitra povinné spoločne a nerozdielne uhradiť, a to všetko do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Krajská prokuratúra v Nitre,

Okresná prokuratúra Nitra a Odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Nitra sú povinné spoločne a nerozdielne uhradiť trovy právneho zastúpenia

sťažovateľa ... a sťažovateľa ... v sume 375,88,-

Eur na účet advokáta JUDr. Miloša Cimráka... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak

ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom, podstatou a zmyslom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (resp. listiny) a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej

moci. Neodmysliteľnou požiadavkou poskytnutia ochrany uvedených práv je, aby išlo

o ochranu vo veci (resp. záležitosti) účastníka konania. Ústavný súd v tejto súvislosti

zároveň zdôrazňuje, že poskytnutie ochrany základného práva podľa

a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prichádza do úvahy len

vtedy, ak ide o takú vec (záležitosť) účastníka konania pred súdom alebo iným orgánom

právnej ochrany, ktorej prejednanie a rozhodnutie zodpovedá účelu procesného poriadku,

ktorý sa v danom prípade uplatňuje.

Poškodený si náhradu škody spôsobenú trestným činom môže uplatniť buď v rámci

trestného konania, alebo (civilného) občianskoprávneho konania. Nemôže však dôjsť

k situácii, že si poškodený bude uplatňovať náhradu škody paralelne v trestnom konaní, ako

aj v občianskoprávnom konaní, t. j. ak si poškodený uplatní svoj nárok na náhradu škody

v trestnom konaní, tak to zároveň vytvára prekážku na to, aby si túto náhradu škody

paralelne uplatnil aj v občianskoprávnom konaní. Podľa relevantnej judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) je rozhodovanie o nároku na náhradu škody

v rámci trestného konania vo vzťahu k poškodenému zahrnuté pod ochranu vyplývajúcu

z čl. 6 ods. 1 dohovoru. Skutočnosť, že v niektorých prípadoch sú trestné súdy príslušné

rozhodovať podľa povahy veci, či poškodená osoba má byť účastníkom, resp. stranou

trestného konania, alebo skutočnosť, že disponujú oprávnením odkázať, aby si osoba

domáhajúca sa náhrady škody uplatnila svoj nárok v (civilnom) občianskoprávnom konaní

(k tomu dochádza najmä vtedy, keď nie sú dostatočné dôkazy na ustanovenie takéhoto

nároku v trestnom konaní, pozn.), nemôže mať vplyv na tento stav. Pokiaľ nebude vydané

rozhodnutie, ktorým by boli poškodené osoby odkázané na (civilné) občianskoprávne

konanie, tak osoby uplatňujúce si nárok na náhradu škody v trestnom konaní majú nárok

profitovať zo záruk vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takéto konania sú

rozhodujúce pre určenie ich „občianskych práv“ (rozhodnutie ESĽP vo veci Krumpel

a Krumpelová v. Slovensko z 5. 7. 2005, bod 40). Tento záver ESĽP možno podľa názoru

ústavného súdu primerane vzťahovať aj na poskytnutie ochrany poškodeným osobám podľa

záruk vyvoditeľných z a listiny.

Z uvedeného vyplýva, že domáhanie sa ochrany práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a súčasne aj základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (resp.

listiny) poškodenou osobou v rámci trestného konania je podmienené tým, aby si táto osoba

uplatnila nárok na náhradu škody v trestnom konaní, ktoré je možné za určitých podmienok

považovať za konanie vo veci poškodeného (jeho záležitosti).

Podľa poškodený, ktorý má podľa zákona proti

obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola trestným činom spôsobená, je

oprávnený tiež navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému

povinnosť nahradiť túto škodu. Z doterajšej judikatúry všeobecných súdov, ako aj zo znenia

vyplýva, že jednou zo základných podmienok na vyslovenie

povinnosti nahradiť škodu je, aby si poškodený svoj nárok uplatnil voči určitej (konkrétnej)

osobe – obvinenému, resp. obžalovanému. Z uvedeného vyplýva, že vo veci poškodeného

sa konanie začína uplatnením si nároku na náhradu škody voči určitej osobe, ktorej určitosť

je vyjadrená najskôr vznesením obvinenia (m. m. ).

Zo sťažnosti, ale ani z jej príloh nemožno zistiť, či si sťažovatelia v predmetnom

trestnom konaní uplatnili aj nárok na náhradu škody. Ústavný súd v tejto súvislosti

poznamenáva, že z ich trestného oznámenia z 22. júna 2011 táto skutočnosť nevyplýva. Na

základe uvedeného možno konštatovať, že v prípade ak si sťažovatelia ako poškodení nárok

na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnili, tak sa na nich v žiadnom prípade nemôže

vzťahovať ochrana vyplývajúca z dohovoru, resp. z a

ods. 2 listiny.

Ak si sťažovatelia nárok na náhradu škody v trestnom konaní uplatnili, tak síce majú

právo namietať porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a listiny, ako aj práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, avšak až od okamihu, kedy bolo

v predmetnej trestnej veci vznesené obvinenie konkrétnej osobe, t. j. od 30. júla 2015.

Z obsahu sťažnosti zjavne vyplýva, že sťažovatelia nenamietajú nečinnosť, resp.

neefektívnu činnosť orgánov činných v trestnom konaní v období po vznesení obvinenia

konkrétnej osobe v predmetnej trestnej veci (po 30. júli 2015), keďže ich celá sťažnostná

argumentácia sa sústreďuje na obdobie od podania trestného oznámenia (22. jún 2011) do

roku 2013 (sťažovatelia v sťažnosti ani neuvádzajú skutočnosť, že v ich trestnej veci bolo až

v roku 2015 vznesené obvinenie konkrétnej osobe, pozn.). Uvedené skutočnosti zakladajú

dôvod na odmietnutie časti sťažnosti smerujúcej proti postupu polície, okresnej prokuratúry

a krajskej prokuratúry ako zjavne neopodstatnenej, keďže sťažnostná argumentácia smeruje

do obdobia, v ktorom sťažovatelia nepožívali ochranu základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a listiny, ani práva podľa dohovoru.

Ústavný súd v nadväznosti na už uvedené ďalej poznamenáva, že aj v opakovanom

podnete podanom 18. augusta 2015 adresovanom generálnej prokuratúre sťažovatelia

namietali nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní len v období zjavne

predchádzajúcom vzneseniu obvinenia, v konkrétnostiach sa domáhali okrem iného

prešetrenia postupu krajskej prokuratúry pri vybavovaní ich predchádzajúceho podnetu,

pričom opakovaný podnet podali po takmer troch rokoch od podania predchádzajúceho

svojho podnetu (v roku 2015). Táto skutočnosť zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti

v časti týkajúcej sa postupu krajskej prokuratúry aj z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

V súvislosti s oneskorenosťou podania sťažnosti vo vzťahu k postupu krajskej

prokuratúry ústavný súd pripomína, že jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti

na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v .

Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia

opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa

počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako

podanej oneskorene ( ). V prípade podania sťažnosti po

uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto

lehoty odpustiť (pozri napr. , , ).

Časť sťažnosti smerujúca proti postupu generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod

sp. zn. IV/3 Gpt 427/15/1000 súvisiacemu s vybavovaním opakovaného podnetu

sťažovateľov je už prima facie zjavne neopodstatnená. Generálna prokuratúra totiž

reagovala na opakovaný podnet sťažovateľov prípisom z 5. októbra 2015, t. j. vec vybavila

v období kratšom ako dva mesiace, čo vylučuje, aby ústavný súd vyhodnotil postup

generálnej prokuratúry ako postup porušujúci základné právo sťažovateľov podľa čl. 48

ods. 2 a listiny, resp. právo vyplývajúce z dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

odmietol sťažnosť sťažovateľov ako zjavne neopodstatnenú

a v časti aj z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2016