Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 149/09

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 149/09-

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. októbra 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza o sťažnosti A. D., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. J., L. M.,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 24

a a práv podľa , a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 29. januára 2009, za účasti Krajského súdu v Banskej Bystrici, takto

rozhodol:

1. Základné právo A. D. podľa a právo

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 29. januára 2009 p o r u š e n é b o l i .

2. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 29. januára

2009 v časti, v ktorej bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. -99

zo 16. októbra 2008 v časti týkajúcej sa úpravy styku sťažovateľa A. D. s jeho maloletými

deťmi počas vianočných sviatkov, z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Banskej

Bystrici na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici j e p o v i n n ý uhradiť A. D. trovy konania

v sume 438,57 € [slovom štyristotridsaťosem eur a päťdesiatsedem centov (13 212,36 Sk)]

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. P. J., L., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla 2009

doručená sťažnosť A. D., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. P. J.,

L. M., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 24, čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“), práv podľa

a čl. 9 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“), ako aj namietaného porušenia a dohovoru postupom

Okresného súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom zo 16. októbra 2008, ako aj postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. aj

jeho rozsudkom z 29. januára 2009.

Ústavný súd 30. apríla 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa v časti,

v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 24, čl. 46 ods. 1

a a práv podľa , a dohovoru postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 29. januára 2009.

Sťažovateľ svoju sťažnosť zdôvodňuje tým, že pri rozhodovaní o úprave jeho styku

so svojimi deťmi okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie nevyhovieť sťažovateľovi styk

s jeho deťmi počas Štedrého dňa tým, že na pojednávaní na otázku zákonnej sudkyne

odpovedal, že nie je kresťan a nijakým osobitým spôsobom Štedrý deň netrávi. Táto

skutočnosť sa premietla do odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, ktorý nevyhovel

sťažovateľovi stýkať sa s deťmi na Štedrý deň z dôvodu, že sťažovateľ môže vytvoriť

štedrovečernú atmosféru pre maloleté deti aj v iný vianočný deň ako práve na Štedrý deň

a krajský súd sa s odôvodnením prvostupňového rozsudku a jeho závermi stotožnil. Je tiež

toho názoru, že krajský súd ako odvolací súd neprihliadol na to, že má chrániť aj práva

a oprávnené záujmy sťažovateľa a jeho práva garantované , ktoré boli postupom

a rozhodnutím okresného súdu podľa sťažovateľa zásadným spôsobom porušené.

V súvislosti s namietaným porušením označených základných práv a práv postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 29. januára

2009 sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

1. vyslovil porušenie

- a a a dohovoru,

- a dohovoru,

- ;

2. zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. z 29. januára 2009;

3. priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ktoré mu je

povinný vyplatiť krajský súd,

4. priznal mu trovy právneho zastúpenia v sume 438,57 €, ktoré mu je povinný

vyplatiť okresný súd a krajský súd.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval na vyjadrenie k sťažnosti

krajský súd, ktorý k sťažnosti sťažovateľa uviedol:

„Vo veci sťažnosti A. D., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. J., L., v ktorej

namieta porušenie svojich základných práv podľa citovaných článkov SR. okrem

iného aj postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 29. 1. 2009 Vám na základe Vašej výzvy zo dňa 111. 5.

2009 zasielame vyjadrenie predsedu senátu, ktorý predmetnú vec rozhodoval, pričom s

obsahom tohto vyjadrenia sa stotožňujeme a považujeme ho za vyjadrenie Krajského súdu v

Banskej Bystrici.

Z dôvodov uvedených v našom vyjadrení považujeme sťažnosť za neodôvodnenú

a zároveň súhlasíme s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej

sťažnosti, pretože sme dospeli k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.“

Predseda senátu krajského súdu k sťažnosti uviedol:

„Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, rozsudkom zo dňa 29. januára

2009 č. k. potvrdil rozsudok Okresného súdu v Brezne zo dňa 16. 10. 2008, č.

k. -99, ktorý prvým výrokom zmenil rozsudok Okresného súdu v Brezne, č. k.

-54 zo dňa 16. 05. 2006 vo výroku o výživnom na maloleté deti tak, že výživné sa

s účinnosťou od 01. 09. 2008 zvyšuje na maloletú Barboru z 1.500,- Sk na 3.000 - Sk

mesačne, na maloletého Adama z 1.000- Sk na 3.000- Sk mesačne, ktoré je otec povinný

platiť vždy do 15 dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky. Druhým výrokom súd

rozhodol, že za obdobie od 01. 09. 2008 do 16. 10. 2008 vznikol otcovi dlh na zročnom

výživnom na maloletú B. 2.300,- Sk a na maloletého Adama 3.067,- Sk: tento dlh je otec

povinný zaplatiť k rukám matky do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Tretím

výrokom návrh matky na zvýšené výživné zamietol. Štvrtým výrokom súd zmenil rozsudok

Okresného súdu v Brezne, č. k. -54 zo dňa 16. 05. 2006 tak, že otec je oprávnený

s maloletými deťmi sa stýkať každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17.00

hod., okrem mesiaca júl a Vianočných sviatkov, cez letné prázdniny od 01. 08. od 10.00

hod. do 31. 08. do 17.00 hod každý rok od 26. 12. od 10.00 hod. do 30. 12. do 17.00 hod.

každý nepárny rok cez jarné prázdniny od ich prvého dňa od 10.00 hod. do posledného dňa

prázdnin do 17.00 hod.. Piatym výrokom zamietol vo zvyšku návrh otca na rozšírenie jeho

styku s maloletými deťmi.

Krajský súd rozhodol v súlade s ust. postupom podľa

ods. 2 , pretože nepovažoval za potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie,

okresný súd nerozhodoval podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a ani si to

nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom

na ust. , nakoľko sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

V dôvodoch svojho rozhodnutia sa pritom žiadnym relevantným spôsobom nedotkol

svetonázorového vyznania, ani náboženskej slobody otca maloletých detí. Otázku

prvostupňového súdu položenú otcovi maloletých detí na pojednávaní ako trávi Vianoce

chápal tak, aby bolo možné zistiť a posúdiť, akým spôsobom by bolo najvhodnejšie prežiť

Vianočné sviatky z ich strany - teda či zmeniť doterajší ich spôsob trávenia v kruhu matky

a jej rodiny na chalupe v P., alebo či ho zmeniť a určiť, že Vianočné sviatky /teda Štedrý

večer a prvý sviatok Vianočný/ budú tráviť s otcom a jeho priateľkou. V tejto súvislosti

treba poznamenať, že to bol práve otec maloletých detí, ktorý otázku kresťanstva predostrel

svojou odpoveďou na pojednávaní.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí zohľadnil nielen skutočnosť, že styk otca

s maloletými deťmi oproti rozhodnutiu Okresného súdu v Brezne zo dňa 16. 05. 2006, č. k.

-54 bol rozšírený v oveľa väčšom meradle, ale aj skutočnosť, že otec maloletých

detí bude tráviť druhý Vianočný sviatok s deťmi, ako aj ďalšie nasledujúce štyri dni, čo

predtým upravené rodičovskou dohodou nebolo. Súd pritom nevychádzal len z návrhu otca

maloletých detí, ale aj z vyjadrenia matky, kolízneho opatrovníka a v neposlednom rade aj

z vyjadrenia detí, ktoré výslovne neprejavili túžbu stretávať sa s otcom viac ako predtým.

Vianoce ako také, sú našou spoločnosťou nevnímané len ako sviatky kresťanské, ale aj

sviatky také, ktoré sú prežívané v kruhu rodiny, založené na určitých tradíciách

a hodnotách. Súhrn všetkých týchto skutočností vzal odvolací súd do úvahy pri rozhodovaní

o odvolaní otca maloletých detí bez toho, aby riešil otázku jeho náboženského vyznania,

resp. ateistického pohľadu na svet.“

Sťažovateľ sa k vyjadreniu krajského súdu vyjadril takto:

«Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom vyjadrení uviedol, že svoje rozhodnutie

odôvodnil s poukazom na ustanovenie ,

nakoľko sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Ďalej Krajský súd v Banskej

Bystrici uviedol, že v dôvodoch svojho rozhodnutia sa pritom žiadnym relevantným

spôsobom nedotkol svetonázorového vyznania, ani náboženskej slobody otca maloletých

deti, Krajský súd v Banskej Bystrici na jednej strane tvrdí, že sa stotožnil s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia - teda akceptuje odôvodnenie prvostupňového súdu, ktoré podľa

názoru sťažovateľa porušuje jeho základné práva a slobody, na druhej strane však uvádza,

že nijakým spôsobom sa nedotkol svetonázorového vyznania, ani náboženskej slobody

sťažovateľa - teda ako odvolací súd nevzhliadol ne námietky a odôvodnenie sťažovateľa,

v ktorom odvolaciemu súdu vyjadril svoj názor, že došlo k porušeniu nim namietaných

základných práv a slobôd. Sme toho názoru, že Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací

súd opomenul svoju povinnosť prispievať k ochrane základných práv a slobôd.

Skutočnosť uvedenú vo vyjadrení Krajského súdu v Banskej Bystrici, že otázky

Okresného súdu v Brezne smerovali k tomu, aby zistil a posúdil, akým spôsobom by bolo

najvhodnejšie prežiť Vianočné sviatky zo strany detí považujeme za účelová, pretože otázky

Okresného súdu vôbec neboli zamerané na to, aby zistil, akým spôsobom by sťažovateľ

so svojimi deťmi trávil Vianoce. Sťažovateľ na pojednávaní na Okresnom súde v Brezne dňa

18,09.2008 zdôraznil súdu, že za posledné tri roky s deťmi nebol cez Štedrý deň. Na otázku

súdu „či sa otec maloletých deti stýka tak ako má upravené každý párny víkend

a vo vianočnom čase“ sťažovateľ odpovedal, že áno, ale neprežil s nimi čaro Vianoc - to

nadväzuje na jeho predchádzajúce zdôraznenie, že za posledné tri roky s deťmi nebol cez

Štedrý deň.

Na ďalšiu otázku súdu „ako otec maloletých deti trávi Vianoce, čí je kresťan“

sťažovateľ odpovedal pravdivo, že kresťan nie je, zároveň uviedol, ako trávil posledný

Štedrý večer.

Tvrdenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, že vyššie uvedené otázky okresného

súdu na sťažovateľa malí smerovať k zisteniu a posúdeniu, akým spôsobom by bolo

najvhodnejšie prežiť Vianočné sviatky zo strany detí, nemôže obstáť, pretože uvedenými

otázkami okresný súd zistil len, že

• sťažovateľ sa za posledné tri roky (od rozvodu manželstva) s deťmi na štedrý deň

nestýka! (nemal ich počas celých Vianočných sviatkov),

• ako sťažovateľ trávi Vianoce, a

• či je kresťan.

Skutočnosť tvrdenú Krajským súdom v Banskej Bystrici, že práve sťažovateľ

predostrel svojou odpoveďou otázku kresťanstva, považujeme len za formu obrany

a presúvanie akejsi „viny“ na sťažovateľa.

Máme za to, že Krajský súd v Banskej Bystrici opomenul dôležitú skutočnosť, a to tú,

že Okresný súd Brezno nesmeroval ani jednou z vyššie uvedených otázok k tomu, aby

skutočne zistil a posúdil, či sťažovateľ Je schopný sa odetí postarať na Štedrý večer, ako by

si predstavoval deň 24. decembra s deťmi, ako by vyzeral denný program tohto dna,

napríklad od rána do večera. Je pozoruhodné, že Okresný súd Brezno rozšíril v podstatnej

miera styk sťažovateľa s deťmi, napríklad sťažovateľ môže mať v mesiaci august deti celý

mesiac, súd má za to. že sťažovateľ sa ako otec dokáže o deti všestranne postarať, no práve

v otázke styku sťažovateľa s deťmi v deň 24, decembra každý druhý rok prvostupňový súd

nevyhovel, pretože zo svojich neopodstatnených otázok vyvodil záver, že otec Vianoce

osobitným spôsobom netrávi, a že môže deťom vyvodiť vianočnú atmosféru v iný vianočný

deň.

Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom vyjadrení uviedol, že súd vychádzal nielen

z návrhu sťažovateľa, ale aj z vyjadrenia matky, kolízneho opatrovníka a v neposlednom

rade z vyjadrenia deti. V tejto súvislosti si dovolíme poznamenať, že kolízny opatrovník

nebol výslovne proti tomu, aby sa sťažovateľ mohol stretávať s deťmi počas Vianoc, sama

matka uviedla, že otec sa dokáže o deti všestranne postarať, a navyše deti neboli vypočuté

tak ako to bolo sťažovateľom navrhnuté - súdom.

Zároveň si Vám dovoľujeme oznámiť, že sťažovateľ trvá na ústnom pojednávaní

o jeho prijatom návrhu, pretože je názoru, že od ústneho pojednávania možno očakávať

ďalšie objasnenie vecí.»

V podaní doručenom ústavnému súdu 1. októbra 2009 sťažovateľ súhlasil

s upustením od ústneho pojednávania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej

republiky všetkým bez ohľadu na... vieru a náboženstvo... Nikoho nemožno z týchto

dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania

a viery sa zaručujú... Každý má právo byť bez náboženského vyznania.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustaveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo

verejne a v primeranej lehote prejednaná nestranným a nezávislým súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa čl. 9 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu myslenia, svedomia

a náboženského vyznania; toto právo zahŕňa slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie

alebo presvedčenie sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne.

Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných dohovorom sa musí

zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba

pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,

príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,

porušenie ktorého sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s čl.

51 ods. 1 ).

Obdobne čl. 6 ods. 1 dohovoru zahŕňa „právo na súd“, to znamená právo začať

konanie na súde v „občianskoprávnych veciach“ ako jeden z jeho aspektov. K nemu

pristupujú záruky ustanovené čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu, zloženie súdu

a vedenie procesu. Kvalita procesu zahrnutá v práve na spravodlivé súdne konanie v zmysle

čl. 6 ods. 1 dohovoru je zabezpečovaná zárukami procesného a inštitucionálneho charakteru

(). Formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky teda vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na

súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru ().

Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

().

Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi

súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad

a používanie zákonných ustanovení príslušných procesných predpisov musí v celom

rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov konania na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , resp. právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru.

Všeobecný súd musí teda vykladať a používať ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu.

Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu

ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že

všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu

zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov konania ( ). Reálne uplatnenie práva na súdnu ochranu predpokladá aj

uplatňovanie rovnakých kritérií na všetkých účastníkov konania bez náznakov akéhokoľvek

zvýhodňovania ich procesného postavenia v danom konaní.

Podstata návrhu sťažovateľa na vyslovenie porušenia čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3,

a a práv podľa , a dohovoru

postupom krajského súdu v konaní vednom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 29. januára 2009 spočíva v jeho nesúhlase s označeným rozsudkom krajského súdu v časti

týkajúcej sa úpravy jeho styku s maloletými deťmi na Štedrý deň, ktorý je podľa jeho

názoru založený na jeho nerovnakom postavení v porovnaní s matkou maloletých detí

vo vzťahu k jeho maloletým deťom z titulu jeho občianskeho svetonázoru, keď sa krajský

súd stotožnil s rozsudkom okresného súdu č. k. -99 zo 16. októbra 2008 a jeho

odôvodním, ktorým „schválil“ jeho právny názor, aby deti trávili Štedrý deň výlučne

s matkou, argumentujúc tým, že „otec sám uviedol, že nie je kresťan, nijakým osobitným

spôsobom deň netrávi. Čiže môže vytvoriť štedrovečernú atmosféru pre mal. deti aj v iný

vianočný deň ako práve na štedrý deň, keď mal. deti zvyknú tráviť so svojou matkou a jej

celou rodinou na chalupe starých rodičov zo strany matky.“.

Zo zápisnice z pojednávania na okresnom súde z 18. septembra 2008 vyplýva, že

sťažovateľ na otázku „ako si predstavujem úpravu vianoc a vianočných sviatkov

odpovedám, že trvám na tom, aby som sa s deťmi stýkal každý párny rok od 23. –12 od

16.00 hod. do 26. 12. do 18.00 hod.. Je pravdou, že ešte cez štedrý deň som deti u seba

nemal.“. Okrem toho zo zápisnice vyplýva, že sťažovateľ ďalej uviedol: „Súd by mal

prihliadať aj k tomu, že posledné 3 roky ja som s deťmi nebol cez štedrý deň.“

V zápisnici z pojednávania z 18. septembra 2008 je ďalej uvedené, že: „Na otázku

súdu „ako otec malol. detí trávi vianoce, či je kresťan“ tento odpovedá: Nie, kresťan nie

som. Posledný štedrý deň som strávil s priateľkou v kuchyni pri stole. Ešte by som chcel

dodať, že matka malol. detí ma neinformuje o nich. Ja keď sa na ne SMS správou dopytujem

čo je s nimi tak mi príde len strohá odpoveď, že sa majú dobre.“

Zo zápisnice z pojednávania na okresnom súde z 18. septembra 2008 vyplýva, že

matka na otázku súdu, ako s deťmi trávi Štedrý deň, odpovedala: „moja rodina trávi všetky

sviatky na chalupe v Polomke.“

Na pojednávaní 16. októbra 2008 na okresnom súde kolízny opatrovník k styku

sťažovateľa so svojimi maloletými deťmi uviedol: „Ohľadom návrhu otca o rozšírení jeho

styku s malol. deťmi som toho názoru, že styk otca s malol. deťmi je v záujme malol. detí.

Ide o to, aby bol čo najširší styk, aby sa aj otec podieľal na ich výchove, avšak návrh otca

v takom rozsahu ako je podaný nezohľadňuje túto potrebu malol. detí. V nim navrhovanom

styku chýba systém, pravidelnosť, organizácia preto navrhujem ten návrh zamietnuť príp.

rozšíriť existujúci styk otca s malol. deťmi, ale nie v tak širokom rozsahu ako sa domáha

otec vo svojom návrhu.“

Zo zápisnice zo 16. októbra 2008 vyplýva, že o možnosti úpravy styku sťažovateľa

so svojimi maloletými deťmi počas Štedrého dňa sa konkrétne nepojednávalo. Výsledkom

konania na okresnom súde bola úprava styku určená rozsudkom č. k. -99

zo 16. októbra 2008 takto: „IV. Mení sa rozsudok Okr. súdu v Brezne č. k. -54

zo dňa 16. 5. 2006 vo výroku V. tak, že otec je oprávnený s malol. deťmi sa stýkať každý

párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod okrem mesiaca júl

a vianočných sviatkov, cez letné prázdniny od 01. 08.od 10.00 hod. do 31. 08. do 17.00

hod.; každý rok od 26. 12. od 10.00 hod. do 30. 12. do 17.00 hod; každý nepárny rok cez

jarné prázdniny od ich prvého dňa od 10.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 17.00

hod.“

Sťažovateľ v odvolaní proti tejto časti označeného rozsudku okresného súdu uviedol:

«Mojím návrhom som sa domáhal rozšírenia styku s mojimi deťmi, nakoľko styk

upravený rozsudkom Okresného súdu v Brezne sp. zn. -54 zo dňa 16. mája 2006

nebol upravený dostatočne. Petit môjho návrhu na rozšírenie styku s maloletými deťmi som

podaním zo dňa 12. júna 2008 upravil, pričom presne som špecifikoval akého styku

s maloletými deťmi sa domáham. Návrh na rozšírenie styku som písal tak, aby styk

s maloletými deťmi bol spravodlivý, a aby aj matka maloletých detí mohla tráviť voľný čas

s deťmi a preto som styk rozdelil na párne a nepárne roky. Na pojednávaní som svoj návrh

na rozšírenie styku vzal sčasti späť. Môj návrh bol podaný z dôvodu, že s matkou

maloletých detí aj napriek mojej snahe nie je možné komunikovať a dohodnúť sa. Mám

záujem stretávať sa s mojimi deťmi čo najčastejšie a najväčší záujem mám a aj som ho

prezentoval na súde stretávať sa s deťmi počas vianočných sviatkov, konkrétne každý druhý

rok na štedrý deň 24. decembra.

Súd v rozhodnutí uviedol, že nie som kresťan a nijakým osobitným spôsobom štedrý

deň netrávim, čiže nemôžem vytvoriť štedrovečernú atmosféru pre maloleté deti.

Podľa , tretej vety každý má právo byť bez

náboženského vyznania. Právo byť ateistom je rovnocenné právu zvoliť si náboženské

vyznanie alebo vieru, pričom neustanovuje prednosť ľubovoľného náboženského

vyznania alebo viery pred iným náboženským vyznaním alebo vierou.

Podľa základné práva a slobody sa

zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, farbu pleti, jazyk,

vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národné alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto

dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Mám za to, že súd má pri rozhodovaní o mojom návrhu diskriminoval, keď prihliadal na to,

či som alebo nie som kresťan a nerešpektoval . Takáto

diskriminácia ma neoprávnene poškodzuje a uberá mi z mojich rodičovských práv. Už len

to, že súd rozhodol, že každý druhý rok nemôžem tráviť štedrý večer so svojimi deťmi ako aj

skutočnosť, že súd rozhodol, že počas vianočných sviatkov sa v párny týždeň od piatku do

nedele nemôžem stýkať s mojimi deťmi mi ubral z mojich práv – pretože ak aj náhodou za

niekoľko rokov by vyšiel párny týždeň a ja by som v tom čase deti mal mať, znovu sa mi

odňala možnosť s nimi aj počas Vianoc. Teda tým, že matke by takto bola „priznaná“

možnosť tráviť Vianoce s deťmi, má diskriminačný účinok.»

Krajský súd k označenému rozhodnutiu okresného súdu týkajúceho sa styku

sťažovateľa so svojimi maloletými deťmi počas vianočných sviatkov, predovšetkým počas

Štedrého dňa, uviedol: „S ... postupom I. stupňového súdu sa odvolací súd plne stotožnil,

keďže odôvodnenie rozhodnutia je vyčerpávajúce...“

Krajský súd sa k úprave styku sťažovateľa so svojimi maloletými deťmi

v označenom rozhodnutí okresného súdu ďalej len všeobecne vyjadril takto:

„Súd nepochybil ani vo výroku, ktorým upravil styk maloletých detí s odporcom.

Podrobne v rozhodnutí rozviedol, prečo a z akých dôvodov čiastočne návrhu odporcu

vyhovel a prečo v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Súd v prvom rade vychádzal jednak

z vyjadrenia detí, ktoré deklarovali, ako často sa chcú s otcom stretávať, ako aj so stability

výchovného prostredia, citových väzieb a záujmov detí.“.

Z odôvodnenia krajského súdu vyplýva, že sa stotožnil s odôvodnením rozsudku

okresného súdu č. k. -99 zo 16. októbra 2008 v otázke úpravy styku

sťažovateľa s jeho maloletými deťmi na Štedrý deň. Týmto rozhodnutím určil, že maloleté

deti budú tráviť Štedrý deň, či ide o párny, alebo nepárny rok, v domácnosti a s rodinnými

príslušníkmi matky, čo odôvodnil len tým, že sťažovateľ nie je kresťan a „nijakým

osobitným spôsobom vianoce netrávi“. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského

súdu ani z označeného rozsudku okresného súdu a ani zo zápisníc z pojednávaní, ktoré sa

na okresnom súde uskutočnili, pritom nevyplýva, že by krajský súd alebo okresný súd

zisťovali, či matka maloletých detí zachováva kresťanské tradície, a ponechali bez ďalšieho

výpoveď matky, že všetky sviatky trávi na chalupe v Polomke; pritom osobitne nezisťovali,

ako ona trávi Štedrý deň. A práve spôsob trávenia Štedrého dňa sťažovateľa okresný súd

(a krajský súd sa s názorom okresného súdu stotožnil) považoval za rozhodujúci pre určenie

styku sťažovateľa s jeho maloletými deťmi na Štedrý deň.

Krajský súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťami, ktoré sťažovateľ uviedol

v odôvodnení, keď sa dožadoval, aby mohol s deťmi tráviť Štedrý deň každý druhý rok,

a nevyrovnal sa ani s námietkou, že sťažovateľ už tri roky so svojimi maloletými deťmi

Štedrý deň netrávil. Krajský súd sa len stotožnil s odôvodnením okresného súdu týkajúceho

sa úpravy styku sťažovateľa s jeho maloletými deťmi bez osobitného riešenia styku

sťažovateľa s jeho deťmi počas Štedrého dňa, ktorého sa sťažovateľ v odvolaní dovolával.

Sťažovateľ pritom v odvolaní výslovne namietal tú časť odôvodnenia označeného rozsudku

okresného súdu, v ktorej okresný súd odôvodnil rozhodnutia o trávení Štedrého dňa

maloletých detí s matkou v spojitosti so zistením, že sťažovateľ nie je kresťan a nijakým

osobitným spôsobom Štedrý deň netrávi. Z tohto zistenia urobil okresný súd záver, že

sťažovateľ môže vytvoriť štedrovečernú atmosféru pre deti aj v iný ako vianočný deň.

A práve túto skutočnosť uvedenú v odôvodnení sťažovateľ vo svojom odvolaní namietal

a vyvodil z nej porušenie svojich základných práv podľa a

a práv podľa čl. 9 ods. 1 a čl. 14 dohovoru. Explicitné námietky sťažovateľa voči úprave

trávenia Štedrého dňa jeho maloletých detí s matkou vyusťujúce do porušenia jeho

základných práv podľa a , ako aj práv podľa

v spojení s čl. 14 dohovoru rozsudkom krajského súdu prinajmenšom formálnoprávne

signalizujú, že sa týmito námietkami krajský súd mal zaoberať. K tejto námietke sa krajský

súd v odôvodnení svojho rozsudku vôbec nevyjadril.

Tým, že krajský súd sa podľa názoru ústavného súdu vôbec nezaoberal námietkami

a dôvodmi podaného odvolania sťažovateľa a úpravou styku s jeho maloletými deťmi,

pričom práve tieto námietky tvorili podstatu odvolania sťažovateľa k časti rozhodnutia

o úprave jeho styku s deťmi, bližšie neskúmal spôsob trávenia Štedrého dňa z hľadiska

vytvorenia vianočnej atmosféry pre maloleté deti u obidvoch rodičov rovnako a obmedzil sa

len na hodnotenie trávenia vianočných sviatkov otca, v zásade sa nijakým spôsobom

nevyrovnal s odvolaním sťažovateľa smerujúcim proti tej časti rozsudku okresného súdu,

ktorá sa týkala úpravy styku sťažovateľa s jeho maloletými deťmi. Krajský súd sa v zásade

len obmedzil na stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré

považoval za vyčerpávajúce, a okrem všeobecných konštatovaní žiadne konkrétne

skutočnosti, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili tvrdenia sťažovateľa uvedené v jeho odvolaní,

o ktorom rozhodoval, neuviedol, podľa názoru ústavného súdu postupoval spôsobom, ktorý

je nezlučiteľný s požiadavkami upravenými v , ako aj

dohovoru tak postupom krajského súdu, ako aj jeho rozsudkom z 29. januára 2009.

Sťažovateľ namieta aj porušenie princípu rovnosti účastníkov súdneho konania podľa

. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že tento princíp je implicitne

obsiahnutý aj v , a preto tejto časti sťažnosti sťažovateľa nevyhovel.

Sťažovateľ sa domáha aj vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 24

ods. 1 a a svojich práv podľa a dohovoru.

V tejto súvislosti ústavný súd odkazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napr.

, ), ktorej súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne

nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku

ktorým patria aj základné práva vyplývajúce z a a práva

podľa čl. 9 ods. 1 a čl. 14 dohovoru, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd

súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z až , resp.

ods. 1 dohovoru. O prípadnom porušení základných práv hmotného charakteru by bolo

možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo

k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených

v až , resp. v spojení s ich porušením. Ústavný súd v tejto súvislosti

uvádza, že nie každé porušenie ústavnoprocesných princípov musí mať za následok

automatické porušenie základných práv a práv hmotného charakteru.

V danom prípade zistené procesnoprávne pochybenia v postupe krajského súdu

dosahujú taký stupeň intenzity, že majú za následok nielen vyslovenie porušenia čl. 46

ods. 1 a dohovoru, ale vyplýva z neho aj nevyhnutnosť zrušiť napadnutý

rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa úpravy styku sťažovateľa s jeho maloletými

deťmi počas vianočných sviatkov.

Pretože ústavný súd dospel k záveru, že v konaní pred všeobecným súdom neboli

dodržané princípy riadneho a spravodlivého procesu a zrušením namietaného rozsudku

krajského súdu v časti upravujúcej jeho styk s maloletými deťmi počas vianočných sviatkov

sa sťažovateľovi otvára možnosť uplatnenia jeho argumentácie týkajúcej sa skutkovej

a právnej stránky rozhodovanej veci. Nadväzne na to sa bude môcť krajský súd sám

(prípadne aj v súčinnosti s účastníkmi konania) vyrovnať s ochranou označeného

základného práva sťažovateľa upraveného v v spojení s

a práva upraveného v čl. 9 dohovoru v spojení s čl. 14 dohovoru, v ktorom je navyše krajský

súd viazaný záväzným právnym názorom ústavného súdu. Ako už ústavný súd viackrát

zdôraznil, ochranu ústavnosti je nutné spájať s minimalizáciou zásahov do právomoci iných

orgánov (judikáty...). Preto je nálezom zrušujúcim rozhodnutie o poslednom procesnom

prostriedku, ktorý zákon na ochranu práva poskytuje, vytvorený procesný priestor na

ochranu označeného v spojení s a dohovoru v spojení

s čl. 14 dohovoru v rámci sústavy všeobecných súdov.

Ústavný súd preto v tejto časti sťažovateľovi nevyhovel.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

III.

Ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, rozhodnutie, ktorým bolo porušené základné

právo, zruší [

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)] a môže vec

vrátiť na ďalšie konanie ( ). V danom prípade

bolo v záujme ochrany základných práv a práv sťažovateľa potrebné nielen napadnuté

rozhodnutie krajského súdu zrušiť v rozsahu uvedenom vo výroku tohto nálezu, ale aj vrátiť

vec na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd opätovne rozhodne v rozsahu zrušenej časti

rozsudku. V ďalšom postupe bude krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu

vysloveným v II. časti tohto rozhodnutia ( ). Krajský súd

bude tiež viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho

doručením ( ).

Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, pretože je toho

názoru, že vyslovenie porušenia základných práv sťažovateľa považuje za poskytnutie

dostatočnej ochrany jeho práv.

Ústavný súd rozhodol napokon podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom JUDr. P. J. v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľ požadoval

úhradu trov konania v sume 438,57 € (13 212,36 Sk). Ústavný súd ich priznal

v požadovanej sume.

Trovy konania je krajský súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa

( v spojení s ).

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2009