Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 353/09

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., Ž., v ktorej namieta porušenie svojho

základného práva zaručeného a práv podľa

ods. 1 a 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením Krajského

súdu v Žiline č. k. -1584 zo 4. augusta 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra 2009

doručená sťažnosť J. M., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“) , ktorou namieta porušenie svojho

základného práva zaručeného (ďalej len „“)

a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -1584 zo 4. augusta 2009.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že proti sťažovateľovi je na okresnom súde

vykonávané trestné stíhanie vedené pod sp. zn. , v ktorom mu okresný súd

uznesením č. k. -1574 z 19. mája 2009 uložil poriadkovú pokutu v sume 166 €

z dôvodu nedostatočne ospravedlnenej neúčasti na hlavnom pojednávaní konanom 19. mája

2009. Sťažovateľ uviedol, že predmetné uznesenie mu dosiaľ nebolo doručené z dôvodu, že

doručovaný odpis tohto uznesenia prevzal jeho rodinný príslušník a ten mu ho neodovzdal,

pretože ho „stratil“. Sťažovateľ zdôraznil, že podľa ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b)

o trestnom konaní súdnom () v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) mu malo byť uznesenie doručené do vlastných

rúk, čo sa však nestalo a v dôsledku toho sťažnosť proti uzneseniu mohol podať

bez možnosti oboznámiť sa s jeho obsahom. Podľa vyjadrenia sťažovateľa sa krajský súd

v uznesení č. k. -1584 zo 4. augusta 2009, ktorým jeho sťažnosť zamietol,

s touto skutočnosťou nevysporiadal.

Ďalej sťažovateľ uviedol a zároveň z príloh sťažnosti vyplýva, že krajský súd sa

vo svojom rozhodnutí odvoláva aj na odbornú lekársku správu o zdravotnom stave

sťažovateľa. Podľa sťažovateľa bola táto správa do spisového materiálu založená až

po vydaní prvostupňového rozhodnutia okresného súdu, pričom krajský súd neposkytol

sťažovateľovi možnosť sa k nej vyjadriť, čím porušil princíp kontradiktórnosti konania.

Sťažovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že predseda senátu krajského súdu sa

v minulosti zúčastnil na prejednávaní jeho trestnej veci na prvostupňovom súde, na základe

čoho mal podľa jeho názoru byť z prerokúvania sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu

o uložení poriadkovej pokuty v zmysle zákona vylúčený.

Podľa sťažovateľa v označených konaniach okresného súdu a krajského súdu

z dôvodu popísaných skutočností došlo k porušeniu jeho základného práva zaručeného

a práv zaručených a 3 písm. b) dohovoru.

Opierajúc sa o uvedenú argumentáciu sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby

nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva garantovaného

a práv garantovaných čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a uznesením krajského súdu č. k. -1584

zo 4. augusta 2009, zrušil uznesenie krajského súdu č. k. -1584 zo 4. augusta

2009, vrátil mu vec na ďalšie konanie a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie

v sume 3 000 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom

tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až

vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho

odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať

po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie základného práva na obhajobu

zaručeného , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

dohovoru a právo mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby zaručené čl. 6

ods. 3 písm. b) dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a uznesením krajského súdu č. k. -1584 zo 4. augusta 2009.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má

mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby.

Ústavný súd v prvom rade pristúpil k posúdeniu námietky porušenia základného

práva zaručeného a práv zaručených a 3 písm. b) dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ako vyplýva

z odôvodnenia sťažnosti, vydaním uznesenia č. k. -1574 z 19. mája 2009.

Právomoc ústavného súdu vyplývajúca z je vo vzťahu

k všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity, podľa ktorého poskytuje ústavný

súd v konaní podľa ochranu základným právam alebo slobodám fyzických

osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd.

Podľa je opravným prostriedkom proti uzneseniu sťažnosť,

ktorou možno napadnúť uznesenie súdu len v tých prípadoch, kde to zákon výslovne

pripúšťa a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.

Podľa možno proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej

pokuty podať sťažnosť.

Proti sťažovateľom namietanému pochybeniu okresného súdu vo veci uloženia

poriadkového opatrenia – poriadkovej pokuty uznesením č. k. -1574 z 19. mája

2009, ktoré sa podľa jeho vyjadrenia premietlo do porušenia jeho základného práva

zaručeného a práv zaručených dohovorom, disponoval sťažovateľ dostupným

a účinným právnym prostriedkom nápravy – sťažnosťou. Sťažovateľ tento opravný

prostriedok proti uzneseniu okresného súdu, ktorý mu poskytoval ,

aj uplatnil. Ochranu sťažovateľovým právam bol v tomto prípade oprávnený, ale aj povinný

poskytnúť krajský súd.

Právomoc krajského súdu preskúmať v danom prípade uznesenie okresného súdu

č. k. -1574 z 19. mája 2009 vylučuje právomoc ústavného súdu v uvedenej veci.

Ústavný súd teda sťažnosť v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva

zaručeného a práv zaručených a 3 písm. b) dohovoru

vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu odmietol pre nedostatok právomoci.

Sťažovateľ namietal aj porušenie a dohovoru

obsahujúcich garanciu práva na obhajobu uznesením krajského súdu č. k.

1584 zo 4. augusta 2009, kde ústavný súd zistil nedostatok relevantných súvislostí medzi

obsahom námietok sťažovateľa a obsahom označených článkov a dohovoru.

V zmysle judikatúry ústavného súdu je účelom práva zaručeného čl. 50 ods. 3 dohovoru

poskytnutie príležitosti brániť sa obvineniu zo spáchania trestného činu (,

). Z uvedeného vyplýva, že ochrana poskytovaná čl. 50 ods. 3 dohovoru sa

vzťahuje na meritórne prerokovanie viny a procesnému postupu súdu pri rozhodovaní

o poriadkovej sankcii ju uvedený článok neposkytuje. Analogický záver vzhľadom

na obsahovú totožnosť s dohovoru platí aj

pre námietku porušenia tohto článku dohovoru predmetným uznesením.

Autonómnym výkladom pojmu „trestné obvinenie“ Európsky súd pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) zahrnul do sféry aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru aj prípady

uloženia poriadkovej sankcie (napr. rozsudok ESĽP vo veci Weber proti Švajčiarsku

z 22. mája 1990). Ústavný súd teda pristúpil k posúdeniu uplatnenej námietky porušenia

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu

č. k. -1584 zo 4. augusta 2009 vydaným v rámci vedeného trestného konania.

Sťažovateľ uviedol, že uznesenie okresného súdu o uložení poriadkovej pokuty, proti

ktorému bol oprávnený podať sťažnosť, mu nebolo doručené do vlastných rúk tak, ako to

ukladá ustanovenie , ale bolo prevzaté jeho

rodinným príslušníkom, ktorý mu ho podľa tvrdenia sťažovateľa neodovzdal. V dôsledku

toho sťažovateľ mohol proti nemu podať sťažnosť bez predchádzajúcej možnosti oboznámiť

sa s jeho obsahom, v čom okrem iného sťažovateľ vidí porušenie práva na spravodlivé

súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z princípu subsidiariry vo vzťahu ústavného súdu ku všeobecným súdom v zmysle

a tiež vyplýva, že v prípade konania pred

všeobecnými súdmi musí sťažovateľ ochranu svojich základných práv a slobôd vrátane

argumentácie s tým spojenej uplatniť najskôr v tomto konaní a až následne v konaní pred

ústavným súdom. Pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd

uplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť, avšak

nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá

právomoc ().

Pri aktívnom uplatnení svojho práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru mohol

sťažovateľ v podanej sťažnosti poukázať na uvedenú skutočnosť a požiadať o doručenie

odpisu uznesenia okresného súdu, na základe čoho by mu následne po jeho doručení

do vlastných rúk vznikla možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom a podať v rámci zákonnej

lehoty plynúcej od riadneho doručenia sťažnosť obsahujúcu jeho argumenty proti

odôvodneniu uznesenia.

Keď teda sťažovateľ namietol v ústavnej sťažnosti konkrétnou argumentáciou

porušenie svojich základných práv a slobôd uznesením krajského súdu, ktorý podľa neho

rozhodol bez toho, aby bolo sťažovateľovi predtým umožnené oboznámiť sa s odôvodnením

napadnutého uznesenia, pričom v rámci účinnej ochrany práv a slobôd svoju argumentáciu

neuplatnil v konaní krajského súdu (zo sťažnosti a z jej príloh nevyplýva opak tohto záveru)

pred jeho rozhodnutím (aby mu dal tiež možnosť v prípade opodstatnenosti argumentácie

vyvarovať sa porušenia jeho práv a slobôd), ústavný súd musel v tejto časti jeho ústavnú

sťažnosť odmietnuť pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2

).

Sťažovateľ tiež namietal porušenie „práva na spravodlivé súdne konanie“

poukazujúc na skutočnosť, že predseda senátu krajského súdu, ktorý rozhodoval o jeho

sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o uložení poriadkovej pokuty, sa predtým

zúčastnil v rámci vedeného trestného konania aj na rozhodovaní o väzobnej otázke v konaní

o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby.

Z obsahu námietky sťažovateľa je zrejmé, že tento v podstate namieta porušenie

práva na nestranný súd ako jednej z čŕt širšie ponímaného spravodlivého procesu podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Predmetom označeného konania o väzobnej otázke bolo rozhodovanie o žiadosti

sťažovateľa o prepustenie z väzby na základe posúdenia zákonnosti procesného postupu

predchádzajúceho konania, v ktorom sa rozhodovalo o návrhu na vzatie sťažovateľa

do väzby.

Predmet konania o väzobnej otázke absolútne vecne nesúvisí s predmetom konania,

v ktorom sťažovateľ namieta pochybnosť o nezaujatosti predsedu senátu (rozhodovanie

o poriadkovom opatrení), a preto stanovisko tohto člena senátu, ktoré zaujal

v predchádzajúcom označenom konaní, nemohlo žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho

rozhodovanie o dôvodnosti uloženia poriadkovej sankcie. Uvedenú námietku preto ústavný

súd posúdil ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľ poukázal aj na porušenie princípu kontradiktórnosti konania, ku ktorému

podľa jeho názoru došlo postupom krajského súdu, keď mu neposkytol ešte pred vydaním

svojho rozhodnutia možnosť vyjadriť sa k lekárskej správe o jeho zdravotnom stave,

na ktorú sa krajský súd v namietanom rozhodnutí odvolal.

Ústavný súd upozorňuje, že pri vykonávaní procesných úkonov netýkajúcich sa

bezprostredne merita veci, akým bolo v tomto prípade prijatie poriadkového opatrenia,

nemožno v záujme zabezpečenia plynulosti konania v plnej miere neobmedzene trvať

na uplatňovaní všetkých princípov spravodlivého procesu poskytnutých čl. 6 ods. 1

dohovoru. V danej situácii bol takýto prístup zvlášť umocnený účelom využitia uvedenej

poriadkovej sankcie, ktorou je zabezpečenie plynulosti postupu súdu vo vedenom trestnom

konaní. Bolo teda úlohou konajúceho súdu zvážiť situáciu a rozhodnúť o miere uplatnenia

garancií spravodlivého procesu. Ústavný súd je toho názoru, že nebolo potrebné poskytnúť

sťažovateľovi miesto pre konfrontáciu jeho názoru so stanoviskom odbornej lekárskej

správy, lebo len ťažko bolo možné očakávať, že by sťažovateľ mohol súdu predložiť

odborne relevantné protiargumenty.

Ústavný súd dospel preto k záveru, že spôsob uplatnenia právomoci vo veci

rozhodujúceho krajského súdu aj v danom prípade je zlučiteľný s obsahom označeného

článku dohovoru (čl. 6 dohovoru), preto námietku porušenia princípu kontradiktórnosti

konania ako imanentnej súčasti práva na spravodlivé súdne konanie odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené závery rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2009