Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)IV. ÚS 149/09
PDF · 304.08 KB
No categories available
IV. ÚS 149/09
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
IV. ÚS 149/09-
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. októbra 2009
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho
a Ladislava Orosza o sťažnosti A. D., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. J., L. M.,
vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 24
a čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 9 ods. 1 a čl. 14
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu
v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 12 CoP/55/08 a jeho rozsudkom
z 29. januára 2009, za účasti Krajského súdu v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
1. Základné právo A. D. podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 12 CoP/55/08 a jeho
rozsudkom z 29. januára 2009 p o r u š e n é b o l i .
2. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12 CoP/55/08 z 29. januára
2009 v časti, v ktorej bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 8 P/126/2008-99
zo 16. októbra 2008 v časti týkajúcej sa úpravy styku sťažovateľa A. D. s jeho maloletými
deťmi počas vianočných sviatkov, z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Banskej
Bystrici na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Krajský súd v Banskej Bystrici j e p o v i n n ý uhradiť A. D. trovy konania
v sume 438,57 € [slovom štyristotridsaťosem eur a päťdesiatsedem centov (13 212,36 Sk)]
na účet jeho právneho zástupcu JUDr. P. J., L., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla 2009
doručená sťažnosť A. D., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. P. J.,
L. M., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 24, čl. 46 ods. 1
a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1
a čl. 9 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom
Okresného súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
8 P/126/2008 a jeho rozsudkom zo 16. októbra 2008, ako aj postupom Krajského súdu
v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 CoP/55/08 aj
jeho rozsudkom z 29. januára 2009.
Ústavný súd 30. apríla 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa v časti,
v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 24, čl. 46 ods. 1
a čl. 47 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 9 ods. 1 a čl. 14 dohovoru postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 CoP/55/08 a jeho rozsudkom
z 29. januára 2009.
Sťažovateľ svoju sťažnosť zdôvodňuje tým, že pri rozhodovaní o úprave jeho styku
so svojimi deťmi okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie nevyhovieť sťažovateľovi styk
s jeho deťmi počas Štedrého dňa tým, že na pojednávaní na otázku zákonnej sudkyne
odpovedal, že nie je kresťan a nijakým osobitým spôsobom Štedrý deň netrávi. Táto
skutočnosť sa premietla do odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, ktorý nevyhovel
sťažovateľovi stýkať sa s deťmi na Štedrý deň z dôvodu, že sťažovateľ môže vytvoriť
štedrovečernú atmosféru pre maloleté deti aj v iný vianočný deň ako práve na Štedrý deň
a krajský súd sa s odôvodnením prvostupňového rozsudku a jeho závermi stotožnil. Je tiež
toho názoru, že krajský súd ako odvolací súd neprihliadol na to, že má chrániť aj práva
a oprávnené záujmy sťažovateľa a jeho práva garantované ústavou, ktoré boli postupom
a rozhodnutím okresného súdu podľa sťažovateľa zásadným spôsobom porušené.
V súvislosti s namietaným porušením označených základných práv a práv postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 CoP/55/08 a jeho rozsudkom z 29. januára
2009 sťažovateľ žiada, aby ústavný súd
1. vyslovil porušenie
- čl. 12 ods. 2 a čl. 24 ústavy a čl. 14 a čl. 9 ods. 1 dohovoru,
- čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,
2. zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. 12 CoP/55/08 z 29. januára 2009;
3. priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ktoré mu je
povinný vyplatiť krajský súd,
4. priznal mu trovy právneho zastúpenia v sume 438,57 €, ktoré mu je povinný
vyplatiť okresný súd a krajský súd.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval na vyjadrenie k sťažnosti
krajský súd, ktorý k sťažnosti sťažovateľa uviedol:
„Vo veci sťažnosti A. D., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. J., L., v ktorej
namieta porušenie svojich základných práv podľa citovaných článkov Ústavy SR. okrem
iného aj postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.
12CoP/55/2008 a jeho rozsudkom z 29. 1. 2009 Vám na základe Vašej výzvy zo dňa 111. 5.
2009 zasielame vyjadrenie predsedu senátu, ktorý predmetnú vec rozhodoval, pričom s
obsahom tohto vyjadrenia sa stotožňujeme a považujeme ho za vyjadrenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici.
Z dôvodov uvedených v našom vyjadrení považujeme sťažnosť za neodôvodnenú
a zároveň súhlasíme s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej
sťažnosti, pretože sme dospeli k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci.“
Predseda senátu krajského súdu k sťažnosti uviedol:
„Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, rozsudkom zo dňa 29. januára
2009 č. k. 12CoP/55/08 potvrdil rozsudok Okresného súdu v Brezne zo dňa 16. 10. 2008, č.
k. 8P/126/2008-99, ktorý prvým výrokom zmenil rozsudok Okresného súdu v Brezne, č. k.
5C/34/2005-54 zo dňa 16. 05. 2006 vo výroku o výživnom na maloleté deti tak, že výživné sa
s účinnosťou od 01. 09. 2008 zvyšuje na maloletú Barboru z 1.500,- Sk na 3.000 - Sk
mesačne, na maloletého Adama z 1.000- Sk na 3.000- Sk mesačne, ktoré je otec povinný
platiť vždy do 15 dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky. Druhým výrokom súd
rozhodol, že za obdobie od 01. 09. 2008 do 16. 10. 2008 vznikol otcovi dlh na zročnom
výživnom na maloletú B. 2.300,- Sk a na maloletého Adama 3.067,- Sk: tento dlh je otec
povinný zaplatiť k rukám matky do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Tretím
výrokom návrh matky na zvýšené výživné zamietol. Štvrtým výrokom súd zmenil rozsudok
Okresného súdu v Brezne, č. k. 5C/34/2005-54 zo dňa 16. 05. 2006 tak, že otec je oprávnený
s maloletými deťmi sa stýkať každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17.00
hod., okrem mesiaca júl a Vianočných sviatkov, cez letné prázdniny od 01. 08. od 10.00
hod. do 31. 08. do 17.00 hod každý rok od 26. 12. od 10.00 hod. do 30. 12. do 17.00 hod.
každý nepárny rok cez jarné prázdniny od ich prvého dňa od 10.00 hod. do posledného dňa
prázdnin do 17.00 hod.. Piatym výrokom zamietol vo zvyšku návrh otca na rozšírenie jeho
styku s maloletými deťmi.
Krajský súd rozhodol v súlade s ust. § 212 ods. 2 O. s. p. postupom podľa § 214
ods. 2 O. s. p., pretože nepovažoval za potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie,
okresný súd nerozhodoval podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a ani si to
nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na ust. § 219 ods. 2 O. s. p., nakoľko sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
V dôvodoch svojho rozhodnutia sa pritom žiadnym relevantným spôsobom nedotkol
svetonázorového vyznania, ani náboženskej slobody otca maloletých detí. Otázku
prvostupňového súdu položenú otcovi maloletých detí na pojednávaní ako trávi Vianoce
chápal tak, aby bolo možné zistiť a posúdiť, akým spôsobom by bolo najvhodnejšie prežiť
Vianočné sviatky z ich strany - teda či zmeniť doterajší ich spôsob trávenia v kruhu matky
a jej rodiny na chalupe v P., alebo či ho zmeniť a určiť, že Vianočné sviatky /teda Štedrý
večer a prvý sviatok Vianočný/ budú tráviť s otcom a jeho priateľkou. V tejto súvislosti
treba poznamenať, že to bol práve otec maloletých detí, ktorý otázku kresťanstva predostrel
svojou odpoveďou na pojednávaní.
Odvolací súd vo svojom rozhodnutí zohľadnil nielen skutočnosť, že styk otca
s maloletými deťmi oproti rozhodnutiu Okresného súdu v Brezne zo dňa 16. 05. 2006, č. k.
5C/34/2005-54 bol rozšírený v oveľa väčšom meradle, ale aj skutočnosť, že otec maloletých
detí bude tráviť druhý Vianočný sviatok s deťmi, ako aj ďalšie nasledujúce štyri dni, čo
predtým upravené rodičovskou dohodou nebolo. Súd pritom nevychádzal len z návrhu otca
maloletých detí, ale aj z vyjadrenia matky, kolízneho opatrovníka a v neposlednom rade aj
z vyjadrenia detí, ktoré výslovne neprejavili túžbu stretávať sa s otcom viac ako predtým.
Vianoce ako také, sú našou spoločnosťou nevnímané len ako sviatky kresťanské, ale aj
sviatky také, ktoré sú prežívané v kruhu rodiny, založené na určitých tradíciách
a hodnotách. Súhrn všetkých týchto skutočností vzal odvolací súd do úvahy pri rozhodovaní
o odvolaní otca maloletých detí bez toho, aby riešil otázku jeho náboženského vyznania,
resp. ateistického pohľadu na svet.“
Sťažovateľ sa k vyjadreniu krajského súdu vyjadril takto:
«Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom vyjadrení uviedol, že svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
nakoľko sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Ďalej Krajský súd v Banskej
Bystrici uviedol, že v dôvodoch svojho rozhodnutia sa pritom žiadnym relevantným
spôsobom nedotkol svetonázorového vyznania, ani náboženskej slobody otca maloletých
deti, Krajský súd v Banskej Bystrici na jednej strane tvrdí, že sa stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia - teda akceptuje odôvodnenie prvostupňového súdu, ktoré podľa
názoru sťažovateľa porušuje jeho základné práva a slobody, na druhej strane však uvádza,
že nijakým spôsobom sa nedotkol svetonázorového vyznania, ani náboženskej slobody
sťažovateľa - teda ako odvolací súd nevzhliadol ne námietky a odôvodnenie sťažovateľa,
v ktorom odvolaciemu súdu vyjadril svoj názor, že došlo k porušeniu nim namietaných
základných práv a slobôd. Sme toho názoru, že Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací
súd opomenul svoju povinnosť prispievať k ochrane základných práv a slobôd.
Skutočnosť uvedenú vo vyjadrení Krajského súdu v Banskej Bystrici, že otázky
Okresného súdu v Brezne smerovali k tomu, aby zistil a posúdil, akým spôsobom by bolo
najvhodnejšie prežiť Vianočné sviatky zo strany detí považujeme za účelová, pretože otázky
Okresného súdu vôbec neboli zamerané na to, aby zistil, akým spôsobom by sťažovateľ
so svojimi deťmi trávil Vianoce. Sťažovateľ na pojednávaní na Okresnom súde v Brezne dňa
18,09.2008 zdôraznil súdu, že za posledné tri roky s deťmi nebol cez Štedrý deň. Na otázku
súdu „či sa otec maloletých deti stýka tak ako má upravené každý párny víkend
a vo vianočnom čase“ sťažovateľ odpovedal, že áno, ale neprežil s nimi čaro Vianoc - to
nadväzuje na jeho predchádzajúce zdôraznenie, že za posledné tri roky s deťmi nebol cez
Štedrý deň.
Na ďalšiu otázku súdu „ako otec maloletých deti trávi Vianoce, čí je kresťan“
sťažovateľ odpovedal pravdivo, že kresťan nie je, zároveň uviedol, ako trávil posledný
Štedrý večer.
Tvrdenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, že vyššie uvedené otázky okresného
súdu na sťažovateľa malí smerovať k zisteniu a posúdeniu, akým spôsobom by bolo
najvhodnejšie prežiť Vianočné sviatky zo strany detí, nemôže obstáť, pretože uvedenými
otázkami okresný súd zistil len, že
• sťažovateľ sa za posledné tri roky (od rozvodu manželstva) s deťmi na štedrý deň
nestýka! (nemal ich počas celých Vianočných sviatkov),
• ako sťažovateľ trávi Vianoce, a
• či je kresťan.
Skutočnosť tvrdenú Krajským súdom v Banskej Bystrici, že práve sťažovateľ
predostrel svojou odpoveďou otázku kresťanstva, považujeme len za formu obrany
a presúvanie akejsi „viny“ na sťažovateľa.
Máme za to, že Krajský súd v Banskej Bystrici opomenul dôležitú skutočnosť, a to tú,
že Okresný súd Brezno nesmeroval ani jednou z vyššie uvedených otázok k tomu, aby
skutočne zistil a posúdil, či sťažovateľ Je schopný sa odetí postarať na Štedrý večer, ako by
si predstavoval deň 24. decembra s deťmi, ako by vyzeral denný program tohto dna,
napríklad od rána do večera. Je pozoruhodné, že Okresný súd Brezno rozšíril v podstatnej
miera styk sťažovateľa s deťmi, napríklad sťažovateľ môže mať v mesiaci august deti celý
mesiac, súd má za to. že sťažovateľ sa ako otec dokáže o deti všestranne postarať, no práve
v otázke styku sťažovateľa s deťmi v deň 24, decembra každý druhý rok prvostupňový súd
nevyhovel, pretože zo svojich neopodstatnených otázok vyvodil záver, že otec Vianoce
osobitným spôsobom netrávi, a že môže deťom vyvodiť vianočnú atmosféru v iný vianočný
deň.
Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom vyjadrení uviedol, že súd vychádzal nielen
z návrhu sťažovateľa, ale aj z vyjadrenia matky, kolízneho opatrovníka a v neposlednom
rade z vyjadrenia deti. V tejto súvislosti si dovolíme poznamenať, že kolízny opatrovník
nebol výslovne proti tomu, aby sa sťažovateľ mohol stretávať s deťmi počas Vianoc, sama
matka uviedla, že otec sa dokáže o deti všestranne postarať, a navyše deti neboli vypočuté
tak ako to bolo sťažovateľom navrhnuté - súdom.
Zároveň si Vám dovoľujeme oznámiť, že sťažovateľ trvá na ústnom pojednávaní
o jeho prijatom návrhu, pretože je názoru, že od ústneho pojednávania možno očakávať
ďalšie objasnenie vecí.»
V podaní doručenom ústavnému súdu 1. októbra 2009 sťažovateľ súhlasil
s upustením od ústneho pojednávania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný
súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej
republiky všetkým bez ohľadu na... vieru a náboženstvo... Nikoho nemožno z týchto
dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Podľa čl. 24 ods. 1 ústavy sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania
a viery sa zaručujú... Každý má právo byť bez náboženského vyznania.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustaveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo
verejne a v primeranej lehote prejednaná nestranným a nezávislým súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Podľa čl. 9 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu myslenia, svedomia
a náboženského vyznania; toto právo zahŕňa slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie
alebo presvedčenie sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne.
Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných dohovorom sa musí
zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba
pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,
príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.
Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva
v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu
zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,
porušenie ktorého sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok
ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl.
51 ods. 1 ústavy).
Obdobne čl. 6 ods. 1 dohovoru zahŕňa „právo na súd“, to znamená právo začať
konanie na súde v „občianskoprávnych veciach“ ako jeden z jeho aspektov. K nemu
pristupujú záruky ustanovené čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu, zloženie súdu
a vedenie procesu. Kvalita procesu zahrnutá v práve na spravodlivé súdne konanie v zmysle
čl. 6 ods. 1 dohovoru je zabezpečovaná zárukami procesného a inštitucionálneho charakteru
(III. ÚS 136/03). Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom
právnom predpise Slovenskej republiky teda vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na
súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97).
Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi
súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad
a používanie zákonných ustanovení príslušných procesných predpisov musí v celom
rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov konania na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy, resp. právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Všeobecný súd musí teda vykladať a používať ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu.
Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu
ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že
všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov konania (§ 1 OSP). Reálne uplatnenie práva na súdnu ochranu predpokladá aj
uplatňovanie rovnakých kritérií na všetkých účastníkov konania bez náznakov akéhokoľvek
zvýhodňovania ich procesného postavenia v danom konaní.
Podstata návrhu sťažovateľa na vyslovenie porušenia čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3,
čl. 24 a čl. 12 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 9 ods. 1 a čl. 14 dohovoru
postupom krajského súdu v konaní vednom pod sp. zn. 12 CoP/55/08 a jeho rozsudkom
z 29. januára 2009 spočíva v jeho nesúhlase s označeným rozsudkom krajského súdu v časti
týkajúcej sa úpravy jeho styku s maloletými deťmi na Štedrý deň, ktorý je podľa jeho
názoru založený na jeho nerovnakom postavení v porovnaní s matkou maloletých detí
vo vzťahu k jeho maloletým deťom z titulu jeho občianskeho svetonázoru, keď sa krajský
súd stotožnil s rozsudkom okresného súdu č. k. 8 P/126/2008-99 zo 16. októbra 2008 a jeho
odôvodním, ktorým „schválil“ jeho právny názor, aby deti trávili Štedrý deň výlučne
s matkou, argumentujúc tým, že „otec sám uviedol, že nie je kresťan, nijakým osobitným
spôsobom deň netrávi. Čiže môže vytvoriť štedrovečernú atmosféru pre mal. deti aj v iný
vianočný deň ako práve na štedrý deň, keď mal. deti zvyknú tráviť so svojou matkou a jej
celou rodinou na chalupe starých rodičov zo strany matky.“.
Zo zápisnice z pojednávania na okresnom súde z 18. septembra 2008 vyplýva, že
sťažovateľ na otázku „ako si predstavujem úpravu vianoc a vianočných sviatkov
odpovedám, že trvám na tom, aby som sa s deťmi stýkal každý párny rok od 23. –12 od
16.00 hod. do 26. 12. do 18.00 hod.. Je pravdou, že ešte cez štedrý deň som deti u seba
nemal.“. Okrem toho zo zápisnice vyplýva, že sťažovateľ ďalej uviedol: „Súd by mal
prihliadať aj k tomu, že posledné 3 roky ja som s deťmi nebol cez štedrý deň.“
V zápisnici z pojednávania z 18. septembra 2008 je ďalej uvedené, že: „Na otázku
súdu „ako otec malol. detí trávi vianoce, či je kresťan“ tento odpovedá: Nie, kresťan nie
som. Posledný štedrý deň som strávil s priateľkou v kuchyni pri stole. Ešte by som chcel
dodať, že matka malol. detí ma neinformuje o nich. Ja keď sa na ne SMS správou dopytujem
čo je s nimi tak mi príde len strohá odpoveď, že sa majú dobre.“
Zo zápisnice z pojednávania na okresnom súde z 18. septembra 2008 vyplýva, že
matka na otázku súdu, ako s deťmi trávi Štedrý deň, odpovedala: „moja rodina trávi všetky
sviatky na chalupe v Polomke.“
Na pojednávaní 16. októbra 2008 na okresnom súde kolízny opatrovník k styku
sťažovateľa so svojimi maloletými deťmi uviedol: „Ohľadom návrhu otca o rozšírení jeho
styku s malol. deťmi som toho názoru, že styk otca s malol. deťmi je v záujme malol. detí.
Ide o to, aby bol čo najširší styk, aby sa aj otec podieľal na ich výchove, avšak návrh otca
v takom rozsahu ako je podaný nezohľadňuje túto potrebu malol. detí. V nim navrhovanom
styku chýba systém, pravidelnosť, organizácia preto navrhujem ten návrh zamietnuť príp.
rozšíriť existujúci styk otca s malol. deťmi, ale nie v tak širokom rozsahu ako sa domáha
otec vo svojom návrhu.“
Zo zápisnice zo 16. októbra 2008 vyplýva, že o možnosti úpravy styku sťažovateľa
so svojimi maloletými deťmi počas Štedrého dňa sa konkrétne nepojednávalo. Výsledkom
konania na okresnom súde bola úprava styku určená rozsudkom č. k. 8 P/126/2008-99
zo 16. októbra 2008 takto: „IV. Mení sa rozsudok Okr. súdu v Brezne č. k. 5 C/34/2005-54
zo dňa 16. 5. 2006 vo výroku V. tak, že otec je oprávnený s malol. deťmi sa stýkať každý
párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod okrem mesiaca júl
a vianočných sviatkov, cez letné prázdniny od 01. 08.od 10.00 hod. do 31. 08. do 17.00
hod.; každý rok od 26. 12. od 10.00 hod. do 30. 12. do 17.00 hod; každý nepárny rok cez
jarné prázdniny od ich prvého dňa od 10.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 17.00
hod.“
Sťažovateľ v odvolaní proti tejto časti označeného rozsudku okresného súdu uviedol:
«Mojím návrhom som sa domáhal rozšírenia styku s mojimi deťmi, nakoľko styk
upravený rozsudkom Okresného súdu v Brezne sp. zn. 5C/34/2005-54 zo dňa 16. mája 2006
nebol upravený dostatočne. Petit môjho návrhu na rozšírenie styku s maloletými deťmi som
podaním zo dňa 12. júna 2008 upravil, pričom presne som špecifikoval akého styku
s maloletými deťmi sa domáham. Návrh na rozšírenie styku som písal tak, aby styk
s maloletými deťmi bol spravodlivý, a aby aj matka maloletých detí mohla tráviť voľný čas
s deťmi a preto som styk rozdelil na párne a nepárne roky. Na pojednávaní som svoj návrh
na rozšírenie styku vzal sčasti späť. Môj návrh bol podaný z dôvodu, že s matkou
maloletých detí aj napriek mojej snahe nie je možné komunikovať a dohodnúť sa. Mám
záujem stretávať sa s mojimi deťmi čo najčastejšie a najväčší záujem mám a aj som ho
prezentoval na súde stretávať sa s deťmi počas vianočných sviatkov, konkrétne každý druhý
rok na štedrý deň 24. decembra.
Súd v rozhodnutí uviedol, že nie som kresťan a nijakým osobitným spôsobom štedrý
deň netrávim, čiže nemôžem vytvoriť štedrovečernú atmosféru pre maloleté deti.
Podľa čl. 24 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, tretej vety každý má právo byť bez
náboženského vyznania. Právo byť ateistom je rovnocenné právu zvoliť si náboženské
vyznanie alebo vieru, pričom ústava neustanovuje prednosť ľubovoľného náboženského
vyznania alebo viery pred iným náboženským vyznaním alebo vierou.
Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky základné práva a slobody sa
zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, farbu pleti, jazyk,
vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národné alebo sociálny pôvod, príslušnosť
k národnosti alebo etnickej skupine, majetok alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto
dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Mám za to, že súd má pri rozhodovaní o mojom návrhu diskriminoval, keď prihliadal na to,
či som alebo nie som kresťan a nerešpektoval Ústavu Slovenskej republiky. Takáto
diskriminácia ma neoprávnene poškodzuje a uberá mi z mojich rodičovských práv. Už len
to, že súd rozhodol, že každý druhý rok nemôžem tráviť štedrý večer so svojimi deťmi ako aj
skutočnosť, že súd rozhodol, že počas vianočných sviatkov sa v párny týždeň od piatku do
nedele nemôžem stýkať s mojimi deťmi mi ubral z mojich práv – pretože ak aj náhodou za
niekoľko rokov by vyšiel párny týždeň a ja by som v tom čase deti mal mať, znovu sa mi
odňala možnosť s nimi aj počas Vianoc. Teda tým, že matke by takto bola „priznaná“
možnosť tráviť Vianoce s deťmi, má diskriminačný účinok.»
Krajský súd k označenému rozhodnutiu okresného súdu týkajúceho sa styku
sťažovateľa so svojimi maloletými deťmi počas vianočných sviatkov, predovšetkým počas
Štedrého dňa, uviedol: „S ... postupom I. stupňového súdu sa odvolací súd plne stotožnil,
keďže odôvodnenie rozhodnutia je vyčerpávajúce...“
Krajský súd sa k úprave styku sťažovateľa so svojimi maloletými deťmi
v označenom rozhodnutí okresného súdu ďalej len všeobecne vyjadril takto:
„Súd nepochybil ani vo výroku, ktorým upravil styk maloletých detí s odporcom.
Podrobne v rozhodnutí rozviedol, prečo a z akých dôvodov čiastočne návrhu odporcu
vyhovel a prečo v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Súd v prvom rade vychádzal jednak
z vyjadrenia detí, ktoré deklarovali, ako často sa chcú s otcom stretávať, ako aj so stability
výchovného prostredia, citových väzieb a záujmov detí.“.
Z odôvodnenia krajského súdu vyplýva, že sa stotožnil s odôvodnením rozsudku
okresného súdu č. k. 8 P/126/2008-99 zo 16. októbra 2008 v otázke úpravy styku
sťažovateľa s jeho maloletými deťmi na Štedrý deň. Týmto rozhodnutím určil, že maloleté
deti budú tráviť Štedrý deň, či ide o párny, alebo nepárny rok, v domácnosti a s rodinnými
príslušníkmi matky, čo odôvodnil len tým, že sťažovateľ nie je kresťan a „nijakým
osobitným spôsobom vianoce netrávi“. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského
súdu ani z označeného rozsudku okresného súdu a ani zo zápisníc z pojednávaní, ktoré sa
na okresnom súde uskutočnili, pritom nevyplýva, že by krajský súd alebo okresný súd
zisťovali, či matka maloletých detí zachováva kresťanské tradície, a ponechali bez ďalšieho
výpoveď matky, že všetky sviatky trávi na chalupe v Polomke; pritom osobitne nezisťovali,
ako ona trávi Štedrý deň. A práve spôsob trávenia Štedrého dňa sťažovateľa okresný súd
(a krajský súd sa s názorom okresného súdu stotožnil) považoval za rozhodujúci pre určenie
styku sťažovateľa s jeho maloletými deťmi na Štedrý deň.
Krajský súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťami, ktoré sťažovateľ uviedol
v odôvodnení, keď sa dožadoval, aby mohol s deťmi tráviť Štedrý deň každý druhý rok,
a nevyrovnal sa ani s námietkou, že sťažovateľ už tri roky so svojimi maloletými deťmi
Štedrý deň netrávil. Krajský súd sa len stotožnil s odôvodnením okresného súdu týkajúceho
sa úpravy styku sťažovateľa s jeho maloletými deťmi bez osobitného riešenia styku
sťažovateľa s jeho deťmi počas Štedrého dňa, ktorého sa sťažovateľ v odvolaní dovolával.
Sťažovateľ pritom v odvolaní výslovne namietal tú časť odôvodnenia označeného rozsudku
okresného súdu, v ktorej okresný súd odôvodnil rozhodnutia o trávení Štedrého dňa
maloletých detí s matkou v spojitosti so zistením, že sťažovateľ nie je kresťan a nijakým
osobitným spôsobom Štedrý deň netrávi. Z tohto zistenia urobil okresný súd záver, že
sťažovateľ môže vytvoriť štedrovečernú atmosféru pre deti aj v iný ako vianočný deň.
A práve túto skutočnosť uvedenú v odôvodnení sťažovateľ vo svojom odvolaní namietal
a vyvodil z nej porušenie svojich základných práv podľa čl. 24 ods. 1 a čl. 12 ods. 2 ústavy
a práv podľa čl. 9 ods. 1 a čl. 14 dohovoru. Explicitné námietky sťažovateľa voči úprave
trávenia Štedrého dňa jeho maloletých detí s matkou vyusťujúce do porušenia jeho
základných práv podľa čl. 24 ods. 1 a čl. 12 ods. 2 ústavy, ako aj práv podľa čl. 9 ods. 1
v spojení s čl. 14 dohovoru rozsudkom krajského súdu prinajmenšom formálnoprávne
signalizujú, že sa týmito námietkami krajský súd mal zaoberať. K tejto námietke sa krajský
súd v odôvodnení svojho rozsudku vôbec nevyjadril.
Tým, že krajský súd sa podľa názoru ústavného súdu vôbec nezaoberal námietkami
a dôvodmi podaného odvolania sťažovateľa a úpravou styku s jeho maloletými deťmi,
pričom práve tieto námietky tvorili podstatu odvolania sťažovateľa k časti rozhodnutia
o úprave jeho styku s deťmi, bližšie neskúmal spôsob trávenia Štedrého dňa z hľadiska
vytvorenia vianočnej atmosféry pre maloleté deti u obidvoch rodičov rovnako a obmedzil sa
len na hodnotenie trávenia vianočných sviatkov otca, v zásade sa nijakým spôsobom
nevyrovnal s odvolaním sťažovateľa smerujúcim proti tej časti rozsudku okresného súdu,
ktorá sa týkala úpravy styku sťažovateľa s jeho maloletými deťmi. Krajský súd sa v zásade
len obmedzil na stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré
považoval za vyčerpávajúce, a okrem všeobecných konštatovaní žiadne konkrétne
skutočnosti, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili tvrdenia sťažovateľa uvedené v jeho odvolaní,
o ktorom rozhodoval, neuviedol, podľa názoru ústavného súdu postupoval spôsobom, ktorý
je nezlučiteľný s požiadavkami upravenými v čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1
dohovoru tak postupom krajského súdu, ako aj jeho rozsudkom z 29. januára 2009.
Sťažovateľ namieta aj porušenie princípu rovnosti účastníkov súdneho konania podľa
čl. 47 ods. 3 ústavy. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že tento princíp je implicitne
obsiahnutý aj v čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto tejto časti sťažnosti sťažovateľa nevyhovel.
Sťažovateľ sa domáha aj vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 24
ods. 1 a čl. 12 ods. 2 ústavy a svojich práv podľa čl. 9 ods. 1 a čl. 14 dohovoru.
V tejto súvislosti ústavný súd odkazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napr.
II. ÚS 78/05, IV. ÚS 301/07), ktorej súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne
nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku
ktorým patria aj základné práva vyplývajúce z čl. 24 ods. 1 a čl. 12 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 9 ods. 1 a čl. 14 dohovoru, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd
súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6
ods. 1 dohovoru. O prípadnom porušení základných práv hmotného charakteru by bolo
možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo
k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených
v čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. v spojení s ich porušením. Ústavný súd v tejto súvislosti
uvádza, že nie každé porušenie ústavnoprocesných princípov musí mať za následok
automatické porušenie základných práv a práv hmotného charakteru.
V danom prípade zistené procesnoprávne pochybenia v postupe krajského súdu
dosahujú taký stupeň intenzity, že majú za následok nielen vyslovenie porušenia čl. 46
ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale vyplýva z neho aj nevyhnutnosť zrušiť napadnutý
rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa úpravy styku sťažovateľa s jeho maloletými
deťmi počas vianočných sviatkov.
Pretože ústavný súd dospel k záveru, že v konaní pred všeobecným súdom neboli
dodržané princípy riadneho a spravodlivého procesu a zrušením namietaného rozsudku
krajského súdu v časti upravujúcej jeho styk s maloletými deťmi počas vianočných sviatkov
sa sťažovateľovi otvára možnosť uplatnenia jeho argumentácie týkajúcej sa skutkovej
a právnej stránky rozhodovanej veci. Nadväzne na to sa bude môcť krajský súd sám
(prípadne aj v súčinnosti s účastníkmi konania) vyrovnať s ochranou označeného
základného práva sťažovateľa upraveného v čl. 24 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy
a práva upraveného v čl. 9 dohovoru v spojení s čl. 14 dohovoru, v ktorom je navyše krajský
súd viazaný záväzným právnym názorom ústavného súdu. Ako už ústavný súd viackrát
zdôraznil, ochranu ústavnosti je nutné spájať s minimalizáciou zásahov do právomoci iných
orgánov (judikáty...). Preto je nálezom zrušujúcim rozhodnutie o poslednom procesnom
prostriedku, ktorý zákon na ochranu práva poskytuje, vytvorený procesný priestor na
ochranu označeného čl. 24 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 9 dohovoru v spojení
s čl. 14 dohovoru v rámci sústavy všeobecných súdov.
Ústavný súd preto v tejto časti sťažovateľovi nevyhovel.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
III.
Ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, rozhodnutie, ktorým bolo porušené základné
právo, zruší [§ 56 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o ústavnom súde“)] a môže vec
vrátiť na ďalšie konanie (§ 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde). V danom prípade
bolo v záujme ochrany základných práv a práv sťažovateľa potrebné nielen napadnuté
rozhodnutie krajského súdu zrušiť v rozsahu uvedenom vo výroku tohto nálezu, ale aj vrátiť
vec na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd opätovne rozhodne v rozsahu zrušenej časti
rozsudku. V ďalšom postupe bude krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu
vysloveným v II. časti tohto rozhodnutia (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde). Krajský súd
bude tiež viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho
doručením (§ 56 ods. 7 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, pretože je toho
názoru, že vyslovenie porušenia základných práv sťažovateľa považuje za poskytnutie
dostatočnej ochrany jeho práv.
Ústavný súd rozhodol napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym
zastupovaním advokátom JUDr. P. J. v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľ požadoval
úhradu trov konania v sume 438,57 € (13 212,36 Sk). Ústavný súd ich priznal
v požadovanej sume.
Trovy konania je krajský súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa
(§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. októbra 2009